{"guid": "9678ef17-a022-4885-aebc-6778a0c675b5:94ed29e0-12e7-42cc-8cff-71bbbb5a7616", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200057.1", "spisova_znacka": "2Sžf/54/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/54/2012 z 16. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sžf/54/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200057.1", "identifikacne_cislo": "6012200057", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94ed29e0-12e7-42cc-8cff-71bbbb5a7616", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200057.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200057.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200057.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/54/2012\n6012200057\n16. 10. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200057.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu:\nDUO GROUP, a.s., so sídlom Nám. Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 622\n433, zast. JUDr. Petrom Gelienom, advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar\nnad Hronom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, právny\nnástupca Daňového riaditeľstva Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/221/22437-122285/2011/990110-r z 29. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/7/2012- 68 z 8. júna 2012, v spojení s opravným uznesením č. k.\n24S/7/2012-82 zo 7. augusta 2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/7/2012-68 zo\n8. júna 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 24S/7/2012-82 zo 7. augusta 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/7/2012-68 z 8. júna 2012, v spojení s opravným\nuznesením č. k. 24S/7/2012-82 zo 7. augusta 2012 zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\nI/221/22437-122285/2011/990110-r z 29. novembra 2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný\nvýmer správcu dane, Daňového úradu v Žiari nad Hronom, č. 690/230/29045/11/Petr,Klim z 9. augusta\n2011, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubený rozdiel dane z\npríjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 16.095,94 Eur.\nKrajský súd na základe obsahu žaloby vymedzil súdny prieskum zákonnosti napádaných správnych\nrozhodnutí oboch stupňov na posúdenie, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, osobitne,\nči výdavky súvisiace s realizáciou investičného zámeru v lokalite „S.“, uplatnené žalobcom v sume\n84.715,44€ súvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu a či sú daňovými výdavkami v zmysle § 21 ods. 1\nzákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie (ďalej\nlen „zákon o DP“).\nNa základe obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu, predmetom ktorej bola o. i. daň z príjmov právnických osôb (ďalej len „DPPO“) podľa zákona\no DP za zdaňovacie obdobie r. 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol zo dňa 12. júla 2011,\nprerokovaný so žalobcom 5. augusta 2011. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal\nrozhodnutie č. 690/230/29045/1 l/ Petr Klim zo dňa 9. augusta 2011, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel\nDPPO za zdaňovacie obdobie r. 2009 v sume 16.095,94 eur. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca\n\npodal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane\npotvrdil. Vychádzal z toho, že žalobca podal dňa 30. marca 2010 daňové priznanie k DPPO za r. 2009,\nv ktorom vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením a základ dane vo výške 13.595,84 eur, pričom\nv nákladoch si uplatnil sumu 84.715,44 eur, ktoré uhradil v súvislosti s výkupom pozemkov pri realizácii\ninvestičnej prípravy lokality „S.\" na stavebné pozemky. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na\nrealizáciu tohto investičného zámeru uzatvoril žalobca (zastúpený predsedom predstavenstva U.. I. I.) s\nU.. I. I. ako fyzickou osobou Zmluvu o spolupráci z 18. augsuta 2008 v znení dodatku č. 1 z 31. decembra\n2008 a s A.. Z. M. Zmluvu o poskytnutí realitných a právnych služieb z 18. augusta 2008 v znení dodatku\nč. 1 z 31. decembra 2008. V zmysle čl. II ods. 1 Zmluvy o spolupráci sa žalobca o. i. zaviazal na vlastné\nnáklady a nebezpečenstvo zabezpečiť právnické a realitné poradenstvo pre U.. I. I., úhradu správnych\npoplatkov spojených s realizáciou projektu a prípravou dokumentácie pre stavebné konanie a U.. I. I.\nsa v čl. II ods. 2 cit. zmluvy zaviazal o. i. poskytnúť finančné prostriedky na vykúpenie pozemkov od\npôvodných vlastníkov, uzatvorenie kúpnych zmlúv s pôvodnými vlastníkmi pozemkov, ako aj vyčlenenie\nvykúpených pozemkov do jedného územného celku. V zmysle čl. III ods. 2 Zmluvy o spolupráci náklady\nza dodané služby a zisk z predaja stavebných pozemkov si účastníci zmluvy rozdelia rovnakým dielom,\nak sa účastníci nedohodnú inak.\nZ vykonanej kontroly a predložených dokladov vyplýva, že žalobca si na ťarchu svojich nákladov účtoval\nza úhradu osvedčenia podpisov a úhradu správnych poplatkov potrebných pri výkupe pozemkov od\npôvodných vlastníkov pri prevode práv k nehnuteľnostiam vo výške 2.403,14 eur, pričom tieto náklady\nneprefakturoval rovnakým dielom na druhého účastníka zmluvy (U.. I. I.). Táto skutočnosť medzi\núčastníkmi konania nebola sporná. Nebolo sporné ani to, že tieto náklady - výdavky boli žalobcom\nuhradené, resp. vynaložené. Podľa žalovaného však tieto náklady nie je možné uznať za daňové náklady\nv zmysle § 21 ods. 1 zákona o DP, pretože nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu, ale súvisia s\nnákupom pozemkov pre súkromnú osobu - U.. I. I., a tieto mali byť nákladmi tejto súkromnej osoby\nsúvisiacimi s nákupom pozemkov.\nSamotná skutočnosť, že predmetné pozemky boli od pôvodných vlastníkov odkúpené do vlastníctva\nfyzickej osoby - U.. I. I., nebola medzi účastníkmi konania sporná.\nSprávca dane rovnako s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o DP neuznal za daňové výdavky\nžalobcu náklady za vypracovanie investičného zámeru -zastavovacej štúdie územia pre lokalitu\n„S.\" vyfakturované žalobcovi vo výške 15.000 eur spoločnosťou Timeline s.r.o. Žiar nad Hronom s\nodôvodnením, že tieto náklady sú nákladmi súkromnej osoby, ktorá vlastní pozemky (U.. I. I.), tieto\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období a nezabezpečujú jeho\nzdaniteľné príjmy ani v budúcom období.\nSprávca dane napokon s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o DP neuznal za daňové výdavky žalobcu ani\nnáklady za poskytnuté realitné a právne služby na základe Zmluvy o poskytnutých realitných a právnych\nslužieb, ktoré žalobcovi na základe tejto zmluvy vyfakturoval A.. Z. M. vo výške 67.312 eur a ktoré\nžalobca zaúčtoval na ťarchu svojich nákladov s odôvodnením, že tieto služby boli A.. M. poskytnuté\npre U.. I. I. a súvisia s nákupom pozemkov do jeho vlastníctva, t. j. sú nákladmi súkromnej osoby.\nSpolu správca dane neuznal žalobcovi náklady vo výške 84.715,44 eur. Vzhľadom na výsledky daňovej\nkontroly preto upravil základ dane na 98.311,28 eur a z toho vyplývajúcu daňovú povinnosť vo výške\n18.679,14 eur.\nRozdiel dane vo výške 16.095,94 eur vyrubil žalobcovi s poukazom na § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona\no správe daní a poplatkov dodatočným platobným výmerom z 9. augusta 2011.\nKrajský súd poukázal na to, že žalobca zrealizoval právne a realitné poradenstvo pre U.. I.\nprostredníctvom tretej osoby a vyfakturované služby zaúčtoval do svojho účtovníctva v r. 2009 bez\nrefakturácie U.. I. v zmysle Zmluvy o spolupráci. Rovnako žalobca uhrádzal správne poplatky súvisiace s\nvýkupom týchto pozemkov a uhradil aj náklady na zastavovaciu štúdiu týkajúcu sa uvedených pozemkov\nbez toho, aby došlo k refakturácii (rozdeleniu) týchto nákladov za dodané služby v zmysle čl. III bod 2\nZmluvy o spolupráci. Zaúčtované náklady týkajúce sa obstarania predmetných pozemkov sú aj podľa\nnázoru krajského súdu súčasťou výsledku hospodárenia kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu),\navšak kúpa pozemkov ako takých pre fyzickú osobu z účtovného hľadiska nie je daňovým výdavkom,\ntakýmto daňovým výdavkom by bola až pri predaji pozemkov. Výnosy z nakúpených pozemkov vykazuje\n\nlen fyzická osoba, pričom žalobca sa na výnosoch z týchto pozemkov, ktoré ich vlastník - fyzická osoba\nprenajíma, nepodieľa, napriek dojednaniu v Zmluve o spolupráci.\nKrajský súd vo vzťahu k žalobcovej námietke, že správca dane nevyhodnotil dôkazy vo vzájomnej\nsúvislosti a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy (dožiadania na obec S. a Obvodný úrad životného\nprostredia v Žiari nad Hronom) dospel k záveru, že táto je nedôvodná a postup správnych orgánov\npovažoval za súladný s § 29 zákona o správe daní, nakoľko z listinných dôkazov predložených žalobcom,\nktoré sú súčasťou administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcom účtované výdavky (náklady) nie\nje možné považovať za daňové výdavky, pretože nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu, pretože\nžalobca si na ťarchu nákladov pri výkupe pozemkov na investičný zámer v lokalite „S.\", ktoré pozemky sú\nvo vlastníctve fyzickej osoby (čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné) zaúčtoval náklady za správne\npoplatky, za vypracovanie investičného zámeru - zastavovacej štúdie - vyúčtované spoločnosťou\nTimeline s.r.o. a náklady za realitné a právne služby poskytnuté A.. M. pre fyzickú osobu U.. I., ktorý\nje majiteľom predmetných pozemkov. Z predložených dôkazov je nesporné, že vyššie uvedené náklady\nvznikli, resp. boli vynaložené žalobcom v súvislosti s výkupom pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej\nosoby - U... I., ako aj to, že tieto náklady si žalobca účtoval ako svoje výdavky bez toho, aby tieto v\nkontrolovanom období r. 2009 vyfakturoval v zmysle Zmluvy o spolupráci fyzickej osobe U.. I. tak, ako\nto vyplýva z cit. Zmluvy o spolupráci.\nZ predložených listinných dôkazov teda správny orgán podľa názoru krajského súdu vyvodil správne\nskutkové závery. Uvedené skutočnosti nesporne vyplývajú z vykonaného dokazovania a tieto v podstate\nani neboli sporné. Žalobca len namietal skutočnosť, že k refakturácii a k uskutočneniu investičného\nzámeru v zmysle Zmluvy o spolupráci nedošlo z dôvodov, resp. pre prekážky, ktoré neboli na strane\nžalobcu, resp. účastníkov zmluvy. K prevereniu a potvrdeniu tejto skutočnosti navrhol žalobca vykonať\ndôkazy (dožiadanie na obec S. ohľadne poskytnutia informácie umiestnenia pozemkov vhodných pre\nIBV v k. ú. S. a Obvodný úrad životného prostredia v Žiari nad Hronom ohľadne informácie, kde návrh\numiestnenia nových pozemkov určil umiestnenie pozemkov zapísaných na meno U.. I. I.), ktoré správca\ndane nevykonal, čo žalobca považoval za postup v rozpore s § 29 zákona o správne daní.\nKrajský súd poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že pre určenie základu dane z príjmu žalobcu\nv kontrolovanom zdaňovacom období (r. 2009), ako aj pre určenie oprávnenosti uznania žalobcom\núčtovaných výdavkov, prekážky resp. dôvody, pre ktoré nedošlo k realizácii investičného zámeru v\nzmysle Zmluvy o spolupráci ako aj k následnému neprefakturovaniu nákladov resp. prerozdeleniu\nnákladov (aj zisku), nie sú relevantné, preto ani žalobcom navrhnuté vykonanie dôkazov (ktoré mali\nozrejmiť vyššie uvedené dôvody, resp. prekážky), nemôže mať vplyv na zákonnosť postupu správcu\ndane, resp. na úplnosť zistení podkladov pre určenie daňovej povinnosti žalobcu. Žalovaný v konaní\nnapokon vyššie uvedené tvrdenia žalobcu ani nespochybnil, len ich nepovažoval za relevantné pre\nposúdenie predmetnej veci a určenie daňovej povinnosti žalobcu v rozhodnom období.\nRelevantná v tomto prípade je podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že žalobca si na ťarchu svojich\nnákladov zaúčtoval výdavky vynaložené v súvislosti s výkupom pozemkov pre fyzickú osobu (i keď\nv zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci, resp. Zmluvy o poskytnutí právnych a realitných služieb), v\ndôsledku čoho tieto náklady nesúviseli so zdaniteľnými príjmami, pretože tieto náklady boli nákladmi\nfyzickej osoby (U.. I.), nakoľko príjmy (výnosy) z týchto pozemkov plynuli výlučne pre vlastníka týchto\npozemkov - fyzickú osobu U.. I..\nKrajský súd preto za nedôvodnú považoval aj ďalšiu žalobnú námietku, v ktorej žalobca tvrdil, že\nžalovaný (i správca dane) spochybnili inštitút zmluvnej voľnosti a výkon práv zo zmlúv uzavretých\nžalobcom, nerešpektujúc zmluvne dohodnuté podmienky, neskúmali proces realizácie a nepočkali na\njeho ukončenie. Krajský súd poukázal na to, že pokiaľ žalovaný, ako aj správca dane vo svojich\nrozhodnutiach konštatovali, že predmetné výdavky nezaručujú zdaniteľné príjmy pre žalobcu ani v\nbudúcich obdobiach, túto konštatáciu opreli o čl. III ods. 2 Zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorého „zisk\nz predaja stavebných pozemkov si účastníci rozdelia rovnakým dielom, ak sa nedohodnú inak\", z čoho\nvyplýva, že nie je teda v budúcnosti vylúčený ani iný postup pri rozdelení zisku. V tejto súvislosti krajský\nsúd pre úplnosť poukázal na to, že pokiaľ žalobca namietal, že k prerozdeleniu nákladov a výnosov\nnedošlo, pretože k takémuto postupu môže dôjsť až po ukončení realizácie investičného zámeru, takáto\nskutočnosť zo Zmluvy o spolupráci nevyplýva, pretože z čl. III bod 2 je zrejmé, že finančné vyrovnanie\nnákladov (aj zisku) nebolo časovo limitované (t. j. ani viazané na ukončenie, resp. realizáciu investičného\nzámeru, ktorý bol predmetom Zmluvy o spolupráci). V čl. III bod 1 Zmluvy o spolupráci sa účastníci\n\nzmluvy dohodli, že si vždy do 15. dňa v mesiaci odsúhlasia o. i. rozsah skutočne vynaložených nákladov\nna stavebné pozemky, ako aj rozsah vyfakturovaných služieb v rámci realizácie tejto zmluvy, t. j. účastníci\nmohli vykonávať refakturáciu, resp. finančné vyrovnanie nákladov aj priebežne.\nNavyše, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že pre účely posúdenia (určenia) správnej výšky\ndaňovej povinnosti (vrátane určenia základu dane) v predmetnom prípade v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí (r. 2009) je rozhodné, či k prerozdeleniu nákladov a výnosov v skutočnosti došlo a nie to, z akého\ndôvodu k prerozdeleniu resp. refakturácii nedošlo.\nKrajský súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako\ni konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel\nk záveru, že predmetné rozhodnutia a ani postup žalovaného správneho orgánu z týchto dôvodov nie\nje možné považovať za nezákonné.\nO trovách konania rozhodol podľa § 250 k ods. 1 OSP a ich náhradu neúspešnému žalobcovi nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nNesprávnosť prvostupňového rozhodnutia videl v tom, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav\nveci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho napadnutý rozsudok\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV odvolaní zdôrazňoval, že v predmetnom prípade išlo o vzájomnú spoluprácu viacerých subjektov pri\nrealizácii investičného zámeru v lokalite „S.\" čo podľa názoru žalobcu preukazujú vzájomné zmluvné\nvzťahy medzi týmito subjektmi a to Zmluva o poskytovaní realitných a právnych služieb uzatvorená\nmedzi žalobcom a advokátom O.. Z. M., ktorá rieši právny proces vysporiadania pozemkov a Zmluva\no spolupráci, uzatvorená medzi žalobcom a U.. I. I., ktorá rieši zase stavebný proces realizácie\ninvestičného zámeru. Obsah týchto zmlúv preukazuje, že všetky aktivity jednotlivých subjektov na seba\nnadväzujú s cieľom realizovať investičný zámer prípravy lokality na stavebné pozemky. Uvedený spôsob\nžalobca odôvodnil marketingovým postupom nenavyšovať umelo cenu poľnohospodárskej pôdy nad\nrámec jej trhovej hodnoty, nakoľko každá lokalita stavebného významu je reálne zaujímavá a bonitne\nvyššia v čase, keď sú zrealizované prípojky inžinierskych sietí. V prípade, ak sa cena umelo zvýši\nnapríklad tým, že vykupuje pozemky právnická osoba a k tomu sa prirátajú náklady na inžinierske siete,\nmôže nastať situácia, že sa celý investičný zámer predraží a výsledná cena stavebných pozemkov\nnie je konkurencieschopná v danom regióne a pozemky sú nepredajné. Žalobca ďalej poukázal na\nto, že výkup jednotlivých podielov na pozemkoch bol len prvou fázou. Druhou fázou bolo rokovanie o\numiestnení pozemkov, keďže v tom čase prebiehal v k. ú. S. projekt pozemkových úprav (komasácia\n- sceľovanie pôdy). Prebiehajúca komasácia v k. ú. S. prerušila realizáciu predmetného investičného\nzámeru. Vzhľadom na úto skutočnosť žalobca navrhol v priebehu daňového konania vykonanie\ndôkazov preukazujúcich prerušenie investičného zámeru, v dôsledku čoho zatiaľ nedošlo k plneniu\nvzájomne uzatvorených zmlúv. Správca dane v rámci dožiadania však nepreveril skutočnosti uvedené\nžalobcom, nepožiadal obec Slaská o územnoplánovaciu informáciu umiestnenia pozemkov vhodných\npre individuálnu výstavbu rodinných domov v k. ú. S. a nepožiadal Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad\nHronom o informáciu, kde návrh umiestnenia nových pozemkov určil umiestnenie pozemkov zapísaných\nna meno U.. I. I..\nŽalobca tvrdil, že keby bol správca dane využil inštitút dožiadania, mal by preukázaný reálny predpoklad\nrealizácie investičného zámeru žalobcu a tým aj skutočnosť plnenia vzájomne uzavretých zmlúv. V\nzmysle predmetných zmlúv a dohody zúčastnených strán k definitívnemu prerozdeleniu nákladov a\nvýnosov dôjde až po ukončení realizácie investičného zámeru. Realizácii investičného zámeru musí\nvšak predchádzať definitívne ukončenie projektu pozemkových úprav v k. ú. S.. Samotný proces\nprojektu pozemkových úprav je komplikovaný a vyžaduje si nemálo úkonov správneho práva na splnenie\nvšetkých zákonných podmienok. Tento proces bol predĺžený z dôvodu námietok dvoch subjektov, o\nktorých rozhodoval Krajský pozemkový úrad Banská Bystrica a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka Slovenskej republiky. Záverečné rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav bolo\nvydané dňa 20. júla 2011 Obvodným pozemkovým úradom v Žiari nad Hronom pod č. 2011/00030/195.\nPodľa nariadenia na vykonanie pozemkových úprav bol ako dátum nového stavu parciel stanovený na\n\n1. januára 2012. Teda až po 1. januári 2012 je možné zo strany žalobcu a jeho zmluvných partnerov\npokračovať v realizácii investičného zámeru.\nNásledne po ukončení realizácie zámeru je možné vykonať prerozdelenie všetkých nákladov a následne\nvýnosov. Pozastavenie procesu realizácie investičného zámeru však neovplyvnili jednotlivé zmluvné\nstrany, ale prebiehajúci proces projektu pozemkových úprav. Správca dane však nevykonal dožiadanie\nu Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom a nevyžiadal si informáciu o právoplatnom\nrozhodnutí schvaľujúcom projekt pozemkových úprav a o nariadení vykonania projektu, ktoré obsahuje\ntermíny platnosti nového stavu pozemkov. Keby bol tak správca dane učinil, zistil by prekážky v\npokračovaní v investičnom zámere a mal by zdôvodnené, prečo k dnešnému dňu ešte nedošlo k\nprerozdeleniu nákladov a výnosov z predmetného investičného zámeru.\nŽalobca tiež trval na svojom názore, že správne orgány spochybnili inštitút zmluvnej voľnosti, spochybnili\nvýkon práv zo zmlúv uzavretých žalobcom, čím vlastnou fikciou rozhodli o konaní daňového subjektu\ndo budúcna a to určili aj ako dôkaz, nerešpektovali zmluvne dohodnuté podmienky, neskúmali proces\nrealizácie investičného zámeru a ani nepočkali na jeho ukončenie. Fiktívne jednoducho správanie\nžalobcu určili do budúcna s tým, že poruší zmluvné podmienky a nedôjde z jeho strany k prerozdeleniu\nnákladov a výnosov a v závere zopakoval svoje námietky o procesných pochybeniach správcu dane,\nktoré podľa jeho názoru neobsahuje riadne odôvodnenie.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril listom zo 7. augusta 2012, v ktorom žiadal rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny potvrdiť s poukazom na to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové\nskutočnosti, okrem námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ktorú považuje za\núčelovú. Pokiaľ ide o vecné námietky, tieto sa obsahovo zhodujú s námietkami uvádzanými žalobcom už\nv odvolaní voči dodatočnému platobnému výmeru, ako aj s námietkami uvádzanými v žalobe, s ktorými\nsa žalovaný ako aj krajský súd náležitým spôsobom vysporiadali.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený 16. októbra 2013 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nV prejednávanom prípade bolo potrebné posúdiť, či žalovaný, ako aj správca dane, postupovali v súlade\nso zákonom o DP a zákonom o správe daní, keď výdavky súvisiace s realizáciou investičného zámeru v\nlokalite „S.“, uplatnené žalobcom v sume 84.715,44€ posúdili ako nesúvisiace so zdaniteľným príjmom\nžalobcu a preto nie sú daňovými výdavkami v zmysle § 21 ods. 1 zákona o DP.\nPodľa § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona o správe daní , dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové\nkonanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť\nvšetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä\no rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),\no svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o\nmiestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná\ndaňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§15 ods. 13) dodatočný platobný výmer,\nak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom\ndaňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej\n\ndaňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje\nod rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.\nPodľa § 2 zákona o DP na účely tohto zákona sa rozumie\nh/ zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona\nani medzinárodnej zmluvy\ni/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak,\n1/ zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 17 ods. 1 písm. b/, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka\núčtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,\nPodľa § 17 ods. 2 písm. a/, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa\nodseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do\ndaňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,\nPodľa § 21 ods. 1 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným\npríjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na\ndaňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky uvedené pod písm. a/ - k/.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad a\naplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a\nna potvrdenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť len toľko, že jednou zo základných zásad\ndaňového konania je komplexné posudzovanie dôkazov a všetkých skutočností, ktoré v daňovom konaní\nvyšli najavo, v ich vzájomnej súvislosti, ako aj jednotlivo, pričom sa berie do úvahy vždy skutočný obsah\nprávneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 1 a 6\nzákona o správe daní).\nV predmetnom prípade je zrejmé, že výkup pozemkov pri realizácii investičnej prípravy lokality „S.“\nv roku 2009 bol zrealizovaný v objeme 202.785,03m2, pričom výkup bol zrealizovaný na meno U..\nI. I. a vlastníkom predmetných pozemkov sa stala súkromná osoba, U.. I. I., vo vlastníctve ktorého\nsa predmetné pozemky nachádzali aj v čase ukončenia daňovej kontroly. Žalobca zrealizoval právne\na realitné poradenstvo pre U.. I., ako súkromnú osobu, keď vyfakturované poradenské a realitné\nslužby zaúčtoval do svojho účtovníctva v roku 2009, avšak bez refakturácie U.. I.. To isté platilo aj vo\nvzťahu k úhrade správnych poplatkov v súvislosti s výkupom pozemkov a nákladov na zastavovaciu\nštúdiu. Žalobca tak v odvolaní, ako aj v žalobe zdôvodňuje, prečo nedošlo k prerozdeleniu nákladov a\nvýnosov z predmetného investičného zámeru medzi zúčastnené subjekty v zmysle uzatvorených zmlúv o\nspolupráci a poskytovaní realitných a právnych služieb, čo však z hľadiska splnenia daňových povinností\nnie je podstatné, nakoľko podstatné je to, že k prerozdeleniu nákladov a výnosov z predmetného\ninvestičného zámeru medzi zúčastnené subjekty v roku 2009 nedošlo, čo napokon ani samotný žalobca\nnenamieta.\nPreto aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné bez ďalšieho uznať ako daňové výdavky v zmysle §\n2 písm. i/ zákona o DP náklady týkajúce sa obstarania pozemkov, ktorých vlastníkom sa stane súkromná\nosoba iná, ako je daňový subjekt a ktorá jediná do dňa spísania protokolu o daňovej kontrole si vykazuje\nz predmetných nehnuteľností výnosy, na ktorých sa daňovník žiadnym spôsobom nepodieľa.\n\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd\ndospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s\nrelevantnými námietkami žalobcu.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na vyššie uvedené dôvody, ako aj na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.\n1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému zo zákona náhrada trov\nkonania neprináleží.\nPokiaľ ide o zmenu v osobe žalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona č. 333/2011 Z. z. o\norgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods.1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}