{"guid": "2fb9b76c-af6d-49eb-964d-5e030ed98f97:6fa21e7b-e33f-4729-a9e9-adb7e1bf38e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200036.1", "spisova_znacka": "5Sžf/54/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/54/2012 z 30. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2013, sp. zn. 5Sžf/54/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200036.1", "identifikacne_cislo": "6012200036", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35b", "nazov": "§ 35b zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35b", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fa21e7b-e33f-4729-a9e9-adb7e1bf38e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200036.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200036.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200036.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/54/2012\n6012200036\n30. 09. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200036.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu C., bytom M.,\nv zastúpení advokátom Mgr. Filipom Osvaldom, so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, proti žalovanému\nFinančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/21136-116467/2011/990311-r zo 07. novembra 2011, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/6/2012-35 z 20. júna\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nč. k. 24S/6/2012-35 z 20. júna 2012\nm e n í\ntak, že rozhodnutie žalovaného č.\nI/221/21136-116467/2011/990311-r zo 07. novembra 2011 a rozhodnutie Daňového úradu Banská\nBystrica I č. 651/230/924-17553/07/Šauš z 29. marca 2007 z r u š u j e a vec\nv r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 eur titulom súdneho\npoplatku a v sume 646,99 eura titulom trov právneho zastúpenia do rúk Mgr. Filipa Osvalda, advokáta\nso sídlom vo Zvolene, do troch dní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, č. k. 24S/6/2012-35 z 20.júna 2012, podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „OSP“), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/21136-116467/2011/990311-r zo 07.\nnovembra 2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\nplatnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/924-17553/07/Šauš z 29. marca 2007,\nktorým správca dane nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu úrok z preplatku na dani z pridanej\nhodnoty z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 1997.\nO trovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na\nnáhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že až novelizáciou ustanovenia § 63 zákona\nč. 511/1992 Zb. bola zavedená povinnosť správcu dane platiť úrok z omeškania nielen s oneskoreným\nvrátením preplatku na dani, ale aj s vrátením nadmerného odpočtu, uplatneného vrátenia spotrebnej\ndane a uplatneného vrátenia dane z motorových vozidiel. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že\nsa jednalo o spresnenie preplatku vzhľadom na definíciu dane podľa ustanovenia § 1a písm. a/ zákona\no správe daní, nakoľko toto je v rozpore so zákonným vymedzením preplatku v citovanom ustanovení\n\n§ 63 ods. 1 zákona o správe daní a zákonným vymedzením nadmerného odpočtu dane z pridanej\nhodnoty uvedeným v ustanovení § 2 ods. 5 písm. i/ zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení účinnom v zdaňovacom období apríl 1997. Ďalej krajský súd uviedol, že kým preplatok na dani je\nplatba, ktorú daňovník zaplatil správcovi dane navyše nad jeho zákonnú daňovú povinnosť bez ohľadu\nna to o akú daň sa jednalo, nadmerným odpočtom je čiastka, v ktorej daň z pridanej hodnoty zaplatená\ndaňovníkom - platiteľom dane z pridanej hodnoty na vstupe a upravená v zmysle zákonov, prevyšuje daň\nna výstupe v predmetnom zdaňovacom období. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že nadmerný odpočet\ndane z pridanej hodnoty je výsledkom systému platenia a systému tvorby dane z pridanej hodnoty tak,\nako sú upravené zákonom o dani z pridanej hodnoty. Nie je teda výsledkom nesprávne zaplatenej dane,\nako je tomu u preplatku na dani, tak ako je vymedzený v ustanovení § 63 ods. 1 zákona o správe\ndaní. Konštatoval, že zákon o dani z pridanej hodnoty upravuje osobitný postup vrátenia nadmerného\nodpočtu, jeho podmienky, ako aj lehoty na jeho vrátenie, a preto nie je možné podľa názoru krajského\nsúdu na jeho vrátenie aplikovať postup upravený v ustanovení § 63 zákona o správe daní, nakoľko v\ndanom prípade nie je možné nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) považovať\nza preplatok dane a nie je možný ani postup podľa ustanovenia § 63 ods. 6 zákona o správe daní v\nznení účinnom do 31.08.2007, a teda správcovi dane nevznikla povinnosť zaplatiť daňovému subjektu\n- žalobcovi úrok. Táto povinnosť správcu dane (zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške stanovenej\nv ustanovení § 63 ods. 6 zákona o správe daní aj v prípade oneskoreného vrátenia nadmerného\nodpočtu, ako aj spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie) bola zavedená až s účinnosťou od\n01.09.2007, a preto sa nemôže vzťahovať na vrátenie nadmerného odpočtu realizovaného vo februári\n2006. Citované ustanovenie sa ani podľa ustanovenia § 110g ods. 1 zákona o správe daní nevzťahuje\nna daňové konania začaté a neukončené do 31.08.2007, ktoré sa dokončia podľa zákona účinného\ndo 31.08.2007. Je preto nepochybné, že v rozhodnom období, t. j. do vrátenia nadmerného odpočtu\nžalobcovi správcom dane, ustanovenie § 63 ods. 6 zákona o správe daní ukladalo správcovi dane\npovinnosť zaplatiť daňovému subjektu úrok len za podmienok stanovených v citovanom ustanovení, t.\nj. v prípade oneskoreného vrátenia preplatku. Vzhľadom na uvedené mal krajský súd za to, že žalovaný\nvec správne právne posúdil, keď z dôvodov zákonného podkladu nepriznal žalobcovi úrok z omeškania.\nVo vzťahu k žalobcom zmienenému právnemu názoru vyplývajúcemu z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/10/2010, krajský súd skonštatoval, že záver súdu o tom, že uplatnený\núrok je príslušenstvom pohľadávky, treba vnímať len vo vzťahu k otázke prípustnosti odvolania voči\nrozhodnutiu správcu dane o takomto nároku s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 7 zákona o správe\ndaní, ako aj vo vzťahu ku skúmaniu podmienok konania podľa ustanovenia § 103 a 104 OSP, pričom\nsa nezaoberal meritom veci.\nS poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru o zákonností žalobou napadnutých\nrozhodnutí.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca nestotožniac sa s názorom\nkrajského súdu vyjadrenom v odôvodnení rozhodnutia. Z odvolania je zrejmé, že žalobca zotrval i naďalej\nna svojom názore ohľadne zmeny ustanovenia § 63 ods. 6 zákona o správe daní, že táto nastala len\nza účelom spresnenia použitia preplatku vzhľadom na definíciu dane, ktorou je podľa ustanovenia § 1a\npísm. a/ zákona o správe daní daň, podľa osobitných zákonov [zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)] vrátane sankčných úrokov a úrokov,\nako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. Keďže ustanovenie § 1a\npísm. a/ zákona o správe daní nebolo novelou zákona č. 215/2007 Z. z. žiadnym spôsobom dotknuté,\nmá žalobca za to, že v skutočnosti nedošlo k hmotnoprávnej zmene ustanovenia § 63 ods. 6 zákona\no správe daní, ale skutočne bol iba spresnený pojem preplatok tak, aby korešpondoval s ustanovením\n§ 1a písm. a/ zákona o správe daní a do predmetného ustanovenia bol tým pádom zakomponovaný\naj nadmerný odpočet DPH, vzhľadom na skutočnosť, že predmetný paragraf by sa mal vzťahovať na\nvšetky tipy daní podľa ustanovenia § 1a písm. a/ zákona o správe daní.\nV súvislosti s poukazovaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/10/2010\nžalobca vyjadril presvedčenie, že najvyšší súd bol oboznámený s predmetným skutkovým stavom a\njednoznačne vyslovil, že žalobca v tomto prípade má nárok na zaplatenie úroku v súvislosti s čím Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo svoje rozhodnutie č. I/221/2402-12204/2011/990311-r zo dňa\n31.01.2011. Žalobca konštatoval, že sa nezakladá na pravde tvrdenie krajského súdu, že žalobca uplatnil\nu správcu dane žiadosťou úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH podľa ustanovenia §\n63 ods. 6 zákona o správe daní, ale tento bol uplatnený ako sankčný úrok za neoprávnené zadržiavané\n\npeňažné prostriedky podľa ustanovenia § 35b ods. 7 zákona o správe daní. Napriek tomu je žalobca\npresvedčený o tom, že aj podľa ustanovenia § 63 ods. 6 zákona o správe daní má nárok na zaplatenie\núroku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa vo svojom vyjadrení stotožnil s právnym posúdením krajského súdu a námietky žalovaného\nvznesené v odvolaní považuje za neopodstatnené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP), odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 244 ods. 1 OSP\nv správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPrávna úprava vzťahujúca sa na predmetnú problematiku je obsiahnutá v ustanoveniach zákona č.\n511/1992 Zb.. Na konanie o žiadosti žalobcu sa vzťahovali ustanovenia vyššie citovaného zákona platné\nv rozhodnom čase a teda sa postupovalo podľa zákona účinného ku dňu 31.08.2007.\nUstanovenie § 110c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní platí od 01. januára 2004.\nPodľa § 110c ods. 5 zákona o správe daní v znení účinnom ku dňu 31.08.2007, do nadobudnutia platnosti\nzmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b ods. 1 až 9 uplatnia na\nvšetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.\nUstanovenie § 35b zákona o správe daní platí od 01. januára 2004.\nZmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nadobudla účinnosť dňa 01. mája 2004.\nUstanovenie § 110e zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní platí od 01. januára 2005.\nPodľa § 110e zákona o správe daní v znení účinnom ku dňu 31.08.2007, ustanovenia tohto zákona sa\npoužijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 01.01.2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie\ndane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich\nvyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o\nsankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona\no správnych deliktoch.\nPodľa § 35b ods. 5, 6, 7 zákona o správe daní v znení účinnom k 31.08.2007, rozdiel medzi zaplatenou\ndaňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia\nsprávcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníženým novým rozhodnutím\nsa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu. Rovnako za\nneoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj rozdiel medzi\n\nzaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím správcu dane a sankčným úrokom zníženým\npodľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný\nodpočet alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu\nalebo jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu;\nak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia dane, považuje sa\npriznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu.\nSprávca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu\npodľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej\nsadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú\nvýšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa osobitného\nzákona alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona. Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy\nneoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo\ndňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, alebo keď vznikol nárok na\nvrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona alebo\nnárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona, do dňa, keď správca dane\nneoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do\npočtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu\nsprávcu dane. Ak je správca dane povinný zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok, pri jeho platení sa\npostupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 63.\nSprávca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov podľa\nodseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca dane\ndaňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.\nCitované zákonné ustanovenia v poznámke 11ad) pod čiarou odkazujú na ustanovenia § 79 ods.\n1, 2 zákona o DPH podľa ktorého, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,\nodpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období.\nAk platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom\nzdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť\ndo 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období,\nv ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,\nak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce\npo zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným\nodpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad\ncelkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.\nAk daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote\ndesiatich dní od skončenia kontroly. Ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa odseku 1, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do desiatich dní od\nskončenia kontroly.\nPodľa § 63 ods. 6 zákona o správe daní účinného ku dňu 31.12.2003, ak vznik preplatku zapríčiní\nsprávca dane, a ak ho nemožno použiť podľa odsekov 2 a 3, vráti preplatok bez žiadosti do 15 dní od jeho\nzistenia. Ak ho vráti po lehote podľa odseku 4, je povinný zaplatiť daňovému subjektu úrok z preplatku\nvo výške 140% diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň kalendárneho\nštvrťroka, v ktorom došlo k omeškaniu.\nPodľa § 63 ods. 8 zákona o správe daní v znení účinnom k 31.08.2007, nadmerný odpočet dane z\npridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov,\n13d) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho\nistého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej\nvrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných\ndaní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na\nkompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach 13e) alebo na úhradu jeho preddavku na\n\ndaň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne\nupovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný\ndeň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť\nvrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty\nna vrátenie podľa osobitných predpisov 13d).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za\npreukázané, že žalobca listom označeným ako výpočet úroku z omeškania - máj 1997 požiadal Daňový\núrad Banská Bystrica I o úhradu finančného vyčíslenia úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia\nnadmerného odpočtu DPH za apríl 1997 vo výške 1.146.693,- Sk (pri dennom úroku 0,03375342466 %\nje celkový úrok z omeškania 102 % z dlžnej sumy) z dôvodu, že nadmerný odpočet DPH za apríl 1997\nbol žalobcovi vo výške 1.096.892,- Sk vrátený dňa 09.02.2006. Omeškanie činilo 3022 dní.\nDaňový úrad Banská Bystrica I rozhodnutím zo dňa 19.12.2006 č. 651/230/922-71967/06/Šauš nepriznal\nsankčný úrok za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky žalobcovi s odôvodnením, že žalobcovi\npoukazom na ustanovenie § 110c a ustanovenie § 110e zákona o správe daní v znení neskorších\npredpisov, neprináleží nárok na vyplatenie sankčného úroku za neoprávnené zadržiavané peňažné\nprostriedky. Vyššie uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu rozhodnutím Daňového\nriaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 01.03.2007 č. I/221/3047-18299/2007/990311-r zrušené a vec\nbola vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bol\nnesprávny postup správneho orgánu, pričom v ďalšom konaní bolo správnemu orgánu uložené, aby riešil\nnárok daňového subjektu na priznanie úroku z preplatku podľa ust. § 63 ods. 6 zákona o správe daní.\nDaňový úrad Banská Bystrica I následne rozhodnutím zo dňa 29.03.2007, č. 651/230/924-17553/07/\nŠauš nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu úrok z preplatku na dani z pridanej hodnoty\nz nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 1997, nakoľko nadmerný odpočet danie z\npridanej hodnoty nie je daňovým preplatkom v zmysle § 63 zákona o správe daní v znení\nneskorších predpisov. Voči uvedenému rozhodnutiu správny orgán nepripustil odvolanie. Žalobcovo\nodvolanie proti uvedenému rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica I, bolo rozhodnutím č.\n651/230/922-26484/07/Šauš zo dňa 18.05.2007 zamietnuté z dôvodu, že správca pri stanovení možnosti\nopravného prostriedku vychádzal z negatívnej definície ustanovenia § 46 ods. 1 zákona o správe\ndaní, kde účastník konania sa môže odvolať proti rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené.\nRozhodnutím č. I/221/2402-12204/2011/990311-r zo dňa 31.01.2011 Daňové riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky zrušilo rozhodnutie správcu dane č. 651/230/924-17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 a vec\nvrátilo na ďalšie konanie.\nNa základe podnetu na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania\nMinisterstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 15.08.2011, č. MF/21111/2011-71 vyššie\noznačené rozhodnutie daňového riaditeľstva zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie, z\ndôvodu jeho nezákonnosti, nakoľko bolo vydané v rozpore s ustanovením § 63 zákona o správe daní v\nznení planom v čase začatia daňového konania. Zmena predmetného ustanovenia nastala s účinnosťou\nod 01.09.2007, kedy bola do ustanovenia zavedená úprava zaplatiť úrok aj v prípadoch oneskoreného\nvrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie. Z prechodných\nustanovení § 110g citovaného zákona vyplýva, že daňové konania, ktoré boli začaté a neboli ukončené\ndo 31.08.2007, sa dokončia podľa zákona účinného k 31.08.2007.\nNásledne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 07.11.2011\nč. I/221/21136-116467/2011/990311-r rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č.\n651/230/924-17553/07/Šauš zo dňa 29.03.2007 o nepriznaní úroku z preplatku na dani z pridanej\nhodnoty z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 1997 potvrdil s odôvodnením, že nadmerný\nodpočet, ktorý definuje zákon o DPH, nespĺňa definíciu pojmu daňový preplatok v zmysle ustanovenia\n§ 63 ods. 1 zákona o správe daní, preto nie je možné priznať úrok podľa ustanovenia § 63 ods. 6 zákona\no správe daní pri oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu. Zákonnosť vyššie uvedeného rozhodnutia\nžalovaného je predmetom prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po oboznámení sa s obsahom spisového\nmateriálu, ktorého obsahom bol aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu dospel k záveru o\nnezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Najvyšší súd sa nestotožnil s argumentáciou krajského\nsúdu obsiahnutou v odôvodnení rozhodnutia a túto považuje za nesprávnu. Z administratívneho spisu\nje zrejmé, že žalobca sa domáhal žiadosťou doručenou 27.11.2006 správcovi dane vrátenia úroku z\nomeškania z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH za apríl 1997 vo výške 1.146.693,- Sk.\nSprávca dane nemajúc pochybnosti o charaktere požadovaného a vyčísleného úroku vydal rozhodnutie\nzo dňa 19.12.2006, ktorým nepriznal žalobcovi sankčný úrok za neoprávnené zadržiavané peňažné\nprostriedky za zdaňovacie obdobie apríl 1997. Rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu,\nrozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 01.03.2007, zrušené a vec bola vrátená\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z podanej\nžiadosti žalobcu nebolo zrejmé o vyplatenie akého úroku daňový subjekt žiada, preto mal správca dane\npostupovať v zmysle ustanovenia § 20 ods. 9 zákona o správe daní, a teda ak má podanie nedostatky,\npre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa pokynu\na v určenej lehote odstránil. Vytkol správcovi dane, že ten riešil nárok na priznanie sankčného úroku\npodľa ustanovenia § 110c a ustanovenia § 110e zákona o správe daní platného v tom čase bez toho,\naby vyzval daňový subjekt na odstránenie nedostatkov podania. Napriek uvedenému však žalovaný,\npodľa prílohy priloženej k odvolaniu usúdil, že žalobca žiada o vyplatenie podľa ustanovenia § 63 zákona\no správe daní, hoci z obsahu odvolania uvedené nevyplýva. Žalobca v odvolaní iba poukázal na to,\nže nežiadal o vyplatenie úroku v zmysle ustanovenia § 110c a ustanovenia § 110e zákona o správe\ndaní, ale v zmysle platných predpisov pre uvedený prípad. Správca dane viazaný názorom odvolacieho\norgánu v ďalšom postupoval, tak, že žalobcovu žiadosť posúdil ako žiadosť o vyplatenie úroku podľa\nustanovenia § 63 zákona o správe daní a rozhodnutím zo dňa 29.03.2007 č. 651/230/924-17553/07/\nŠauš žalobcovej žiadosti nevyhovel a nepriznal mu úrok z preplatku na dani z pridanej hodnoty z\nnadmerného odpočtu. Uvedené rozhodnutie je prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktoré je v\nrámci správneho súdnictva v tomto konaní preskúmavané. Najvyšší súd má za to, že žalovaný už v tomto\nštádiu konania pochybil, nakoľko bez toho aby si ozrejmil o vyplatenie akého úroku sa žalobca domáha v\nrozpore s ustanovením § 20 ods. 9 zákona o správe daní bez akéhokoľvek vyjadrenia žalobcu vychádzal\nz priloženého listu - kópie zo zbierky zákonov č. 173/1994 Z. z. na ktorej je citované ustanovenie § 63\n- daňové preplatky a úrok a bez ďalšieho stanovil ďalší postup podľa ustanovenia 63 ods. 6 zákona\no správe daní. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol postup žalovaného správny a zákonný, nakoľko\nnedošlo zo strany konajúcich správnych orgánov k ozrejmeniu o vyplatenie akého úroku sa žalobca\nsvojou žiadosťou domáha a samotný záver žalovaného, ktorý bol pre správny orgán záväzný nie je\npresvedčivý vzhľadom na to, že iba samotnú prílohu k odvolaniu nemožno považovať za jednoznačnú\nvôľu žalobcu. Objasnenie predmetu žiadosti žalobcu je nevyhnutné pre ďalšie konanie a rozhodovanie\nsprávneho orgánu, a to najmä s ohľadom na znenie ustanovenia § 110e, ustanovenia § 110c ods. 5\nzákona o správe daní v spojení s ustanovením § 35b a nasl., (nadobudlo platnosť 01.01.2004). Okrem\niného odvolací súd konštatuje, že odkazovanie na ustanovenie § 63 zákona o správe daní, aj v prípade\nmožnej žiadosti o vyplatenie sankčného úroku podľa citovaného ustanovenia má svoje opodstatnenie,\npretože v samotnom ustanovení § 35b ods. 6 posledná veta zákona o správe daní platného v rozhodnom\nčase sa uvádza, že ak je správca dane povinný zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok, pri jeho\nplatení sa postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa ustanovenia § 63 zákona o správe daní. V\nnadväznosti na uvedené potom žalovaný vychádzal z takto stanoveného predmetu konania a v ďalšom\nsa už sústredil iba na rozhodovanie o vrátení úroku z preplatku podľa ustanovenia § 63 zákona o správe\ndaní na dani, a tým smerom sa odvíjala aj samotná argumentáciu žalobcu. Uvedený názor najvyššieho\nsúdu podporuje aj samotné vyjadrenie žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu v ktorom\nzdôraznil, že úrok uplatnil ako sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Tým,\nže žalovaný sám bez toho, aby sa tak vyjadril žalobca, vyhodnotil čoho sa žalobca v podaní domáhal\na to postupom v rozpore s ustanovením § 20 ods. 9 zákona o správe daní, postupoval nesprávne a\ntento nesprávny procesný postup správcu dane a žalovaného mal za následok postihnutia konania inou\nvadou, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a je dôvodom jeho zrušenia. V nadväznosti\nna to sa dá konštatovať, že aj pre samotné posúdenie veci nebol správnym orgánom dostatočne\nzistený skutkový stav, čo je ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Pokiaľ nedôjde k odstráneniu\npochybností, čoho sa vlastne žalobca svojou žiadosťou domáhal, posudzovanie správnosti právneho\nposúdenia zo strany krajského súdu ako aj správnych orgánov sa javí ako predčasné.\n\nVzhľadom na uvedené bude povinnosťou správcu dane postupom podľa ustanovenia § 13 ods. 8\nzákona č. 563/2009 Z. z. v spojení s ustanovením § 165b ods. 1 citovaného zákona vyzvať žalobcu\nna odstránenie nedostatkov podania, aby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca listom doručeným\nsprávcovi dane dňa 27.11.2006 domáhal, či vyplatenia sankčného úroku podľa ustanovenia § 35b a\nnasl. zákona o správe daní platného v rozhodnom čase, alebo úroku podľa ustanovenia § 63 a nasl.\ncitovaného zákona v znení platnom do 31.12.2003, a to v kontexte so znením ustanovenia § 110c/ a\ne/ citovaného zákona a po odstránení nedostatkov následne prípadne po doplnení iných nejasností, o\ntakejto žiadosti rozhodnúť v súlade s vtedy pre danú skutočnosť platnými právnymi predpismi.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol najvyšší súd o zmene rozhodnutia krajského súdu\npodľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP tak, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane z\ndôvodu ich nezákonnosti, s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 písm. c/ a e/ OSP zrušil a vec vrátil\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nV ďalšom konaní správny orgán súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP)\ndoplní skutkový stav veci tak, ako je zhora uvedené a svoje nové rozhodnutie aj náležitým spôsobom\nodôvodní.\nO náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v zmysle ich vyčíslenia\nprávnym zástupcom v sume 66,- eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu 66,- eur z odvolanie, ktorý\npoplatok žalobca síce ešte nezaplatil ale, ktorý bol splatný podaním odvolania (§ 8 ods. 1, 6 ods. 2 veta\ndruhá a § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v\nznení neskorších predpisov), čím sa stáva súčasťou trov konania. Ďalej najvyšší súd priznal žalobcovi\nsumu 646,99 eura titulom trov právneho zastúpenia, ktorá suma pozostáva z náhrady trov za poskytnuté\nprávne služby v uplatnenom rozsahu za 4 úkony právnej služby všetky vykonané v roku 2012 (prevzatie\na príprava vrátane prvej porady s klientom, podanie žaloby, účasť na pojednávaní krajského súdu a\npodanie odvolania) v sume po 127,16 eura, plus 4 krát paušál po 7,63 eura, plus 20 % DPH, podľa\n§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti krajskému súdu, aby neopomenul vydať uznesenie o uložení\npoplatkovej povinnosti za odvolanie.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}