{"guid": "5b07d445-0ffc-41e5-8f7d-7df3c92f2c20:45e4b7b9-1e24-4c07-b5c3-eb5d328222e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6012200035.1", "spisova_znacka": "6Sžf/54/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/54/2012 z 25. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 6Sžf/54/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6012200035.1", "identifikacne_cislo": "6012200035", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35b", "nazov": "§ 35b zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35b", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45e4b7b9-1e24-4c07-b5c3-eb5d328222e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200035.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200035.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6012200035.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/54/2012\n6012200035\n25. 09. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:6012200035.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej , v právnej veci žalobcu: V.. Z. N., bytom\nY. X, H. H., zastúpeného Mgr. Filipom Osvaldom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/221/21136-116468/2011/990311-r zo\ndňa 7. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.\n24S/5/2012-35 zo dňa 20. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/5/2012-35 z\n20. júna 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/221/21136-116468/2011/990311-r zo 7.\nnovembra 2011 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/923-17554/07/Šauš z 29.\nmarca 2007 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec vracia\nžalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132 € k rukám právneho zástupcu žalobcu\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S 5/2012-35 zo dňa 20. júna 2012 podľa ust. § 250j\nods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.\"), zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/21136-116468/2011/990311r zo dňa 7. novembra 2011, ktorým žalovaný podľa ust. § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zák. č. 511/1992 Zb.\" alebo „zákon o správe daní\") platnom v rozhodnom čase potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29. marca 2007, ktorým\nnevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu úrok z preplatku na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH\")\nz nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 1997.\nO trovách konania rozhodol súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na\nnáhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že až novelizáciou ust. § 63 zák. č. 511/1992\nZb. zákonom č. 215/2007 Z. z. bola zavedená povinnosť správcu dane platiť úrok z omeškania nielen s\noneskoreným vrátením preplatku na dani, ale aj s vrátením nadmerného odpočtu, uplatneného vrátenia\nspotrebnej dane a uplatneného vrátenia dane z motorových vozidiel. Nestotožnil sa s argumentáciou\nžalobcu, že sa jednalo o spresnenie použitia preplatku vzhľadom na definíciu dane podľa ust. § 1a\n\npísm. a/ zák. č. 511/1992 Zb. vo vtedajšom znení, nakoľko táto je v rozpore so zákonným vymedzením\npreplatku v citovanom ust. § 63 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a zákonným vymedzením nadmerného\nodpočtu DPH uvedeným v § 2 ods. 5 písm. i/ zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH\" alebo „zák. č. 289/1995 Z. z.\") v znení účinnom za\npredmetné zdaňovacie obdobie máj 1997. Uviedol, že kým preplatok na dani je platba, ktorú daňovník\nzaplatil správcovi dane navyše nad jeho zákonnú daňovú povinnosť bez ohľadu na to o akú daň sa\njednalo, nadmerným odpočtom je čiastka, v ktorej daň z pridanej hodnoty zaplatená daňovníkom platiteľom dane z pridanej hodnoty na vstupe a upravená v zmysle zákonov prevyšuje daň na výstupe\nv predmetnom zdaňovacom období. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že nadmerný odpočet dane z\npridanej hodnoty je výsledkom systému platenia a systému tvorby dane z pridanej hodnoty tak, ako sú\nupravené zákonom o DPH. Nie je teda výsledkom nesprávne zaplatenej dane, ako je tomu u preplatku\nna dani, tak ako je vymedzený v ust. § 63 ods. 1 zákona o správe daní. Konštatoval, že zákon o\nDPH upravuje osobitný postup vrátenia nadmerného odpočtu, jeho podmienky, ako aj lehoty na jeho\nvrátenie, a preto nie je možné podľa názoru krajského súdu na jeho vrátenie aplikovať postup upravený\nv ust. § 63 zákona o správe daní, nakoľko v danom prípade nie je možné nadmerný odpočet DPH\npovažovať za preplatok dane a nie je možný ani postup podľa ust. § 63 ods. 6 zákona o správe daní\nv znení účinnom do 31. augusta 2007 a teda správcovi dane nevznikla povinnosť zaplatiť daňovému\nsubjektu - žalobcovi úrok. Táto povinnosť správcu dane ( zaplatiť daňovému subjektu úrok vo výške\nstanovenej v ust. § 63 ods. 6 zákona o správe daní aj v prípade oneskoreného vrátenia nadmerného\nodpočtu, ako aj spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie) bola zavedená až s účinnosťou\nod 1. septembra 200, (zrejme 2007) a preto sa nemôže vzťahovať na vrátenie nadmerného odpočtu\nrealizované vo februári 2006. Citované ustanovenie sa ani podľa ust. § 110g ods. 1 zákona o správe\ndaní nevzťahuje na daňové konania začaté a neukončené do 31. augusta 2007, ktoré sa dokončia podľa\nzákona účinného do 31. augusta 2007. Je preto nepochybné, že v rozhodnom období, t.j. do vrátenia\nnadmerného odpočtu žalobcovi správcom dane ustanovenie § 63 ods. 6 zákona o správe daní ukladalo\nsprávcovi dane povinnosť zaplatiť daňovému subjektu úrok len za podmienok stanovených v citovanom\nustanovení, t.j. v prípade oneskoreného vrátenia preplatku.\nVzhľadom na uvedené mal krajský súd za to, že žalovaný vec správne právne posúdil, keď z dôvodov\nchýbajúceho zákonného podkladu nepriznal žalobcovi úrok z omeškania. Vo vzťahu k žalobcom\nzmienenému právnemu názoru vyplývajúcemu z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „NS SR\") sp. zn. 3Sžf/10/2010, krajský súd skonštatoval, že záver súdu o tom, že uplatnený\núrok je príslušenstvom pohľadávky, treba vnímať len vo vzťahu k otázke prípustnosti odvolania voči\nrozhodnutiu správcu dane o takomto nároku s poukazom na ust. § 63 ods. 7 zákona o správe daní ako aj\nvo vzťahu k skúmaniu podmienok konania podľa ust. § 103 a 104 O.s.p., pričom v uvedenom rozsudku\nsa NS SR sa nezaoberal meritom veci.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého\nrozhodnutia.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa s názorom krajského\nsúdu, vyjadreným v odôvodnení rozsudku, nestotožnil. Z odvolania je zrejmé, že žalobca zotrval i naďalej\nna svojom názore ohľadne zmeny ust. § 63 ods. 6 zákona o správe daní, že táto nastala len za účelom\nspresnenia použitia preplatku vzhľadom na definíciu dane, ktorou je podľa ust. § 1a písm. a/ zákona o\nspráve daní (vo vtedajšom znení) daň podľa osobitných zákonov (vrátane zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj\npokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. Keďže ust. § 1a písm. a/ zákona\no správe daní nebolo novelou č. 215/2007 Z. z. žiadnym spôsobom dotknuté mal žalobca za to, že v\nskutočnosti nedošlo k hmotnoprávnej zmene ust. § 63 ods. 6 zákona o správe daní, ale skutočne bol\niba spresnený pojem preplatok tak, aby korešpondoval s ust. § 1a písm. a/ zákona o správe daní a\ndo predmetného ustanovenia bol okrem iného tým pádom zakomponovaný aj nadmerný odpočet DPH\nvzhľadom na skutočnosť, že predmetný § by sa mal vzťahovať na všetky typy daní podľa ust. § 1a písm.\na/ zákona o správe daní.\nV súvislosti s poukazovaním na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/10/2010 z 10. júna 2010 žalobca\nvyjadril presvedčenie, že najvyšší súd bol oboznámený s predmetným skutkovým stavom a jednoznačne\nvyslovil, že žalobca v tomto prípade má nárok na zaplatenie úroku v súvislosti s čím Daňové riaditeľstvo\nSR vydalo svoje rozhodnutie č. I/221/2402-12205/2011/990311-r zo dňa 31. januára 2011.\n\nŽalobca konštatoval, že sa nezakladá na pravde tvrdenie krajského súdu, že by si predmetný úrok\nžiadosťou uplatnil u správcu dane ako úrok za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH podľa ust.\n§ 63 ods. 6 zákona o správe daní, ale tento bol uplatnený ako sankčný úrok za neoprávnené zadržiavané\npeňažné prostriedky podľa ust. § 35b ods. 7 zákona o správe daní, ktorá skutočnosť bola viac krát\nnamietaná počas konania.\nNapriek tomu žalobca vyjadril presvedčenie o tom, že aj podľa ust. § 63 ods. 6 zákona o správe daní\nmá nárok na zaplatenie úroku.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zruší a vec vráti\nžalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Náhradu trov konania si žalobca v rámci odvolania\nneuplatnil.\nŽalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s právnym posúdením veci krajským\nsúdom a námietky žalovaného považoval za neopodstatnené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2\nO.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>. Rozsudok bol verejne vyhlásený 25.9.2013 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov - § 247 a nasl. O.s.p.) preskúmať zákonnosť postupu a horeoznačeného rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým Daňový úrad Banská Bystrica I podľa § 63 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. nevyhovel\nžiadosti žalobcu a nepriznal mu úrok z preplatku na dani z pridanej hodnoty z nadmerného odpočtu za\nzdaňovacie obdobie máj 1997.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia /§ 250i ods. 1 O.s.p./.\nPrávna úprava vzťahujúca sa na predmetnú problematiku je obsiahnutá v ustanoveniach zákona o\nspráve dani a poplatkov (zák. č. 511/1992 Zb.). Na konanie o žiadosti žalobcu sa vzťahovali ustanovenia\nzákona platné v rozhodnom čase, a teda sa postupovalo podľa zákona účinného ku dňu 31. augusta\n2007.\nUstanovenie § 110c) zák. č. 511/1992 Zb. platí od 1. januára 2004\nPodľa ust. § 110c) ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu 31. august 2007, do\nnadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia § 35b\nods. 1 až 9 uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.\n\nUstanovenie § 35b zák. č. 511/1992 Zb. platí od 1. januára 2004\nZmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nadobudla účinnosť dňa 1. mája 2004.\nUstanovenie § 110e zák. č. 511/1992 Zb. platí od 1. januára 2005.\nPodľa ust. § 110e zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu 31. augusta 2007, ustanovenia tohto\nzákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty\na zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo\nprávo na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto\nzákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie\ntohto zákona o správnych deliktoch.\nPodľa ust. § 35b ods. 5, 6, 7, zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 31. augusta 2007, rozdiel\nmedzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného a vykonateľného\nrozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane zníženým novým\nrozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu.\nRovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj rozdiel\nmedzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím správcu dane a sankčným úrokom\nzníženým podľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na\nnadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného\nodpočtu alebo jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového\nsubjektu; ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia dane,\npovažuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového\nsubjektu.\nSprávca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu\npodľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej\nsadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú\nvýšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa osobitného\nzákona alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona. Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy\nneoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo\ndňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane, alebo keď vznikol nárok na\nvrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona alebo\nnárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona, do dňa, keď správca dane\nneoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému subjektu, pričom tento deň sa do\npočtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu\nsprávcu dane. Ak je správca dane povinný zaplatiť daňovému subjektu sankčný úrok, pri jeho platení sa\npostupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 63.\nSprávca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov podľa\nodseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá správca dane\ndaňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.\nPodľa ust. 79 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ak v zdaňovacom období\nvznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti\nv nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej\ndaňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný\nodpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie\nnasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia\nlehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1)\nza zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na\núčely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane\nza príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem\ndane pri dovoze tovaru.\n\nAk daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote\ndesiatich dní od skončenia kontroly. Ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa odseku 1, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do desiatich dní od\nskončenia kontroly.\nPodľa ust. § 63 ods. 6 zákona o správe daní účinného ku dňu 31. decembra 2003, ak vznik preplatku\nzapríčiní správca dane, a ak ho nemožno použiť podľa odsekov 2 a 3, vráti preplatok bez žiadosti do\n15 dní od jeho zistenia. Ak ho vráti po lehote podľa odseku 4, je povinný zaplatiť daňovému subjektu\núrok z preplatku vo výške 140% diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý\ndeň kalendárneho štvrťroka, v ktorom došlo k omeškaniu.\nPodľa ust. § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 ZB. o správe daní v znení účinnom k 31. augusta 2007,\nnadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie\npodľa osobitných predpisov, sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty\na spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri\nktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej\nhodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa\npred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho\npreddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný\npísomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v\nposledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá\nmá byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný\ndeň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného súdneho spisu vrátane administratívneho\nza preukázané, že žalobca listom označeným ako výpočet úroku z omeškania - máj 1997 požiadal\nDaňový úrad Banská Bystrica I o úhradu finančného vyčíslenia úroku z omeškania z oneskoreného\nvrátenia nadmerného odpočtu DPH za apríl 1997 vo výške 1.192,671 Sk (pri dennom úroku\n0,03375342466 % je celkový úrok z omeškania 103,42% z dlžnej sumy) z dôvodu, že nadmerný odpočet\nDPH za máj 1997 bol žalobcovi vo výške 1.153,225 Sk vrátený dňa 28. februára 2006. Omeškanie činilo\n3064 dní.\nDaňový úrad Banská Bystrica I rozhodnutím zo dňa 19. decembra 2006, č. 651/230/923-71966/06/Šauš\npodľa § 35b ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. nepriznal žalobcovi sankčný úrok za neoprávnené zadržiavané\npeňažné prostriedky na DPH za zdaňovacie obdobie máj 1997 s odôvodnením, že žalobcovi s poukazom\nna ust. § 110c a ust. § 110e zák. č. 511/1992 Zb. neprináleží nárok na vyplatenie sankčného úroku za\nneoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky.\nVyššie uvedené rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR\nzo dňa 1. marca 2007, č. I/221/3047-18298/2007/990311-r zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie\na rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bol nesprávny postup\nsprávneho orgánu, pričom v ďalšom konaní bolo správnemu orgánu uložené, aby riešil nárok daňového\nsubjektu na priznanie úroku z preplatku podľa ust. § 63 ods. 6 zákona o správe daní.\nDaňový úrad Banská Bystrica I. následne rozhodnutím zo dňa 29. marca 2007, č. 651/230/923-17554/07/\nŠauš nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu úrok z preplatku na dani z pridanej hodnoty z\nnadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 1997, nakoľko nadmerný odpočet danie z pridanej\nhodnoty nie je daňovým preplatkom v zmysle ust. § 63 zákona o správe daní v znení neskorších\npredpisov. Voči uvedenému rozhodnutiu správny orgán nepripustil odvolanie. Žalobcovo odvolanie proti\nuvedenému rozhodnutiu Daňový úrad Banská Bystrica I, rozhodnutím č. 651/230/923-26480/07/Šauš\nzo dňa 18. mája 2007 zamietol z dôvodu, že správca pri stanovení možnosti opravného prostriedku\nvychádzal z negatívnej definície ust. § 46 ods. 1 zákona o správe daní, kde účastník konania sa môže\nodvolať proti rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené.\n\nRozhodnutím č. I/221/2402-12205/2011/990311-r zo dňa 31. januára 2011 Daňové riaditeľstvo SR\nzrušilo rozhodnutie správcu dane č. 651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29.3.2007 a vec vrátilo na\nďalšie konanie a rozhodnutie (rozhodnutie sa v administratívnom spise nenachádza). Na základe\npodnetu na preskúmanie uvedeného rozhodnutia mimo odvolacieho konania Ministerstvo financií SR\nrozhodnutím zo dňa 15. augusta 2011, č. MF/21112/2011-71 rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č.\nI/221/2402-12205/2011/990311-r zo dňa 31. januára 2011zrušilo a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a\nrozhodnutie, z dôvodu jeho nezákonnosti, nakoľko bolo vydané v rozpore so znením ust. § 63 zákona\no správe daní v platnom znení v čase začatia daňového konania. Zmena predmetného ustanovenia\nnastala s účinnosťou od 1. septembra 2007, kedy bola do ustanovenia zavedená úprava zaplatiť úrok aj\nv prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej\nvrátenie. Z prechodných ust. § 110g citovaného zákona vyplýva, že daňové konania, ktoré boli začaté\na neboli ukončené do 31. augusta 2007, sa dokončia podľa zákona účinného k 31. augustu 2007.\nNásledne Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 7. novembra 2011, č.\nI/221/21136-116468/2011/990311-r rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č.\n651/230/923-17554/07/Šauš zo dňa 29. marca 2007 - o nepriznaní úroku z preplatku na dani z pridanej\nhodnoty z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 1997 žalobcovi - potvrdilo s odôvodnením,\nže nadmerný odpočet, ktorý definuje zákon o DPH, nespĺňa definíciu pojmu daňový preplatok v zmysle\ncitovaného ust. § 63 ods. 1 zákona o správe daní, a preto nie je možné priznať úrok podľa ust. § 63 ods.\n6 zákona o správe daní pri oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu v\nrozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ktorého\nobsahom bol aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu dospel k záveru, že s argumentáciou\nkrajského súdu obsiahnutou v odôvodnení rozhodnutia sa nemožno stotožniť.\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou doručenou správcovi dane 27. novembra\n2006, sa domáhal vrátenia úroku z omeškania z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu DPH za\napríl 1997 vo výške 1.192.671 Sk. Správca dane nemajúc pochybnosti o charaktere požadovaného a\nvyčísleného úroku vydal rozhodnutie zo dňa 19. decembra 2006, č. 651/230/923-71966/06/Šauš, ktorým\nnepriznal žalobcovi sankčný úrok za neoprávnené zadržiavané peňažné prostriedky za zdaňovacie\nobdobie máj 1997. Rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím Daňového riaditeľstva\nSR zo dňa 1. marca 2007, č. I/221/3047-18298/2007/990311-r zrušené a vec bola vrátená správnemu\norgánu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z podanej žiadosti\nžalobcu nebolo zrejmé o vyplatenie akého úroku daňový subjekt žiada, preto mal správca dane\npostupovať v zmysle ust. § 20 ods. 9 zákona o správe daní , a teda ak má podanie nedostatky, pre ktoré\nnie je spôsobilé na prerokovanie, má správca dane vyzvať daňový subjekt, aby ich podľa pokynu a v\nurčenej lehote odstránil. Vytkol správcovi dane, že ten riešil nárok na priznanie sankčného úroku podľa\nust. § 110c a ust. § 110e zákona o správe daní platného v tom čase bez toho, aby vyzval daňový subjekt\nna odstránenie nedostatkov podania. Napriek uvedenému však žalovaný, podľa prílohy priloženej k\nodvolaniu usúdil, že žalobca žiada o priznanie úroku z preplatku podľa ust. § 63 zákona o správe daní,\nhoci z obsahu odvolania uvedené nevyplýva. Žalobca v odvolaní iba poukázal na to, že nežiadal o\nvyplatenie úroku v zmysle ust. § 110c a ust. § 110e zákona o správe daní, ale v zmysle platných predpisov\npre uvedený prípad.\nSprávca dane viazaný názorom odvolacieho orgánu v ďalšom postupoval, tak, že žalobcovu žiadosť\nposúdil ako žiadosť o vyplatenie úroku podľa ust. § 63 zákona o správe daní a rozhodnutím zo dňa\n29. marca 2007, č. 651/230/923-17554/07/Šauš žalobcovej žiadosti nevyhovel a nepriznal mu úrok z\npreplatku na dani z pridanej hodnoty z nadmerného odpočtu. Uvedené rozhodnutie je prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane, ktoré je v rámci správneho súdnictva v tomto konaní preskúmavané.\nOdvolací súd má za to, že žalovaný už v tomto štádiu konania pochybil, nakoľko bez toho aby si ozrejmil\nvyplatenia akého úroku sa žalobca domáha, v rozpore s ust. § 20 ods. 9 zákona o správe daní bez\nakéhokoľvek vyjadrenia žalobcu vychádzal z priloženého listu - kópie zo zbierky zákonov č. 173/1994\nna ktorej je citované ust. § 63 - daňové preplatky a úrok a bez ďalšieho stanovil ďalší postup podľa ust.\n63 ods. 6 zákona o správe daní.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu nebol postup žalovaného správny a zákonný, nakoľko nedošlo zo\nstrany konajúcich správnych orgánov k ozrejmeniu vyplatenia akého úroku sa žalobca svojou žiadosťou\ndomáha a samotný záver žalovaného, ktorý bol pre správny orgán záväzný nie je presvedčivý, vzhľadom\nna to, že iba samotnú prílohu k odvolaniu nemožno považovať za jednoznačnú vôľu žalobcu. Objasnenie\npredmetu žiadosti žalobcu je nevyhnutné pre ďalšie konanie a rozhodovanie správneho orgánu, a to\nnajmä s ohľadom na znenie ust. § 110e, ust. § 110c ods. 5 zákona o správe daní v spojení s ust. § 35b\na nasl. (nadobudlo platnosť 1. januára 2004). Okrem iného odvolací súd konštatuje, že odkazovanie\nna ust. § 63 zákona o správe daní aj v prípade možnej žiadosti o vyplatenie sankčného úroku podľa\ncitovaného ustanovenia má svoje opodstatnenie, pretože v samotnom ust. § 35b ods. 6 posledná veta\nzákona o správe daní platného v rozhodnom čase sa uvádza, že ak je správca dane povinný zaplatiť\ndaňovému subjektu sankčný úrok, pri jeho platení sa postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa\nust. § 63. V nadväznosti na uvedené potom žalovaný vychádzal z takto stanoveného predmetu konania a\nv ďalšom sa už sústredil iba na rozhodovanie o vrátení úroku z preplatku podľa ust. § 63 zákona o správe\ndaní na dani a tým smerom sa odvíjala aj samotná argumentáciu žalobcu. Uvedený názor odvolacieho\nsúdu podporuje aj samotné vyjadrenie žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu v ktorom\nzdôraznil, že úrok uplatnil ako sankčný úrok za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Tým, že\nžalovaný sám bez toho, aby sa tak vyjadril žalobca, vyhodnotil čoho sa žalobca v podaní domáhal a to\npostupom v rozpore s ust. § 20 ods. 9 zákona o správe daní, postupoval nesprávne a tento nesprávny\nprocesný postup správcu dane a žalovaného mal za následok postihnutia konania inou vadou, ktorá\nmala za následok nezákonnosť rozhodnutia a je dôvodom jeho zrušenia. V nadväznosti na to sa dá\nkonštatovať, že aj pre samotné posúdenie veci nebol správnym orgánom dostatočne zistený skutkový\nstav, čo je ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Pokiaľ nedôjde k odstráneniu pochybností v tom\nsmere, aby bolo zjavné, čoho sa vlastne žalobca svojou žiadosťou domáhal, posudzovanie správnosti\nprávneho posúdenia zo strany krajského súdu ako aj správnych orgánov sa javí ako predčasné.\nVzhľadom na uvedené bude povinnosťou správcu dane postupom podľa ust. § 13 ods. 8 zák. č. 563/2009\nZ.z. v spojení s ust. 165b ods. 1 citovaného zákona vyzvať žalobcu na odstránenie nedostatkov podania,\naby bolo jednoznačne zrejmé čoho sa žalobca listom doručeným správcovi dane dňa 27. novembra\n2006 domáhal, či vyplatenia sankčného úroku podľa ust. § 35b a nasl. zákona o správe daní platného\nv rozhodnom čase, alebo úroku podľa ust. § 63 a nasl. citovaného zákona v znení do 31. decembra\n2003, a to v kontexte so znením ust. § 110c) a e) citovaného zákona a po odstránení nedostatkov, a\nprípadne po doplnení iných nejasností, následne o takejto žiadosti rozhodnúť v súlade s vtedy pre danú\nskutočnosť platnými právnymi predpismi.\nZ horeuvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa §\n250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 1 písm. c/ a e/ O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania tak, ako boli zistené zo súdneho spisu, a to za celé súdne konanie, pričom pozostávajú zo\nsumy zaplatenej titulom súdnych poplatkov v sume 132 € (za žalobu a odvolanie po 66 €).\nNáhradu trov právneho zastúpenia advokátom z dôvodu ich nevyčíslenia, resp. v odvolacom konaní aj\nich neuplatnenia právnym zástupcom žalobcu, odvolací súd žalobcovi nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}