Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/74/2012 z 30. 1. 2013 Citácia: rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 1So/74/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011201203.2 Najvyšší súd | 1So/74/2012 | ECLI:SK:NSSR:2013:6011201203.2 | 2013-01-30 | Rozhodnutie Citované ustanovenia: OSP, § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74e94f42-e716-4214-abee-7337b57636a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201203.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/74/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201203
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6011201203.2

Rozhodnutie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.
Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci navrhovateľa: T.. B. I.,
bytom E. I. C. XX, K. K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia o výške starobného dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20 Sd 287/2011-48 zo dňa 21. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

20 Sd 287/2011-48 zo dňa 21. augusta 2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 11.11.2011 v spojitosti so zmenovým rozhodnutím
odporkyne rovnakého čísla zo dňa 29.6.2012, ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) priznala od
23.10.2011 starobný dôchodok v sume 335,90 EUR a podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a v súlade
s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré
ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky mu zvýšila od 1.januára 2012 starobný dôchodok na
sumu 347 EUR mesačne.

K námietke navrhovateľa, že za rok 2009 mu bolo započítaných 365 dní namiesto 25 dní krajský súd
uviedol, že navrhovateľ získal osobný vymeriavací základ za tento rok vo výške 238,50 EUR
počas 25 dní a tento bol daný do pomeru so všeobecným vymeriavacím základom na celý kalendárny
rok a nielen za pomernú časť.

Námietku týkajúcu sa započítania obdobia PN-ky v roku 2004 a následne v roku 2009 ako náhradnej
doby vyhodnotil krajský súd ako právne neopodstatnenú. Uviedol, že navrhovateľ má v roku
2004 započítaných celých 366 dní obdobia dôchodkového poistenia z titulu samostatne zárobkovo
činnej osoby a aj v roku 2009 má započítaných celých 365 dní obdobia dôchodkového poistenia z titulu
samostatne zárobkovo činnej osoby. Náhradné doby bolo možné získať do 31. decembra
2003, teda za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb.

Ďalšia námietka navrhovateľa ohľadne výšky priemerného osobného mzdového bodu bola odporkyňou
akceptovaná a tá zmenovým rozhodnutím upravila priemerný mzdový bod na hodnotu 0,7324, teda
hodnotu, ktorú mal navrhovateľ aj pri výpočte invalidného dôchodku.



Požiadavke navrhovateľa, aby boli z rozhodujúceho obdobia vylúčené roky 2004, 2008 a 2009 a aby bol
starobný dôchodok vypočítaný z iných rokov, nie je možné ani podľa názoru krajského súdu vyhovieť
a to vzhľadom na to, že rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu
navrhovateľa bolo určené v súlade s § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky 1984
až 2010. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bol podľa § 62
ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, alebo obdobie dôchodkového
poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto trvali celý kalendárny rok. Aj v týchto
rokoch bolo možné určiť osobný mzdový bod, a preto sú aj tieto roky súčasťou rozhodujúceho obdobia.
Tvrdenie navrhovateľa, že v týchto rokoch z dôvodu práceneschopnosti neplatil poistné nie je
pravdivé, keďže ani v jednom z uvedených rokov práceneschopnosť netrvala celý kalendárny rok.

Krajský súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojitosti zo zmenovým rozhodnutím je
vecne správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

V závere krajský súd uviedol, že neprihliadol na námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom po
vyhlásení rozsudku, a to s odkazom na § 15a ods. 5 OSP.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie v ktorom uviedol, že trvá na vylúčení
sudkyne pre zaujatosť, pretože tá neodročila pojednávanie aj keď on o to žiadal. Vyniesla rozsudok bez
toho, aby účastníkov oboznámila s ukončením podávania dôkazov v zmysle OSP. Uviedol, že namietal,
či pri výpočte mzdových bodov v rokoch, v ktorým bol práceneschopný jeho zárobok mal byť braný k
priemerným zárobkom po celý rok, alebo alikvotne k pomernej časti roka keď bol práceneschopný a
dosahoval príjem. Alternatívne navrhoval, aby sporné roky boli z výpočtu jeho priemerného mzdového
bodu vypustené. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo zmenené, krajský súd ho mal zrušiť a tým bol v
konaní úspešný a patrí mu náhrada trov konania, ako i úroky z doplatku rozdielu novovypočítaného a
starého dôchodku. Na záver poznamenal, že hospitalizáciu v FNsP Banská Bystrica pre náhlu cievnu
mozgovú príhodu v roku 2008 nemá vykázaná ako PN. Žiadal preto rozsudok krajského súdu zrušiť a
vec vrátiť na nové konanie.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že jeho dôvody nepovažuje za
opodstatnené. Má za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite
právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. K námietke
týkajúcej sa určenia osobného mzdového bodu v rokoch 2004, 2008 a 2009 uviedla, že v zmysle
platnej právnej úpravy nie je možné uvedené roky vylúčiť z rozhodujúceho obdobia na určenie
priemerného osobného mzdového bodu, ani nie je možné brať do úvahy len alikvotnú časť všeobecného
vymeriavacieho základu v príslušnom kalendárnom roku na účely určenia osobného mzdového bodu. K
námietke, že krajský súd mal napadnuté rozhodnutie zrušiť poukázala odporkyňa na názor vyslovený v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7S/119/2010, a to, že ak správny orgán v rámci
autoremedúry vydá vo veci zmenové rozhodnutie, ktoré nahradí pôvodne preskúmavané rozhodnutie,
stáva sa toto zmenové rozhodnutie predmetom súdneho preskúmania bez toho, aby bol navrhovateľ
povinný podávať osobitný návrh na jeho preskúmanie súdom, lebo toto sa stalo automaticky predmetom
konania na súde. Preto krajský súd konal správne, ak preskúmaval aj zmenové rozhodnutie. K námietke
týkajúcej sa roku 2008, kedy podľa jeho názoru nemá vykázanú práceneschopnosť, odporkyňa uviedla,
že práceneschopnosť ako taká sama o sebe nikdy nebola náhradnou dobou. Navrhovateľ má celý rok
2008 zhodnotený ako obdobie dôchodkového poistenia z titulu výkonu samostatne zárobkovej činnosti.
Navrhovala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 22. januára 2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred
(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).



Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

Podľa § 60 ods. 9 zákona o sociálnom poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového
poistenia.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.

Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného
osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na
dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje
inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods.
2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno
určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o sociálnom poistení všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom
roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za
predposledný kalendárny rok rozhodujúceho obdobia.

Podľa § 293o ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak poškodenému bola v období od 1. januára
2004 do 31. júla 2006 priznaná úrazová renta podľa § 88 a po 31. júli 2006 dovŕši dôchodkový vek alebo
je mu priznaný predčasný starobný dôchodok, je vymeriavací základ na účely určenia sumy starobného
dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku za rok 2004 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených
súm úrazovej renty v roku 2004, za rok 2005 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm úrazovej renty v
roku 2005 a za obdobie od 1. januára 2006 do 31. júla 2006 aj 1,25-násobok úhrnu vyplatených súm
úrazovej renty v tomto období.

Podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej
služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom
2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej
dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade
materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí
ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného
mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny
rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového
bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia podľa §
60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie
trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného
mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel
osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy
dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v
jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v



rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje
na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané
dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie
dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 4 zákona o sociálnom poistení K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote
nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom
určeným podľa odseku 1 v roku a) 2013 17%, b) 2014 18%, c) 2015 19%, d) 2016 20%, e) 2017
21%, f) 2018 a nasledujúcich rokoch 22%.

Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku a predčasného starobného
dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho
priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

Z administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok
žiadosťou zo dňa 24.10.2011. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX. zo dňa 11.11.2011 bol
navrhovateľovi podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznaný starobný dôchodok v sume
329,90 EUR mesačne, a to ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,7192), obdobia rokov
dôchodkového poistenia (47,0357) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (9,5756).

Zo spisu krajského spisu vyplýva, že následne, vzhľadom na námietku vznesenú navrhovateľom počas
konania ohľadom výšky priemerného osobného mzdového bodu, vydala odporkyňa dňa 29. júna 2012
zmenové rozhodnutie, ktorým podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom postení priznala starobný dôchodok
v sume 335,90 EUR a od. 1. januára 2012 zvýšila starobný dôchodok na sumu 347 EUR. Hodnota
priemerného osobného mzdového bodu bola 0,7192, odporkyňa však s poukazom na § 79a zákona o
sociálnom poistení použila pri výpočte starobného dôchodku priemerný osobný mzdový bod 0,7324, z
ktorého bol vypočítaný navrhovateľov invalidný dôchodok, pretože tento bol vyšší.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporkyňa vychádzala, pričom
odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, napadnuté rozhodnutie odporkyne v
spojitosti so zmenovým rozhodnutím je vecne správne a je v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. OSP dospel k záveru,
že rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné. Krajský súd nepochybil, ak na základe výsledkov
vykonaného dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel. Navrhovateľ nepredložil v odvolacom konaní dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval.
Prvostupňový súd sa podľa názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým námietkam obsiahnutým v
opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne dostatočne, odvolací súd sa stotožňuje a súhlasí s
odôvodnením obsiahnutom v rozsudku prvostupňového súdu a v podrobnostiach na neho odkazuje.

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom po vyhlásení rozsudku, odvolací súd súhlasí
s názorom krajského súdu, že ide o prípad uvedený v § 14 ods. 3 OSP (Dôvodom na vylúčenie
sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho
rozhodovaní v iných veciach.) a v súlade s §15a ods. 5 OPS sa na takúto námietku zaujatosti neprihliada
a vec sa nadriadenému súdu ani nepredkladá. Vzhľadom na to, že dôvodom vznesenej námietky je
postup sudkyne v konaní, odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia o samotnej námietke zaujatosti
nerozhodoval, v rámci svojej pozície odvolacieho súdu však posudzoval navrhovateľom uvádzaný dôvod
(nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania) z hľadiska prípadného rozporu so zákonom samotného
postupu súdu resp. v rámci neho vydaného rozhodnutia. V tomto smere sa však pochybenie súdu
nepreukázalo, keďže zo zápisnice o pojednávaní z 21. augusta 2012 vyplývajúci obsah oboznámeného
spisu je zrejmé, že pre svoje rozhodnutie mal súd prvého stupňa dostatočne zistený skutkový stav,



preto konajúca sudkyňa, ktorá v zmysle ust. 118 ods. 3 OSP určuje ďalší priebeh pojednávania, nebola
povinná takejto žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania vyhovieť.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vytýkajúcou konajúcej sudkyni, že „vyniesla“ rozsudok bez toho,
aby účastníkov oboznámila s ukončením podávania dôkazov, odvolací súd pripomína, že postup súdu v
preskúmavacom konaní (ktorého osobitným druhom je i rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam správnych orgánov podľa 3. hlavy V. časti OSP) je upravený špeciálnymi ustanoveniami
podľa V. časti OSP (Správne súdnictvo), v ktorom sa dokazovanie vykonáva len výnimočne (pokiaľ
je to nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia - § 250q ods. 1 OSP, inak sa vychádza
zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom) a aj ustanovenia I.,II. a IV. časti OSP (typické pre
sporové konanie) sa použijú len primerane (§ 246c ods. 1 OSP). V danom prípade súd dokazovanie
nevykonával (sumarizovanie obsahu spisu pred vyhlásením rozhodnutia tento pojem nespĺňa), preto
dôvod na oznámenie „ukončenia podávania dôkazov“ nebol a odvolací z toho dôvodu na uvedenú
námietku neprihliadol.

Pokiaľ ide o výpočet starobného dôchodku navrhovateľa, odvolací súd je toho názoru, že odporkyňa
postupovala pri jeho výpočte vo svojom zmenovom rozhodnutí správne a v súlade s právnymi predpismi,
keď starobný dôchodok vypočítala ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia rokov
dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, pričom ako sumu osobného mzdového bodu
použila vzhľadom na ust. § 79a zákona o sociálnom poistení vyššiu sumu, a to takú z ktorej bol
navrhovateľovi vypočítaný invalidný dôchodok.

Krajský súd nemohol napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť, nakoľko bolo zmenené autoremedúrou
samotnou odporkyňou, ktorá vydala nové rozhodnutie a z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že v takomto prípade navrhovateľ nemusí podať opravný prostriedok aj
proti tomuto novému rozhodnutiu, ale toto sa automaticky stáva predmetom súdneho prieskumu. Krajský
súd preto správne pôvodné rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím potvrdil.

K námietke týkajúcej sa nepriznania mu trov konania, odvolací súd poukazuje na to, že
navrhovateľ nebol v konaní pred krajským súdom plne úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov,
ktorých prípadnú existenciu však ani nepreukazoval a ani neuplatnil, dôvodne nepriznal.

Odvolacie námietky navrhovateľa preto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol
krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.