{"guid": "2f656d8d-f335-4f2c-95f8-e205c1cfe913:68b957db-dc0c-42e4-8928-1c80c5712c23", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011201177.1", "spisova_znacka": "3Sžp/18/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/18/2012 z 12. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. marca 2013, sp. zn. 3Sžp/18/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011201177.1", "identifikacne_cislo": "6011201177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2013-03-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-5", "nazov": "§ 7 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-7.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68b957db-dc0c-42e4-8928-1c80c5712c23", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201177.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201177.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201177.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžp/18/2012\n6011201177\n12. 03. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:6011201177.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: Občianske\nzdruženie Podpoľanie nad zlato, A. Hlinku 903/9, Detva, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová,\nadvokátka, Komenského 21, Banská Bystrica, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská\n25, Banská Štiavnica, za účasti ďalšieho účastníka: Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o.,\nNámestie SNP 446/1, Detva, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS,\ns.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1228-1950/2011 zo dňa 14. októbra 2011, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 23S/113/2011-72 zo dňa 04. apríla 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/113/2011-72 zo\ndňa 04. apríla 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nĎalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1228-1950/2011\nzo dňa 14.10.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej\nBystrici č. 181-2260/2011 zo dňa 16.08.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania vo výške 552,39 €.\nNapadnutým prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu nebolo žalobcovi priznané postavenie\núčastníka konania v konaní o určenie dobývacieho priestoru Detva, ktoré začalo na základe návrhu\nspoločnosti Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o., Detva.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na\nrozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský\ndohovor, Oznámenie MZV SR č. 43/2006 Z.z.), ďalej len „Aarhuský dohovor“ je medzinárodná zmluva\nv zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava), ktorá má prednosť pred zákonmi.\nSúd sa nestotožnil so stanoviskom žalovaného ohľadom výkladu a použitia predmetných vnútroštátnych\nnoriem a zastáva stanovisko,nže ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití\nnerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 44/1988 Zb.) v\n\nspojeníns § 24 - 27 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmenena\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 24/2006 Z.z.) je potrebné\nvykladať v súlade s Aarhuským dohovorom. To, že žalobcovi by mohol byť umožnený prístup do\nkonania až v súvislosti s následným rozhodovaním o povolení banskej činnosti, je podľa názoru súdu\nv rozpore s čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Vzhľadomnna vnútroštátne a medzinárodné pramene\npráva je potrebné vykladať procesné predpisy o účastníctve v predmetnej veci s prihliadnutím na\ndosiahnutie cieľa sledovaného právomnna životné prostredie. Súd pri rozhodovaní prihliadol tiež na\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 08.03.2011 vo veci C-240/09. Krajský súd zaujal\nstanovisko,nže ak majú byť naplnené požiadavky čl. 6 ods. 4 a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, akonaj\nrozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 je povinnosťou súdu vykladať procesné predpisy\ntak, aby výklad umožnil občianskemu združeniu v oblasti ochrany životného prostredia napadnúť na\nsúde rozhodnutia prijaté v rámci správneho konania, a to aj v prípade rozhodnutia o určení dobývacieho\npriestoru. Pokiaľ takéto právo je priznané našim právom len účastníkovi správneho konania, potom je\npotrebné takýto status žalobcovi priznať.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a účastníkom náhradu trov konania neprizná. Namietal, že\nprvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenia Aarhuského dohovoru na správne konanie o určenie\ndobývacieho priestoru, ktorého predmetom nie je problematika uvedená v preambule Aarhuského\ndohovoru, ani problematika vyplývajúca z jeho obsahu. Aarhuský dohovor je zmluvou zmiešanou,\nt.j. jeho ustanovenia nie sú priamo aplikovateľné a na jej vykonanie je potrebný zákon. Ustanovenia\nčl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru nezakladajú právo na účasť v rozhodovacom procese\nako takom. Účelom predmetných článkov je zabezpečenie účinnej nápravy v prípade nezákonných\npostupov, rozhodnutí alebo nečinnosti orgánov verejnej správy. Právo na účasť v rozhodovacom\nprocese zabezpečuje čl. 6, a to len pri konkrétnych činnostiach uvedených v Prílohe I Aarhuského\ndohovoru, alebo ak ide o činnosti, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie\npodľa vnútroštátnych predpisov. Podľa názoru žalovaného z ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č.\n44/1988 Zb. nevyplýva, že by občianske združenie zamerané na ochranu životného prostredia muselo\nbyť iba účastníkom následného správneho konania o povolenie banskej činnosti. Naopak, z toho\nustanovenia práve vyplýva možnosť, aby takéto občianske združenie bolo aj účastníkom konania o\nurčenie dobývacieho priestoru, pokiaľ by tomuto konaniu predchádzal proces posudzovania vplyvov\nnavrhovaných činností na životné prostredie a pokiaľ by v tomto procese občianske združenie zamerané\nna ochranu životného prostredia podalo písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti. V prípade,\nže konaniu o určenie dobývacieho priestoru nepredchádza proces posudzovania vplyvu navrhovanej\nčinnosti na životné prostredie, nemôže občianske združenie zamerané na ochranu životného prostredia\nani podať písomné stanovisko k navrhovanému zámeru, nakoľko žiadny zámer nie je podaný, čím\nnespĺňa podmienku, aby mohlo byť účastníkom správneho konania o určenie dobývacieho priestoru a\nmôže byť iba potenciálnym účastníkom následného správneho konania o povolenie banskej činnosti.\nSprávne konanie o určenie dobývacieho priestoru speje iba k rozhodnutiu o využití územia (podľa §\n27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb.). Spojitosť vedeného procesného konania o nepriznaní postavenia\núčastníka konania v správnom konaní o určenie dobývacieho priestoru podľa § 24 zákona č. 44/1988\nZb. v spojení so zákonom č. 24/2006 Z.z. je determinovaná v § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. a je iba\nv podmienečnej rovine. Zo znenia § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. vyplýva, že do okruhu účastníkov\nsprávneho konania na určenie dobývacieho priestoru, ktorým to vyplýva z osobitného predpisu, na\nktorý odkazuje poznámka pod čiarou (zákon č. 24/2006 Z.z.) možno zaradiť iba občianske združenie,\nsplňujúce podmienku uvedenú v § 26 zákona č. 24/2006 Z.z. Len v prípade, že by proces posudzovania\nvplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie predchádzal konaniu o určenie dobývacieho priestoru\nDetva a žalobca by podal písomné stanovisko k zámeru na posudzovanie navrhovanej činnosti na\nživotné prostredie podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z.z., bol by účastníkom konania o určenie dobývacieho\npriestoru Detva.\nPodľa názoru žalovaného prvostupňový súd nesprávne aplikoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej\núnie C-240/09 na správne konanie o určenie dobývacieho priestoru, ktorého predmetom nie je ochrana\nživotného prostredia a jeho výsledkom nie je rozhodnutie, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom\n\nEurópskej únie v oblasti životného prostredia, keďže sa ním žiadna činnosť nepovoľuje, ale iba sa\nrozhoduje o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu. Štátne orgány nie sú oprávnené\nkonať nad rámec zákona a keďže Aarhuský dohovor nie je v tejto otázke dosť konkrétny a jednoznačný\n(nemá k tejto otázke priamy účinok), v danom prípade prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný nie\nsú oprávnení nad rámec zákona č. 44/1988 Zb. priznať fyzickým alebo právnickým osobám postavenie\núčastníka konania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Okruh účastníkov správneho konania o určenie\ndobývacieho priestoru je determinovaný v § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb., z ktorého obsahu\nvyplýva aj možnosť, aby jeho účastníkom bola aj fyzická alebo právnická osoba pri splnení podmienok,\nvyplývajúcich z príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z.z.\nKonanie o určenie dobývacieho priestoru, ktorého výsledkom je iba rozhodnutie o využití územia,\nktoré samo o sebe, bez následného rozhodnutia o povolení činnosti, neumožňuje akýkoľvek zásah do\nživotného prostredia. Pravidlo efektívnosti v zmysle ustanovenia čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru,\nje v právnom systéme Slovenskej republiky zabezpečené zákonom č. 24/2006 Z.z. Z jeho ustanovení\nzároveň vyplýva, že efektívna kontrola verejnosti ochrany životného prostredia sa môže uskutočniť v\nprocese posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorého výsledok predurčí aj to, či sa uskutoční\naj následný proces povoľovania činnosti, resp. ak sa uskutoční, tak s akým výsledkom. Aarhuský\ndohovor nepožaduje, resp. neuvádza povinnosť posudzovania vplyvu na životné prostredie v súvislosti s\nurčovaním dobývacieho priestoru. Z čl. 6 a z prílohy I Aarhuského dohovoru vyplýva iba účasť verejnosti\nna rozhodnutiach o vymedzených činnostiach. Princíp inštitútu dobývacieho priestoru má dve roviny,\nprvou rovinou je oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska podľa § 25 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.,\ndruhou rovinou je rozhodnutie podľa § 27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. Určením dobývacieho priestoru\nzískava navrhovateľ právo na dobývanie výhradného ložiska v hraniciach, vyplývajúcich z § 26 zákona\nč. 44/1988 Zb. Určením dobývacieho priestoru získava navrhovateľ aj právnu istotu k tomu, aby mohol\nlegitímne zabezpečovať ďalšie úkony, ktoré predchádzajú povoleniu na vykonávanie banskej činnosti,\nmedzi ktoré obligatórne patrí aj posudzovanie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa\nzákona č. 24/2006 Z.z.\nIII.\nĎalší účastník Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o., navrhol, aby odvolací súd zrušil\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamieta,\nzároveň si uplatnil náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je svojím charakterom rozhodnutím procesnej povahy a z toho dôvodu v zmysle\n§ 248 písm. a/ O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 5Sžp/1/2010 zo dňa 26.10.2010.\nČl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru sa v zmysle čl. 6 ods. 1 tohto dohovoru použije na tie navrhované\nčinnosti, ktoré sú uvedené v Prílohe I tohto dohovoru a tie navrhované činnosti, ktoré si členský štát\nvýslovne stanoví svojím vnútroštátnym právom, a to všetko za predpokladu, že sa nepoužije výnimka\npredpokladaná čl. 6 ods. 1 písm. c/ predmetného dohovoru. Napadnuté administratívne rozhodnutie nie\nje rozhodnutím vo vzťahu k navrhovaným činnostiam uvedeným v Prílohe I Aarhuského dohovoru, nie\nje rozhodnutím vo vzťahu k navrhovaným činnostiam v zmysle slovenského vnútroštátneho právneho\nporiadku a nie je ani rozhodnutím, ktoré môže byť v rozpore s právom Európskej únie v oblasti\nživotného prostredia (C-240/09). Článok 6 Aarhuského dohovoru sa preto nevzťahuje na činnosť určenie dobývacieho priestoru, teda nie je možné aplikovať ani čl. 6 ods. 4 tohto dohovoru. Článok\n9 Aarhuského dohovoru negarantuje postavenie účastníka v správnom konaní, ale zainteresovanej\nverejnosti garantuje právo prístupu k procesu preskúmania rozhodnutí správnych orgánov vydaných v\nzmysle čl. 4 a 6 tohto dohovoru pred súdom alebo iným nezávislým orgánom.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného nemá možnosť byť v rozpore s právom Európskej únie v oblasti\nživotného prostredia. Ak mal prvostupňový súd za to, že takýto rozpor existuje, bolo potrebné\nšpecifikovať príslušné pramene práva európskej únie, ktoré by mohli byť napadnutým rozhodnutím\nžalovaného dotknuté. Správne konanie, v ktorom sa žalobca domáha postavenia účastníka konania\n\nsa netýka povoľovania banskej činnosti (§ 17 a nasl. zákona č. 51/1988, kde sa žalobca v prípade\nsplnenia zákonných podmienok môže stať účastníkom konania, ale určenia dobývacieho priestoru\n(§ 28 a nasl. zákona č. 44/1988 Zb.), v ktorom nemôže dôjsť k umožneniu zásahov do životného\nprostredia. Aarhuský dohovor preto nemožno aplikovať na konanie o určenie dobývacieho priestoru\na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 bol založený na odlišnom skutkovom\nzáklade a z toho vyplývajúcimi odlišnými následkami, vrátane dopadov na právo Európskej únie v oblasti\nživotného prostredia. Podľa názoru vedľajšieho účastníka ide interpretácia súdu prvého stupňa nad\nrámec žiaduceho eurokonformného výkladu v zmysle ustálenej praxe Súdneho dvora Európskej únie,\npričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.07.1994 vo veci Paola Faccini\nDori (C-91/92).\nIV.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby najvyšší súd potvrdil rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/113/2011-72 zo dňa 04.04.2012.\nK námietke žalovaného o nesprávnej aplikácii Aarhuského dohovoru uviedol, že vnútroštátne právne\npredpisy je potrebné vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného zakotvením práva na\npriaznivé životné prostredie, ktoré je obsiahnuté v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a v čl. 44 ods. 1\nÚstavy. Žalobcovi nie zrejmé prečo by sa Aarhuský dohovor nemal vzťahovať na povoľovacie konanie\nsúvisiace s činnosťou ako je ťažba zlata. Aarhuský dohovor v čl. 6 garantuje účasť verejnosti v\npovoľujúcich konaniach týkajúcich sa činnosti podľa prílohy I tohto dohovoru, ale tiež v konaniach\nohľadom iných činností (mimo Prílohy I), ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.\nCieľom predmetného ustanovenia je teda zohľadnenie dopadov rozhodovania na životné prostredie aj\no činnostiach nemenovaných v Prílohe I tohto dohovoru, pričom práve tento aspekt je kľúčovým pri\nhodnotení možnej miery účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach podľa čl. 6\nAarhuského dohovoru. Predmetom povoľovacieho konania, ktorého účastníkom chce byť žalobca, je\nťažba zlata s použitím kyanidového lúhovania, pričom sa tak má diať povrchovou ťažbou. V zmysle\nbodu 16 Prílohy I Aarhuského dohovoru je medzi činnosťami uvedená aj povrchová ťažba, ak plocha\npovrchu miesta ťažby presahuje 25 hektárov. Zamýšľaná ťažobná jama má mať priemer 700 metrov,\ntakže celková plocha lomu má byť viac ako 38 hektárov, čo okrem iného znamená, že predmetná činnosť\nspadá medzi činnosti uvedené v Prílohe I Aarhuského dohovoru. Účasť verejnosti v povoľovacom konaní\nmožno odvodiť aj z čl. 9 Aarhuského dohovoru. V zmysle slovenského právneho poriadku (§ 250 ods. 2\nO.s.p.) je práve účasť v správnom konaní procesným predpokladom na to, aby táto osoba mohla iniciovať\nsúdne preskúmanie zákonnosti príslušného rozhodnutia. Či sa už členovia verejnosti usilujú o súdne\npreskúmanie rozhodnutia s poukazom na čl. 9 ods. 2 alebo čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, vždy musia\nbyť účastníkom správneho konania, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie. Zabezpečovanie\nnápravy v prípade nezákonných postupov, rozhodnutí alebo nečinnosti orgánu verejnej správy je totiž\nbezprostredne späté s účasťou na konaní, ktoré predchádza vydaniu rozhodnutia, postupu alebo\nnečinnosti orgánu verejnej správy. Preto je potrebné ustanovenia Aarhuského dohovoru interpretovať\na aplikovať tak, aby mala zainteresovaná verejnosť garantovaný prístup k spravodlivosti v najširšom\nzmysle slova. Žalobca dal pritom do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo\ndňa 12.04.2011.\nK námietke o interpretácii ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. ohľadom účasti v konaní\no určenie dobývacieho priestoru žalobca uviedol, že účastníkom konania o určenie dobývacieho\npriestoru je aj fyzická alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Zo\nžiadneho ustanovenia nevyplýva, že by týmto osobitným predpisom nemohol byť aj správny poriadok\n(§ 14 správneho poriadku). Z hľadiska ustálenej judikatúry a právnej teórie poznámka pod čiarou\nnie je normatívnym textom, nie je záväzným pravidlom, ale len možnou interpretačnou pomôckou.\nUstanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. predpokladá účasť verejnosti v konaní o určenie\ndobývacieho priestoru s odkazom na osobitný zákon a predpokladá aj to, že konaniu o určenie\ndobývacieho priestoru predchádza proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Kritérium pre\nposúdenie účastníctva je bez ohľadu na procesné postavenie osoby v konaní predovšetkým dopad\núčinkov postupu orgánu štátnej moci alebo jeho rozhodnutia na základe práva, ktoré má táto osoba\n\nzaručené v Ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Pri posudzovaní účastníctva v\nkonkrétnom správnom konaní je potrebné prihliadať na vplyv rozhodnutia správneho orgánu na práva\ntejto fyzickej alebo právnickej osoby v oblasti životného prostredia, ktoré takýmto rozhodnutím môžu\nbyť dotknuté.\nK námietke, že žalobca nemôže byť účastníkom predmetného konania, keďže sa ním žiadna činnosť\nnepovoľuje, ale sa iba rozhoduje o využití územia uviedol, že Aarhuský dohovor sa neobmedzuje len na\nurčité a konkrétne povoľovacie konania, ale ohľadom príslušných činností je ho potrebné interpretovať\ntak, že ide o účasť verejnosti v ktoromkoľvek štádiu rozhodovania týkajúceho sa príslušnej činnosti.\nTakým rozhodovaním je nepochybne aj konanie o určenie dobývacieho priestoru, ktoré je svojím\ncharakterom rozhodnutím o využití územia (§ 27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb.).\nPojem včasnosti znamená, že zainteresovaná verejnosť musí mať možnosť zapojiť sa do konaní v čase,\nkedy ešte reálne môže ovplyvniť, či sa vôbec predmetná činnosť v budúcnosti uskutoční (keď sú ešte\notvorené všetky možnosti). Rozhodnutie o využití územia rezervuje konkrétne územie na konkrétny\núčel, určuje jeho využitie v budúcnosti a okrem toho je nevyhnutným predpokladom pre vydanie ďalších\npovoľujúcich rozhodnutí. Nasledujúce povolenia v zásade už určujú, v akej forme sa predmetná činnosť\nuskutoční a vymedzujú jednotlivé detaily jej realizácie. Avšak práve rozhodnutie o využití územia je\npodstatným rozhodnutím pre samotné rozhodovanie o tom, či sa činnosť vôbec môže uskutočniť alebo\nnie. Pre naplnenie cieľa a zámeru Aarhuského dohovoru preto treba umožniť zainteresovanej verejnosti\núčasť už v konaní o určenie dobývacieho priestoru.\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1\nO.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie\no verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, v senáte\nrozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že dňa 28.06.2011 žalobca doručil\nObvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici oznámenie o jeho účasti v konaní o určení dobývacieho\npriestoru Detva. Dňa 16.08.2011 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 181-2260/2011 o tom,\nže žalobca nie je účastníkom konania o určenie dobývacieho priestoru Detva, ktoré začalo na základe\nnávrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources - Slovakia, s.r.o., Detva. Žalovaný rozhodnutím č.\n1228-1950/2011 zo dňa 14.10.2011 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu\nzamietol.\nSpornou naďalej ostala skutočnosť, či žalobca, ako občianske združenie, ktoré má za cieľ chrániť\nživotné prostredie pred negatívnymi dopadmi aktivít súvisiacich s ťažbou nerastných surovín v regióne\nPodpoľania a v jeho okolí, má postavenie účastníka konania v správnom konaní o určení dobývacieho\npriestoru Detva.\nPodľa čl. 7 Aarhuského dohovoru každá Strana prijme vhodné praktické a/alebo iné opatrenia\nzabezpečujúce účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov súvisiacich so životným prostredím v\ntransparentných a spravodlivých podmienkach, poskytnúc verejnosti potrebné informácie. V rámci tohto\nsystému sa použijú ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán verejnej moci zistí verejnosť,\nktorá sa môže na procese zúčastniť, zohľadňujúc ciele tohto dohovoru. Každá Strana umožní verejnosti\nzúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na príprave politík súvisiacich so životným prostredím.\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 písm. a/ Aarhuského dohovoru každá Strana uplatní ustanovenia tohto článku vo\nvzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v Prílohe I;\nPodľa čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec\npre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre\nverejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.\nPodľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú\nešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.\nPodľa čl. 6 ods. 8 Aarhuského dohovoru každá Strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite\nzohľadnené výsledky účasti verejnosti.\nPodľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí,\naby členovia zainteresovanej verejnosti\na) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,\nb) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne\nkonanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo\niným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a\nprocesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v\nprípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3,\niným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.\nO tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s\npožiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup\nk spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek\nmimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný\nna účely písmena a/. Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené\nna účely písmena b/.\nUstanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je\nnimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto\npožiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania\nuvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej\nvnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\nPodľa Prílohy I ods. 16 Aarhuského dohovoru, v ktorej je uvedený zoznam činností podľa článku 6 ods.\n1 písm. a/ Dohovoru vyplýva, je nesporné, že je tu zahrnutá i činnosť kameňolomy a povrchová ťažba,\nak plocha povrchu miesta ťažby presahuje 25 hektárov, alebo ťažba rašeliny, ak plocha povrchu miesta\npresahuje 150 hektárov.\nPodľa § 27 ods. 6 zákona č. 44/1988 Zb. rozhodnutie o určení a zmene dobývacieho priestoru je\nrozhodnutím o využití územia v rozsahu jeho vymedzenia na povrchu.\nPodľa § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú\nnavrhovateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu\n\nbyť určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v územnom obvode ktorej sa dobývací\npriestor nachádza a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu /13c. (Poznámka 13c odkazuje na § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších\npredpisov).\nPodľa § 25 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. dobývací priestor sa určí na dobývanie výhradného ložiska\nurčitého nerastu alebo skupiny nerastov. Súčasne sa určí, ktoré nerasty výhradného ložiska sa budú\ndočasne ukladať. Ak je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov inou organizáciou\nracionálnejšie, určí sa na ich dobývanie osobitný dobývací priestor.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s\nvydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor.\nPodľa § 41 zákona č. 44/1988 Zb. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie\npodľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4.\nNa konanie o určení dobývacieho priestoru (§ 25) sa správny poriadok aplikuje.\nPodľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.\nPodľa § 26 zákona č. 24/2006 Z.z., v znení účinnom do 30.11.2011 t.j. aj v čase vydania napadnutého\nprvostupňového rozhodnutia, ak založia fyzické osoby na ďalšiu podporu stanoviska občianskej iniciatívy\nalebo priamo na účel ochrany životného prostredia občianske združenie podľa osobitného predpisu\n24a) a podá písomné stanovisko podľa § 23 ods. 4, § 30 ods. 5 alebo podľa § 35 ods. 3, je\ntaké občianske združenie v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného predpisu 2)\núčastníkom konania. 25) Podpisovú listinu, v ktorej je uvedené meno, priezvisko, trvalý pobyt, dátum\nnarodenia a podpis osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú, a doklad o zaregistrovaní občianskeho\nzdruženia predloží občianske združenie príslušnému orgánu a povoľujúcemu orgánu najneskôr s\npodaním písomného stanoviska. Také združenie sa na účely tohto zákona považuje za zainteresovanú\nverejnosť, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. (Poznámka 25)\nodkazuje na § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).\nPodľa § 26 zákona č. 24/2006 Z.z., v znení účinnom od 01.12.2011 občianske združenie založené podľa\nosobitného predpisu 24a) za účelom ochrany životného prostredia, ktoré podá písomné stanovisko podľa\n§ 23 ods. 4, § 30 ods. 5 alebo podľa § 35 ods. 3, má v rámci následného povoľovacieho konania podľa\nosobitného predpisu postavenie účastníka konania. 25) Občianske združenie predloží príslušnému\norgánu doklad o zaregistrovaní občianskeho združenia spolu s podaním písomného stanoviska. Také\nobčianske združenie sa na účely tohto zákona považuje za zainteresovanú verejnosť, ktorej právo na\npriaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté. (Poznámka 25) odkazuje na § 14 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).\nPodľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že\nako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich\nprávach.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým bolo rozhodnuté o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi vo veci konania o\nurčenie dobývacieho priestoru Detva na základe návrhu organizácie Eastern Mediterranean Resources\n- Slovakia, s.r.o.\nPodľa právnej teórie, ako aj predchádzajúcej ustálenej súdnej praxe (rozsudok najvyššieho súdu\nsp. značka 5Sžp/1/2010) bolo rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní\npovažované za rozhodnutie procesnej povahy, a preto bolo podľa § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\nPo vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011 bola judikatúra\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky prehodnotená a je pripustený aj súdny prieskum týchto\nprocesných rozhodnutí vo veciach týkajúcich sa aplikácie Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti\nverejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo\ndňa 25.06.1998 v tom smere, aby aj občianske združenia zaoberajúce sa ochranou životného prostredia\nboli považované za účastníka správneho konania a mohli sa tak následne plnohodnotne zúčastniť\nsúdneho konania. Iba účastník administratívneho konania môže podľa slovenskej právnej úpravy podať\nžalobu na súd na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Jedine postavenie\núčastníka správneho konania zohľadní v čo najväčšej miere ciele čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako\naj cieľ účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných komunitárnym právom za účelom, aby organizácia\nna ochranu životného prostredia, akou je nepochybne žalobca, mohla v súdnom prieskume napadnúť\nrozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s komunitárnym právom\nv oblasti životného prostredia.\nV zmysle Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky (schválených uznesením vlády Slovenskej\nrepubliky zo dňa 08.04.1997 č. 241 v platnom znení) poznámky pod čiarou k príslušným odkazom majú\nlen informatívnu povahu a z toho dôvodu nemôžu obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu. Preto\nak ustanovenie § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. obsahuje v poznámke pod čiarou odkaz na iný zákon,\nnemožno tu vylúčiť ani aplikáciu Správneho poriadku, keďže poznámka pod čiarou má len informatívny\ncharakter a použitie Správneho poriadku nebolo v danom prípade vylúčené (§ 41 zákona č. 44/1988 Zb.).\nÚčasť verejnosti v zmysle čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru je nevyhnutné umožniť ešte v takom štádiu\nkonania, keď sú otvorené všetky možnosti a je možné ovplyvniť konečný výsledok konania. Určenie\ndobývacieho priestoru predstavuje prvú fázu v rámci povoľovania banskej činnosti.\nAarhuský dohovor je medzinárodná zmluva v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá\nmá prednosť pred zákonmi. Napriek tomu, že nemá priamy účinok v slovenskom právnom poriadku je\npotrebné ustanovenia § 28 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. v spojení s § 24 - 27 zákona č. 24/2006 Z.z.\nvykladať v súlade s týmto Dohovorom. Ako správne uviedol súd prvého stupňa, prístup do konania až v\nsúvislosti s následným možným rozhodovaním o povolení banskej činnosti by bol v rozpore s čl. 6 ods.\n4 Aarhuského dohovoru.\nSúdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí vo veci C-240/09 zo dňa 08.03.2011 uviedol postup pri\nvýklade procesného práva týkajúceho sa podania opravného prostriedku alebo žaloby na súd, aby bol v\nsúlade s čl. 9 ods. 3 predmetného dohovoru. Nie je dôvod, aby bolo rozhodnutie o určení dobývacieho\npriestoru vylúčené z okruhu konaní týkajúcich sa životného prostredia, keďže predmetom povoľovacieho\nkonania je ťažba zlata pomocou kyanidového lúhovania, pričom sa tak má diať povrchovou ťažbou.\nV Prílohe I bod 16 Aarhuského dohovoru je uvedená aj činnosť povrchová ťažba. Aby bolo žalobou\n\numožnené na súde napadnúť administratívne rozhodnutie, je potrebné, aby bol už v administratívnom\nkonaní jeho účastníkom (§ 250 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyslovený dňa 12. apríla 2012 vo veci č. k. IV. ÚS 95/2010-80, rovnako už na zmienený rozsudok\nSúdneho dvora z 08. marca 2011 č. C-240/09, v ktorom uviedol, že článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe\nk informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo\n17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol\ntaký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho\nopravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku\n9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie,\naby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK,\nnapadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom\nÚnie v oblasti životného prostredia.\nZ rozsudku Súdneho dvora č. C-240/09 z 08. marca 2011 vyplývajú, ako uviedol ústavný súd, v\ncitovanom náleze dva základné interpretačné závery:\n1. Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese\na prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho\nspoločenstva rozhodnutím Rady č. 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve EÚ.\n2. Súdny dvor uložil najvyššiemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa\npodmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý\nbude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom\núčinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom EÚ, aby mohla organizácia na ochranu životného\nprostredia, akou je sťažovateľ, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré\nby mohlo byť v rozpore s právom EÚ v oblasti životného prostredia.\nZ druhej časti rozsudku Súdneho dvora č. C-240/09 z 08. marca 2011 teda vyplýva, že najvyšší súd bol\npovinný vo všetkých veciach, v ktorých riešil výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, postupovať podľa\nprincípov procesnej autonómie, ktorými sú princípy ekvivalencie a efektívnosti.\nTáto povinnosť teda znamená, že výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru sa musí najvyšším súdom\nvykonať tak, aby sa zadosťučinilo jeho nadpisu „Prístup k spravodlivosti“ v súlade s postavením žalobcu,\nktoré spĺňa pojem „členovia verejnosti“. Len tak možno zabezpečiť pre toto združenie žalobcu ochranu\njeho práv, ktoré vyplývajú z práva EÚ, ktorého súčasťou je aj Aarhuský dohovor.\nTáto povinnosť jednoznačne vyplýva i z čl. 47 v spojení s čl. 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej\núnie (pozri bod 36 a 38 rozsudku Súdneho dvora č. C-240/09 z 08. marca 2011), podľa ktorých je\npre každého, koho práva a slobody zaručené právom EÚ boli porušené, zabezpečený účinný právny\nprostriedok nápravy a právo na spravodlivý proces.\nSúdna prax však, osobitne práve po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09\nz 08. marca 2011, pripustila aj súdny prieskum týchto procesných rozhodnutí vo veciach súvisiacich\ns Aarhuským dohovorom v tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému prostrediu\nboli považované za účastníka správneho konania a mohli tak mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj\nsúdneho konania (k tomu pozri napr. rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo dňa 12. apríla\n2011, 3Sžp/24/2009 z 02. júna 2011, či sp. zn. 3Sžp/48/2009 z 02. augusta 2011).\nRozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je, alebo nie je účastníkom\nsprávneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a\n\npovinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania, ako uviedol aj žalobca, mu poskytuje\nreálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktorá nemusí prislúchať\niným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba).\nAj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu\n(čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti\ntakéhoto rozhodnutia správneho orgánu.\nNajvyšší súd upozorňuje, že povinnosť eurokonformného výkladu existovala už v čase vydania\nnapadnutého prvostupňového rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania\nžalobcovi. Podľa rozsudku C-103/88 Fratelli Constanzo Spa, výrok pod bodom 4., správne orgány majú\nrovnakú povinnosť ako súdy aplikovať európske právo a zdržať sa aplikácie ustanovení národného\npráva, ktoré sú v rozpore s ním. Prenesením tohto princípu na daný prípad správne orgány nemôžu\npoukazovať na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, že nie sú oprávnené konať nad rámec zákona.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S rozsudkom krajského súdu sa\nodvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,\nkeďže žalobca si v konaní trovy odvolacieho konania neuplatnil.\nV konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku má právo na náhradu trov\nkonania len úspešný žalobca, preto o prípadných trovách konania žalovaného alebo ďalšieho účastníka\nsúd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, keďže ich náhrada v tomto prípade podľa zákona\n(O.s.p.), ako i podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je prípustná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/113/2011", "guid": "b825b433-07b6-42c4-a4f9-9dadf0cff21c:e323a8cc-242b-4208-a526-4c2433e7aecc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}