{"guid": "dec66892-9a97-477e-95ac-ff59d0c56bb5:6222221a-7c12-496b-8d64-7c67b08c8095", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011201166.1", "spisova_znacka": "1Sžr/98/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/98/2012 z 25. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2013, sp. zn. 1Sžr/98/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011201166.1", "identifikacne_cislo": "6011201166", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6222221a-7c12-496b-8d64-7c67b08c8095", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201166.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201166.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201166.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/98/2012\n6011201166\n25. 06. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:6011201166.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci navrhovateľky: PhDr. E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., R., zast. JUDr. Stanislavom Rešutíkom,\nadvokátom so sídlom advokátskej kancelárie M. R. Štefánika č. 11, 977 01 Brezno, proti odporcovi:\nObvodný pozemkový úrad Rimavská Sobota so sídlom Malinovského č. 963, 980 61 Tisovec, za účasti:\n1/ Roľnícke družstvo Tisovec v likvidácii, so sídlom Malinovského č. 963, 980 61 Tisovec a 2/ Lesy\nSlovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, OZ Rimavská Sobota so sídlom Potravinárska č. 1855, 979\n01 Rimavská Sobota, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v reštitučnom konaní,\nna odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. marca 2012\nč. k. 25 Sp/7/2011-29, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. marca 2012\nč. k. 25 Sp/7/2011-29 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke a zúčastneným osobám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. OPÚ-2011/163-9-NV 717/04 zo dňa 07. novembra 2011 (č.l. 4) odporca podľa § 5 ods.\n2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k\npozemkom (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 503/2003 Z.z.“) a v súlade s § 46 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol tak, že\na) navrhovateľke sa na základe § 3 ods. 1, resp. ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. nenavracia spoluvlastnícke\nprávo k pozemkom zapísaným podľa stavu v pozemkovej knihe vo vložke č. 1135 k.ú. W., pod radovým\nčíslom 1. až 155. ako parc. č. 339/1, ktorej podľa údajov katastra nehnuteľností zodpovedajú parcely\nregistra C a registra E (všetky parcelné čísla sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia odporcu) a\nzapísané na LV pre k.ú. W. (všetky čísla listov vlastníctva sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia),\nv spoluvlastníckom podiele po T. X., zomrelom 26.10.1974, súčasne\nb) navrhovateľke sa jej za predmetné pozemky nepriznáva ani právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zák.\nč. 503/2003 Z.z.\n\n2. Vo svojom rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovateľka si dňa 31.12.2004 uplatnila podľa § 5 ods.\n1 zák. č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným podľa stavu v\nPKV č. 1135 k.ú. W.. Išlo o spoločné pasienky, ktoré po bývalých urbarialistoch obce Tisovec prešli do\nvlastníctva bývalého JRD Tisovec podľa zákona č. 81/1949 Zb. SNR.\nNavrhovateľka požadovala navrátenie spoluvlastníckeho podielu po T. X., zomrelom 26.10.1974, ktorý\npodiel je zapísaný v PKV č. 331 k.ú. W.. Za oprávnenú osobu sa navrhovateľka považovala na základe\nrozhodnutí príslušných súdov a dohody vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi T. X., zomrelom\n26.10.1974, podľa ktorých sa navrhovateľka stala dedičkou na základe toho, že dedička zo zákona T.\nX., manželka poručiteľa T. X. zomrela a zanechala závet, na základe ktorého je E. J. jedinou závetnou\ndedičkou poľnohospodárskych nehnuteľností po nej, tým aj podielu po poručiteľovi T. X..\n3. Odporca zistil z predložených uznesení (Okresného súdu v Prešove č. D 2089/92 Dnot 159/98\nzo dňa 28.06.2002, uznesenia Krajského súdu v Prešove č. 4 Cod 1/02-109 zo dňa 30.05. 2003,\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. 17 C 292/98 z 09.04.2001, rozsudku Okresného súdu Prešov\nč. 17 C 292/98-16 zo dňa 19.04.1999, uznesenia Okresného súdu Prešov č. D 2089/92 Dnot 159/98 z\n31.01.2002) vo veci dotýkajúcej sa prejednania dedičstva po poručiteľovi T. X., zomrelom 26.10.1974,\nže poručiteľ zomrel bez zanechania závetu. Jeho manželka T. X. zomrela dňa 22.06.1994 a z prvého\nmanželstva zanechala syna Ing. T. X..\n4. Ďalej odporca na základe zistených skutočností mal osvedčené, že navrhovateľka nie je závetnou\ndedičkou po pôvodnom vlastníkovi, bývalom urbarialistovi T. X., ale je závetnou dedičkou len po jeho\nmanželke.\nNavrhovateľku preto nepovažoval za oprávnenú osobu s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona\nč. 503/2003 Z.z.\n5. Ďalej odporca poukázal aj na to, že v čase smrti poručiteľa T. X., zomrelom 26.10.1974, už poručiteľ\nnebol spoluvlastníkom pozemkov, navrátenia ktorých sa domáhala navrhovateľka. Z tohto dôvodu tieto\npozemky nepatrili do dedičstva po poručiteľovi.\nPodľa § 3 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý\nprešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku\na) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v\ntrestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,\n4)\nb) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy\nalebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,\nc) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom\nkonaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,\nd) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave\nprávnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych\nútvarov,\ne) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),\nf) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky\nalebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území\nČeskoslovenskej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a\npresídlili na jeho územie,\ng) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,\nh) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,\n\ni) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan\npred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,\nprípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou\nnadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,\nj) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,\nk) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,\nl) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,\nm) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,\nn) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,\no) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,\np) politickej perzekúcie 5) alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody, 6)\nr) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 7)\ns) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom\npri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o\nniektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,\nt) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj\nfyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. 8)\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n6. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na Krajský súd v Banskej Bystrici opravný prostriedok\nzo dňa 12.12.2011 (označený ako Návrh na preskúmanie rozhodnutia).\n7. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie a\npostup správneho orgánu aj v neprítomnosti zúčastnených osôb v zmysle § 250g ods. 2 O.s.p. na\nriadnom pojednávaní podľa § 244 O.s.p. a § 2501 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolaniu\nnavrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože rozhodnutie a postup správneho orgánu bol v súlade so\nzákonom a rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n8. V danom prípade nebola podľa krajského súdu sporná medzi účastníkmi konania samotná existencia\nreštitučného titulu vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli predmetom rozhodnutia správneho orgánu.\nNámietky navrhovateľky smerovali proti tomu, že správny orgán (odporca) ju neuznal za oprávnenú\nosobu podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 503/2003 Z.z., za ktorú sa naopak považovala navrhovateľka.\n9. K tomu, či navrhovateľka splnila zákonné podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 2 ods. 2\npísm. b) zák. č. 503/2003 Z.z. a zároveň, či odporca mal posudzovať status navrhovateľa pre účely\nrozhodovania o reštitučnom nároku uplatnenom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. podľa dedičského\npráva upraveného v Občianskom zákonníku, krajský súd zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi\nnadobúdaním vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka a podľa zák. č. 503/2003 Z.z.\n10. V danom prípade bolo rozhodované podľa zák. č. 503/2003 Z.z., ktorý je podľa krajského súdu\nzákonom, ktorého cieľom je spolu aj s ostatnými reštitučnými zákonmi (najmä zákon č. 229/1991 Zb.,\nzákon č. 330/1991 Zb.) zabezpečiť zmiernenie niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone\n\npresne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone\ntaxatívne uvedených prípadov straty majetku.\nSúčasne krajský súd zdôraznil, že tento zákon nedeklaruje ani negarantuje právo vlastniť pozemky,\nale upravuje podmienky a rozsah navrátenia vlastníctva k pozemkom. Na navrátenie vlastníctva podľa\nzákona sú príslušné obvodné pozemkové úrady a iba tieto sú oprávnené a povinné rozhodnúť podľa\nzákona č. 503/2003 Z.z.\n11. V danom prípade bol príslušný na konanie a rozhodnutie vo veci odporca ako prvostupňový správny\norgán. Krajský súd následne zdôraznil, že vlastníctvo, ktoré v prípadoch uvedených v zák. č. 503/2003\nZ.z. prešlo na štát, nemožno navrátiť inak, ako na základe rozhodnutia obvodného pozemkového úradu\npostupom podľa zák. č. 503/2003 Z.z., pričom o navrátení nemôžu rozhodovať ani súdy v nachádzacom\nkonaní.\nCitovaný zák. č. 503/2003 Z.z. podľa krajského súdu prostredníctvom svojho ustanovenia § 2 striktne\nvymedzuje osobný rozsah reštitučných nárokov a plnení, to znamená, že status oprávnenej osoby je\nmožné odvodzovať iba z citovaného ustanovenia.\n12. Navrhovateľka odvodzovala svoj status oprávnenej osoby z dedičského konania po zomrelej\nmanželke zomrelého vlastníka nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitučného nároku. Navrhovateľka\nteda nebola dedičkou oprávnenej osoby zo závetu, ako to má na mysli citované ustanovenie § 2 zák.\nč. 503/2003 Z.z., ale bola iba dedičkou dediča oprávnenej osoby.\nV súvislosti s uvedeným o takejto osobe krajský súd vyslovil právny názor, že v zmysle citovaného\nustanovenia ju nemožno považovať za oprávnenú osobu. Status oprávnenej osoby totiž nemožno\nposudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (dedenie), ale ako to už krajský súd v odôvodnení\nzdôraznil, iba podľa zák. č. 503/2003 Z.z.\n13. K námietke právneho zástupcu navrhovateľky, že zák. č. 503/2003 Z.z. bol prijatý za účelom\nodstránenia krívd napáchaných v minulosti, krajský súd uviedol, že reštitučné zákony boli prijaté za\núčelom zmiernenia následkov majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho\na lesného majetku v rozhodnom období a v tomto zmysle neodstraňujú všetky krivdy, ktoré vznikli\nvlastníkom pozemkov v súvislosti s ich odňatím v prospech štátu v rozhodnom období.\nZ vyššie uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil námietky navrhovateľky ako nedôvodné a\nnapadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľky/stanovisko odporcu\nA)\n14. Vo včas podanom odvolaní bez uvedenia dátumu (č.l. 33) doručeného dňa 25.05.2009 proti\nrozsudku prvostupňového súdu navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu zdôraznila,\nže rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (viď § 205 ods.\n2 písm. f/ O.s.p.).\n15. Navrhovateľka opätovne zdôrazňovala základný princíp dedičského práva podľa Občianskeho\nzákonníka (viď § 460 zák. č. 40/1964 Zb.) spolu s mechanizmom univerzálnej sukcesie. Nakoľko T. X.\nsa stala právnym nástupcom T. X. v roku 1974, tak po nej sa stala závetnou dedičkou navrhovateľka, a\npreto je oprávnenou osobou v zmysle § 2 odsek 2 písm. b) zák. č. 503/2003 Z.z.\nSamotnú vedomosť T. X. o svojom vlastníckom práve k nehnuteľnostiam po nebohom manželovi, ktoré\nvšak v čase spísania závetu (a neskôr dedičskej dohody) nevedela identifikovať, podľa navrhovateľky\npotvrdzuje aj skutočnosť formulácie týchto právnych úkonov.\n\n16. Ďalej vyslovila nesúhlas so záverom nepriamo vyplývajúcim z odôvodnenia odporcu aj krajského\nsúdu, že ak by bola dcérou T. X., tak potom by jej reštitučný nárok nebol spochybňovaný. Takisto\nvykázanie navrhovateľky do skupiny neoprávnených osôb podľa navrhovateľky evokuje názor, že\nnapadnutým rozhodnutím sa vytvárajú dve skupiny dedičov, a to oprávnených a neoprávnených.\nV súvislosti s uvedeným navrhovateľka upriamila pozornosť odvolacieho súdu na čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n17. Záverom odvolania navrhovateľka požadovala, aby Najvyšší súd Slovenskej Republiky v súlade s\nustanovením § 221 ods. l písmeno h) O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu\na vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nB)\n18. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 07.06.2012 (č.l. 39) vyplýva, že navrhovateľka opäť nerozlišuje\nmedzi reštitučným konaním (podľa zák. č. 503/2003 Z.z.) a dedičským konaním (podľa Občianskeho\nzákonníka).\nV súvislosti s uvedeným zdôraznil, že poručiteľ v čase svojej smrti už uvedené pozemky nevlastnil, preto\nnie je možné vlastníctvo navrátiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o nadobúdaní dedičstva (§\n460 a nasl.), a toto konanie nie je odporca ani oprávnený vykonať.\n19. Ďalej odporca zopakoval svoje už raz vyslovené dôvody, prečo nemôže považovať navrhovateľku za\noprávnenú osobu. Takisto vyslovil nesúhlas s tvrdením navrhovateľky, že navrhovateľku by bolo možné\npovažovať za oprávnenú osobu, ak by bola dcérou T. X., druhej manželky pôvodného vlastníka.\n20. Záverom svojho stanoviska odporca požiadal o potvrdenie napadnutého rozsudku krajského súdu,\nt.j. aj rozhodnutie odporcu.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa\nustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie\n(hoci preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore vychádzajúce z občianskoprávnych /vlastníckych/\nvzťahov často vyžaduje konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v zmysle § 250ja ods. 2 v\nspojení s § 250l ods. 2 O.s.p. v odvolacom konaní senát nepovažoval za potrebný) a po jeho verejnom\nvykonaní a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so zákonom, a preto\nho podľa § 219 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. ako vecne správny z nasledovných dôvodov potvrdil.\n22. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej\nnapadnutej žalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť\naj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj účastníkmi.\n23. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu, ktorým nebolo\nvyhovené reštitučnej žiadosti navrhovateľky.\n\nPodľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo\nvydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria\na) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,\nb) lesný pôdny fond.\nPodľa § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. platí, že ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo\nv rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v\nustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím\ntejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické\nosoby v tomto poradí:\na) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,\nb) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;\nto neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom\nustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto\nčasti pozemku,\nc) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím\nlehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z\nnich zomrelo, jeho deti,\nd) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,\ne) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel sú na jeho mieste oprávnenými\nosobami jeho deti.\n24. S prihliadnutím na hore citovaný okruh právnych ustanovení relevantných pre prejednávanú vec\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických\nosôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá\nosoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu\nako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne\npostavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa Piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia postupov orgánov verejnej správy.\n25. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,\nči toto rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi ako\naj procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z\nhľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n26. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní\nskutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri\nriešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom\nskutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy.\n\n27. Po preverení riadnosti zisteného obsahu hore uvedených ustanovení Najvyšší súd po oboznámení\nsa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní\nodvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu vychádzajúc z\nustanovenia § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku. Tieto závery spolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPreto sa s ním Najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie právnej veci\nkrajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej\nveci, spolu so správnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k\nnámietkam odvolateľky dopĺňa nasledovné:\n1. Odporca mal posúdiť, či navrhovateľka ako žiadateľka spĺňa zákonné podmienky oprávnenej osoby\nv zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z.\n2. V súvislosti s uvedeným zistil, že navrhovateľka je testamentárnou dedičkou v zmysle závetu\nmanželka T. X., ako druhej manželky pôvodného vlastníka T. X. (zomrel 26.10.1974).\n28. V súvislosti s uvedeným dáva Najvyšší súd do pozornosti aj svoje iné rozhodnutie (rozsudok sp. zn.\n8 Sžo 331/2009 z 09. novembra 2010), z ktorého celú 250ja ods. 7 O.s.p. cituje:\n„Preto základnou otázkou, ktorú účastníci riešili v predchádzajúcom správnom a následne aj v súdnom\nkonaní, je to, či navrhovateľka 1/ má vôbec nárok sa dovolávať práva na postup podľa zák. č. 503/2003\nZ.z.\nSprávne na túto otázku odpovedal odporca, keď navrhovateľku 1/ označil za osobu, ktorá nielen že\nnespĺňa podmienky oprávnenej osoby, ale napriek tomu sa domáha nápravy krívd, ktoré zák. č. 503/2003\nZ.z. v jej prípade nemal vôbec na mysli. Hlavným zámyslom zákonodarcu pre prijatie reštitučných\nmajetkových zákonov bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči\nvlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, následne dosiahnuť\nzlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov\nk pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v\nsúlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia (viď preambula k zákonu č. 229/1991\nZb. Tento zámysel zákonodarca vymedzil pre účely zák. č. 503/2003 Z.z. textom zakotveným v ust. § 1.\nZ ustanovenia § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. pre Najvyšší súd vyplýva záver, že tento zákon upravuje\nnavrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, poprípade neboli vydané podľa\n§ 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,\npozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese\nnavrátenia musí byť preukázané, že ide o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond\nalebo do neho patria v zmysle § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle zákon č. 61/1977 Zb. o\nlesoch.\nNajvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel zák. č. 503/2003 Z.z. interpretuje v tom duchu,\nže má oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok na kompetentnom verejnom orgáne\nneuplatnili postupom podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v lehote určenej v ust. § 13 ods. 1 a\n2 citovaného zákona, umožniť uplatniť si nárok na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo ku ktorým prešlo na\nštát niektorým zo spôsobov taxatívne vymedzeným v § 3 zák. č. 503/2003 Z.z., a to v novo ustanovenej\nprekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004.“\n29. Navrhovateľka je síce testamentárnou dedičkou, nie však pôvodného vlastníka T. X. zomrelom\n26.10.1974, ale jeho (druhej) manželky T. X., po ktorých dedičstvo bolo prejednávané pred Okresným\nsúdom v Prešove.\n\nZákonodarca v hore uvedenom účelu zák. č. 503/2003 Z.z. nepochybne vyjadril zámer zmierniť\nmajetkové krivdy pôvodných vlastníkov s tou alternatívnou možnosťou, že z tohto zámeru môže\nmať subsidiárny prospech aj presne zákonodarcom vymedzený okruh iných osôb. Okrem predkov a\npotomkov do okruhu uvedených osôb pripustil aj vstup osôb, ktoré si pôvodný vlastník prostredníctvom\nzávetného úkonu označil za svojich majetkových nástupcov, v žiadnom prípade však nepripustil\nzmiešavanie reštitučných a dedičských inštitútov, ako sa domnieva navrhovateľka. Preto testamentárny\nvzťah medzi T. X. a navrhovateľkou sa nemôže riešiť podľa ustanovení reštitučných zákonov, t.j. zák.\nč. 503/2003 Z.z.\n30. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nodporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku.\nUvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je\nlogicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.\nK ďalším odvolacím námietka navrhovateľky, ktoré prislúchajú iba oprávneným osobám v zmysle zák.\nč. 503/2003 Z.z., sa Najvyšší súd za tejto situácie nemôže vyjadrovať.\n31. Na uvedenom základe krajský súd celkom správne potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu práve\npre presvedčivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správne v súlade s dispozičnou\nzásadou uplatňovanou v konaní podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) vychádzal\nzo žalobných dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a správne považoval za dôvodný postup\nodporcu.\nZ týchto dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku\nKrajského súdu v Trnave. V podrobnostiach i právnom odôvodnení odkazuje na jeho obsah.\nV.\n32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nnámietok navrhovateľky a stanoviska odporcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo/331/2009 z 09.\nnovembra 2010, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil\n(napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie\nprotichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom\npodľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n33. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má právo na úplnú náhradu\ntrov tohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo.\nVo vzťahu k zúčastneným osobám o náhrade trov konania konajúci súd rozhodol vo vzťahu k ich\nargumentačnej pasivite.\n34. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava reštitučných nárokov je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo\npotrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba\npojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Sp/7/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}