{"guid": "49a7c2c9-1e47-4f8f-a408-522ec0f03e95:98e9a705-dd46-439b-b08d-2aa774c46e17", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011201093.1", "spisova_znacka": "1Sžr/146/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/146/2012 z 13. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2013, sp. zn. 1Sžr/146/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011201093.1", "identifikacne_cislo": "6011201093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98e9a705-dd46-439b-b08d-2aa774c46e17", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201093.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201093.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/146/2012\n6011201093\n13. 08. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:6011201093.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci navrhovateľky: F. B., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom T., XXX XX D., proti odporkyni: Správa katastra\nZvolen so sídlom Študentská č. 12, 960 01 Zvolen, za účasti: 1/ SEKIER, s.r.o., Námestie SNP č. 41,\n960 01 Zvolen, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na\nodvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. júna 2012 č. k.\n26Sp/8/2011-29, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. júna 2012 č.\nk. 26Sp/8/2011-29 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke a zúčastnenej osobe právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. V-2846/2008 z 18.10.2011 (č.l 2) odporkyňa ako orgán štátnej správy príslušný v\nzmysle § 18 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k\nnehnuteľnostiam (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) v platnom znení zamietla Návrh\nna vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vyplývajúceho z kúpnej zmluvy uzavretej dňa\n13.08.2008 v prospech F. B. ako navrhovateľky, k bytu č. 12 na 4. poschodí vo vchode č. 15 bytového\ndomu súp.č. 1268 na ul. J. vrátane spoločných častí spoločných zariadeniach bytového domu a k\npozemku č. KN-C par. č. 1326 zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2 v rozsahu 7372/132520ín v pomere k celku v k.ú. A. v prospech navrhovateľky.\nPodľa § 18 ods. 2 písm. a) a b) zák. č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (t.j. 18.10.2011) 2) správa katastra\na) rozhoduje v katastrálnom konaní,\nb) zapisuje práva k nehnuteľnostiam.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n3. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka opravný prostriedok (formálne označené ako\nodvolanie) zo dňa 08. novembra 2011 a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie.\n\n4. V dôvodoch uviedla, že podľa č1. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo vlastniť\nmajetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa § 123\nObčianskeho zákonníka (ďalej na účely rozsudku ďalej len „OZ“) je vlastník v medziach zákona\noprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa\n§ 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene\nzasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci u toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.\nS poukazom na § 100, § 101 a § 110 OZ ďalej navrhovateľka uviedla, že právo sa premlčí, pokiaľ sa\nnevykonalo v zákonom stanovenej lehote a táto lehota je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo\nvykonať prvý raz.\n5. Argumentujúc, že odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva s odvolaním sa na rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/58/2010 zo dňa 24.09.2010 a taktiež aj na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/l/2011 zo dňa 08.06.2011 a v nich uvedenú\nargumentáciu o absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2008, a ďalej s\nprihliadnutím na skutočnosť, že odporca rozhodnutie vydal až po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej\nlehoty, navrhovateľka vyslovila záver, že takýmto konaním krajský súd oslabil jej vlastnícke právo.\nPre prípad, že predávajúci subjekt, teda ďalší účastník SEKIER s.r.o., si svoje právo ohľadne premlčania\núspešne uplatní na príslušnom súde, nebude si môcť uplatniť ona svoje právo na vydanie bezdôvodného\nobohatenia a to zo zaplatenej kúpnej ceny aj s príslušenstvom za predmetný byt.\nTak by bola vo veci značne poškodená a utrpela by na svojich základných právach.\n6. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorý žiadala napadnuté rozhodnutie ako\nvecne správne potvrdiť, ako i ďalší účastník, ktorý uviedol, že nemá potrebu sa vo veci bližšie vyjadrovať.\nNa odvolacom pojednávaní uviedol, že chápe, že v predmetnej veci bol správny orgán viazaný vyslovený\nprávnym názorom ako krajského súdu, ak i najvyššieho súdu v citovaných rozhodnutiach.\nB)\n7. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa V. časti III. hlavy O.s.p. v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu a toto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne\nna základe nižšie uvedených argumentov.\n8. Predovšetkým krajský súd konštatoval, že odporkyňa vo veci konala o povolení vkladu vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností na základe návrhu oboch účastníkov zmluvy, ktorá jej bola doručená\ndňa 13.08.2008.\nPredmetom tohto vkladového konania boli nehnuteľnosti a to byt, tak ako je citovaný vyššie, vedený na\nLV č. XXXX, k.ú. A..\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v hore uvedenom\nznení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 182/1993 Z.z.“) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba,\nmôže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu\ndohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.\nPodľa § 5 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z.z. platí, že ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a\nnebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových\npriestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva\na pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome.\nPodľa § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v citovanom znení správa katastra preskúma platnosť zmluvy a\nto najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či\nsú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo\nnakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.\nPodľa § 31 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. v citovanom znení pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada\nspráva katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\nPodľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. v citovanom znení platí, že ak sú podmienky na vklad splnené,\nspráva katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu,\nak je to účelné správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.\n9. Nakoľko predmetom prevodu vlastníckeho práva bol byt, bolo potrebné podľa krajského súdu skúmať\naj existenciu nájomného pomeru. Byt v čase prevodu bol prenajatý na základe nájomnej zmluvy na dobu\nneurčitú. Kupujúcim nebol nájomca bytu, preto právnou otázkou v danom prípade zostalo naďalej, či\npredávajúci bol obmedzený v nakladaní s predávaným bytom.\n\n10. V zmysle cit. § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. krajský súd pripustil, že byt nachádzajúci sa v bytovom\ndome sa môže stať samostatným predmetom vlastníctva podľa zákonom stanovenej konštrukcie, a teda\nvlastník bytového domu môže odpredať takýto samostatný byt.\nNásledne pri odpredaji prvého z bytov sú predmetom vlastníctva už len jednotlivé ďalšie byty a nie celý\nbytový dom. Citované ustanovenie zákona poskytuje nájomníkov bytom nájomných vzťahov založenými\nzmluvami na dobu neurčitú ochranu. Tým zároveň obmedzuje vlastníka bytového domu a to logicky vo\nvzťahu k všetkým bytom v jeho bytovom dome.\n11. Takéto obmedzenie vzhľadom na zmysel a účel využitia bytového domu vyložil krajský súd ako\nobmedzenie vo verejnom záujme. Z toho potom mu vyplynulo, že odpredaj bytu inému ako nájomníkovi\nnie je v súlade s touto konštrukciou zákona.\nTento záver vychádza i z pôvodného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. č.\n24S/58/2010 zo dňa 24.09.2010, ktorý záver bol aj potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžr/l/2011 zo dňa 08.06.2011.\n12. V súlade so stanoviskom odporcu potom krajský súd konštatoval, že vklad vlastníckeho práva k\npredmetnému bytu v prospech navrhovateľky by bol vykonaný v zmysle § 39 OZ v rozpore so zákonom\na na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2008.\n13. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľky, že týmto rozhodnutím vlastne príde o svoj majetok, jednak\no byt, ktorý bude musieť vrátiť predávajúcemu, tak i o peniaze, ktoré zaň zaplatila, s týmto sa krajský\nsúd nestotožnil.\nNavrhovateľka totiž nesprávne právne hodnotí otázku premlčania vo vzťahu k možnému vymáhaniu\nkúpnej ceny od predávajúceho, teda SEKIER s.r.o. tým, že beh premlčacej lehoty počíta od uzavretia\npredmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2008, ktorá sa týmto spôsobom považuje za absolútne neplatnú.\n14. Takýto argument navrhovateľky krajský súd vyhodnotil ako právne nesprávny a nespôsobilý nielen\nna to, aby mohol zvrátiť právny záver v predmetnej veci, ktorý už vyplýva ako bolo uvedené z\npredchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu i najvyššieho súdu, ale je predovšetkým nesprávny vo\nvzťahu k možnej otázke vydania bezdôvodného obohatenia na strane predávajúceho. O vhodnosti\nďalšieho postupu však krajský súd odkázal na navrhovateľku samotnú.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľky/stanoviská\nA)\n15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 31.08.2012 (č.l. 35) navrhovateľka zrekapitulovala závery\nkrajského súdu, s ktorými vyslovila nesúhlas. Ako odvolacie dôvody uviedla to, že\n- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\ntaktiež\n- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Ďalej sa s poukazom na článok 20 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, § 123, § 126 ods. 1 a § 100\nods. 1 OZ vrátila k svojim doterajším argumentom týkajúcim sa majetkového dopadu na predmet kúpnej\nzmluvy, t.j. plynutia premlčacej doby v prípade vydania bezdôvodného obohatenia.\nOpätovne poukázala, že predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila s uistením aj od spoločnosti SEKIER\ns.r.o., že prevod vlastníckeho práva k bytu bude bezproblémový. Avšak napadnuté rozhodnutie bolo\nodporkyňou vydané až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, a z dôvodu absolútnej\nneplatnosti bolo oslabené vlastnícke právo navrhovateľky. Čím sa podľa navrhovateľky vytvorila pre\nňu nežiaduca situácia, že si možno nebude môcť uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného\nobohatenia.\n17. Tiež vyslovila svoju nespokojnosť s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/58/2010-59 z 24.09.2010, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10 Sžr/1/2011 z 08.06.2011, kedy oba dva súdne orgány uprednostnili pri výkone vlastníckeho\npráva verejný záujem nad vlastníckym právom jednotlivca, t.j. navrhovateľky, ohľadom predmetného\nbytu, pričom sa vôbec nezaoberal významom ustanovenie § 249 ods. 3 O.s.p.\n\n18. So zdôraznením svojho postavenia dôchodkyne navrhovateľka zdôraznila, že nemá prečo znášať\nriziko podnikania ako podnikateľský subjekt Sekier, s.r.o. z obchodnej transakcie. Tiež navrhovateľka\nkonštatovala, že celý život poctivo pracovala, ako dôchodkyňa si potom v dobrej viere kúpila\nnehnuteľnosť (byt), ktorú kúpu štát svojimi orgánmi potvrdil a jej vlastnícke právo zavkladoval a následne\nten istý štát túto kúpu vyhlásil za neplatnú.\n19. Záverom navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil\nvec krajskému súdu na ďalšie konanie.\nB)\n20. Vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09.2012 odporkyňa najmä zdôraznila obsah rozsudkov Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžr/10/2011 z 08.11.2011 a sp. zn. 10 Sžr/1/2011 z 08.06.2011, ktoré\nboli vydané v podobnej právnej veci a potvrdené ako vecne správne.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (hoci preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore týkajúcom\nsa zákonnosti rozhodnutia vychádzajúceho z občianskoprávnych /vlastníckych/ vzťahov často vyžaduje\nkonať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. v\nodvolacom konaní senát nepovažoval za potrebný) a po jeho verejnom vykonaní a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie\nje dôvodné, pretože napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade\nso zákonom, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219\nods. 1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj z iných dôvodov.\n22. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je\nrozsudok krajského súdu o nevyhovení opravnému prostriedku navrhovateľky a o potvrdení rozhodnutia\nodporkyne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania\n(viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky, a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.\n23. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo\nzistení uvedených odporkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj opravného\nprostriedku, ktorou sa navrhovateľka domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne, je právna otázka, či\nustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. bráni v predmetnej veci (predtým vlastník bytového domu,\nteraz vlastník bytu, ktorý je prenajatý) uzavrieť platnú kúpnu zmluvu.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n24. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie odporkyne\nnapadnuté navrhovateľkou, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu\nrozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj\núčastníkmi.\n25. Následne v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje, že po vyhodnotení\nzávažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219\nods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\n\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom\nrozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu\nniektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp.\ndoplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1\nO.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä\nvo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.\n26. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že katastrálne konania predstavujú v\nzmysle § 22 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. z veľkej časti správne konania, pri ktorých správa katastra podľa\nosobitného zákona rozhoduje o spore, resp. právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych vzťahov\n(najmä vlastnícke a iné vecné práva). Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá\nby vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5\nO.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval.\n27. Ako už bolo vyššie naznačené (najmä viď bod č. 23), spor sa vedie najmä o výklad ustanovenia §\n16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z.\nPodľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v hore uvedenom znení byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba,\nmôže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu\ndohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.\n28. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom odporkyne, že ustanovenie § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993\nZ.z. predstavuje zákonnú modifikáciu vlastníckeho práva formou obmedzenia dispozičného oprávnenia\nvlastníka veci z titulu vzniku právnej skutočnosti, ktorou je nájomný vzťah. Toto obmedzenie musí vlastník\npri nakladaní s nehnuteľnosťou rešpektovať. Jeho nerešpektovanie má svoje následky vo formy zvýšenej\nprávnej ochrany nájomcu bytu.\n29. Avšak na rozdiel od sporu, ktorý Najvyšší súd rozhodoval pod sp. zn. 1 Sžr/10/2011 dňa 08. novembra\n2011, v ktorom prokurátor vo svojich podaniach nekonkretizoval (najmä protest prokurátora 24.02.2010\nvychádzal iba zo všeobecného údaju o podanom podnete združenia občanov bez bližšieho vymedzenia\njeho obsahu), či vôbec uvedené právo podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. nájomcovi dotknutého\nbytu vzniklo, ako malo byť toto právo nájomcu poškodené a či sa nájomca pri tomto prevode bytu aktívne\ndomáhal poskytnutia právnej ochrany, napríklad od orgánov prokuratúry; tak v prejednávanej veci je\nneprehliadnuteľná aktivita nájomcu (pán D. bol napríklad zúčastnenou osobou v súdnom prieskume\nvedenom pod sp. zn. 24S/58/2010 vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici), čím tento spor uvedené\nznaky jednoznačne vykazuje, a preto skutkový stav nie je obdobný.\n30. Preto Najvyšší súd sa v tejto veci stotožňuje s právnym názorom vysloveným iným senátom v\ntejto veci, a to prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 08. júna 2011 sp. zn. 10Sžr/1/2011\n(konajúci senát cituje v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p. v rozsahu relevantnom pre\nodôvodnenie svojich nižšie vyslovených záverov, v podrobnostiach je text rozsudku zverejnený na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu), podľa ktorého:\n„Pokiaľ ide o podstatu prejednávanej veci, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalovaný rozhodol nezákonne,\nak rozhodol o povolení vkladu na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ktorým je kúpna\nzmluva uzavretá medzi vlastníkom bytu, spoločnosťou S., s.r.o. so sídlom Z. a pani O. D. Nemožno prijať\nnázor žalovaného, že v tomto prípade ide len o relatívnu neplatnosť, na ktorú správny orgán ex offo\nneprihliada. pretože tu ide o neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor\nso zákonom s dôsledkom absolútnej neplatnosti, na ktorú bol žalovaný povinný prihliadnuť.\nVýklad ustanovenia § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako ho uviedol\nkrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, je jasný, jednoznačný a zrozumiteľný, preto k nemu\nniet čo dodať. Rovnako pokiaľ ide o citáciu relevantných právnych predpisov, odvolací súd odkazuje\nna odôvodnenie napadnutého rozsudku. Skutočnosť, či sa na daný prípad vzťahuje alebo nevzťahuje\naj cenové obmedzenie v zmysle § 17 cit. zákona, nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k\naplikácii ustanovenia § 16. Rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré odvolateľ pripojil k odvolaniu, rieši\nlen otázku ceny pri prevode bytu a je na danú vec neaplikovateľné. Odvolací súd sa nestotožňuje\n\nani s názorom odvolateľa, že obmedzenie vyplývajúce pre vlastníka bytu z ustanovenia § 16 by bolo\nprotiústavné. Napokon v tomto prípade nájomnú zmluvu uzavrel vlastník s nájomcom na dobu neurčitú\ndňa 01.09.1996, teda za účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. s predvídateľným právnym dôsledkom tohto\nprávneho úkonu. Ani námietku, že krajský súd sa v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia na\nrozdiel od ústneho odôvodnenia nezaoberal namietanou protiústavnosťou ustanovenia § 16 cit. zákona,\nnepovažoval odvolací súd vo vzťahu k výsledku sporu za relevantnú, nakoľko nejde o vadu, ktorá by\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.“\nV.\n31. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nodporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku.\nUvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je\nlogicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami\na právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, že predložená zmluva nespĺňa\npožiadavky na vkladu schopnú listinu v zmysle zák. č. 162/1995 Z.z.\nPočas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli\nprekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných\nprávnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie\nprerušiť.\n32. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nnámietok žalobcu a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 10Sžr/1/2011, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n33. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s\n§ 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešná navrhovateľka, resp. v obdobnej\npozícii zúčastnená osoba má právo na úplnú náhradu trov tohto konania. Táto procesná situácia v\nprejednávanej situácii nenastala.\n34. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i\nods. 2 O.s.p. (úprava právnych vzťahov dotknutých katastrálnym konaním, resp. evidenciou vzťahov k\nnehnuteľnostiam je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. §\n250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n35. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych\npoplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.\nPodľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za\nkonanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku\nnerozhodol odvolací súd.\nNakoľko túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil, dochádza\ntým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v\nprejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}