{"guid": "e2a83c08-c323-4b3c-852d-01d07fa75dc0:f52c4a97-2e07-43fc-b711-b1e5078e8d0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011201085.1", "spisova_znacka": "8Sžf/19/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/19/2012 z 21. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2013, sp. zn. 8Sžf/19/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011201085.1", "identifikacne_cislo": "6011201085", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2013-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35b.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35b ods. 1 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35b.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f52c4a97-2e07-43fc-b711-b1e5078e8d0e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201085.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201085.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201085.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/19/2012\n6011201085\n21. 02. 2013\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2013:6011201085.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy\nBabiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej\nveci žalobcu: JUDr. Dagmar Vavreková, správca úpadcu MONT - Real, s.r.o. v konkurze,\nIČO: 36 042 579, Ul. 13. januára 728/27, Poltár, právne zastúpený JUDr. Františkom\nVavračom, AK so sídlo Horná 51, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. č. 63, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/221/18566-101351/2011/993424-r z 3. októbra 2011,\nč. I/221/18504-101183/2011/993424-r z 3. októbra 2011, č. I/221/18469-101024/2011/993424r z 3. októbra 2011, č. I/221/18465-100924/2011/993424-r z 3. októbra 2011, č.\nI/221/18468-101148/2011/993424-r z 3. októbra 2011, č. I/221/18468-100963/2011/993424r z 3. októbra 2011, č. I/221/18326-98623/2011/993424-r z 29. septembra 2011, č.\nI/221/18473-101076/2011/993424-r z 3. októbra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 23S/102/2011-36 zo dňa 22. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/102/2011-36\nzo dňa 22. februára 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu boli z dôvodu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) zamietnuté žaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania:\na) rozhodnutia žalovaného č. I/221/18566-101351/2011/993424-r z 3. októbra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Lučenec č. 664/230/43299/11/JahP z 11. augusta 2011 o vyrúbení\nsankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/992 Zb. o správe daní (ďalej len „zákon o\nspráve daní“) vo výške 1864, 70 euro za zdaňovacie obdobie apríl 2007 na dani z pridanej hodnoty,\nb) rozhodnutia žalovaného č. č. I/221/18504-101183/2011/993424-r z 3. októbra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Lučenec č. 664/230/43298/11/JahP z 11. augusta 2011 o vyrúbení\nsankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní vo výške 28,50 euro za zdaňovacie\nobdobie január 2007 na dani z pridanej hodnoty,\nc) rozhodnutia žalovaného č. I/221/18469-101024/2011/993424-r z 3. októbra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Lučenec č. 664/230/43030/11/JahP z 11. augusta 2011 o vyrúbení\nsankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní vo výške 71,50 euro za zdaňovacie\nobdobie jún 2006 na dani z pridanej hodnoty,\n\nd) rozhodnutia žalovaného č. I/221/18465-100924/2011/993424-r z 3. októbra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Lučenec č. 664/230/43290/11/JahP z 11. augusta 2011 o vyrúbení\nsankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní vo výške 160 euro za zdaňovacie\nobdobie júl 2006 na dani z pridanej hodnoty,\ne) rozhodnutia žalovaného č. I/221/18468-101148/2011/993424-r z 3. októbra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Lučenec č. 664/230/43297/11/JahP z 11. augusta 2011 o vyrúbení\nsankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní vo výške 40,90 euro za zdaňovacie\nobdobie december 2006 na dani z pridanej hodnoty,\nf) rozhodnutia žalovaného č. I/221/18468-100963/2011/993424-r z 3. októbra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Lučenec č. 664/230/43294/11/JahP z 11. augusta 2011 o vyrúbení\nsankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní vo výške 45,50 euro za zdaňovacie\nobdobie august 2006 na dani z pridanej hodnoty,\ng) rozhodnutia žalovaného č. I/221/18326-98623/2011/993424-r z 29. septembra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Lučenec č. 664/230/43295/11/JahP z 11. augusta 2011 o vyrúbení\nsankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní vo výške 48,40 euro za zdaňovacie\nobdobie september 2006 na dani z pridanej hodnoty,\nh) rozhodnutia žalovaného č. I/221/18473-101076/2011/993424-r z 3. októbra 2011, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Lučenec č. 664/230/43296/11/JahP z 11. augusta 2011 o vyrúbení\nsankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní vo výške 29,00 euro za zdaňovacie\nobdobie november 2006 na dani z pridanej hodnoty.\nŽalobcovi náhradu trov konania nepriznal .\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzali v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a\njednohlasne dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov\nboli v súlade so zákonom.\nPredmetom preskúmania boli rozhodnutia správneho orgánu, ktorým žalobcovi sankčný úrok za\njednotlivé mesiace uvedené v rozhodnutiach podľa § 35b ods. 1 písm. a/ zákona o správe daní.\nKrajský súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom aj jeho právnym posúdením, tak\nako ho vykonali správne orgány. Podľa krajského súdu, zo žalobných námietok vyplývali dve podstatné\notázky a to jednak, či správca dane mohol vyrúbiť sankčný úrok po vyhlásení konkurzu vzhľadom na\nznenie ust. § 95a ods. 1 zákona o správe daní v spojení s ust. § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 o konkurze\na reštrukturalizácii, keď takto vyrúbený sankčný úrok nie je daňovou pohľadávkou podľa § 95 ods. 1\nzákona o správe daní a jednak či boli splnené podmienky na vyrúbenie sankčného úroku v zmysle §\n35b ods. 1 zákona o správe daní, ak daňová povinnosť žalobcu, od ktorej sa odvíja sankčný úrok nebola\ndoteraz zaplatená, t.j. nie je daný konečný deň omeškania a preto nemožno vyčísliť sankčný úrok.\nKrajský súd osobitne poukázal na to, že správca dane správne aplikoval ust. § 95a zákona o správe daní\ns účinnosťou od 1. septembra 2007 a v zmysle ktorého je možné viesť daňové konanie aj po vyhlásení\nkonkurzu vo veci sankčného úroku a vydať rozhodnutie voči správcovi konkurznej podstaty, ktorý sa\nstal po vyhlásení konkurzu daňovým subjektom namiesto úpadcu. Krajský súd poukázal na pluralitu\nveriteľov v konkurznom konaní. Podľa súdu je nespornou skutočnosťou, že sankčné úroky odvíjajúce\nsa od nezaplatenia daní v lehote splatnosti, mohli byť vyrúbené najskôr po vyhlásení konkurzu, teda,\nže takéto sankčné úroky nespĺňajú požiadavky ustanovené zákonom pre to, aby mohli byť daňovými\npohľadávkami v zmysle § 95 ods. 1 veta posledná zákona o správe daní. Krajský súd poukázal na\nrozdielnosť režimu pohľadávok voči podstate, ktoré sa uplatňujú priamo u správcu konkurznej podstaty\noproti dňovým pohľadávkam, ktoré sa uplatňujú prihláškou v zákonom stanovených lehotách. Krajský\nsúd poukázal na ust. § 95 ods. 1 zákona o správe daní, najmä na jeho poslednú vetu, z ktorej vyplýva,\nže sankčný úrok je daňovou pohľadávkou len vtedy, ak bol vyrúbený do vyhlásenia konkurzu, čo však\nneznamená, že by sankčný úrok nemohol byť po vyhlásení konkurzu na úpadcu vyrúbený. Krajský súd\n\npoukázal na skutočnosť, že veriteľ nemôže byť zbavený práva zabezpečiť si pohľadávku pre prípad\nneskoršieho vymáhania po skončení konkurzu v prípadnom exekučnom konaní.\nV tejto veci krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n8Sžf/3/2010 z 25. novembra 2010, ktorým súd dospel k záveru, že je na správcovi preukázať, že\npri uspokojovaní pohľadávok proti podstate postupoval v súlade s ust. § 87 ods. 3 zákona č. 7/2005\no konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom do 31. decembra 2011 a že postupoval s odbornou\nstarostlivosťou a napriek tomu nemohol dane v lehote splatnosti zaplatiť a že platby daní odložil\nopodstatnene vzhľadom na konkrétnu situáciu v konkurze.\nPokiaľ ide o samotné vyčíslenie sankčného úroku pred samotný zaplatením dane, tak súd dospel k\nzáveru, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, že sankčný úrok môže správca dane vyrúbiť, teda že\nnastalo omeškanie, ktoré trvá určitý počet dní, za ktorý sa sankčný úrok vyrubuje a že je sankčný úrok\nvyčíslený. Podľa súdu nie je vylúčená aj možnosť vyrúbiť sankčný úrok viacerými rozhodnutiami a to\nvždy za vymedzené časové obdobie, najdlhšie za štyri rok omeškania s platbou, resp. za konkrétny\nčas, podľa toho ktorá skutočnosť nastane skôr.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal\nzmenu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutí\nžalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátil predmetné veci na ďalšie konanie žalovanému\nsprávnemu orgánu a priznal mu náhradu trov konania.\nŽalobca v odvolaní opätovne poukázal na ust. § 95 ods. 1 zákona o správe daní, že sankčný úrok, sa\npovažuje za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohol byť vyrúbený do vyhlásenia konkurzu alebo do\npovolenia reštrukturalizácie. Ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa § 95a ods. 1 zákona o správe daní\nsa daňové konania začaté pred vyhlásením konkurzu neprerušujú. Podľa jeho názoru nie je dôvod, začať\ndaňové konanie v čase po vyhlásení konkurzu. V ďalšom zopakoval dôvody ktoré uviedol v žalobe.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že zotrváva na dôvodoch svojich rozhodnutí v\ndanej veci, ako aj na svojom vyjadrení v žalobe a navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné, v predmetnej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a vec bola posúdená vecne\nsprávne. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP,\nkeď verejné vyhlásenie rozhodnutia vopred oznámil v súlade s § 156 ods. 3 OSP. Odvolací súd nezistil\nprocesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej\nBystrici. Rozsudok krajského súdu sa podrobne zaoberá skutkovými zisteniami správnych orgánov,\nnámietkami žalobcu, ako aj vyjadreniami správnych orgánov na tieto námietky. Odvolací súd sa preto v\nplnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto\ndôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné.\nNajvyšší súd prvostupňový rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje\nna jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú totožné s\ndôvodmi samotnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal\na odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu. Podľa\n§ 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:\nOdvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaný ako aj správca dane sú oprávnení začať\ndaňové konanie aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Až do výmazu spoločnosti z obchodného\nregistra neprestáva daňový subjekt existovať a preto podlieha v plnom rozsahu daňovým orgánom,\nktoré sú oprávnené rozhodovať o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z daňových predpisov. To,\nže správca dane vyrúbi daňovému subjektu sankčný úrok, pre jeho prípadne uplatnenie po skončení\nkonkurzu samo osebe neznamená, že ide o daňovú pohľadávku. Nakoniec sám zákon ustanovuje v §\n\n95 ods. 1 zákona o správe daní , ktoré pohľadávky sú daňovými pohľadávkami. Pokuty a sankčný úrok\nsú daňovými pohľadávkami na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie len vtedy, ak mohli byť vyrúbené\ndo vyhlásenia konkurzu alebo reštrukturalizácie. To však neznamená, že sankčný úrok vyrúbený po\nvyhlásení konkurzu alebo reštrukturalizácie nie je daňovou pohľadávkou. Znamená to len to, že sa na\núčely konkurzu alebo reštrukturalizácie nepovažuje za daňovú pohľadávku a podľa § 95a ods. 1 zákona\no správe daní nemožno po vyhlásení konkurzu začať daňové exekučné konanie na majetok úpadcu.\nO náhrade trov odvolacieho súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že\nich neúspešnému žalobcovi nepriznal a žalovanému neprislúcha ich náhrada zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}