{"guid": "83f67b7f-8ddf-41f4-a3a6-09cda064704a:dcb8cb69-f6ee-4405-be1e-21a0e1913ffe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011201041.1", "spisova_znacka": "3Sžf/49/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/49/2012 z 16. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2013, sp. zn. 3Sžf/49/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011201041.1", "identifikacne_cislo": "6011201041", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dcb8cb69-f6ee-4405-be1e-21a0e1913ffe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201041.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201041.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201041.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/49/2012\n6011201041\n16. 05. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6011201041.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nčleniek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej, v právnej veci žalobcu: Vlastimil\nVárady V - J AUTO, Školská č. 721/19, Veľký Krtíš, IČO: 44162197, právne zast. advokátom JUDr.\nJozefom Veselým, AK Mierová č. 1, Veľký Krtíš proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/221/16817-89371/2011/990395-r zo dňa 19. septembra 2011, o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 24S/101/2011-59 zo dňa 30. marca 2012,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 24S/101/2011-59\nzo dňa 30. marca 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\nI/221/16817-89371/2011/990395-r zo dňa 19. septembra 2011\npodľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému\npovinnosť nahradiť žalobcovi na trovy konania 699,11 €.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového\núradu vo Veľkom Krtíši, č. 681/230/10018/11/Seb zo dňa 26. apríla 2011, ktorý ako správca dane podľa\n§ 44 ods.6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie\nIV. štvrťrok 2009 v sume 28 038,30 €.\nPreskúmaním veci zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie\nobdobie I. a IV. štvrťrok 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 30. marca 2011, ktorý\nso žalobcom prerokoval dňa 14. apríla 2011. Protokol bol podkladom pre vydanie napadnutého\ndodatočného platobného výmeru ako aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného. Žalovaný v\nuvedenom období obchodoval s ojazdenými motorovými vozidlami, ktoré nakupoval v iných členských\nštátoch EU od osôb registrovaných na DPH a tieto následne predával v tuzemsku. Žalovaný a aj\nsprávca dane na základe údajov zo systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácií o\nplatcoch DPH medzi členskými krajinami EÚ) zistili, že rakúsky daňový subjekt Onlinecars Vertriebs\nGmBH a nemecký daňový subjekt Bayazit Umit Genfer dodali a následne fakturovali v zdaňovacom\nobdobí IV. štvrťrok 2009 daňovému subjektu, teda žalobcovi tovar oslobodený od dane, čo bolo v\n\nprípade daňových subjektov potvrdené aj odpoveďou rakúskej a nemeckej daňovej správy na formulári\nSCAC 2004 na základe medzinárodných dožiadaní nižšie uvedenými faktúrami vystavenými na základe\nmedzinárodných dožiadaní. Na základe toho, ako aj preskúmaním faktúr, ktoré boli vystavené pri\ntýchto predajoch ďalej zistil, že nimi boli deklarované oslobodenia od dane na dodávku tovaru vnútri\nspoločenstva, to znamená, že dodávateľom nebol použitý osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2009 (ďalej\nlen zákon alebo zákon o DPH), pričom pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu\nEU sa malo postupovať podľa toho, či pri dodaní použitého tovaru použil dodávateľ z iného členského\nštátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, to\nznamená podľa § 66 zákona o DPH.\nŽalovaný tvrdil, že žalobca pri následnom predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli\nnadobudnuté od dodávateľov identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte\nv režime oslobodenia od dane z dôvodu, že nadobudnutie tovaru bude zdanené v SR, postupoval\nnesprávne, keď pri predaji aplikoval osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa\n§ 66 zákona o DPH.\nKrajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je preskúmateľné a taktiež ani\nzrozumiteľné a že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Mal za to, že žalovaný síce\nvychádzal zo správnej právnej konštrukcie uplatňovania DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu, avšak podľa názoru krajského súdu len za predpokladu, že by išlo o tovar, ktorý nie je\nmožné charakterizovať ako použitý, a zároveň by si platiteľ dane mohol z neho odpočítať daň v zmysle\nust. § 49 ods. 1 zákona. Žalovaný jednoznačne skonštatoval, že pri dodaní ojazdených motorových\nvozidiel\nz iného členského štátu bolo dodávateľom, teda predajcom v zahraničí uplatnené oslobodenie od dane\nz titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej pre DPH, teda žalobcu, ktorý kúpil\ntieto ojazdené vozidlá od osoby identifikovanej pre daň v zahraničí. Z toho vyvodil, že v danom prípade\nide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona, ktorý podlieha\ndani podľa § 69 ods. 6 zákona. Podľa názoru krajského súdu sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s\notázkou, od koho vlastne žalobca tieto ojazdené motorové vozidlá nakupoval. Jednoznačne zotrváva\nlen na stanovisku, že od hore uvedených predajcov, a to v Rakúsku Onlinecars Vertriebs GmbH\na v Nemecku Bayazit Ümit. Žalobca však už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu tvrdil\na argumentoval, že predmetné ojazdené vozidlá boli nakupované od súkromných osôb a uvedení\npredajcovia boli len sprostredkovateľmi. Neboli vlastníkmi týchto vozidiel, a preto ich oni ako takí\nnepredávali. Mali splnomocnenie len na predaj a sprostredkovanie tohto predaja v určitej cenovej\nrovine. Táto skutočnosť napokon mala vyplývať aj zo záznamov v technických preukazoch, pretože\njednoznačne vlastníkmi týchto motorových vozidiel boli súkromné osoby. Ak je toto tvrdenie pravdivé\na jednoznačne preukázateľné, tak potom platiteľ dane, teda žalobca, si podľa zákona platného v čase\nvzniku daňovej povinnosti nemohol odpočítať daň pri kúpe alebo nájme osobného automobilu v zmysle\nhore citovaného zákonného ustanovenia § 49 ods. 7 písm. a) zákona. Potom automaticky by nastúpila\notázka zdanenia podľa konštrukcie v zmysle cit. ust. § 66 ods. 2 písm. b) zákona, to znamená osobitná\núprava uplatňovania dane pri použitom tovare, kde je daná povinnosť uplatňovať túto osobitnú úpravu za\nsplnenia podmienky a to, že uvedený použitý tovar bol dodaný osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v\ntuzemsku alebo inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa\nzodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte. Podmienka tohto ustanovenia,\nktorá hovorí o tom, kedy je oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň,\njasne vyplýva už z cit. ust. § 49 ods. 7 písm. a) zákona.\nPodľa názoru krajského súdu tvrdenie žalovaného, že chybnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia\nzo strany žalobcu pri podávaní daňového priznania bola preukázaná odpoveďami príslušných daňových\nspráv z Rakúska a Nemecka, že predmetné transakcie s použitým tovarom nepodliehajú osobitnej\núprave pri použitom tovare, lebo pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu\nEU sa postupuje podľa toho, či pri dodaní ojazdených motorových vozidiel použil dodávateľ z iného\nčlenského štátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania, to\n\nznamená podľa § 66 zákona o DPH platného v konkrétnom členskom štáte, nezodpovedá celkom\nskutočnosti, pretože toto by jednoznačne platilo iba v prípade, že by cudzozemský dodávateľ bol\njednoznačný predajca a vlastník tohto použitého tovaru. Na túto skutočnosť však nedávajú odpoveď ani\npríslušné vyjadrenia zahraničných daňových správ. Tie síce správne uvádzajú, keď konštatujú vyššie\nuvedené, avšak to platí len za predpokladu, že dodávateľ je predajcom vlastného tovaru. Ako už bolo\nuvedené, žalobca sa od začiatku bráni, že on nakupoval použitý tovar od súkromných osôb, pričom\ndodávatelia, o ktorých sa zmieňujú aj tieto odpovede príslušných daňových správ v zahraničí, boli\nlen sprostredkovatelia. Potom aj poznámka na faktúrach, že dodávka je oslobodená od dane v rámci\nspoločenstva, čo by inak skutočne bolo možné považovať za splnenie podmienky § 72 ods. 2 písm. h)\nzákona, nemusí byť relevantná vo vzťahu k predmetnej obchodnej transakcii medzi týmto dodávateľom\na žalobcom. Krajský súd preto vychádza z názoru, že žalovaný v tomto prípade postupoval príliš\njednostranne, a ak by sa v ďalšom preukázalo, že v rozpore s jeho doterajšou praxou, tak potom i\nnekonzistentné vo vzťahu k iným obdobným obchodníkom s ojazdenými vozidlami\nŽalovaný podal proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že pri\nposudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu Európskej únie sa postupuje podľa toho,\nči pri dodaní použitého tovaru - ojazdené motorové vozidlá, použil dodávateľ z iného členského štátu\ndodania bežný režim alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, to znamená\npodľa § 66 zákona o DPH. V prípade, ak pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského\nštátu bolo dodávateľom uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského\nštátu osobe identifikovanej pre DPH, obchodník (žalobca), ktorý kúpil tieto ojazdené vozidlá od osoby\nidentifikovanej pre daň, zdaní ich nadobudnutie, pretože ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu podľa § 11 zákona o DPH, ktoré podlieha dani podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH.\nV danom prípade má žalobca právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH,\nnakoľko dodávateľmi boli osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte, čím bola splnená\npodmienka podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH a aj podmienka uplatnenia práva na odpočítanie dane\npodľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, keďže žalobca - platiteľ má pri odpočítaní dane faktúru od\ndodávateľa z iného členského štátu.\nNa základe uvedeného prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný dospeli k záveru, že žalobca\npri následnom predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od dodávateľov\nidentifikovaných pre DPH v inom členskom štáte (Rakúsko, Nemecko) v režime oslobodenia od dane z\ndôvodu, že nadobudnutie tovaru bude zdanené v Slovenskej republike postupoval nesprávne, keď pri\nich predaji aplikoval § 66 zákona o DPH .\nPodľa § 66 ods. 2 zákona o DPH je obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov,\nstarožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie povinný uplatňovať\nosobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku\nani v inom členskom štáte, ďalej osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom\nčlenskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 zákona o DPH, resp. obdobného\nustanovenia zákona platného v inom členskom štáte a napokon, ak vyššie uvedené tovary boli dodané\niným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v\ninom členskom štáte. Keďže nebola splnená ani jedna z týchto podmienok, žalobca nemohol pri predaji\nojazdených motorových vozidiel v Slovenskej republike aplikovať osobitnú úpravu uplatňovania dane\npodľa § 66 zákona o DPH, ale pri predaji týchto ojazdených automobilov v Slovenskej republike na\nzáklade ním vystavených faktúr bol žalobca povinný použiť bežný režim zdanenia, t.j. mal uplatniť daň\nz predajnej ceny a určiť základ dane podľa § 22 zákona o DPH a keďže splnil podmienky stanovené v\nustanovení § 49 až 51 zákona o DPH, mohol si uplatniť právo na odpočítanie dane.\nŽalovaný nesúhlasí s názorom súdu, že skutkový stav bol nedostatočne preukázaný. Má za preukázané,\nže žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od dodávateľov\nidentifikovaných pre DPH v inom členskom štáte postupoval v rozpore so zákonom o DPH, keď pri ich\npredaji aplikoval § 66 zákona o DPH, v prípade dodávateľov Onlinecars Vertriebs GmbH a Bayazit Umit.\nToto predmetné tvrdenie preukazuje odpoveď príslušnej daňovej správy na medzinárodné dožiadanie,\n\nkeď vo formulári „SCAC 2004\" v časti „B“ a riadku (B 1 -12) je potvrdené, že predmetná transakcia\ns použitým tovarom nepodlieha osobitnej úprave pri použitom tovare. Pri posudzovaní zdaniteľných\ntransakcii v rámci vnútorného trhu Európskej únie sa postupuje podľa toho, či pri dodaní ojazdených\nmotorových vozidiel použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim alebo či postupoval\npodľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, to znamená podľa § 66 zákona o DPH. V uvedenom\nprípade, keď pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu bolo dodávateľom\nuplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu (na všetkých faktúrach je\nuvedené „dodávka oslobodená od dane v rámci spoločenstva\") osobe identifikovanej pre DPH (podľa\nobdobného ustanovenia ako je § 43 zákona o DPH) žalobca, ktorý nakúpil tieto ojazdené vozidlá od\nosoby identifikovanej pre daň, zdaní ich nadobudnutie, pretože v tomto prípade u neho ide tovaru v\ntuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH, ktoré podlieha dani a nedochádza pritom k\ndvojitému zdaneniu. Na základe zásady právnej istoty poukazuje na rozsudok NS SR 6Sžf/20/2011\nzo dňa 28. marca 2012, keďže v tej istej veci by mal súd rozhodnúť rovnako. Podstata osobitného režimu\nzdanenia pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva lom. že platiteľ dane má právo uplatniť tento\nrežim zdanenia, len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH uplatnená, čo vyplýva z\nustanovenia § 66 ods. 2 zákona o DPH, čo v prípade žalobcu nenastalo.\nŽalobca vo vyjadrení zo dňa 11. júna 2012 k odvolaniu žalovaného navrhoval rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdiť. Osobitná úprava zdaňovania je založená na zdanení kladného rozdielu\nmarže, resp. prirážky medzi predajnou cenou a kúpnou cenou. Osobitnej úprave uplatňovania dane\npodľa ustanovenia § 66 zákona o DPH podlieha použitý tovar. Použitým tovarom na účely uplatňovania\nosobitnej úpravy podľa § 66 zákona o DPH sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na\nďalšie použitie v nezmenenom stave, alebo po oprave. V ustanovení § 66 ods. 2 zákona o DPH je\nstanovené, kedy je obchodník povinný uplatniť osobitnú úpravu. Ide o prípady, ak tovary, podliehajúce\nosobitnej úprave boli obchodníkovi dodané, okrem iného osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v\ntuzemsku ani inom členskom štáte, napr. ak predávajúcim bola súkromná osoba, zdaniteľná osoba, ktorá\nnie je platiteľom DPH, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, obchodníkom, uplatňujúcim\npostup podľa osobitnej úpravy bez ohľadu na to, či je registrovaný pre daň v tuzemsku alebo inom\nčlenskom štáte. Žalovaný nakupoval ojazdené motorové vozidlá ako použitý tovar práve od osoby, ktorá\nnie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani inom členskom štáte. Dodávatelia - obchodníci, ktorí dodali\nojazdené motorové vozidlá (nemecký a rakúsky) žalovanému, nakupovali tieto, práve od takýchto osôb,\nktoré nie sú identifikované pre daň v tuzemsku ani inom členskom štáte, čo je očividné a zrejmé z\ndôkazov, ktorými sú technické preukazy , ktoré však žalobca neskúmal a nebral do úvahy, a to ani na\nopakovanú požiadavku žalovaného na preskúmanie tejto skutočnosti. Žalobca má za to, že postupoval\npri použití osobitného režimu zdanenia správne, nakoľko v § 66 ods. 2 písmeno c) zákona o DPH je\nuvedené, že obchodník je povinný uplatniť osobitnú úpravu, ak tovary podliehajúce osobitnej úprave\nboli obchodníkovi dodané iným obchodníkom, ktorý daň uplatňuje podľa osobitnej úpravy tohto zákona\nalebo obdobnej úpravy v zákone o DPH platnom v inom členskom štáte. Na základe vyššie uvedeného,\ntrvá na skutočnosti, že dodávatelia žalobcu boli v rámci harmonizácie povinní uplatniť osobitný režim\nzdaňovania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nO.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\npodľa § 250ja ods.3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky\nna jeho potvrdenie , alebo zrušenie.\nPreskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca ako daňový subjekt za rozhodujúcu uviedol námietku,\nže ojazdené motorové vozidlá mu boli dodávané z Rakúska a z Nemecka súkromnými osobami,\nktoré neboli identifikované pre daň v tuzemsku, alebo v inom členskom štáte. Vychádzajúc z tejto\nskutkovej okolnosti by transakcie žalobcu podliehali osobitnému režimu zdaňovania podľa § 66 ods.2\nzákona o DPH . Zahraničné zdaniteľné osoby, ktoré vystavili faktúry boli iba sprostredkovateľmi. K\n\ntýmto východiskám sa priklonil i prvostupňový krajský súd, ktorý považoval zistenia správcu dane za\nnedostatočné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto záverom nestotožnil. Je síce v praxi obvyklé,\nže použitý tovar, napr. predaj použitých motorových vozidiel je založený na zmluvách o komisionárskom\npredaji, kedy prechádza vlastnícke právo z komitenta (ktorý spravidla nie je osobu identifikovanou\npre daň) na nadobúdateľa a prevádzkovateľ autobazára vystupuje v právnom vzťahu ako komisionár\nobstarávajúci predaj použitého vozidla na účet komintenta. Z daňového hľadiska však dodanie tovaru\nmá vlastný autonómny obsah, ktorý je daňový subjekt povinný deklarovať vo faktúre. V oblasti DPH\nnepostačuje len materiálna existencia zdaniteľného plnenia, ale aj jeho deklarácia faktúrou. Faktúru\nvystavuje dodávateľ. Dodanie tovaru v zmysle § 8 ods.1 zákona o DPH, ktoré spočíva v prevode práva\nnakladať s tovarom ako vlastník, už svojou dikciou odlišuje prevod vlastníckeho práva z právneho\nhľadiska od prevodu vlastníctva v zmysle ekonomickom. Teda zákon o DPH nepoužíva termín „prevod\npráva nakladať s tovarom od vlastníka, ale „ako vlastník“. Nepoužíva teda termín prevod vlastníckeho\npráva vlastníkom. Každý členský štátu EU má vlastný právny poriadok upravujúci jeho vlastný spôsob\n(modus) a právny dôvod (titulus) na nadobudnutie vlastníckeho práva. Oblasť DPH je harmonizovaná\na ekonomický koncept prevodu vlastníctva v oblasti DPH je predmetom výkladu Súdneho dvora EU\na má nezávislý a autonómny obsah.\nZákon o DPH explicitne ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku ( právnu fikciu) v § 8 ods. 6, podľa ktorej\n„ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná\nvo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len \"komisionárska zmluva\"), obstará kúpu tovaru alebo predaj\ntovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala“. Z tohto dôvodu platí právna fikcia, že\ndodávateľ uvedený na faktúre i keď obstaral tovar na základe komisionárskej zmluvy alebo obdobnej\nzmluvy je z daňového hľadiska jeho vlastníkom.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1,2 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods.1, prvá\nveta O.s.p. a § 250k ods.1, prvá veta O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný preto mu nevznikol nárok\nna náhradu trov konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}