{"guid": "22d5c7e8-bdb4-4815-bc23-d17ce72d7a54:aa2b60f6-f905-492a-b1c3-5b4b7c701181", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011201040.1", "spisova_znacka": "2Sžf/43/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/43/2012 z 19. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2013, sp. zn. 2Sžf/43/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011201040.1", "identifikacne_cislo": "6011201040", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2", "nazov": "§ 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa2b60f6-f905-492a-b1c3-5b4b7c701181", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201040.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201040.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011201040.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/43/2012\n6011201040\n19. 06. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:6011201040.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu U. U.\nU., U., U. V., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná ul. č. 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/16817-89370/2011/990395-r zo\ndňa 19. septembra 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/100/2011-68 zo dňa 18. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/100/2011-68\nzo dňa 18. mája 2012 m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zrušil podľa § 250 j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Veľký Krtíš - dodatočný platobný výmer zo dňa 26. apríla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009 v sume 11 365,80 eura,\nkeď výsledkom daňovej kontroly bolo podľa správcu dane zistenie, že žalobca ako platiteľ dane si\nnesprávne uplatnil osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare a nebola splnená ani jedna\nz podmienok uvedených v § 66 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a preto\nžalobca bol povinný tak pri predaji zdaniť celú výšku fakturovaného tovaru a odviesť vyčíslenú daň v\npríslušnom zdaňovacom období. Správca dane mal za to, že nakúpené ojazdené motorové vozidlá v\nzmysle dokladov predložených žalobcom a podľa medzinárodného dožiadania neboli dodané žiadnou\nz osôb uvedených v § 66 ods. 2 zákona o DPH a keďže v zmysle šetrenia dodávateľ z Rakúska dodal\noslobodený tovar od dane v rámci Európskej únie, tak žalobca ako slovenský nadobúdateľ bol povinný\ntoto nadobudnutie tovaru v tuzemsku zdaniť a preto nemohol pri následnom predaji si uplatniť osobitnú\núpravu dane z použitého tovaru. Dodania tovaru z iného členského štátu bol žalobca povinný zahrnúť\ndo daňového priznania za 3. štvrťrok 2009.\nKrajský súd v dôvodoch svojho rozsudku poukázal na to, že žalobca vo vyjadrení k protokolu o daňovej\nkontrole ako aj v žalobe namietal, že predmetný tovar a to ojazdené motorové vozidlá boli v skutočnosti\nnakupované od súkromných osôb a subjekty uvedené na faktúrach boli len sprostredkovateľmi ich\npredaja, t.j. neboli vlastníkmi predmetných ojazdených motorových vozidiel, keďže ich vlastníkmi boli v\nskutočnosti fyzické osoby, čo podľa žalobcu vyplýva aj zo záznamov v technických preukazoch. Subjekty\nuvedené na predložených faktúrach mali teda podľa tvrdenia žalobcu dodávať ojazdené motorové\nvozidlá žalobcovi na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej s fyzickými osobami - vlastníkmi\nmotorových vozidiel a týmito skutočnosťami, ktoré sú podľa názoru krajského súdu relevantné pre\nposúdenie režimu zdanenia predmetného použitého tovaru sa žalovaný nezaoberal, resp. napadnuté\n\nrozhodnutie žalovaného neobsahuje v odôvodnení žiadne zistenia ohľadne týchto skutočnosti a teda ani\nich vyhodnotenie. Podľa krajského súdu, keď je tvrdenie žalobcu pravdivé a jednoznačne preukázateľné,\ntak potom platiteľ dane, teda žalobca si podľa zákona platného v čase vzniku daňovej povinnosti\nnemohol odpočítať daň pri kúpe alebo nájme osobného automobilu v zmysle § 49 ods. 7 písm. a/ zákona\no DPH a potom automaticky by nastúpila otázka zdanenia v zmysle konštrukcie podľa § 66 ods. 2\npísm. b/ zákona o DPH, to znamená, že osobitná úprava uplatňovania dane pri použitom tovare, kde je\ndaná povinnosť uplatňovať túto osobitnú úpravu za splnenia podmienky a to, že uvedený použitý tovar\nbol dodaný osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo inom členskom štáte a dodanie\ntovaru bolo oslobodené od dane v zmysle § 42 alebo v zmysle zodpovedajúceho ustanovenia zákona\nplatného v inom členskom štáte. S uvedenými súvislosťami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nvôbec nevysporiadal a naviac pochybnosť o správnosti jeho záveru nevyargumentoval ani vzhľadom k\nnámietke žalobcu ako odvolateľa, že prečo takýmto spôsobom postupoval iba v jeho prípade a prečo\núplne v obdobných veciach iných podnikateľov akceptoval aplikáciu osobitného zdaňovania v zmysle\n§ 66 zákona o DPH. Podľa krajského súdu je potrebné pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci sa\nvysporiadať s tou skutočnosťou, či žalobca v skutočnosti nakupoval použitý tovar priamo od dodávateľov\nuvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, alebo tak ako to tvrdí on, že od súkromných osôb,\navšak sprostredkovanie cez týchto dodávateľov.\nŽalovaný podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie a žiadal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že\nnesúhlasí s názorom krajského súdu, že skutkový stav bol nedostatočne preukázaný, nakoľko žalovaný\nmá za to, že pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré žalobca nadobudol od dodávateľov\nidentifikovaných pre DPH v inom členskom štáte, postupoval žalobca v rozpore so zákonom o DPH, keď\npri ich predaji aplikoval § 66 zákona o DPH a to v prípade dodávateľov Onlinecars Vertriebs GmbH a\nBayazit Umit. Žalovaný ďalej uviedol, že túto skutočnosť preukazuje odpoveď z príslušnej daňovej správy\nna medzinárodné dožiadanie, keď vo formulári ,,SCAC 2004“ v časti ,,B“ riadku (B1-12) je potvrdené,\nže predmetná transakcia s použitým tovarom nepodliehala osobitnej úprave pri použitom tovare. Pri\nposudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu Európskej únie sa postupuje podľa toho,\nči pri dodaní ojazdených motorových vozidiel použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný\nrežim alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, to znamená podľa § 66\nzákona o DPH. V uvedenom prípade, keď pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského\nštátu bolo dodávateľom uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského\nštátu (na všetkých faktúrach je uvedené ,,dodávka oslobodená od dane v rámci spoločenstva“) osobe\nidentifikovanej pre DPH (podľa obdobného ustanovenia ako aj § 43 zákona o DPH) žalobca, ktorý\nnakúpil tieto ojazdené vozidlá od osoby identifikovanej pre daň zdaní ich nadobudnutie, pretože v tomto\nprípade u neho ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona o\nDPH, ktoré podlieha dani a nedochádza pritom k dvojitému zdaneniu. Žalovaný má za to, že tak na\nzáklade predložených dodávateľských faktúr, ako aj na základe odpovede na medzinárodné dožiadanie\nsa preukázalo, že žalobca pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od\ndodávateľov identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte (Rakúsko, Nemecko) v režime oslobodenia\nod dane postupoval v rozpore so zákonom o DPH, keď pri ich predaji aplikoval osobitnú úpravu\nuplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. V závere svojho odvolania žalovaný poukázal na zásadu\nprávnej istoty a v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/20/2011\nzo dňa 28. marca 2012, keďže išlo o obdobnú vec a preto by mal súd rozhodnúť vo veci rovnako.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku),\na dospel k záveru, že odvolanie žalovaného správneho orgánu je dôvodné a preto bolo potrebné\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), pričom\ndeň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, (§ 156 ods. 1 a\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku).\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nV danom prípade je z hľadiska skutkového stavu nesporné, že rakúsky dodávateľ dodal a následne\nfakturoval žalobcovi v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2009 ojazdené automobily oslobodené od dane\nako tovar oslobodený od dane, ktorá skutočnosť sa preukázala a potvrdila na základe vykonaného\ndožiadania vo veci a vyplýva z odpovede rakúskej daňovej správy na základe medzinárodného\ndožiadania. V danom prípade žalovaný vyčítal žalobcovi ako daňovému subjektu, že pri predaji\nojazdených motorových vozidiel, ktoré žalobca nadobudol od dodávateľov identifikovaných pre DPH v\ninom členskom štáte, postupoval v rozpore s § 66 zákona o DPH a to v prípade dodávateľov Onlinecars\nVertriebs GmbH a Bayazit Umit. Na základe medzinárodného dožiadania sa preukázalo, že predmetná\ntransakcia s použitým tovarom nepodliehala osobitnej úprave pri použitom tovare. Pri posudzovaní\nzdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu Európskej únie sa postupuje podľa toho, či pri dodaní\nojazdených motorových vozidiel použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim alebo či\npostupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, to znamená podľa § 66 zákona o DPH.\nZ administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že na základe predložených dodávateľských faktúr\nžalobcom a z odpovede rakúskej daňovej správy na základe medzinárodného dožiadania, dodávateľ\nnepoužil osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona o DPH. Dodávateľ z iného členského štátu si uplatnil\npri dodaní ojazdených motorových vozidiel oslobodenie od dane z titulu dodania použitého tovaru do\niného členského štátu, ktorá skutočnosť vyplýva z jednotlivých faktúr, na ktorých je uvedené ,,dodávka\noslobodená od dane v rámci spoločenstva“.\nV danom prípade bolo preto vzhľadom na uvedené skutočnosti a na právny názor Krajského súdu v\nBanskej Bystrici podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné vyriešiť právnu otázku spornú\nmedzi účastníkmi konania a to, či žalobca v rámci predaja týchto dovezených ojazdených motorových\nvozidiel, ktoré nadobudol od dodávateľov identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte a to v\nrežime oslobodenia od dane, postupoval následne v rozpore so zákonom o DPH, keď pri predaji týchto\nojazdených motorových vozidiel použil z hľadiska daňového práva osobitnú úpravu uplatňovania dane\npodľa § 66 zákona o DPH.\nNajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej\nmoci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého\nneoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada\nrozhodovať v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\nV obdobnej veci a tiež s rovnakými účastníkmi konania už na Najvyššom súde Slovenskej republiky\nrozhodoval iný senát tohto súdu - senát 3Sžf/49/2012, s ktorého právnym záverom sa senát Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožnil.\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia\n§ 250ja ods. 7 O.s.p., podľa ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd\nv obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“\nNa základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na svoj rozsudok zo dňa\n16. mája 2013, sp. zn. 3Sžf/49/2012, zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu <Q.>, ktoré rozhodnutie sa týka dokonca tých istých účastníkov konania, rovnakého merita veci,\nktorého odôvodnenie ďalej najvyšší súd v príslušnom rozsahu uvádza:\n„Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca ako daňový subjekt za rozhodujúcu uviedol námietku,\nže ojazdené motorové vozidlá mu boli dodávané z Rakúska a z Nemecka súkromnými osobami,\nktoré neboli identifikované pre daň v tuzemsku, alebo v inom členskom štáte. Vychádzajúc z tejto\nskutkovej okolnosti by transakcie žalobcu podliehali osobitnému režimu zdaňovania podľa § 66 ods.\n\n2 zákona o DPH. Zahraničné zdaniteľné osoby, ktoré vystavili faktúry boli iba sprostredkovateľmi. K\ntýmto východiskám sa priklonil i prvostupňový krajský súd, ktorý považoval zistenia správcu dane za\nnedostatočné. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto záverom nestotožnil. Je síce v praxi obvyklé,\nže použitý tovar, napr. predaj použitých motorových vozidiel je založený na zmluvách o komisionárskom\npredaji, kedy prechádza vlastnícke právo z komitenta (ktorý spravidla nie je osobu identifikovanou\npre daň) na nadobúdateľa a prevádzkovateľ autobazára vystupuje v právnom vzťahu ako komisionár\nobstarávajúci predaj použitého vozidla na účet komitenta. Z daňového hľadiska však dodanie tovaru\nmá vlastný autonómny obsah, ktorý je daňový subjekt povinný deklarovať vo faktúre. V oblasti DPH\nnepostačuje len materiálna existencia zdaniteľného plnenia, ale aj jeho deklarácia faktúrou. Faktúru\nvystavuje dodávateľ. Dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH, ktoré spočíva v prevode práva\nnakladať s tovarom ako vlastník, už svojou dikciou odlišuje prevod vlastníckeho práva z právneho\nhľadiska od prevodu vlastníctva v zmysle ekonomickom. Teda zákon o DPH nepoužíva termín „prevod\npráva nakladať s tovarom od vlastníka, ale „ako vlastník“. Nepoužíva teda termín prevod vlastníckeho\npráva vlastníkom. Každý členský štát EÚ má vlastný právny poriadok upravujúci jeho vlastný spôsob\n(modus) a právny dôvod (titulus) na nadobudnutie vlastníckeho práva. Oblasť DPH je harmonizovaná\na ekonomický koncept prevodu vlastníctva v oblasti DPH je predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ a\nmá nezávislý a autonómny obsah.\nZákon o DPH explicitne ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku (právnu fikciu) v § 8 ods. 6, podľa ktorej\n„ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná\nvo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len ,,komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj\ntovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala. Z tohto dôvodu platí právna fikcia, že\ndodávateľ uvedený na faktúre i keď obstaral tovar na základe komisionárskej zmluvy alebo obdobnej\nzmluvy je z daňového hľadiska jeho vlastníkom.“\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil podľa § 220 O.s.p., za použitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pretože v danom prípade neboli\npodmienky na jeho potvrdenie (§ 219 ods. 1), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) a preto zároveň\nžalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol podľa § 250 j ods. 1 O.s.p.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, veta\nprvá O.s.p. a § 250k ods. 1, prvá veta O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný a preto mu nárok na\nnáhradu trov konania neprináleží a žalovanému v zmysle zákona napriek úspechu vo veci náhrada trov\nkonania neprislúcha.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/100/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}