{"guid": "0a1d549f-b9bb-4228-a207-89ad2289452d:01924db3-954d-4e97-b08c-1b74a5f7f590", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011200939.1", "spisova_znacka": "6Sžf/18/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/18/2012 z 24. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2013, sp. zn. 6Sžf/18/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011200939.1", "identifikacne_cislo": "6011200939", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-6", "nazov": "§ 35 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01924db3-954d-4e97-b08c-1b74a5f7f590", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200939.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200939.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200939.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/18/2012\n6011200939\n24. 04. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:6011200939.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu : E.\nF., bytom V. R. XX, Banská Bystrica, zastúpeného JUDr. Petrom Kočičkom, advokátom a konateľom,\nAdvokátska kancelária Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, Banská Bystrica, proti žalovanému :\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky), so\nsídlom Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. I/221/16237-86232/2011/994088-r zo dňa 6. septembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/82/2011-27 zo dňa 10. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/82/2011-27 zo\ndňa 10. februára 2012, z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/221/16237-86232/2011/994088r zo dňa 6. septembra 2011 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I, č. 651/230/52623/11/\nStrJ zo dňa 13. júla 2011 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 132,- €, na účet jeho právneho\nzástupcu, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 10. februára 2012, č. k. 24S/82/2011-27 podľa ust.\n§ 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej v texte len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca (pôvodne Ing. E.C., správca konkurznej podstaty úpadcu E. F.) domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/16237-86232/2011/994088-r zo dňa 6. septembra 2011,\nktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I, č. 651/230/52623/11/StrJ zo dňa 13.\njúla 2011, ktorým bola A.. E.C., správcovi konkurznej podstaty úpadcu E. F., podľa ust. § 35 ods. 6 zák.\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v\nznení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon\no správe daní“) uložená pokuta v sume 66,38 Eur za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených\npreddavkoch za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, v lehote stanovenej v § 49 zák. č. 595/2003\nZ. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. č.\n595/2003 Z. z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“). O trovách konania rozhodol poukazom na ust. § 250k\nods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi nepriznal.\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že ten po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\na predchádzajúceho postupu žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe nemohol dospieť k záveru\no dôvodnosti žaloby, a preto žalobu zamietol. K uvedenému presvedčeniu dospel na základe toho, že\nžalobca, hoc ako dôvod žaloby uviedol nesprávnosť právneho posúdenia, proti právnemu odôvodneniu\n\nuloženia pokuty v žalobe nenamietal, pričom tvrdil, že nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že\npohľadávka nebola prihlásená do konkurzu. Krajský súd skonštatoval, že žaloba neobsahovala žiadnu\nargumentáciu, či konkretizáciu uplatneného dôvodu nezákonnosti, ako vytýkaná nesprávnosť postupu,\nteda neprihlásenie pohľadávky do konkurzu malo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty.\nZ ustanovení § 95 ods. 1 až 8 a ust. § 95a ods. 1 až 5 zák. č. 511/1992 Zb., ktoré krajský súd citoval\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, vyvodil záver o tom, že vyhlásenie konkurzu má účinky vo vzťahu\nk daňovým exekučným konaniam a nemá účinky k iným daňovým konaniam. Vyhodnotil, že nebolo\nsporné, že žalovaný vo vzťahu k daňovej pohľadávke, ktorá bola uložená napadnutým rozhodnutím,\nnepostupoval postupom podľa ust. § 95 zák. č. 511/1992 Zb. a pohľadávku do konkurzu neprihlásil,\nhoc tak mohol urobiť. Uvedené však podľa názoru krajského súdu neznamená, že takéto konanie malo\nza následok nezákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty. Dôvodil, že ust. § 95 zák. č. 511/1992 Zb.\nneupravuje daňové konanie, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie, to znamená, že skutočnosť,\nči správca prihlásil alebo neprihlásil daňovú pohľadávku do konkurzu nemá žiadny význam vo vzťahu\nk daňovému konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, ak má\nbyť napadnuté rozhodnutie nezákonné, nemôže byť dôvodom nezákonnosti činnosť alebo nečinnosť\nsprávcu dane vykonávaná alebo nevykonávaná mimo daňového konania. Keďže žalobca ako dôvod\nžaloby neuviedol a ani neargumentoval, že sú tu skutočnosti alebo právne prekážky, ktoré by bránili\nvydaniu napadnutého rozhodnutia, súd sa otázkou, či takéto skutočnosti existujú, ani nezaoberal.\nProti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozsudok súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Žalobca\nuviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 2. februára 2012, č. k. 1K/4/2011,\nzverejneným v Obchodnom vestníku dňa 8. februára 2012 bolo rozhodnuté o zrušení konkurzu na\nmajetok úpadcu E. F. po splnení konečného rozvrhu výťažku a v nadväznosti na to, bol A.. E. H.\nuznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 7. marca 2012, zverejneným v Obchodnom\nvestníku dňa 16. marca 2012, odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu. Právoplatnosťou\nuvedeného rozhodnutia zaniklo správcovi oprávnenie konať za žalobcu vo veciach týkajúcich sa jeho\nmajetku. Vzhľadom na zánik oprávnenia A. E. H. vystupovať na strane žalobcu v tomto konaní poukázal\nžalobca na ust. § 92 ods. 2 O.s.p. a navrhol, aby do konania vstúpil E. F., bytom V. R. XX, L. L. ako\nžalobca. V zmysle ust. § 92 ods. 3 O.s.p. sa súhlas žalobcu nevyžadoval, nakoľko sám navrhol vstup\ndo konania namiesto správcu konkurznej podstaty.\nVzhľadom na skutočnosť, že z dôvodu singulárnej sukcesie v priebehu konania došlo k zmene na\nstrane žalobcu, odvolací súd uvedenú zmenu zohľadnil a v konaní ďalej pokračoval s E. F. v procesnom\npostavení žalobcu.\nŽalobca ďalej v odvolaní namietal právny záver krajského súdu, s ktorým sa nestotožnil, pretože podľa\njeho názoru je v rozpore so zákonom a prezentuje výklad odporujúci zmyslu a účelu konkurzného\nkonania, čo má za následok nesprávnosť samotného rozsudku. Argumentáciu krajského súdu uvedenú\nv odôvodnení rozhodnutia považoval za kontroverznú a nezrozumiteľnú, keď krajský súd len vo\nvšeobecnej rovine nepovažoval žalobcom použitú argumentáciu za spôsobilú privodiť nezákonnosť\npostupu a rozhodnutia žalovaného, pričom neuviedol viac konkrétnych dôvodov brojacich proti právnej\nargumentácii uvedenej žalobcom v žalobnom návrhu. Krajský súd podľa názoru žalobcu nesprávne\noddelil účinky konkurzného konania od prebiehajúceho daňového konania, pričom bol presvedčený,\nže len zo skutočnosti, že zákon nespája s vyhlásením konkurzu zastavenie daňového konania nie\nje možné prijať záver, že neprihlásenie pohľadávky do konkurzu nemá pre daňové konanie žiadny\nvýznam. Práve zo znenia ust. § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. je podľa jeho názoru nepochybné,\nže sankcia, ktorej vyrubenie bolo predmetom konania pred správnym orgánom, sa považuje za\ndaňovú pohľadávku a zákon v ust. § 95 ods. 8 citovaného zákona spôsob uplatnenia tejto pohľadávky\njednoznačne upravuje, keď stanovuje, že správca dane prihlási daňovú pohľadávku spôsobom a v\nlehote ustanovenej v osobitnom predpise. Žalobca vyjadril presvedčenie, že citované ustanovenie\nnie je možné interpretovať tak, že by bola daná správcovi dane možnosť sa na základe vlastného\nuváženia rozhodnúť, či daňovú pohľadávku uplatní v konkurze alebo ju bude uplatňovať v daňovom\nkonaní. Uviedol, že zámer zákonodarcu, aby všetky daňové pohľadávky voči dlžníkovi vzniknuté pred\nvyhlásením konkurzu boli uspokojené v konkurznom konaní vyplýva aj zo znenia ust. § 95 ods. 1\ncitovaného zákona, ktorý ako daňovú pohľadávku definuje aj sankcie za podmienky, že mohli byť\n\nvyrubené do vyhlásenia konkurzu. Túto skutočnosť vyvodzuje aj nepriamo zo znenia ust. § 95a ods.\n4 zákona, podľa ktorého sa vyhlásením konkurzu stávajú splatnými aj nesplatné daňové pohľadávky\nvzniknuté pred vyhlásením konkurzu. Zároveň poukázal žalobca aj na to, že výklad ust. § 95 ods. 1\nzákona č. 511/1992 krajským súdom je natoľko extenzívny, že odporuje čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. V situácii, keď ide o tú istú pohľadávku, ani nie je možné izolovane vnímať konkurzné a daňové\nkonanie a argumentovať vzájomnou nesúvislosťou týchto dvoch konaní. Zákon priamo v ust. § 95 a\n§ 95a citovaného zákona upravuje osobitný postup správcu dane v prípade uplatňovania daňových\npohľadávok v konkurze, ktorý však nebol správcom dane dodržaný. Nesprávnosť postupu podľa názoru\nžalobcu spočívala v tom, že neuplatnil daňovú pohľadávku spôsobom uvedeným v zákone, pričom\nžalobca má za to, že povinnosť prihlásiť daňovú pohľadávku do konkurzu vylučuje možnosť tú istú\npohľadávku uplatňovať aj v daňovom konaní. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/82/2011-27 zo dňa 10. februára 2012 zmenil tak,\nže rozhodnutie žalovaného č. I/221/16237-86232/2011/994088-r zo dňa 6. septembra 2011 zruší a vec\nmu vráti na ďalšie konanie.Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal trovy konania vo výške, v akej\nbudú vyčíslené do 3 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku.\nK podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý sa plne stotožnil s právnym\nposúdením veci v napadnutom rozsudku krajského súdu a keďže žalobca neuviedol žiadne nové\nskutočnosti, zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, pričom navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať\nk znášaniu trov konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.\ns použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2\nO.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný,\nlen ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nÚlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku - upravujúcej „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“\n- preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým správca dane podľa ust. § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 66,38 € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch\nza zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005, v lehote stanovenej v ust. § 49 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani\nz príjmov.\nPodľa ust. § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych\nmesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí\nzdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak, prehľad sa podáva do konca kalendárneho\nmesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac.\n\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, je zrejmé,\nže žalobca, ktorý bol povinný predložiť správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch\nza zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 do konca kalendárneho mesiaca január 2006, tento prehľad\npredložil až 6. februára 2006, t.j. po lehote.\nPodľa ust. § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. veta prvá pred bodkočiarkou, ak daňový subjekt nepredloží\nv ustanovenej lehote hlásenie alebo prehľad podľa osobitného zákona, správca dane mu uloží pokutu\n66,83 eura.\nNa základe uvedených skutočností možno jednoznačne konštatovať, že v posudzovanej veci skutková\npodstata správneho deliktu v zmysle citovaného ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o správe daní zo\nstrany žalobcu bola naplnená.\nZ podkladov spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1K/4/2011 zo dňa 25.\nfebruára 2011, ktoré bolo v Obchodnom vestníku publikované dňa 3. marca 2011, bol na majetok úpadcu\nE. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. R. XX, XXX XX L. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej\npodstaty úpadcu bol ustanovený - A..\nDaňový úrad Banská Bystrica I. vydal dňa 13. júla 2011 rozhodnutie č.651/230/52623/11/StrJ, ktorým\nuložil podľa ust. § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. žalobcovi pokutu vo výške 66,38 € za nepredloženie\nprehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005.\nRozhodnutie o uloženej pokute bolo doručené správcovi konkurznej podstaty - A., XX. C. XX, XXX XX L.,\nktorý sa proti nemu odvolal. Ako dôvod uviedol, že na základe ustanovenia § 95 ods.1 zák. č.. 511/1992\nZb. uvedená sankcia mohla byť správcom dane vyrubená do vyhlásenia konkurzu, preto mala byť v\nlehote na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu sp. zn. 1K/4/2011/S1326 táto sankcia riadne prihlásená.\nHoreoznačené prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo na základe odvolania daňového\nsubjektu rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 6. septembra 2011, č.\nI/221/16237-86232/2011/994088-r, potvrdené.\nPodľa ust. § 95 ods. 1, 8 zák. č. 511/1992 Zb., na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú\npohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona\nalebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola\npriznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len\n\"sankcia\") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do\nvyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.\nPo vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku\npodľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.\nJe nespornou skutočnosťou, že podmienky pre vyrubenie pokuty v posudzovanej veci nastali pred\nvyhlásením konkurzu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu, s poukazom na citované ustanovenie\n§ 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., sankcia, ktorej vyrubenie bolo predmetom konania pred správnym\norgánom, sa považuje za daňovú pohľadávku.\nZ pokladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, je zrejmé,\nže skutkový stav medzi procesnými stranami sporný nebol.\n\nÚlohou súdu v predmetnej veci, vzhľadom na argumentáciu žalobcu, bolo vyriešenie právnej otázky\ntýkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 95 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., t.j. či bol správca dane povinný\nprihlásiť uvedenú daňovú pohľadávku do konkurzu.\nÔsma časť zákona č. 511/1992 Zb. upravuje osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu,\nči už sa jedná o prihlasovanie pohľadávok (§ 95) alebo účinkov vyhlásenia konkurzu a povolenia\nreštrukturalizácie (§ 95a). Všeobecne účinky vyhlásenia konkurzu upravuje zákon o konkurze a\nreštrukturalizácii a osobitné účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a daňovému\nkonaniu upravuje ust. § 95a zák. č. 511/1992 Zb. Úpravu obsiahnutú v zák. č. 511/1992 Zb. možno\npovažovať za úpravu „lex specialis“ vo vzťahu k úprave obsiahnutej v zákone č. 7/2005 Z. z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o konkurze a\nreštrukturalizácii) predstavujúcej úpravu „lex generalis“.\nZ dikcie ustanovenia § 95 ods.1 veta posledná zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že sankcie, pre\nvyrubenie ktorých nastali podmienky pred vyhlásením konkurzu - teda v konkrétnej veci spáchanie\nhoreoznačeného deliktu žalobcom, a to v dôsledku porušenia zákonnej povinnosti - sa považujú za\npohľadávky proti podstate. Neprihlásenie daňovej pohľadávky správcom dane malo aj podľa názoru\nodvolacieho súdu za následok nezákonnosť rozhodnutia o uložení sankcie.\nZa stavu, keď správca dane prvostupňovým rozhodnutím uložil sankciu - pokutu až po začatí\nkonkurzného konania, postupoval v rozpore so zákonom.\nOdvolací súd sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zámerom\nzákonodarcu bolo, aby všetky daňové pohľadávky voči dlžníkovi vzniknuté pred vyhlásením konkurzu\nboli uspokojené v konkurznom konaní, čo vyplýva z ust. § 95 ods. 1 cit. zákona a čo nepriamo\nmožno vyvodiť aj zo znenia ust. § 95a ods. 4 cit. zákona, podľa ktorého sa vyhlásením konkurzu\nstávajú splatnými aj nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu. Zákon priamo\nv ustanovení § 95 ods. 8 cit. zákona upravuje osobitný postup správcu dane v prípade uplatňovania\ndaňových pohľadávok v konkurze, ktorý správcom dane nebol dodržaný. Bez ohľadu na skutočnosť, že\nvyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje, v posudzovanej veci bolo potrebné vychádzať\nz ustanovenia § 95 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. Aj podľa názoru odvolacieho súdu daňové a konkurzné\nkonanie nemožno vnímať izolovane.\nPodľa ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. správca počas konkurzu vykonáva správu majetku\npodliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto\nmajetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti\nv priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom.\nVzhľadom na uvedené považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že správca konkurznej podstaty\nnie je právnym nástupcom daňového subjektu, ale predstavuje iba subjekt spravujúci existujúcu\nmajetkovú podstatu, a to podľa stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia konkurzu. V prípade, že by bolo\nvydané rozhodnutie o uložení pokuty daňovému subjektu pred vyhlásením konkurzu, pohľadávka by sa\nstala súčasťou konkurznej podstaty a správca by sa ňou v rámci konkurznej podstaty zaoberal.\nZáverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa jeho názoru v posudzovanej veci ide\no sankčný postih, ktorý možno ukladať iba subjektu, ktorý sa dopustil správneho deliktu. Za stavu,\nže správca konkurznej podstaty uvedený správny delikt nespáchal, podľa názoru odvolacieho súdu,\npredmetná sankcia predstavuje pohľadávku proti podstate, ktorú bol správca dane povinný ako daňovú\npohľadávku prihlásiť do konkurzu.\nS poukazom na uvedené skutočnosti nezostávalo odvolaciemu súdu iné než skonštatovať, že správne\norgány v preskúmavanej veci pri uložení sankcie až po začatí konkurzného konania, postupovali v\nrozpore so zákonom.\n\nZ horeuvedených dôvodov odvolací súd zamietajúci prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa §\n250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušil\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250ja ods. 4 O.s.p. je viazaný právnym\nnázorom súdu.\nVychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd považuje\nza potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy\nje aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene\nočakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov,\nže ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie\nprincípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti\nnormotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá\ndôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09).\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu\ntrov konania tak, ako boli zistené zo súdneho spisu, a to za celé súdne konanie, pričom pozostávajú\nzo sumy zaplatenej titulom súdnych poplatkov v sume 132,- € (za žalobu a odvolanie po 66,- €).\nNáhradu trov právneho zastúpenia advokátom z dôvodu ich nevyčíslenia právnym zástupcom žalobcu,\nodvolací súd žalobcovi nepriznal.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené\nDaňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci\nna úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\nso sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v\nBratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská\nBystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym\nnástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}