{"guid": "afc4048c-8472-4faa-8a06-58ed6a90bebf:f9a52561-a366-46d0-a95b-ba502a0da505", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011200880.1", "spisova_znacka": "1Sžr/46/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/46/2012 z 19. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2013, sp. zn. 1Sžr/46/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011200880.1", "identifikacne_cislo": "6011200880", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-1", "nazov": "§ 151n ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151n"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-30"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151n", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-30"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9a52561-a366-46d0-a95b-ba502a0da505", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200880.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200880.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200880.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/46/2012\n6011200880\n19. 02. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:6011200880.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobkyne: K. L., U., občan Slovenskej republiky, bytom D., XXX XX G., zast. Advokátskou\nkanceláriou ULC Čarnogurský, s.r.o., advokátska spoločnosť so sídlom Tvarožkova č. 5, 814 99\nBratislava, proti žalovanému: Správa katastra Krupina so sídlom ul. ČSA č. 2190/3, 963 01 Krupina, za\núčasti: 1/ G. H., U., bytom W., XXX XX L., zast. JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou z Advokátskej\nkancelárie so sídlom Dolná ul. č. 36, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie žalobkyne v celosti a zúčastnenej osoby do trov\nkonania rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. januára 2012 č. k. 23 S/75/2011-48, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. januára 2012\nč. k. 23 S/75/2011-48 m e n í tak,\nže rozhodnutie žalovanej č. V 430/2011 z 08.07.2011 z r u š\nu j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nZúčastnenej osobe právo na náhradu trov konania n e v z n i k l o.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. vkladu: V 430/11 z 08.07.2011 žalovaná ako prvostupňový orgán príslušný podľa\n§ 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k\nnehnuteľnostiam (katastrálny zákon) povolila v zmysle návrhu podaného G. H., W. XXX XX L. vklad\nvecného bremena „in rem“ v podiele 1/1 spočívajúceho v práve uloženia elektrického kábla a zriadenia\nprípojky podľa geometrického plánu č. 80/11 v prospech G. H. do katastra nehnuteľností k pozemku\nregistra C KN parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 7.681 m2 v k.ú. L., a to na základe zmluvy o zriadení\nvecného bremena uzavretej medzi žalobkyňou ako povinnou z vecného bremena a G. H. (v procesnom\npostavení zúčastnenej osoby) ako oprávneným z vecného bremena.\nPodľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) rozhodnutie o povolení\nvkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje\n\nnemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho\nkonania.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu z\n09.09.2011 na Krajský súd v Banskej Bystrici. V svojej žalobe brojila proti tomu, že došlo k povoleniu\nvkladu vecného bremena „in rem“, hoci malo ísť o vecné bremeno „in personam“ a tiež, že prípojka mala\nísť na hranici pozemku, a namiesto toho je umiestnená v ornej pôde.\nK žalobe pripojila viacero listín, a to najmä Vyhlásenie o prijatí a zriadení vecného bremena z 15. mája\n2005, snímku z katastrálnej mapy bez uvedenia k.ú., list pána G. H. z XX.XX.XXXX, Zmluva o zriadení\nvecného bremena bez dátumu, ako aj geometrický plán č. 97/2006.\n3. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu dospel\nk záveru, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa §\n250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n4. Potom, čo krajský súd zrekapituloval skutkový stav zistený z pripojeného administratívneho spisu, s\nodkazom na ust. § 31 ods. 1 a 3, § 22 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 162/1995 Z.z., § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho\nporiadku dospel k záveru, že v prejednávanej veci správny orgán postupoval v súlade s uvedenými\nprávnymi normami, nakoľko vo veci zistil dostatočne skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil\nsprávny právny záver vyústiaci do povolenia vkladu vecného bremena.\nPodľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho\nmene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.\nPodľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na\nprávny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.\n5. Najmä krajský súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení, na základe ktorej konal G. H. ako\nzástupca navrhovateľky (tzn. povinnej z vecného bremena) je platná. Dohoda o splnomocnení bola\nprílohou k návrhu na vklad, čo je v súlade s § 30 ods. 5 písm. d) zák. č. 162/1995 Z.z., pričom podpis\npovinnej z vecného bremena bol osvedčený, čo zodpovedá podmienkam ustanovenia § 42 ods. 3 zák.\nč. 162/1995 Z.z.\nPodľa § 30 ods. 5 písm. d) zák. č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia (tzn. 08.07.2011) prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané\nprávo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú dohoda o splnomocnení,\nak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa\nosvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.\nPodľa § 42 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. v citovanom znení podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného\nz predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v\nprípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní\npodielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia\nbyť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení\nmusí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku\n\nSlovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu\no prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.\n6. Ďalej krajský súd k tvrdeniu žalobkyne o neprípustnosti jej zastúpenia zástupcom, ktorému udelila\nplnomocenstvo, vzhľadom na rozpor záujmov zástupcu s jej záujmami, uviedol, že tento rozpor musí byť\npreukázaný. Avšak prejavenie nesúhlasu zo strany žalobkyne zo zmluvou o zriadení vecného bremena\npodľa krajského súdu neznamená preukázanie rozporu v jej záujmoch a záujmoch zástupcu, pretože v\ntomto návrhu zmluvy v zmysle článku 2 je vymedzený rozsah a zriaďovaného vecného bremena nad\nrámec udeleného plnomocenstva. Toto však nie je podľa krajského súdu možné interpretovať v tom\nduchu, že by zástupca nemohol predložiť nový návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý by bol\nv súlade s udeleným plnomocenstvom zo dňa 15.05.2005.\n7. Následne krajský súd poukázal na postoj žalobkyne, ktorá neodvolala plnomocenstvo zástupcovi. Z\nuvedeného možno usudzovať, že síce neakceptovala predložený návrh zmluvy v roku 2008, pretože\ndošlo k prekročeniu rozsahu v ňou udeleného splnomocnenia, čo do rozsahu zriaďovaného vecného\nbremena, avšak naďalej mala vôľu uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena podľa udeleného\nplnomocenstva, k čomu napokon aj došlo.\n8. Krajský súd udelené plnomocenstvo označil za platný právny úkon, ktorý bol urobený slobodne, vážne,\nurčite a zrozumiteľne. Z obsahu udeleného plnomocenstva možno jednoznačne vyvodiť vôľu účastníkov\ndohody. Navyše krajský súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že na základe udeleného\nplnomocenstva (najmä rozsah udeleného plnomocenstva) mohol povinný z vecného bremena zriadiť\nvecné bremeno v ktorejkoľvek časti parcely, vlastníčkou ktorej je žalobkyňa.\nKrajský súd tiež nemohol nechať nepovšimnutú tú skutočnosť, že podľa vyjadrenia právnej zástupkyne\nG. H. mala žalobkyňa už v čase uzavretia dohody vedomosť o tom, na ktorom mieste nehnuteľnosti bolo\nzriadené vecné bremeno, nakoľko elektrická prípojka už bola zrealizovaná.\n9. Argumentáciu žalobkyne, že uplynutím 3-ročnej lehoty od uzavretia dohody o plnomocenstve sa stáva\ntáto nepoužiteľnou, krajský súd odmietol. Podľa krajského súdu, ak si zástupca a zastúpený výslovne\nnedohodnú na trvaní plnomocenstva, plnomocenstvo je platné a zaniknúť môže len na základe právnych\nskutočností uvedených v § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žiadna z predvídaných\nskutočností nenastala. Správne poukázal žalovaný na skutočnosť, že ak žalobkyňa nebola stotožnená\ns postupom G. H. v súvislosti s obsahom predloženého návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena zo\ndňa 21.05.2008, účinnejším prostriedkom sa javilo plnú moc odvolať v celom rozsahu, čím by došlo k\nzániku plnomocenstva.\n10. Z vyššie uvedených dôvodov Krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanoviská\nA)\n11. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 20.02.2012 (č.l. 66) žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu vytkla krajskému súdu, že jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n12. Predovšetkým uviedla, že konaním krajského súdu došlo k nesprávnemu výkladu prejavu vôle\nžalobkyne vo vyhlásení zo dňa 15.05.2005, nakoľko zúčastnená osoba bola oprávnená len na\nvykonanie úkonov potrebných na zriadenie vecného bremena, nie však na rozhodovanie o skutočných\nnáležitostiach v realizácii elektrickej prípojky a uloženia elektrického kábla v mene žalobkyne.\n\n13. Navyše so zdôraznením ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995\nZ.z. rozsah povoleného vecného bremena ide podľa žalobkyne nad rámec pôvodnej dohody medzi ňou\na pánom G. H., lebo pán G. H. bol na základe plnomocenstva oprávnený len na vykonanie úkonov\npotrebných na zriadenie vecného bremená „in personam“ a nie „in rem“. S uvedeným argumentom\nžalobkyne sa krajský súd vo svojom napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal, hoci to žalobkyňa\nnamietala.\nNa podporu svojich tvrdení žalobkyňa založila do spisu LV č. XXXX z k.ú. R., kde obdobné vecné\nbremeno je zapísané v katastri nehnuteľností „in personam“.\n14. Ďalej v súvislosti s udeleným plnomocenstvom žalobkyňa poukázala na to, že krajský súd\nnesprávne právne posúdil rozpor v záujmoch žalobkyne ako splnomocniteľky a účastníkom konania ako\nsplnomocnencom. Podľa žalobkyne bol rozpor záujmov medzi ňou a účastníkom dostatočne preukázaný\nnepodpísaním jej predloženého návrhu zmluvy na zriadenie vecného bremena z roku 2008. Vzhľadom\nna uvedené žalobkyňa vyslovila názor, že pokiaľ bol predložený písomný návrh na uzavretie zmluvy o\nzriadení vecného bremena v roku 2008, nemôže k jej uzavretiu prísť konkludentne.\nNavyše návrh zmluvy o zriadení vecného bremena z roku 2011 jej nebol predložený a o existencii\nsamotnej zmluvy sa dozvedela až na základe doručeného rozhodnutia žalovaného.\n15. Ďalej žalobkyňa s odkazom na ust. § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vyslovila názor, že\nvzhľadom na všeobecnú právnu úpravu o zápise práv k nehnuteľnostiam, nemohlo byť pri katastrálnom\nkonaní v roku 2011 bez ďalšieho akceptované plnomocenstvo, vystavené žalobkyňou v roku 2005.\nPodľa § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká uplynutím\nprimeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré\nnavrhovateľ použil pre zaslanie návrhu.\n16. Takisto žalobkyňa prostredníctvom svojho odvolania vyslovila názor, že pokiaľ by žalovaná\npovažovala predložené plnomocenstvo za naďalej platné, bola žalovaná vzhľadom na uvedené\nargumenty žalobkyne a na dobu, ktorá uplynula od udelenia plnomocenstva účastníkom, povinná\nvykonať zisťovanie všetkých skutočností nevyhnutných pre ustálenie skutkového stavu. Túto svoju\nargumentáciu opiera o tie ustanovenia zák. č. 162/1995 Z.z., ktoré umožňujú žalovanej si vyžiadať od\núčastníkov katastrálneho konania aj ďalšie dokumenty, ktoré môžu byť potrebné pre rozhodnutie.\n17. Pre prípad úspechu si žalobkyňa záverom uplatnila náhradu trov konania prvostupňového, ako aj\nodvolacieho konania vo vyčíslenej sume 1.006,80 €.\nB)\n18. Prostredníctvom svojho vyjadrenia zo 12.03.2012 (č.l. 89) k odvolaniu žalovaná s odkazom na\nustanovenie § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. a § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zdôraznila,\nže podľa zaužívanej praxe v svojej rozhodovacej činnosti mala pri preverovaní dotknutej zmluvy v\nporovnaní so splnomocnením za to, že povaha vecného bremena „in rem“, tzn. uloženie elektrického\nkábla a zriadenie elektrickej prípojky, úzko súvisí aj s objektívnou možnosťou prechodu nehnuteľnosti\nna iného vlastníka, prípadne scudzenia nehnuteľnosti a možné náklady a prípadné problémy s jeho\nznovuzriadením.\n19. V preloženej zmluve bolo jasne uvedené zriadenie inštitútu vecného bremena „in rem“, a toto podľa\nnázoru žalovanej neprekračovalo rozsah splnomocnenia. Vecné bremeno právo inžinierskych sietí je\nšpecifické vecné bremeno, nakoľko rozvody týchto sietí sú drobné stavby pevne spojené, či už pod\nzemou alebo nad zemou, v ktorej sa vždy dotýkajú len určitej časti dotknutej nehnuteľnosti. Potom takéto\n\nobecné bremeno je odlišné od vecného bremena, napríklad právo prechodu cez predmetný pozemok,\nkde možno použiť alternatívu v celom rozsahu, čo nie je namieste pri vecnom bremene uvedeného v\nzmluve.\n20. Takisto podľa žalovanej predloženým geometrickým plánom bolo vecné bremeno presne\nšpecifikované a právny úkon bol podľa jej názoru dostatočne určitý a zrozumiteľný. Táto skutočnosť\nmala zároveň zvýhodňovať vlastníka dotknutého pozemku, pretože z obsahu splnomocnenia vyplývalo,\nže vecné bremeno sa zriaďuje k parcele ako k celku.\n21. Takisto žalovaná zdôraznila, že v priebehu vkladového konania správa katastra posudzuje podstatné\nnáležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 ods.\n1, 2 a 3 zák. č. 162/1995 Z.z. Uvedené podľa žalovanej znamená, že vkladové konanie predstavuje\nrozhodovací procesný postup, pri ktorom správny orgán na základe predložených písomných podkladov\nposudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\n22. Ďalej upozornila, že v predmetnej veci prílohy návrhu na vklad nevykazovali žiadne nedostatky,\npre ktoré by bolo nutné konanie prerušiť, zastaviť, resp. konanie o návrhu zamietnuť. Podobne ani\nsplnomocnenie zo dňa 15.05.2005 nevykazovalo žiadne nedostatky, a preto žalovaná nebola povinná\na nemal ani dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie. Rozpor medzi záujmami zástupcu zastúpeného v\nzmysle § 22 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k tretím osobám má právne účinky len vtedy, ak tieto\no nich vedeli alebo aspoň vedieť mohli.\n23. Na základe uvedeného žalovaná vyslovila, že rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena je v\nsúlade so zákonom a navrhuje rozhodnutie o povolení vkladu potvrdiť.\nIIIa.\nOdvolanie zúčastnenej osoby do TK/stanoviská\nA)\n24. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 20.02.2012 (č.l. 61) zúčastnená osoba prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu vytkla krajskému súdu, že krajský súd nerozhodol o náhrade jej trov konania ako\nvedľajšieho účastníka, tzn. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza v napadnutej časti náhrady\ntrov konania z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n25. S odkazom na uznesenie krajského súdu č. k. 23S/75/2011-33 z 08.11.2011 a ustanovenia § 246c\nods. 1, § 18 a § 142 ods. 1 O.s.p. a na plný úspech vo veci, vzhľadom na uplatnenú náhradu trov konania\na ich vyčíslenie v lehote 3 dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia, vyslovila zúčastnená osoba názor, že\nkrajský súd mal v zmysle vyššie citovaných právnych noriem jej priznať náhradu trov potrebných na\núčelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči žalobkyni, ktorá úspech vo veci nemala.\nPreto s prihliadnutím na ustanovenie § 18 O.s.p., v ktorom je vyjadrená zásada rovnosti účastníkov,\nzúčastnená osoba zdôraznila, že bolo potom prirodzené, že v predmetnom konaní, ktoré sa vyznačuje\nvysokou odbornosťou vzhľadom na posudzovanie zákonnosti rozhodnutia a riešenia len právnych\notázok, sa nechala zastupovať advokátkou, s ktorým zastúpením jej vznikli v rámci tohto konania\ntrovy. V súvislosti s uvedeným zúčastnená osoba zdôraznila aj niektoré názory obsiahnuté v odborných\nkomentároch.\nPodľa § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať\npred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich práv.\n\n26. Vzhľadom na plný úspech vo veci potom v kontexte § 246c ods. 1 O.s.p. prichádza podľa úvahy\nzúčastnenej osoby postup súdu podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\n27. Na základe uvedeného zúčastnená osoba požadovala od Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\naby postupoval podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil,\nalternatívne aby postupoval podľa § 220 O.s.p., tzn. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak že\ndoplní chýbajúci výrok o náhrade trov konania zúčastnenej osoby vo výške 323,49 €. Ďalej v súvislosti\nso vyvolaným a odvolacím konaním si zúčastnená osoba uplatnila trovy odvolacieho konania, v ktorej\nvyčíslila v sume 161,74 €.\nB)\n28. Prostredníctvom svojho vyjadrenia z 29.02.2012 (č.l. 79) sa žalobkyňa v časti o trovách konania\nzúčastnenej osoby stotožnila s odôvodnením rozsudku krajského súdu.\n29. Argumentáciu zúčastnenej osoby vo vzťahu k ustanoveniu § 18 v spojení s § 250a O.s.p. označila\nžalobkyňa za nesprávnu z dôvodu jej zjavného rozporu so základným účelom správneho súdnictva. V\nsúvislosti s uvedeným žalobkyňa prostredníctvom § 244 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p. zdôraznila význam\nustanovenia § 250k O.s.p., ktorý je výlučnou a osobitnou právnou úpravou pre priznanie náhrady trov\nkonania v správnom súdnictve.\n30. Ďalej žalobkyňa upozornila na ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., pričom ani na pojednávaní\ndňa 13.01.2012 ani v priebehu prvostupňového konania právny zástupca zúčastnenej osoby nežiadal\npriznanie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Potom na základe uvedeného krajskému\nsúdu nemohla podľa žalobkyne vzniknúť povinnosť rozhodnúť o náhrade trov konania zúčastnenej\nosoby, a to ani v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov\nkonania.\n31. Ďalej podľa žalobkyne je neakceptovateľné, aby ako osoba dotknutá rozhodnutím správneho\norgánu, ktorá musí byť pri jeho súdnom prieskume zastúpená advokátom, musela okrem poplatkovej\npovinnosti a nákladov za právne zastúpenie aj znášať trovy zúčastnenej osoby. Takáto argumentácia\nby podľa žalobkyne zásadným spôsobom sťažila uplatňovanie si práv fyzických a právnických osôb\npri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku.\n32. Takisto žalobkyňa zdôraznila, že nárok na trovy odvolacieho konania uplatnený zúčastnenou osobou\nje v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko zúčastnená osoba\nžiada priznať plnú náhradu trov právneho zastúpenia za podané odvolanie, hoci by jej mala patriť len\nodmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarify.\n33. Pre prípad úspechu v odvolacom konaní si žalobkyňa uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v\nnižšie uvedenej vyčíslenej sume. Celkové trovy konania v prvostupňovom a v odvolacom konaní právny\nzástupca žalobkyne vyčísľuje vo výške 1.028,73 €.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“).\n\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p.\na s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o spore vychádzajúceho z\nobčianskoprávnych vzťahov vyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto\npostup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za\npotrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto napadnutý rozsudok\npodľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že v zmysle § 250j ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil.\n35. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd čiastočne stotožňuje so\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovanou,\nktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania, ako aj\nžaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej, je právna otázka, či môže\nmedzi splnomocniteľom a splnomocnencom vzniknúť konflikt pri dlhotrvajúcom (viac ako trojročnom)\nzastupovaní vo veci zriadenia vecného bremena, a pokiaľ takýto konflikt vznikne, či má relevantné účinky\nna konanie splnomocnenca, a to aj v tom ohľade, že je tak závažnou vadou vkladového konania, aby\nk nej správa katastra musela „ex offo“ prihliadnuť.\n1) K výkladu prejavu vôle splnomocniteľa:\n36. Vzhľadom na nutnosť sa zaoberať hore položenou otázkou Najvyšší súd na prvom mieste zdôrazňuje\nargumentáciu žalobkyne, že krajský súd nesprávne vykladal prejav vôle žalobkyne obsiahnutý vo\nvyhlásení zo dňa 15.05.2005. Krajský súd v napadnutom rozsudku dospel k názoru, že dohoda o\nsplnomocnení, na základe ktorej G. H. ako zástupca žalobkyne (tzn. povinnej z vecného bremena)\nrealizoval vklad vecného bremena, je platná.\nTento názor oprel krajský súd o skutočnosť, že medzi žalobkyňou a pánom G. H.iadny konflikt nevznikol,\nže neodvolala plnomocenstvo a že z obsahu udeleného plnomocenstva možno jednoznačne vyvodiť\nvôľu účastníkov dohody (viď bod č. 7).\n37. Nepochybne listiny z 15. mája 2005 označené ako Vyhlásenie o prijatí a zriadení vecného bremena\nna základe §151n Občianskeho Zákonníka, ako aj k návrhu priloženého Splnomocnenia na základe\nObčianskeho zákonníka, a najmä ich výklad, predstavujú neprehliadnuteľný prvok sporu v prejednávanej\nveci.\nZákladné a všeobecné interpretačné pravidlo na výklad vôle osôb konajúcich v autonómii súkromného\npráva, tzn. aj hore uvedených listín, je upravené prostredníctvom ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka.\n38. Žalobkyňa najmä od počiatku namieta (viď str. 2 žaloby), že hoci prostredníctvom uvedených listín\n- vyjadrila súhlas so zriadením vecného bremena týkajúceho sa uloženia elektrického kábla, ako aj\nzriadenia elektrickej prípojky v prospech pána G. Viktora na svojej nehnuteľnosti,\n- navrhla vklad uvedeného vecného bremena na predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností\na ďalej\n- splnomocnila pána G. H. na všetky právne úkony súvisiace so zriadením uvedeného vecného bremena,\nako aj na podanie návrhu na vklad vecného bremena a jeho zavkladovanie,\n\ntak po realizácii elektrickej prípojky a preštudovaní geometrického plánu č. 97/2006 odmietla návrh\nzmluvy o zriadení vecného bremena podpísať. Ako dôkaz o tomto svojom prejave vôle založila do\nsúdneho spisu list pána G. H. z 21.05.2008 (č.l. 10), prostredníctvom ktorého ju žiada o overené\npodpísanie priložených zmlúv o zriadení vecného bremena, ako aj samotný návrh zmluvy o zriadení\nvecného bremena, ktorý je podpísaný iba uvedeným pánom G. H..\nPodľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa\nich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v\nrozpore s jazykovým prejavom.\n39. Súčasne má Najvyšší súd z priloženého administratívneho spisu preukázané, že so značným\nodstupom času, tzn. k 14.06.2011, pán G. H. zaslal na správu katastra návrh na vklad zmluvy o\nvecnom bremene, ktorú však na rozdiel od predchádzajúceho návrhu z roku 2008 žalobkyni na podpis\nnepredkladá a ani ju o svojom zámere neinformuje (viď bod č. 14).\n40. Ďalej musí Najvyšší súd tiež zdôrazniť tú historicky známu skutočnosť, že inštitút právneho\nzastúpenia, tak ako ho ponímame v súčasnosti, je prelomením rímskej zásady „alteri stipulari\nnemo potest“, ktorá zásada už vopred spochybňovala možnosť zaväzovať niekoho úkonmi tretích\nosôb. Súčasnú výnimku z citovaného všeobecného zákazu, že nikto nemôže zaväzovať druhého,\npredstavuje text ustanovenia § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde zákonodarca prekročenie rozsahu\nplnomocenstva viaže na súhlas splnomocniteľa.\n42. Avšak najdôležitejšou zákonnou podmienku pri zastupovaní je evidentné vylúčenie existencie\nnezhody vôle zastúpeného a tretej osoby konajúcej v jeho mene, ktorá sa prejavuje rozpormi medzi\nkonaním jednotlivca a záujmami zastúpeného. Pri výklade pojmu „ktorého záujmy sú v rozpore so\nzáujmami zastúpeného“ je nutné najmä prihliadať na povahu konkrétneho právneho úkonu, ako aj na\nďalšie okolnosti, avšak vždy je treba prihliadať na ochranu záujmov zastúpeného. Tak tomu je vždy pri\nzmluve, charakter ktorej by zástupcu a zastúpeného predurčil do antagonistického postavenia, tzn. že\nby jedna zmluvná strana sa mohla stať pánom obsahu zmluvy (dominus contractus) bez umožnenia\ndruhej zmluvnej strane výslovne vyjadriť konsenzus s obsahom niekedy kontradiktórnych, či sporných\nzmluvných dojednaní.\nTakisto by sa mohla potlačiť zmluvná voľnosť vrátanie zásady kontroly štyroch očí. Ide najmä o\nsituácie pri scudzovacích zmluvách (kúpna, darovacia alebo zámenná zmluva), resp. dohody dočasného\ncharakteru, ako je zmluva o dočasnom užívaní veci alebo peňazí; avšak vždy musí ísť o právny vzťah,\nkde právu jednej strany zodpovedá povinnosť strany druhej.\n43. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, že zastupovanie na základe plnomocenstva je\nv katastrálnom konaní o vklade práva k nehnuteľnosti v zmysle § 22 ods. 1 v spojení s § 30 ods. 5\npísm. d) zák. č. 162/1995 Z.z. nielen bežné, ale stále žiaduce (a to z rôznych dôvodov), a preto ho\nnemožno z titulu iba domnelého konfliktu medzi splnomocniteľom a splnomocnencom vylúčiť, hoci by ich\nkontradiktórne postavenie zmluvných strán takýto záver mohlo naznačovať. Je preto vždy za situácie,\nkedy vo vkladovom konaní je jedna zmluvná strana splnomocnená na zastupovanie strany druhej,\nod správy katastra logicky očakávané, aby vyhodnotila, či zistený stav, resp. konanie splnomocnenca\nnezakladá v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka skutočný rozpor so záujmami splnomocniteľa,\nza účelom predchádzania zneužitia tohto inštitútu splnomocnencom, tzn. situácii, na ktorú žalobkyňa v\nkonaní neustále implicitne poukazuje.\n44. Vznik a existenciu konfliktu medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, tzn. pánom G. H. a\nžalobkyňou, má Najvyšší súd nepochybne preukázané už od mája 2008 (viď bod č. 38). Uvedený konflikt\nvytvára evidentne rozpor so záujmami zastúpeného, a preto je konfliktom s účinkami predpokladanými\nv § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Naznačené účinky v zmysle citovaného ustanovenia, ako\naj ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, vytvárajú jednoznačnú prekážku vo výkone zastúpenia\n(pokračovanie činnosti splnomocnenca by bolo navyše konaním „contra bonos mores“, tzn. v rozpore\n\ns dobrými mravmi) bez ohľadu na to, či splnomocniteľ využil svoje právo a plnomocenstvo postupom\npodľa § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka ukončil jeho odvolaním.\nPodľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych\nvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\n45. Na základe hore uvedených právnych záverov Najvyšší súd musel argumentáciu žalobkyne v\nnaznačenom smere označiť za dôvodnú a následne pristúpiť k zmene napadnutého rozsudku krajského\nsúdu tak, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je nutné zrušiť.\n2) K charakteru zápisu vecného bremena\n46. Najvyšší súd už prostredníctvom svojej predchádzajúcej judikatúry viackrát zdôraznil, že napriek\nvyhoveniu argumentácie účastníka súdneho konania, je v zmysle úvodných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku povinný klásť najmä dôraz na výchovu jednotlivcov na zachovávanie zákonov. Z\nuvedeného dôvodu sa preto zameral na ďalšiu časť argumentácie týkajúcej sa zriadenia vecného\nbremená „in personam“ a nie „in rem“, ktorá je sporná medzi žalobkyňou a žalovanou.\nPodľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom\nkonaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj\nvýchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.\n47. Žalobkyňa vo svojich podaniach poukazovala na to, že rozsah povoleného vecného bremena je nad\nrámec pôvodnej dohody medzi ňou a pánom G. H., a to aj z toho pohľadu. Na podporu svojich tvrdení\nžalobkyňa založila do spisu LV č. XXXX, kde podľa nej vecné bremeno s obdobným charakterom je\nzapísané v katastri nehnuteľností „in personam“.\nPodľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v\nprospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva\nzodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria\nurčitej osobe.\nPodľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti\nprechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.\nPodľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí\nurčitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.\n48. Najvyšší súd má z priloženého LV č. XXXX (č.l. 71) preukázané, že predmetné vecné bremeno sa\ntýka práva tretej osoby na doživotné bývanie v dome, práva na užívanie rozvodu vody a práva vstupovať\npešo alebo dopravnými prostriedkami na uvedené parcely. Na tomto mieste Najvyšší súd súhlasí s\nargumentáciou žalovanej obsiahnutej v jej vyjadrení z 12.03.2012 (č.l. 89), že povahu vecného bremena\n„in rem“ - uloženie elektrického kábla a zriadenia elektrickej prípojky je nutné vykladať v súvislosti\ns objektívnou možnosťou scudzenia predmetných nehnuteľností. Je nepochybné, že vecné bremeno\n„právo inžinierskych sietí“ svojím charakterom predstavuje špecifické vecné bremeno, nakoľko uvedené\ninžinierske siete sa v teréne realizujú ako drobné stavby pevne vedené či už pod alebo nad povrchom\ndotknutej nehnuteľnosti.\n49. Ďalej je nepochybné, že uvedené vecné bremeno sa odlišuje od žalobkyňou uvedených vecných\nbremien práva prechodu alebo práva doživotného bývania, ktoré sa z hľadiska dotknutej nehnuteľnosti\n\nnielen, že aplikujú na jej celý rozsah, ale aj sú úzko zviazané s osobou nositeľa tohto vecného práva\nv cudzej nehnuteľnosti (charakter „in personam“). Takisto ako pre žalovanú aj pre Najvyšší súd je z\npriloženého plnomocenstva jasný úmysel obidvoch strán, že vecné bremeno by sa malo zriadiť k parcele\nako k celku, a preto je ťažko predstaviteľné, že by mohla nastať situácia, kedy by správa katastra mohla\npristúpiť k zápisu vecného bremena „právo inžinierskych sietí“ spôsobom „in personam“.\n3) K zvyšným námietkám\n50. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobkyne, že s odkazom na ust. § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho\nzákonníka nemohla byť pri katastrálnom konaní v roku 2011 bez ďalšieho akceptovaná plná moc z roku\n2005, Najvyšší súd odkazuje na odôvodnenie krajského súdu, ktoré je súladné so zákonom, a preto sa\ns ním plne stotožňuje.\nPodľa § 43b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká uplynutím\nprimeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré\nnavrhovateľ použil pre zaslanie návrhu.\nV.\n\n51. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobkyne, stanoviska žalovanej, ako aj vyjadrení zúčastnenej osoby Najvyšší súd postupom podľa §\n220 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo\nvýroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu\nzrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle\n§ 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti\nrozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen\ngenerálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.), ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) neprípustné opravné prostriedky,\npotom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\n53. Rozhodovanie o trovách konania sa týka aj rozhodovania Najvyššieho súdu o odvolaní podanom\nzúčastnenou osobou do nepriznania trov prvostupňového konania. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd\nkonštatuje, že hoci zúčastnená osoba bola úspešná v prvostupňovom súdnom prieskume, v odvolacom\nkonaní sa jej pozícia zmenila.\nPreto, hoci Najvyšší súd nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne, že zúčastnenej osobe nie je možné\npriznať právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve, a to s poukazom na charakter samotného\nsprávneho súdnictva, neúspešnosť zúčastnenej osoby v súdnom konaní je dôvodom na to, že jej právo\nna náhradu trov celého konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. priznané nebolo a preto ani nemohol\nvyhovieť podanému odvolaniu.\n54. Vo vzťahu k právu žalobkyne na náhradu trov konania Najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie\n§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 veta prvá a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný\nžalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania, konštatuje, že v zmysle citovaných ustanovení\njej právo vzniklo.\nPodľa § 250k ods. 1 O.s.p. platí, že ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému\nprizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu\nzrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež\n\nrozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného\nzreteľa.\n55. Avšak s prihliadnutím na vôľu zákonodarcu prejavenú prostredníctvom tretej vety ustanovenia § 250k\nods. 1. O.s.p. musí vždy konajúci správny súd zisťovať, či neexistujú v prejednávanej veci dôvody hodné\nosobitného zreteľa. Z vývoja skutkového stavu po podpísaní plnomocenstva medzi žalobkyňou a pánom\nG. H. je pre Najvyšší súd nepochybné, že žalobkyňa skutočne bola oprávnená zamedziť vzniku tohto\nsporu a mala možnosť po odmietnutí podpisu predloženého návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena\nz roku 2008, tzn. po vzniku konfliktnej situácie, plnomocenstvo zo dňa 15. mája 2005 odvolať. Nakoľko\ntak neučinila bez uvedenia vážneho dôvodu, bez ohľadu na úspešnosť pri obrane svojho vlastníckeho\npráva, zapríčinila nehospodárnosť súdneho prieskumu do trov konania.\nV tomto vidí Najvyšší súd v zmysle § 250k ods. 1 veta tretia O.s.p. dôvody hodné osobitného zreteľa,\npre ktoré nepriznal náhradu trov konania vôbec.\n56. Navyše tento právny názor musí korešpondovať aj s pozíciou rozhodujúceho správneho orgánu,\nktorý by musel znášať uvedenú náhradu trov konania, hoci celá zložitosť sporu medzi žalobkyňou a\nzúčastnenou osobou vyšla na svetlo až prostredníctvom argumentácia obidvomi stranami v súdnom\nprieskume uplatnenými. Na toto poukazuje aj žalovaná (viď bod č. 22) pri charakteristike procesnej\nsituácie v katastrálnom konaní, kedy je z obsahu priloženého administratívneho spisu evidentné, že\nzúčastnená osoba nie všetky písomné podklady, na ktoré sa žalobkyňa v súdnom prieskume odvoláva,\nspolu s návrhom dala k dispozícii žalovanej. Za týchto okolností nebolo možné od žalovanej rozumne\nočakávať, že by mohla existujúci rozpor odhaliť.\n57. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i\nods. 2 O.s.p. (úprava právnych vzťahov dotknutých katastrálnym konaním, resp. evidenciou vzťahov k\nnehnuteľnostiam je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. §\n250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n58. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych\npoplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.\nPodľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za\nkonanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku\nnerozhodol odvolací súd.\nNakoľko túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil, čím došlo\nk zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v\nprejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/75/2011", "guid": "5912ec38-01dc-4b9f-8466-f2617123385a:c9c393ab-f515-4684-9336-7796adb280b0", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}