{"guid": "35f7f78d-248b-4e91-aaff-414fbf39100c:5751b1af-b78a-49c6-8da4-815b04274baf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011200801.1", "spisova_znacka": "3Sžf/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/4/2013 z 16. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2013, sp. zn. 3Sžf/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:6011200801.1", "identifikacne_cislo": "6011200801", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2013-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-4", "nazov": "§ 46 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5751b1af-b78a-49c6-8da4-815b04274baf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200801.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200801.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200801.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/4/2013\n6011200801\n16. 05. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:6011200801.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu\na sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: ERA\nSlovakia s.r.o., so sídlom Dolná Strehová 283, IČO: 35 862 777, zastúpený: Mgr. Viktória Hellenbart,\nadvokátka so sídlom Martina Rázusa 23, Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/221/10611-54415/2011/994088-r zo dňa 25.05.2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 24S/63/2011-30 zo dňa 28.09.2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/63/2011-30 zo\ndňa 28. septembra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/221/10611-54415/2011/994088r zo dňa 25. mája 2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Veľký Krtíš č. 681/230/4698/11/Knop\nzo dňa 25. februára 2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo\nvýške 136 €, na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Viktórie Hellenbart, advokátky so sídlom v Lučenci,\ndo troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/10611-54415/2011/994088-r zo dňa 25.05.2011, ktorým\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Veľký Krtíš č. 681/230/4698/11/Knop zo dňa 25.02.2011 o\nzastavení odvolacieho konania.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa plne stotožnil s právnym záverom žalovaného a preto\nna neho poukázal s tým, že pokiaľ ide o posúdenie otázky stanovenia a dodržania lehoty nie je k veci\nčo viac dodať. Žalobca tvrdil, že odvolanie bolo po obsahovej stránke plne spôsobilé na to, aby sa s ním\nodvolací orgán mohol vecne zaoberať. Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci daňovej kontroly mal správca\ndane pochybnosť o tom, či tovar za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 bol vyvezený do Holandska\na za tým účelom žiadal doplniť skutkové okolnosti týkajúce sa tejto skutočnosti a predložiť príslušné\ndoklady. Urobil tak najmä potom, čo na základe medzinárodnej výmeny informácií zistil, že tovar nebol\nprijatý holandskou spoločnosťou, ktorej bol fakturovaný. Toto bolo aj dôvodom na neuznanie oslobodenia\nod dane z faktúr za uvedené zdaňovacie obdobie, keďže nadobúdateľ bol osobou neidentifikovateľnou\npre daň v inom členskom štáte Európskej únie.\nKrajský súd uviedol, že nie je jeho úlohou posudzovať, či takáto požiadavka zo strany správcu dane\nbola dôvodná alebo nie, pretože sa to týka postupu a vedenia správneho konania v rámci vykonávania\n\npríslušnej daňovej kontroly. Predmetom prieskumu a hodnotenia zo strany súdu by sa táto otázka stala\naž na základe toho, čo by žalovaný ako daňový subjekt na základe uvedenej požiadavky predložil, ako\nby tieto nové doklady a tvrdenia boli vyhodnotené zo strany správcu dane, a ako by sa odrazili na\ncelkovom postoji k vlastnej daňovej povinnosti žalobcu. Preto nemohol v rámci prieskumu nariadiť, resp.\npovažovať požiadavku správcu dane za nezákonnú a na základe toho sa stotožniť so záverom žalobcu,\nže po obsahovej stránke pôvodne odvolanie bolo dostatočné a úplné. Preto tento žalobný argument\nnemohol považovať za právne relevantný. Ďalej žalobca tvrdil, že dôvody uvedené v pôvodnom odvolaní\nby opodstatňovali aj podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa §\n53 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 511/1992 Zb.“). Preskúmanie rozhodnutia\nmimo odvolacieho konania z vlastného podnetu samotného orgánu závisí na vôli správneho orgánu,\npretože zákon vyslovene uvádza, že môže. Nie je preto možné správny orgán donútiť, aby akýkoľvek\núkon urobený vo veci vyhodnotil ako dôvod na takýto postup, najmä ak žiaden podnet na takýto postup\nmu nebol podaný.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny\nv súlade so žalobným petitom. Namietal, že nezmeškal lehotu na podanie opravného prostriedku,\nzmeškal lehotu na jeho doplnenie. Neodpustenie zmeškania lehoty na doplnenie odvolania, nie na\njeho podanie, navyše na základe správnym orgánom vysloveného názoru, že odvolanie nebolo úplné,\npovažuje žalobca za ničím neodôvodnený, celkom neopodstatnený, reštriktívny výklad vo vzťahu k ním\nuplatňovaním práv účastníka správneho konania. Žalobca nepovažuje za správny záver súdu o tom, že\nna základe podanej žaloby nemohol posúdiť, či výzva na doplnenie odvolania bola dôvodná alebo nie,\nsúd v takýchto prípadoch postupuje ako ochranca ústavnosti a zákonnosti, v pochybnostiach preto mala\nbyť daná možnosť žalobcovi, aby svoje tvrdenia a obranu mohol v správnom konaní riadne uplatniť, čo\nby sa mu umožnilo, keby správny orgán v konaní pokračoval a nie toto zastavil.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v odvolaní proti rozsudku žalobca neuvádza\nnové skutočnosti ako uviedol v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, žalovaný sa stotožňuje s právnym\nposúdením veci v napadnutom rozsudku a zotrváva na odôvodnení v rozhodnutí žalovaného, ako aj na\nsvojom vyjadrení k žalobe. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen ,,O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie\nrozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/63/2011-30 zo dňa 28.09.2012.\nZ obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že Daňový úrad Veľký Krtíš rozhodnutím č.\n681/230/34135/10/Knop zo dňa 20.12.2010 podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume\n1.486,15 €.\nProti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru správcu dane podal žalobca včas odvolanie. Táto\nskutočnosť nie je sporná medzi účastníkmi konania.\nDaňový úrad Veľký Krtíš výzvou č. 681/230/921/11/Knop zo dňa 12.01.2011 podľa § 46 ods. 5 zákona č.\n511/1992 Zb. vyzval žalobcu na doplnenie odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového\núradu Veľký Krtíš č. 681/230/34135/10/Knop zo dňa 20.12.2010 v tom smere, aby\n1. uviedol rozpor s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú\nnesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,\n2. navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n\nDoplnenie odvolania mal žalobca predložiť v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy s poučením, že\nak výzve nevyhovie, Daňový úrad Veľký Krtíš odvolacie konanie vo veci odvolania proti dodatočnému\nplatobnému výmeru zastaví.\nDôvodom zastavenia odvolacieho konania bolo, že žalobca zmeškal lehotu na doplnenie odvolania. Ani\ntáto skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania sporná.\nSpor medzi účastníkmi konania spočíva v tom, že žalobca tvrdí, že nebol daný dôvod na to, aby\nho správca dane vyzýval na doplnenie odvolania. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu o zastavení\nodvolacieho konania uviedol: ,,... podané odvolanie po obsahovej stránke bolo plne spôsobilým úkonom\na na základe tam tvrdených skutočností bol správca dane povinný sa s podaným odvolaním zaoberať\na vysporiadať sa s námietkami, ktoré smerovali k tomu, že skutkový stav, na základe ktorého daňový\núrad rozhodol, nebol správne zistený a správca dane v tomto nevykonal dostatočné dokazovanie, resp.\nto konanie, ktoré vykonal bez našej súčinnosti, neviedlo a nemohlo viesť k správnemu zisteniu.“\nPodľa § 46 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. odvolanie musí obsahovať\na/ presné označenie prvostupňového orgánu,\nb/ presné označenie odvolávajúceho sa,\nc/ číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,\nd/ uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú\nnesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,\ne/ dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi\npredpismi,\nf/ navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia\nrozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje\npodané odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve prvostupňový orgán odvolávajúceho sa na\njeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia výzve\na určí na to primeranú lehotu, najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci sa tejto výzve v plnom\nrozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote\nurčenej vo výzve, prvostupňový orgán odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania\nje odvolanie prípustné. Ak odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá náležitosti ustanovené\nzákonom, správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením o spôsobe jeho\ndoplnenia; rovnako ho poučí aj o následkoch jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní odvolanie v\nplnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak daňový\nsubjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán konanie\nzastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nNajvyšší súd konštatuje, že obsahové náležitosti odvolania v § 46 ods. 4 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb.\nsú vymedzené alternatívne. Na perfektnosť odvolania stačí, ak odvolávajúci sa subjekt uvedie jeden z\ndôvodov uvedených v ustanovení § 46 ods. 4 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. Nie je sporné, že žalobca\nnapáda prvostupňové rozhodnutie správcu dane pre rozpor so skutkovým stavom.\nV prejednávanej veci preto bolo bez právneho významu, že odvolateľ doplnil odvolanie proti rozhodnutiu\nprvého stupňa až po uplynutí lehoty stanovenej správcom dane na doplnenie odvolania. Odvolateľ\nnepodal iba tzv. blanketové odvolanie, dôvodom odvolania bol nesprávne zistený skutkový stav.\nŽalovaný mal odvolanie prejednať v napadnutom rozsahu.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie\nžalovaného č. I/221/10611-54415/2011/994088-r zo dňa 25.05.2011 v spojení s prvostupňovým\n\nrozhodnutím č. 681/230/4698/11/Knop zo dňa 25.02.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nTreba ešte dodať, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesprávne uvedené\nzdaňovacie obdobie (I. štvrťrok 2008), za ktoré bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty\nv sume 1.486,15 €, pretože Daňový úrad Veľký Krtíš rozhodnutím č. 681/230/34135/10/Knop vyrubil\nplatiteľovi dane (žalobcovi) rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.486,15 € za zdaňovacie obdobie\nIII. štvrťrok 2008.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p.\na § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal právo na náhradu\ntrov konania.\nPrávo na náhradu trov konania si žalobca uplatnil v žalobe, trovy konania však v zmysle § 151 ods.\n1 O.s.p. nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Najvyšší súd preto podľa § 151\nods. 2 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu s výnimkou trov právneho\nzastúpenia, ktoré pozostávali zo súdneho poplatku z podanej žaloby vo výške 66 € a zo súdneho\npoplatku z podaného odvolania vo výške 70 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}