{"guid": "6f2a3e98-8e9a-4a9b-8ae7-7656cc33e4cb:8faa33f7-d0a9-483d-9a01-5a411981ea36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011200460.1", "spisova_znacka": "5Sžf/69/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/69/2012 z 28. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2013, sp. zn. 5Sžf/69/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011200460.1", "identifikacne_cislo": "6011200460", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2013-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-3", "nazov": "§ 250j ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8faa33f7-d0a9-483d-9a01-5a411981ea36", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200460.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200460.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200460.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/69/2012\n6011200460\n28. 02. 2013\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2013:6011200460.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu Liečebných\ntermálnych kúpeľov, a. s., Sklené Teplice, so sídlom Sklené Teplice 100, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti\nžalovaným - 1. Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Nová ul. 13, Banská Bystrica,\na 2. Obci Sklené Teplice, zastúpenej JUDr. Jozefom Baranom, advokátom, so sídlom Námestie\nMatice slovenskej 23/45, Žiar nad Hronom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného 1. č.\nI/221/953-5418/2011/990142-r z 19. januára 2011, č. I /221/953-5421/2011/990142-r z 20. januára\n2011, č. I/221/368-3272/2011/990142-r z 13. januára 2011 a č. I/221/3174-15976/2011/990142-r zo 14.\nfebruára 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2011-94\nzo 17. augusta 2011 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2011-139 z 18.\nseptembra 2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2011-94 zo\n17. augusta 2011 v spojení s uznesením z 18. septembra 2012, č. k. 23S/34/2011-139 vo veci samej\npotvrdzuje.\nV časti náhrady trov prvostupňového konania rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. augusta\n2011, č. k. 23S/34/2011-94 v spojení s uznesením č. k. 23S/34/2011-139 z 18. septembra 2012 m e n\ní tak, že žalovanému v prvom rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a a žalovanému v druhom\nrade je žalobca p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania v sume 127,64 eura na účet JUDr. Jozefa\nBarana, advokáta v Žiari nad Hronom do troch dní.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žaloby žalobcu, ktorými sa domáhal zrušenia\nrozhodnutí žalovaného 1. č. I/221/953-5418/2011/990142-r z 19. januára 2011 (ktorým bolo v zmysle §\n48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011 v znení rozhodnom v čase vyrubenia\njednotlivých daní (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) potvrdené rozhodnutie\nsprávcu dane - žalovaného 2. č. 456 z 28. októbra 2010, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 zákona č.\n511/1992 Zb. žalobcovi vyrubený rozdiel dane za ubytovanie za zdaňovacie obdobie v roku 2008 v sume\n1466,54 eura), rozhodnutia č. I/221/953-5421/2011/990142-r z 20. januára 2011 (ktorým žalovaný 1.\npotvrdil rozhodnutie žalovaného 2. č. 457 z 28. októbra 2010 (ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel\n\nz dane za ubytovanie za zdaňovacie obdobie v roku 2009 vo výške 1 591 eur), ďalej rozhodnutia č.\nI/221/368-3272/2011/990142-r z 13. januára 2011 (ktorým žalovaný 1. zamietol odvolanie žalobcu proti\nrozhodnutiu žalovaného 2. číslo 462/2010 z 3. novembra 2010, ktorým bola žalobcovi určená daň za\nubytovanie za obdobie od 1. apríla 2010 do 30. júna 2010 vo výške 4129,50 eura) a napokon číslo\nI/221/3174-15976/2011/990142-r zo 14. februára 2011 (ktorým žalovaný 1. zamietol odvolanie žalobcu\nproti rozhodnutiu žalovaného 2. č. 537/2010 zo 17. decembra 2010 (ktorým bola žalobcovi určená daň\nza ubytovanie za obdobie od 1. júla 2010 do 30. septembra 2010 vo výške 7032 eur).\nŽalobami sa žalobca domáhal preskúmania všetkých štyroch rozhodnutí žalovaných v 1. a 2. rade a\nnavrhol ich zrušenie dôvodiac tým, že ako zdravotnícke zariadenie, poskytuje iba ubytovanie pacientom\nv súvislosti s výkonom zdravotníckej - kúpeľnej starostlivosti, preto nevedie knihu ubytovaných, ale\nknihu pacientov a preto nepodlieha kategorizácii podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej\nrepubliky č. 277/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich\nzaraďovaní do kategórií a tried (ďalej len „vyhláška č. 277/2008 Z. z.“).\nKrajský súd podľa § 112 ods. 1 OSP (v spojení s § 245c ods. 1 veta prvá OSP) spojil na spoločné konanie\nkonania vo všetkých štyroch v žalobách z dôvodu, že ide o veci, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov\na skutkovo spolu súvisia.\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podľa § 244 ods. 1 OSP v súvislosti s § 247 ods. 1 OSP\na dospel k záveru, že zo strany žalovaných správnych orgánov nedošlo k porušeniu zákonnosti, ktoré\nby malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia §§ 37,\n38, 41 a 43 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a\ndrobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“ alebo zákon\no miestnych daniach“). S poukazom na § 1 vyhlášky č. 277/2008 Z. z. dospel krajský súd k záveru, že\nžalobca spĺňa podmienky, aby bol považovaný za platiteľa dane za ubytovanie s tým, že zároveň spĺňa\naj podmienky vymedzené v predmete dane v zmysle § 37 zákona č. 582/2004 Z. z.\nPodľa krajského súdu prvou podmienkou je poskytovanie odplatného prechodného ubytovania fyzickým\nosobám. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že poskytuje iba pobyt na lôžku. Pri poskytovaní\nkúpeľnej starostlivosti zväčša nejde o pacientov, ktorí sú viazaní na lôžko a musia dodržiavať nemocničný\nrežim. Ide o prechodné odplatné ubytovanie fyzických osôb v zariadenia žalobcu, ako aj v iných\nubytovacích zariadeniach mimo zariadení žalobcu, pri využívaní všetkých poskytovaných služieb\nžalobcu. Pokiaľ si fyzická osoba zvolí ubytovanie v kúpeľoch, táto musí zaplatiť daň za ubytovanie.\nDruhou podmienkou je podľa krajského súdu, že ide ubytovacie zariadenia ktorého kategorizáciu\nurčuje osobitný predpis. V súčasnosti upravuje kategorizáciu § 2 a § 3 vyhlášky č. 277/2008 Z. z. s\ntým, že charakteristika jednotlivých druhov kategórii je uvedená v § 4 citovanej vyhlášky. Na námietku\nžalobcu, že kategorizácia sa netýka zdravotníckych zariadení a že svoju činnosť nevykonáva na základe\nživnostenského oprávnenia, ale na základe rozhodnutia ministerstva zdravotníctva, krajský súd uviedol,\nže § 37 zákona č. 582/2004 Z. z. odkazuje iba na kategórie ubytovacích zariadení a nie na to, pod akú\ninštitúciu patrí.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie vytýkajúc krajskému súdu, že\nneúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Namietal, že krajský súd dospel k ničím\nnepodloženým zisteniam, že pri kúpeľnej starostlivosti nejde o pacientov, ktorí sú viazaní na lôžko, že\nzariadenie žalobcu nemožno porovnávať s kúpeľnou starostlivosťou, ďalej, že lôžko v nemocniciach nie\nje za odplatu a, že zariadenia žalobcu spĺňajú kategorizáciu podľa §§ 3 a 4 vyhlášky č. 277/2008 Z. z.\nĎalej namietal že súd ponechal v platnosti vyrubenú daň za ubytovanie v konkrétnej výške bez ohľadu\nna to, aby bolo zrejmé, ktorým osobám malo byť poskytnuté ubytovanie.\nPodľa názoru žalobcu krajský súd nesprávne posúdil otázku, či žalobca ako prevádzkovateľ prírodných\nliečebných kúpeľov poskytuje pobyt na lôžku ako službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej\nstarostlivosti alebo ubytovanie, ktoré je predmetom dane. Žalobca poukazoval nato, že nie je\ndaňovníkom ani platiteľom dane za ubytovanie a ani poskytovaný pobyt na lôžku, ako služba súvisiaca s\n\nposkytovaním zdravotníckej starostlivosti, nie je predmetom dane za ubytovanie nakoľko: ide o prírodné\nliečebné kúpele so zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti a nie ubytovacím zariadením, pričom\nžalobca neposkytuje odplatné prechodné ubytovanie v ubytovacom zariadení ale zdravotnú starostlivosť\na neposkytuje ani ubytovacie služby na základe živnostenského oprávnenia.\nKategorizácia podľa vyhlášky č. 419/2001 Z. z., ktorou sa upravuje kategorizácia ubytovacích zariadení a\nklasifikačné znaky na ich zaraďovanie do tried (ďalej len „vyhláška č. 419/2001 Z. z.“) zrušená vyhláškou\nč. 277/2008 Z. z., sa zaoberala iba kategorizáciou ubytovacích zariadení. Podľa žalobcu sa prvostupňový\nsúd nevysporiadal s námietkou, prečo by mala vyhláška č. 277/2008 Z. z. nahradiť vyhlášku č. 419/2001\nZ. z., keď to nevyplýva zo žiadneho prechodného ustanovenia. Prírodné liečebné kúpele nie sú zaradené\ndo taxatívneho výpočtu ubytovacích zariadení uvedených v § 2 vyhlášky č. 419/2001 Z. z. a prírodné\nliečebné kúpele nemožno zamieňať s kúpeľným hotelom ako ubytovacích zariadení.\nNa záver žalobca namietal, že nie sú dané podmienky na to, aby ním poskytované služby boli predmetom\ndane za ubytovanie, preto navrhol rozhodnutie krajského súdu zmeniť a rozhodnutia žalovaného v 1. a\n2. rade zrušiť a priznať náhradu trov konania.\nŽalovaný 2. podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, žiadajúc ich priznanie\ntak, ako boli vyčíslené.\nŽalovaný 1. vo svojom vyjadrení na odvolanie žalobcu l. z 21. novembra 2011 poukázal na to, že žalobca\nv odvolaní namieta tie isté skutočnosti ako v odvolaní proti platobným výmerom Obce Sklené Teplice\na zotrvávajúc na svojom vyjadrení k žalobe sa stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom\nv napadnutom rozsudku.\nNa odvolanie žalobcu sa vyjadril aj žalovaný 2. dňa 25. novembra 2011. Podľa jeho názoru krajský súd\nvykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dôkazy správne vyhodnotil a správne posúdil. Žalobca spĺňa\npodmienky platiteľa dane za ubytovanie nakoľko je prevádzkovateľom zariadenia, v ktorom poskytuje\nodplatné prechodné ubytovanie. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici v celom rozsahu potvrdil a žalovanému 2. priznal trovy odvolacieho\nkonania.\nPo vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky prípisom z 30. júla 2012 sp. zn. 23S/34/2011\nkrajský súd dopĺňacím uznesením č. k. 23S/34/2011-139 z 18. septembra 2012 krajský súd doplnil\nvyššie označený rozsudok tak, že konanie proti žalovanému 2. podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil a\nzároveň rozsudok doplnil i na základe odvolania žalovaného 2. (posúdiac toto podľa jeho obsahu) a\nzaviazal žalobcu podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zaplatiť\nžalovanému 2. trovy konania vo výške 567,14 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nDňa 24. októbra 2012 sa žalobca odvolal proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/34/211-139 z 18. septembra 2012 v časti o náhrade trov konania a namietal, že vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia, keďže predmetom konania je preskúmanie rozhodnutí správneho\norgánu podľa druhej hlavy piatej časti OSP, ktorá obsahuje v § 250 k a § 250 h OSP osobitnú úpravu\nnáhrady trov konania a súd preto nemal použiť všeobecné ustanovenia obsiahnuté v tretej časti OSP.\nPodľa žalobcu, ak krajský súd mal za to, že konanie bolo možné zastaviť mal tak urobiť na začiatku\nkonania a nebolo potrebné žiadať vyjadrenie žalovaného 2. Ak krajský súd rozhodol o zastavení konania\npotom, čo vyhlásil rozsudok vo veci samej v tomto štádiu, pričom bolo možné konanie zastaviť hneď\nna začiatku, priznanie trov právneho zastúpenia obci ako žalovanému 2., svedčí o nehospodárnom\nvedení konania, najmä ak trovy konania vynaložené žalovaným 2. spočívajú výlučne v trovách právneho\nzastúpenia za 4 úkony právnej služby, čo nie je možné považovať za trovy účelne vynaložené na\nbránenie práva.\n\nOkrem toho poukázal na to, že podľa § 250h ods. 2 OSP je možné priznať žalovanému správnemu\norgánu náhradu trov konania iba v prípade, ak bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, to\nčomu v posudzovanej veci nedošlo.\nVzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie krajského súdu zmeniť a žalovanému náhradu trovy konania\nnepriznať.\nŽalovaní v časti odvolací návrh ohľadom trov konania nepodali.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250j a ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 ods. 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu vo veci samej nie je\nmožné priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 224 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa piatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci\nsa sám v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú\npochybné najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny\npredpis.\nZ obsahu spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zistil, že\nnapadnuté rozhodnutia žalovaný 1. odôvodnil poukazom na ustanovenia článku 3 § 15 - 23 všeobecne\nzáväzného nariadenia žalovaného 2. o miestnych daniach a o miestnom poplatku za komunálne odpady\na drobnej stavby č. 2/2009 a č. 2/2008, ktorými obciam upravili platenie dane za ubytovanie. Listom\nzo dňa 11. mája 2010 žalovaný 2. vyžiadal od žalobcu doklady preukazujúce skutočnosti uvedené vo\nvýkazoch predložených za príslušné zdaňovacie obdobie a knihu ubytovaných hostí. Žalobca doklady\nnepredložil, v dôsledku čoho správca dane vykonal dňa 6. júla 2010 daňovú kontrolu, o ktorej vypracoval\nprotokol a zaslal žalobcovi na odsúhlasenie. Žalobca s vyrubením dane nesúhlasil s odôvodnením, že nie\nvšetci hostia uvedený v knihe boli aj ubytovaní. Správca dane jeho námietky neuznal a daň mu vyrubil.\nV odôvodnení rozhodnutia poukázal nato, že žalobca si podľa jeho názoru nesprávne vysvetľuje § 37\nzákona č. 582/2004 Z. z., ktorý odkazuje na ustanovenie § 2 vyhlášky č. 419/2001 Z. z. Pre zaradenie do\ntried nie je rozhodujúci názov zariadenia, ale to, či toto zariadenie spĺňa podmienky kategórii a uvedených\n\nvo vyhláške. Ďalej svoje rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca bol povinný správcovi dane nahlásiť\nskutočnosti rozhodujúce pre určenie dane na predpísanom tlačive. Žalobca tak neurobil a preto správca\ndane v zmysle § 42 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní, na splnenie tejto povinnosti vyzval. Správca\ndane vykonal miestne zisťovanie za účelom zistenia počtu ubytovaných osôb a prenocovaní podľa\núdajov z knihy ubytovaných. Žalobca vykonanie miestneho zisťovania neumožnil a doklady nepredložil,\npreto správca dane určil daň podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii a ktoré si sám zaobstaral. Správca\ndane dodržal zákonné podmienky na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok.\nPodľa § 37 zákona o miestnych daniach predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné\nubytovanie fyzickej osoby v ubytovacom zariadení, z ktorého kategorizáciu určuje osobitný predpis (ďalej\nlen zariadenie).\nPodľa § 38 zákona o miestnych daniach, daňovníkom je fyzická osoba, ktorá sa v zariadení odplatne\nprechodne ubytuje.\nPodľa § 41 zákon o miestnych daniach platiteľom dane je prevádzkovateľ zariadenia ktorý odplatné\nprechodné ubytovanie poskytuje.\nPodľa § 43 zákona o miestnych daniach obec ustanoví všeobecne záväzným nariadením podobnosti\n§§ 37 až 41, najmä náležitosti a lehotu oznamovacej povinnosti platiteľa dane, sadzbu dane, rozsah a\nspôsobu vedenia preukázanej evidencie na účely dane, spôsoby vyberania dane, náležitosti potvrdenia\no zaplatení dane, lehoty na účel dane, k spôsobu vyberania dane, a náležitosti potvrdenia o zaplatení\ndane, lehoty a spôsoby jej odvodu v obci prípadné oslobodenia od tejto dane alebo zníženia dane.\nPodľa § 1 vyhlášky č. 277/2008 Z. z., táto vyhláška ustanovuje druhy kategórii a triedy bytom akcií\nzariadení k ako aj klasifikačné znaky, ktoré musia spĺňať ubytovacie zariadenia pri zaraďovaní do\nkategórií a tried. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia\nposkytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.\nPodľa § 2 vyhlášky č. 277/2008 Z. z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie:\na/ ubytovacím zariadením je budova, alebo priestor alebo plocha, ktorou sa verejnosti celoročne\nposkytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s tým spojené služby,\nb/ kategóriou ubytovacieho zariadenia určenie druhu ubytovacieho zariadenia podľa § 3 na základe\nsplnených kritérií kategorizácie podľa klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov ubytovacieho\nzariadenia uvedených v prílohe,\nc/ triedou určenie minimálnych požiadaviek na vybavenie ubytovacieho zariadenia podľa jednotlivých\nkategórií a požiadaviek na úroveň a rozsah poskytovaných služieb v spojení s ubytovaním podľa kritérií\nuvedených v prílohe.\nPodľa § 4 zákona č. 578 /2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom do 30. novembra 2011 poskytovateľ je\na) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1. povolenia\n(§ 11) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu alebo 2.\nživnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo\nb) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (§ 10),\nc) fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe\npovolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie\nkúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzané zo zdravotného\npoistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v znení zákona č.\n\n720/2004 Z. z.) v znení účinnom do 30. novembra 2011, na základe verejného zdravotného poistenia sa\nplne alebo čiastočne uhrádza kúpeľná starostlivosť a nadväzuje na predchádzajúcu starostlivosť alebo\nústavnú starostlivosť.\nNajvyšší súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj ustanovení príslušnej vyhlášky\npo oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu, po\npreskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu\nvychádzajúc z ustanovení § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku. S týmto odôvodnením sa najvyšší súd v zásade stotožňuje,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku, k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní, dopĺňa nasledovné:\nZ uvedených skutkových zistení je zrejmé, že krajský súd správne aplikoval citované zákonné\nustanovenia, z ktorých vyplýva, že žalobca spĺňa podmienky vymedzené v predmete dane, pričom\nspĺňa aj podmienky nato, aby mohol byť považovaný za platiteľa dane za ubytovanie. Aj podľa názoru\nnajvyššieho súdu o pobyte na lôžku je možné hovoriť predovšetkým v súvislosti s poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti výlučne v nemocničných zariadeniach, čo je faktor, ktorý sa účelom určenia\ndiametrálne odlišuje od poskytovania kúpeľnej starostlivosti a to aj napriek tomu, že ani tam sa nedá\nvýnimočne vylúčiť, že v kúpeľnej starostlivosti môže byť aj kúpeľný hosť ktorý, môže byť pripútaný na\nlôžku, čo však nemení charakter a účelové určenie zariadenia kúpeľnej starostlivosti.\nV súlade z odôvodnením prvostupňového rozsudku treba poukázať aj na vyjadrenie samotného žalobcu\nna ústnom pojednávaní pred krajským súdom, keď uviedol, že nemajú hotely, ale len kúpeľné domy\na žalobcom predložený cenník za rok 2010, kde okrem iného je uvedené poskytovanie ubytovania za\nodplatu v penziónoch Lenka, Park, Relax v kúpeľnom dome, ústrednom dome a apartmánov. Z toho\nvyplýva, že žalobca spĺňa podmienky predmetu dane podľa § 37 zákona č. 582/2004 Z. z. a súčasne je\naj daňovníkom tejto dane podľa § 38 citovaného zákona.\nK námietke žalobcu, že „sa krajský súd nevysporiadal s jeho námietkou, prečo by mala vyhláška č.\n277/2008 Z. z. nahradiť vyhlášku č. 419/2001 Z. z., keď to nevyplýva zo žiadneho prechodného\nustanovenia“, najvyšší súd uvádza, že táto námietka je vo vzťahu k preskúmavanej veci bez akejkoľvek\nprávnej relevancie. Skutočnosť, že vyhláška č. 419/2001 Z. z. bola nahradená vyhláškou č. 277/2008\nZ. z., vyplýva priamo zo zrušujúceho ustanovenia § 9 tejto vyhlášky. Pokiaľ ustanovenie § 37 zákona\nč. 582/2004 Z. z. v poznámke 23 pod čiarou až do 30. novembra 2012 odkazovalo na ustanovenie § 2\nvyhlášky č. 419/2001 Z. z., treba dať do pozornosti, že vyhláška č. 419/2001 Z. z. bola zrušená od 1.\naugusta 2008, kedy nadobudla účinnosť vyhláška č. 277/2008 Z. z., ktorou sa správne orgány pri svojom\nrozhodovaní riadil, pričom poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter a slúži len na spresnenie\nvýkladu ustanovenia zákona a pre posúdenie veci je právne významné znenie zákonného ustanovenia\na platnej vyhlášky a nie odkaz v poznámke pod čiarou (k tomu pozri bližšie napr. R 109/2011).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu\nvznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, keď krajský súd sa s námietkami vznesenými v žalobe náležite vysporiadal a stotožniac sa s\ndôvodmi napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa § 250j ods. 3 veta druhá OSP\na § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nOhľadne odvolania žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/34/2011-139\nz 18. septembra 2012 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, sa najvyšší súd stotožnil s námietkou\nžalobcu, že krajský súd mal konanie proti žalovanému 2. zastaviť v takom štádiu konania, keď bola táto\nskutočnosť zrejmá, t. j. najneskôr pri prvom meritórnom úkone a nie až pri vyhlasovaní rozhodnutia vo\nveci samej.\nNaproti tomu, však bolo nevyhnutné prihliadnuť na ustanovenie § 1 OSP a § 25 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP, na základe ktorých, nie je možné žiadnemu účastníkovi konania uprieť právo na\núčelné právne zastupovanie za účelom obhajoby jeho právnych záujmov. V zmysle týchto zákonných\nustanovení najvyšší súd vychádzajúc z ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 246c\n\nods. 1 veta prvá OSP (žalobca zavinil svojím nesprávny označením okruhu žalovaných, že sa konanie\nvoči žalovanému 2. muselo zastaviť - § 250 ods. 4 OSP) prihliadol na skutočnosť, že žalovaným v 2.\nbola obec, ktorá nedisponuje kvalifikovanými právnikmi a na povahu úkonov právnej služby právneho\nzástupcu žalovaného 2. a dospel k záveru, že všetky úkony nie je možné vyhodnotiť ako účelné. Aj\nkeď krajský súd nepostupoval správne, ak so žalovaným 2. konal, je nutné prihliadnuť na to, že právny\nzástupca žalovaného 2. ako advokát mal vo veci konať s odbornou starostlivosťou, v rámci ktorej mal\npri rešpektovaní § 250 ods. 1 OSP a ods. 4 OSP namietať nedostatok pasívnej legitimácie najneskôr pri\nprvom úkone, ktorý bol oprávnený v mene zastúpeného urobiť a nie svojím postupom vo veci vytvárať\nďalšie trovy. Keďže takto právny zástupca žalovaného 2. nepostupoval, najvyšší súd mu priznal ako\núčelne vynaložené trovy len právo na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby,\nt. j. prípravu a prevzatie dňa 13. júna 2011 á 120,23 eura a režijný paušál á 7,41 eura, v zmysle vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250 k ods. 1 OSP, keďže žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný zo zákona\nnemá na náhradu trov konania právo.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}