{"guid": "b9c8f921-2e90-499d-9442-af4806d39a9e:87aa2ea6-b31c-42dd-aba5-b212035f80db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011200432.1", "spisova_znacka": "6Sžp/29/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/29/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 6Sžp/29/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011200432.1", "identifikacne_cislo": "6011200432", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-3", "nazov": "§ 249 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87aa2ea6-b31c-42dd-aba5-b212035f80db", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200432.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200432.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200432.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/29/2012\n6011200432\n27. 02. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:6011200432.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobkyne : Okresná\nprokuratúra vo Zvolene, Trhová 7, Zvolen, proti žalovanému : Mesto Detva, J.G. Tajovského 7, Detva,\nza účasti vedľajších účastníkov N., narodeného X. septembra XXXX, bytom Y. a D., bytom W., R. o\npreskúmanie zákonnosti oznámenia vydaného žalovaným pod č. j. : 144/208/JĽa-ozn. z 30. januára\n2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/43/2011-45 z 13.\njanuára 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 24S/43/2011-54 z 20. februára 2012, jednohlasne\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/43/2011-45 z 13. januára 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 24S/43/2011-54 z 20. februára\n2012 p o t v r d z u j e.\nŽiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého\nstupňa“) zamietol v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako\n„OSP“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s § 250b ods. 5\nOSP zrušenia opatrenia žalovaného č.j. 144/2008/JĽa-ozn. z 30. januára 2009 majúc za to, že vydaním\nopatrenia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol porušený zákon. O trovách konania rozhodol\npodľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni, ktorá nemala vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom preskúmavania v tomto konaní\nje opatrenie, ktorým žalovaný ako stavebný úrad oznámil ďalším účastníkom ako stavebníkom, že proti\nuskutočneniu jednoduchej stavby „M.“, v katastrálnom území S. (ďalej len „predmetnej stavby“) nemá\nnámietky poukazujúc tiež na to, že okruh účastníkov konania je daný podľa § 250 ods. 1,5 OSP a\nže skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Poukázal na to, že spor medzi žalobkyňou a\nžalovaným spočíval v rozdielnom posúdení výroku územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej\nstavby, konkrétne posledného odseku výroku a jeho poslednej vety : „Toto rozhodnutie platí podľa § 40\nods. 1 Stavebného zákona, v znení neskorších predpisov, 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.\nNestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej\ntýmto rozhodnutím resp. ohlásenie stavby“.\nPovažoval za potrebné uviesť, že územné rozhodnutie nebolo predmetom prieskumu v tomto súdnom\nkonaní, nakoľko nejde o prípad, na ktorý pamätá OSP v § 245 ods. 1 dodajúc, že preskúmavané\n\nopatrenie sa síce opiera o územné rozhodnutie, ktoré bolo preň aj záväzné, avšak nie je splnená\nposledná veta ustanovenia § 245 ods. 1 OSP, a to, že zároveň nie je pre jeho preskúmanie určený\nosobitný postup, keďže územné rozhodnutie je rozhodnutím, na preskúmanie ktorého je určený postup\npodľa V. časti OSP.\nNapriek vyššie uvedenému, odvolávajúc sa na ustanovenia § 39a ods. 5 vety prvej, § 55 ods. 2 písm.\na/ a § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení neskorších predpisov („stavebný zákon“) a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) venoval\npozornosť územnému rozhodnutiu vzťahujúcemu sa k predmetnej veci konštatujúc, že toto náležitosti\npožadované správnym poriadkom nespĺňa. Uviedol, že pokiaľ zákon oprávňuje správny orgán niečo\nurčiť, je rozhodnutím vo veci určenie tejto skutočnosti a v tejto súvislosti poukázal na to, že stavebný\nzákon v § 39a ods. 5 oprávňuje stavebný úrad, aby v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej\nprístavby alebo nadstavby určil, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného\nzákona. Majúc za to, že posledná veta výroku územného rozhodnutia nemá formu určovacieho výroku,\npretože neobsahuje výraz - slovné spojenie, že stavebný úrad niečo určuje poukázal tiež na to, že\ntakisto požiadavka zákona na uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nsplnená nie je. Ďalej konštatoval, že úplne absentuje k uvedenej vete výroku odôvodnenie, keďže ani\njedna veta odôvodnenia rozhodnutia sa tejto časti výroku nedotýka. Rovnako poukázal na to, že obrana\nžalovaného spočívajúca v odôvodnení použitej formulácie vo výroku jeho alternatívnosťou, ako aj ním\nďalšie uvádzané dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli sú úplne mimo práva a táto svedčí nielen o\npochybení, ktoré vyplýva priamo z predmetného výroku, ale aj o svojvoľnosti pri formulácii výroku, čiže\narbitrárnosti pri rozhodovaní. Opätovne zdôrazniac, že územné rozhodnutie nie je predmetom prieskumu\nzákonnosti v tomto konaní uviedol, že faktom je, že toto rozhodnutie podľa poslednej výrokovej vety\nje rozhodnutím aj o tom, že nestratí platnosť, ak v lehote dvoch rokov od jeho právoplatnosti bude\npodaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestňovanej týmto rozhodnutím, resp. ohlásenie stavby.\nPoukazujúc na znenie výrokovej vety predmetného územného rozhodnutia konštatoval, že z takéhoto\nznenia výroku je jednoznačné, že ide o výrok chybný, a to tak po stránke formálnej - nie je určovacou\nvetou, ako aj po stránke obsahovej - zákon nepripúšťa žiadne alternatívy. Uviedol však, že napriek\ntomu je dostatočne zrozumiteľný, aby si z jeho obsahu mohli účastníci vyvodiť záver o tom, že na\numiestňovanú stavbu postačuje ohlásenie a poukázal na to, že územné rozhodnutie je právoplatné a\nvykonateľné a pre stavebný úrad, ako aj účastníkov územného konania v ďalšom konaní záväzné, a to\naj keď je chybné, či nesprávne. Vychádzajúc z uvedeného sa preto nestotožnil s tvrdením žalobkyne o\nchýbajúcom výroku o tom, že na umiestňovanú stavbu stačí ohlásenie a tým aj o chýbajúcom podklade\npre vydanie predmetného opatrenia žalovaného. Poukazujúc na to, že pokiaľ stavebníci na základe\ntakéhoto územného rozhodnutia ohlásili jednoduchú stavbu, nemožno im pričítať absenciu konania v\ndobrej viere, a preto na rozdiel od žalobkyne dospel k názoru, že stavebníci mali dôvod predpokladať, že\nstačí na územným rozhodnutím umiestnenú jednoduchú stavbu - „M.“ ohlásenie stavby, keď predmetné\nrozhodnutie vo výroku priamo takýto postup naznačuje. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobkyňa\nsa v žalobe nijakým spôsobom nevysporiadala s tým, že rozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje\nako označenie ďalšieho postupu aj postup ohlásením stavby a dôvody žaloby založila výlučne na tom,\nže v územnom rozhodnutí rozhodnutie o takomto ďalšom postupe absentuje. Záverom zdôraznil, že\ndobrá viera na strane stavebníkov vyplýva z viacerých faktorov súčasne, a to tak zo znenia stavebného\nzákona umožňujúceho postup, pri ktorom stačí ohlásenie jednoduchej stavby, tak zo znenia územného\nrozhodnutia, ktoré predpokladá postup ohlásením stavby a v neposlednom rade, aj z postupu a poučení\nstavebného úradu, ktorý inštruoval stavebníkov postupovať ohlásením stavby a následne s ohlásením\naj súhlasil. Z uvedeného mal za to, že žalobkyňa mala na svoj postup aplikovať ustanovenie § 249 ods.\n3 OSP a podať žalobu len v prípade, ak by zrušením napadnutého rozhodnutia boli práva nadobudnuté\nv dobrej viere dotknuté len minimálne.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonnom stanovenej lehote odvolanie,\nnavrhujúc Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako príslušnému odvolaciemu súdu, aby postupom\npodľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/43/2011-45 z 13. januára 2012 a aby podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.\n\nPoukazujúc na to, že v územnom rozhodnutí vydanom stavebným úradom Mesta Detva č. 1758/2008/\nJĽa-rozh. zo 6. augusta 2008 nebolo určené, že na uskutočnenie predmetnej jednoduchej stavby\npostačí ohlásenie, teda ustanovenie § 39a ods. 5 stavebného zákona vôbec nebolo aplikované a\npreto nebola splnená obligatórna zákonná podmienka pre vydanie opatrenia stavebným úradom oznámenia č.j. 144/2008/JĽa - ozn. z 30. januára 2009, že „nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej\njednoduchej stavby“, zotrvala na právnom názore, zásade stavebného zákona a to, že všetky druhy\nstavieb vyžadujú stavebné povolenie. Konštatovala, že umožnenie realizovať stavbu len na základe\nohlásenia je len úľavou, obsiahnutou v § 39a ods. 5 vety prvej stavebného zákona, ktorú môže\nstavebný úrad stavebníkovi poskytnúť, pričom ide o prípad, keď územné konanie o umiestnení stavby\nnebolo spojené so stavebným konaním (§39a ods. 4 stavebného zákona) a stavebný úrad z podkladov\nzadovážených v územnom konaní dospeje k záveru, že v územnom rozhodnutí môže natoľko presne\nurčiť zastavovacie podmienky a požiadavky na projekt jednoduchej stavby, že následné stavebné\nkonanie by už bolo len formálne a nemohlo by nijako podstatne zmeniť požiadavky na stavbu z hľadiska\nochrany verejných záujmov chránených stavebným zákonom a osobitnými predpismi a práv účastníkov\nkonania a poukázala na to, že v takomto prípade stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko\nlen výrok rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a záväznosť rozhodne o poskytnutí tejto úľavy - t.j.\npodľa § 39a ods. 5 vety prvej stavebného zákona určí, že na jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie\npodľa § 55 ods. 2 stavebného zákona (k následnému ohláseniu však musia byť predložené podklady\ns náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie, aj projektová dokumentácia). V tejto súvislosti ďalej\nkonštatovala, že len ak územné rozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje aj tento výrok, stavebník,\nďalší účastníci územného konania, ako aj dotknuté orgány nadobudnú vedomosť, že stavebné konanie\nsa neuskutoční, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia stavebníkovi postačí\npodať ohlásenie a majú teda možnosť, pokiaľ s aplikáciou úľavy nesúhlasia, podať opravný prostriedok.\nPoukázala na to, že pokiaľ stavebný úrad v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby takúto úľavu\nneurčí (neskúma, resp. ak aj skúma, nezistí dôvodnosť jej aplikácie) a napriek tomu vydá opatrenie (tzv.\nsúhlas) podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, poruší tým zákon, keďže takýmto spôsobom dochádza\nk obchádzaniu zákonom obligatórne určenému a vyžadovanému priebehu stavebného konania podľa §\n58 až § 67 stavebného zákona dodajúc ďalej, že práve takéhoto nezákonného postupu spočívajúceho\nv odňatí práv opomenutých účastníkov, ako i absencie ingerencie dotknutých orgánov sa v napadnutom\nkonaní dopustil žalovaný správny orgán tým, že podriadil povoľovanie jednoduchej stavby právnemu\nrežimu ohlásenia, hoci k tomu neboli splnené zákonné podmienky, dokonca vydal opatrenie (tzv. súhlas)\nna základe neúplných podkladov (napr. aj bez projektovej dokumentácie).\nDôvodila ďalej tým, že v rámci preskúmavania zákonnosti nevzhliadla nezákonnosť existujúceho\núzemného rozhodnutia z dôvodu, že po jeho právoplatnosti mali stavebníci postupovať podľa § 58 a\nnasl. stavebného zákona a teda požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie.\nZáverom poukázala na to, že žaloba smeruje voči žalovanému za účasti stavebníkov a osôb, ktorým bolo\npriznané právo účastníka konania v územnom konaní zdôrazniac, že žiadny z účastníkov územného\nkonania, teda ani navrhovatelia - stavebníci, nemali dôvod domnievať sa, že realizácia jednoduchej\nstavby - rodinný dom, by mohla byť povolená bez uskutočnenia stavebného konania - bez stavebného\npovolenia, nakoľko v územnom rozhodnutí stavebný úrad neaplikoval prvú vetu § 39a ods. 5 stavebného\nzákona a neurčil, že na jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie, naviac skutočnosť, že stavebný úrad\npochybil v prospech stavebníkov, keď vydal nezákonné opatrenie, na základe ktorého títo v dobrej\nviere začali stavbu realizovať, nemôže v právnom štáte znamenať tolerovanie odňatia možnosti uplatniť\nzákonom priznané práva osobám, ktorým malo v stavebnom konaní prináležať postavenie účastníkov\nkonania a postavenie dotknutých orgánov.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nesúhlasil s jej tvrdením, že stavebným úradom\nnebolo určené, že na uskutočnenie jednoduchej stavby postačuje ohlásenie dôvodiac formuláciou\nvýroku rozhodnutia, v ktorom je alternatívne uvedené aj ohlásenie stavby. Obhajujúc opodstatnenie\nznenia tohto výroku uviedol, že v praxi stavebných úradov často dochádza k situácii, kedy medzi\nvydaným územným rozhodnutím a samotným ohlásením jednoduchej stavby podľa § 55 ods. 2\nstavebného zákona uplynie dlhšie časové obdobie spravidla viac ako 1 rok, pričom počas tohto\ndvojročného obdobia strácajú platnosť vyjadrenia niektorých dotknutých orgánov napr. vyjadrenia od\nSSE majú platnosť iba rok. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ by stavebníci podali žiadosť\no ohlásenie jednoduchej stavby a vyjadrenia dotknutých orgánov už stratili svoju platnosť, stavebný\n\núrad by ohlásenie stavby nemohol akceptovať a zároveň by musel zrušiť pôvodné územné rozhodnutie,\nv ktorom bolo výslovne a jednoznačne určené iba ohlásenie stavby, ktorým konaním by vznikli\nstavebníkom ďalšie náklady (zaplatenie správneho poplatku a pod.), došlo by k zbytočným prieťahom\nv konaní a k zbytočnému zaťažovaniu účastníkov v rozpore so zásadami vyjadrenými v § 3 ods. 4\nsprávneho poriadku.\nOdvolávajúc sa na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, ktorým ústavný\nsúd poskytol svoje stanovisko k výkladu práva, uviedol, že v rozhodnutí o umiestnení stavby a na neho\nnadväzujúcim oznámením o tom, že nemá námietky voči ohláseniu jednoduchej stavby bral do úvahy\nzmysel a účel stavebného zákona a zásady správneho konania (§ 3 ods. 4 správneho konania).\nRovnako nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že zvoleným postupom odňal možnosť dotknutým orgánom\npodávať záväzné stanoviská argumentujúc tým, že práva dotknutých orgánov zostali zachované,\nnakoľko obligatórnou súčasťou žiadosti o ohlásenie jednoduchej stavby je doloženie stanovísk\ndotknutých orgánov. Taktiež ozrejmil, že pri podaní oznámenia o uskutočnení jednoduchej stavby sa\núčastníci konania nevyjadrujú, avšak možnosť vyjadrenia im bola daná v rámci konania o umiestnení\nstavby, ktoré je dôležité z hľadiska priestorového umiestnenia stavby, minimálne určenie vzdialenosti\nod susednej nehnuteľnosti, orientácia stavby a pod., pri ktorom by mohli byť práva účastníkov konania,\nteda vlastníkov susediacich pozemkov najviac dotknuté.\nTrvajúc na svojom názore, že oznámenie stavebného úradu o tom, že nemá námietky proti\nuskutočneniu jednoduchej stavby spĺňa všetky požadované náležitosti podľa stavebného zákona,\nnavrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219\nods. 1 potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods.1,2 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. j: 144/2008/JĽaozn. z 30. januára 2009 k ohláseniu jednoduchej stavby - „I.“ na pozemku parc. Y., v katastrálnom území\nS. účastníkov konania - N. a D. a to na základe žaloby prokurátora podanej podľa § 35 ods. 1 písm.\nb/ OSP v spojení s § 250b ods. 5 OSP, ktorý má za to, že na vydanie oznámenia podľa § 57 ods. 2\nstavebného zákona neboli splnené zákonné podmienky, keďže stavebný úrad vo výroku rozhodnutia\no umiestnení jednoduchej stavby v súlade s ustanovením § 39a ods. 5 stavebného zákona explicitne\nneurčil, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona. V konaní nebolo\nsporné, že sa jedná o jednoduchú stavbu a tiež, že stavebníci konali v dobrej viere.\nV rámci posúdenia zákonnosti oznámenia vydaného v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 stavebného\nzákona žalovaným bolo nutné prihliadnuť na rozhodnutie o umiestnení jednoduchej stavby č.:\n1758/2008/JĽa - rozh. zo 6. augusta 2008 (ďalej aj ako „rozhodnutie o umiestnení stavby“), ktoré\nrozhodnutie, ako správne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemôže\nbyť predmetom súdneho prieskumu, a to s poukazom na ustanovenie § 245 ods. 1 OSP. V danom\nprípade je však vylúčené relevantné posúdenie zákonnosti oznámenia bez predchádzajúceho určenia,\nči rozhodnutie o umiestnení stavby poskytovalo stavebnému úradu legitímny podklad na vydanie\nnapadnutého oznámenia. Rovnako je, za účelom posúdenia eventuality porušenia práv a oprávnených\n\nzáujmov účastníkov neuskutočneného stavebného konania, potrebné prihliadnuť na postup žalovaného\nv územnom konaní, najmä pokiaľ ide o proces uplatnenia námietok účastníkov územného konania,\nkeďže ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 5 (resp. § 61 ods. 1 stavebného zákona) vymedzuje\nkoncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní. Podstata koncentračnej zásady spočíva v tom,\nže námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe je možné uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom\nústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 36 ods. 1, 2 stavebného zákona),\nneskôr nie je možné na ne prihliadnuť a nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní (§ 42 ods. 5\nstavebného zákona). Rovnako je pre danú vec významné, že námietky, ktoré mohol účastník účinne\nuplatniť v územnom konaní, avšak ich neuplatnil, nemôže účinne uplatniť v stavebnom konaní (§ 61\nods. 1 stavebného zákona).\nPodľa § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je\nstavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu.\nPodľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o\nstavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,\nktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám\nvrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\nPodľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým\norgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym\nzisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie\npri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania\ndo 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.\nPodľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný\núčel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a\nzámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v\núzemí a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických\nhodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby\nsi v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\nPodľa § 39a ods. 5 stavebného zákona stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej\nstavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods.\n2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa\n§ 120 a 121.\nPodľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky\nuskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad\nzabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\nJe nesporné, že územné konanie nie je možné nahradiť konaním stavebným a naopak. Tak územné,\nako aj stavebné konanie majú stavebným zákonom presne vymedzený účel, ktorý je následne v\nkaždom konkrétnom prípade rozpracovaný v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení. V územnom\nkonaní sa vydáva územné rozhodnutie, ktorým sa umiestňujú stavby, mení sa využitie územia alebo sa\nchránia dôležité záujmy v území. V stavebnom povolení stavebný úrad zase určí záväzné podmienky\nuskutočnenia a užívania stavby s prihliadnutím najmä na ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe\n\na pri užívaní stavby. V stavebnom zákone existujú dve ustanovenia, ktoré poskytujú určitú mieru\n„symbiózy“ medzi územným a stavebným konaním. Jedná sa o ustanovenie § 39a ods. 4 stavebného\nzákona umožňujúce stavebnému úradu spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným\nkonaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia\njednoznačné vzhľadom na pomery v území a ďalej o ustanovenie § 39a ods. 5 stavebného zákona,\nktorý poskytuje stavebnému úradu možnosť v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby\nalebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2.\nPokiaľ sa jedná o posúdenie zákonnosti výroku rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorým stavebný\núrad, využijúc ustanovenie § 39a ods. 5 stavebného zákona, poučil účastníkov o možnosti podať buď\nžiadosť o stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby, tak tento vykazuje jednoznačne znaky neurčitosti.\nStavebný úrad svojím rozhodnutím aplikoval alternatívnu formu výroku, ktorú však stavebný zákon\nv citovanom ustanovení nepripúšťa. Preto sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym\nnázorom krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco obsiahol v odôvodnení svojho rozsudku, pričom považuje\nza potrebné zdôrazniť, že v posudzovanom prípade rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže byť\nzákonným podkladom pre následné uskutočnenie stavby v zjednodušenom (ohlasovacom) konaní na\nzáklade ohlásenia podaného stavebníkmi v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 stavebného zákona.\nPreto nepochybne žalovaný správny orgán ako príslušný stavebný úrad pochybil, keď v súlade s\n§ 57 ods. 2 stavebného zákona predložené ohlásenie akceptoval tým, že stavebníkom oznámil, že\nproti uskutočneniu stavby nemá námietky. Je žiaduce na tomto mieste znovu zopakovať, že v danom\nprípade bolo potrebné na uskutočnenie stavby stavebníkov N. a D. vydať po riadne vykonanom\nstavebnom konaní stavebné povolenie. V tomto smere sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje s\nnázorom žalobkyne. Odhliadnuc od uvedeného je však potrebné na tomto mieste rovnako zdôrazniť,\nže výrok rozhodnutia o umiestnení stavby možnosť podať ohlásenie stavby namiesto žiadosti o vydanie\nstavebného povolenia, obsahoval.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ako\n„zákon č. 153/201 Z. z.“ alebo „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené\nzáujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom\nzáujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia\nzákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej\npôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek\nvplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických\nosôb, právnických osôb a štátu.\nPodľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo\norgán uvedený v odseku 1 písm. a/ nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd\nžalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a\nza podmienok uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 249 ods. 3 OSP Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ (ďalej len \"žaloba\")\ndbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.\nŽaloba prokurátora predstavuje osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych\norgánov, z hľadiska toho, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a preto takúto žalobu\nnepodal. Samotná žaloba prokurátora slúži k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č.\n153/2001 Z. z., chráni objektívne právo, pričom prokurátor, postupujúc v zmysle ustanovenia § 249 ods.\n3 OSP, pri jej podaní dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.\n\nV tejto súvislosti však najvyšší súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010 sp. zn. 8Sžo/440/2009, v ktorom najvyšší súd vychádzajúc\nz ustanovenia § 249 ods. 3 OSP dospel k záveru, že : „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je\npotrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle\nproporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.“\nPri posudzovaní existencie tejto osobitnej podmienky, nevyhnutne potrebnej k úspešnosti žaloby\nprokurátora, najvyšší súd vychádzal jednak, ako bolo už vyššie uvedené, z eventuality porušenia práv\na právom chránených záujmov účastníkov neuskutočneného stavebného konania, ako aj z možného\nvýsledku konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného by sa v súlade s § 88a stavebného zákona uskutočnilo konanie o dodatočnom povolení\nstavby, keďže podľa faktického stavu je predmetná stavba postavená.\nZ obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že N. a D. podali dňa 16. decembra\n2008 žalovanému ako príslušnému stavebnému úradu ohlásenie jednoduchej stavby „M.“ na pozemku\nparc. Y. v katastrálnom území S., pričom na predmetnú stavbu vydal žalovaný dňa 6. augusta 2008 pod č.\nj: 1758/2008/JĽa - rozh., územné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. Septembra 2008.\nŽalovaný dňa 30. januára 2009 pod č. j: 14482008/JĽa-ozn. oznámil stavebníkom, že pri rešpektovaní\nním stanovených podmienok, nemá námietky proti uskutočneniu stavby. K ohláseniu jednoduchej stavby\ndoložili stavebníci rozhodnutie o umiestnení stavby č.: 1758/2008/JĽa - rozh. zo 6. augusta 2008, výpis\nz listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S., kópiu z katastrálnej mapy, vyhlásenie o zabezpečení\nodborného dozoru na stavbe a projektovú dokumentáciu.\nV oznámení k ohláseniu jednoduchej stavby žalovaný, ako príslušný stavebný úrad určil stavebníkom\nnasledovné podmienky :\n1. Stavba bude realizovaná na pozemku, parc. Y., v katastrálnom území S. podľa projektovej\ndokumentácie, overenej Ing. arch. I., autorizovaným stavebným inžinierom, reg. č. 1710AA, s dátumom\nvypracovania 06/2008. Prípadné zmeny stavby nesmú byť vykonané bez predchádzajúceho povolenia\npríslušného stavebného úradu.\n2. Stavba bude vytýčená podľa podmienok územného rozhodnutia, vydaného Mestom Detva dňa 6.\naugusta 2008 pod č. j. 1758/2008/JĽa - rozh., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. septembra 2008,\nv zmysle projektu osadenia stavby RD, vypracovaného V., autorizovaným stavebným inžinierom, reg.\nč. 1710AA, s dátumom vypracovania 06/2008. Stavebník dodrží podmienky uvedeného územného\nrozhodnutia.\n3. Pri uskutočnení stavby je potrebné dodržiavať predpisy, týkajúce sa bezpečnosti práce a technických\nzariadení a dbať o ochranu zdravia osôb na stavenisku.\n4. Pri výstavbe dodržiavať požiadavky ustanovenia § 48 až § 52 na uskutočnenie stavieb a všetky\npríslušné platné technické normy.\n5. Stavba bude dokončená najneskôr do : 12/2012.\n6. Stavebník podľa § 66 ods. 2 písm. h/ stavebného zákona v znení neskorších predpisov oznámi začatie\nstavby stavebnému úradu.\n7. Pred začatím prác požiadať správcov inžinierskych sietí o vytýčenie ich polohy.\n8. Stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocne. Stavebný dozor nad uskutočňovaním stavby\nbude vykonávať I., Y.\n9. Stavenisko zriadiť v súlade s § 43i ods. 3 a ods. 5 stavebného zákona v znení neskorších predpisov.\n10. Technické údaje stavby : zastavaná plocha 95,00 m2, obytná plocha celkom 88,00 m2, úžitková\nplocha celkom 134,00 m2, počet b. j. 1.\n\n11. Iné podmienky uskutočnenia stavby : zvislé konštrukcie - z tehál BRITTERM /YTONG/, obvodové\nkonštrukcie - drevená kostrová konštrukcia opláštená DEKCEL doskami, strop - keramický strop BRITTERM, strešná krytina - pálená škridla, strecha sedlová, krov - so stredovými väznicami 180/220 a s\nkrokvami 75/180, interiérové dvere - drevené, okná a vonkajšie dvere - plastové - s izolačným dvojsklom.\n12. Pred užívaním stavby stavebník požiada stavebný úrad o kolaudáciu stavby, ku ktorej doloží\ngeometrický plán skutočného vyhotovenia stavby a doklady v zmysle stavebného zákona.\nĎalej z obsahu administratívneho spisu vzťahujúceho sa k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby\nvyplynuli pre odvolací súd ďalšie relevantné skutočnosti, a to predovšetkým, že v rámci územného\nkonania bola stavebníkmi predložená projektová dokumentácia vrátane projektu osadenia stavby,\nako aj záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Rovnako z obsahu spisu vyplýva, že účastníci\núzemného konania námietky v územnom konaní nevzniesli, pričom boli oboznámení aj s projektovou\ndokumentáciou a s osadením stavby, teda s priestorovým umiestnením navrhovaného umiestnenia\nstavby.\nV posudzovanej veci nepochybne došlo ku kolízii ochrany objektívneho práva a ochrany dobromyseľne\nnadobudnutých práv stavebníkov, ktorí v zmysle inštrukcií stavebného úradu podali ohlásenie o\nuskutočnení jednoduchej stavby v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona, respektíve došlo k stretu\ndvoch základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty a princípu legality, pričom sa dá\nvo všeobecnosti povedať, že ani jednému z nich neprináleží väčší rozsah ochrany.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústavný súd“) však vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS\n21/08 poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty\ndôvodiac, že : „...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné\nprincípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí\norgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu\nprávnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty,\nčím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“\nJe pravdou, že vyššie citovaný nález ústavného súdu bol založený na skutočnostiach, ktoré sa\nnepribližujú skutkovému stavu v prejednávanej veci, avšak najvyšší súd chcel týmto nálezom\ndemonštrovať, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho\nštátu, medzi ktoré nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený primát, a preto je potrebné\nkaždý prejednávaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti daného prípadu (jeho\nosobitosti).\nPráve s ohľadom na vyššie uvedené bolo pre najvyšší súd v danej veci rozhodujúce posúdiť mieru\nzavinenia stavebníkov na nezákonnom stave, proporcionalitu výsledku zamýšľaného žalobou, v podobe\nuskutočnenia konania o dodatočnom povolení stavby a v závislosti od výsledku tohto posúdenia,\nrozhodnúť.\nZ obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že stavebníci nijakým komisívnym ani omisívnym\nkonaním neprispeli k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nZ vyjadrenia stavebníkov je ďalej zrejmé, že predmetná stavba je v súčasnosti už postavená a z\ntoho vyplýva, že nie je možné technicky dosiahnuť jej zmenu (iné vonkajšie ani vnútorné priestorové\nusporiadanie).\nPráve tieto dve vyššie uvedené skutočnosti boli pre rozhodnutie najvyššieho súdu určujúce , že v\ndanom prípade uprednostnil princíp právnej istoty pred princípom legality, ktorý bol konaním žalovaného\nsprávneho orgánu v podobe vydania napadnutého rozhodnutia skutočne dotknutý, avšak len formálne\n\nuskutočnenie dodatočného povolenia stavby podľa § 88a stavebného zákona, ktoré by sa uskutočnilo\nv prípade, ak by najvyšší súd žalobe vyhovel, sa javí v danom prípade ako nehospodárne a neúčelne.\nZ vyššie uvedených dôvodov mal najvyšší súd za to, že krajský súd nepochybil, ak žalobu v súlade s\nustanovením § 250j ods. 1 OSP zamietol a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 24S/43/2011-45 z 13. januára 2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 24S/43/2011-54 z 20.\nfebruára 2012 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh\nprokurátora.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/43/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}], "citovane_v": []}