{"guid": "7f2892b6-25a0-47d7-bbe8-c63f1c128348:91c97011-c69e-4bce-a688-53c9a6e25d36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011200413.1", "spisova_znacka": "6Sžp/34/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/34/2012 z 20. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2013, sp. zn. 6Sžp/34/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011200413.1", "identifikacne_cislo": "6011200413", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2013-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-3", "nazov": "§ 249 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91c97011-c69e-4bce-a688-53c9a6e25d36", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200413.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200413.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200413.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/34/2012\n6011200413\n20. 03. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:6011200413.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobkyne : Okresná\nprokuratúra vo Zvolene, Trhová 7, Zvolen, proti žalovanému : Mesto Detva, J.G. Tajovského 7, Detva,\nza účasti ďalších účastníkov : 1. X., bytom S., P.. J., bytom U. č. XX, . P. o preskúmanie zákonnosti\noznámenia vydaného žalovaným pod č. 2608/2008/JĽa - ozn. z 30. januára 2009, o odvolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/35/2011-55 z 3. februára 2012, jednohlasne,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/35/2011-55 z 3. februára 2012, p o t v r d z u j e.\nŽiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého\nstupňa“) zamietol v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako\n„OSP“) žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s § 250b ods.\n5 OSP zrušenia opatrenia žalovaného č. j. 2608/2008/JĽa - ozn. z 30. januára 2009 majúc za to, že\nvydaním opatrenia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol porušený zákon. O trovách konania\nrozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni, ktorá nemala vo veci úspech, náhradu trov konania\nnepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu\nzistil, že žalovaný ako stavebný úrad na základe návrhu X. a manželky J. na vydanie rozhodnutia o\numiestnení stavby rodinného domu, vydal s poukazom na § 39 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný\nzákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) dňa 30. januára 2009 (správne malo byť uvedené 10.06.2008)\nrozhodnutie č. 696/2008/JĽa - rozh. o umiestení stavby „.“ pozostávajúcej z prízemia, obytného\npodkrovia, prípojok na inžinierske siete, na pozemku parc. KN-C č. XXXX v k. ú. P. a určil podmienky\npre umiestnenie predmetnej stavby (body 1-12) s poukazom na § 39 stavebného zákona a súčasne\ntýmto rozhodnutím stanovil, že platí 2 roky od nadobudnutia právoplatnosti a nestratí platnosť, ak v\ntejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestnenej týmto rozhodnutím, resp.\nohlásenie stavby. Poukázal ďalej na to, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia o. i. vyplýva, že k\nvydanému územnému rozhodnutiu neboli vznesené zo strany účastníkov konania námietky a k stavbe\nsa vyjadrili príslušné orgány, ktorých stanoviská boli zahrnuté do podmienok tohto rozhodnutia.\n\nUviedol, že na základe ohlásenia jednoduchej stavby z 21. novembra 2008 žalovaný (stavebný úrad)\noznámil oznámením č. 2608/2008/JĽa - ozn. z 30. januára 2009, že nemá námietky proti uskutočneniu\nohlásenej jednoduchej stavby „Y.“, pričom predmetným opatrením súčasne určil podmienky pod bodmi\n1-12, ktoré sú stavebníci povinní dodržať. Poukázal na to, že skutkové okolnosti prejednávaného\nprípadu neboli medzi účastníkmi konania sporné dodajúc, že sporné bolo posúdenie výroku územného\nrozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, najmä jeho posledného odseku a poslednej vety :\n„Toto rozhodnutie platí podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona, v znení jeho noviel, 2 roky odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné\npovolenie stavby, umiestnenej týmto rozhodnutím, resp. ohlásenie stavby, ku ktorému stavebník doloží\nvšetky potrebné doklady v zmysle Stavebného zákona.“ V tejto súvislosti však zdôraznil, že samotné\nvydané územné rozhodnutie nemôže byť predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, pretože\nnejde o prípad, na ktorý je možné aplikovať ustanovenie § 245 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého\npri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného\nsprávneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené\nrozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup dodajúc, že preskúmavané\nopatrenie - oznámenie stavebného úradu sa síce opiera o územné rozhodnutie, ktoré bolo preň aj\nzáväzné, avšak nie je splnená jedna z podmienok uvedených v ustanovení § 245 ods. 1 OSP a to, že\nby pre jeho preskúmanie nebol určený osobitný postup, keďže na jeho preskúmanie je určený postup\npodľa 5. časti OSP.\nNapriek vyššie uvedenému, odvolávajúc sa na ustanovenia § 46, § 47 ods. 1, 2, a 3 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako\n„správny poriadok“), § 39a ods. 5, § 55 ods. 2 písm. a/ a § 57 ods. 2 stavebného zákona venoval\npozornosť územnému rozhodnutiu, konkrétne poslednej vete výroku, konštatujúc, že táto jednoznačne\nnespĺňa náležitosti požadované správnym poriadkom. Uviedol, že pokiaľ zákon oprávňuje správny\norgán nejakú skutočnosť určiť, je rozhodnutím vo veci určenie tejto skutočnosti a v tejto súvislosti\npoukázal na to, že stavebný zákon v § 39a ods. 5 oprávňuje stavebný úrad, aby v rozhodnutí o\numiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určil, že na jej uskutočnenie postačí\nohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona. Majúc za to, že posledná veta výroku územného\nrozhodnutia nemá formu určovacieho výroku a taktiež nespĺňa náležitosti stanovené správnym\nporiadkom (§ 47 ods. 2) tým, že výrok neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, navyše územné rozhodnutie vôbec neobsahuje odôvodnenie týkajúce sa tejto časti výroku,\noznačil právnou irelevantnosťou obranu žalovaného spočívajúcu v odôvodnení použitej formulácie\nvo výroku jeho alternatívnosťou. Zdôraznil, že argumentácia žalovaného svedčí nielen o pochybení,\nktoré vyplýva priamo z predmetného výroku, ale aj o svojvoľnosti pri jeho formulácií, t.j. arbitrárnosti\npri rozhodovaní. Opätovne poukazujúc na znenie poslednej výrokovej vety predmetného územného\nrozhodnutia konštatoval, že z tejto nesporne vyplýva, že v územnom rozhodnutí bolo rozhodnuté aj\no tom, že toto nestratí platnosť, ak v lehote 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti bude podaná\nžiadosť o stavebné povolenie stavby umiestnenej týmto rozhodnutím (Y. stavebníkov X. a manželky J.),\nprípadne ohlásenie stavby, ku ktorému stavebník doloží všetky potrebné doklady zdôrazniac zároveň,\nže z takéhoto znenia výroku je jednoznačné, že ide o chybný výrok, a to tak po stránke formálnej\n(absentuje určovacia veta), ako aj po stránke obsahovej (stavebný zákon nepripúšťa žiadne alternatívy).\nUviedol však, že napriek tomu, že táto časť výroku je celkovo nesprávna, jedná sa o výrok dostatočne\nzrozumiteľný na to, aby si z jeho obsahu mohol účastník vyvodiť záver o tom, že na umiestňovanú stavbu\npostačuje ohlásenie, to znamená, že uvedený záver si mohli vyvodiť aj všetci tí, pre ochranu ktorých\nzáujmov žalobkyňa žiada napadnuté oznámenie žalovaného zrušiť dodajúc, že z obsahu predloženého\nspisu, z územného rozhodnutia i vyjadrenia ďalších účastníkov konania vyplýva, že účastníci územného\nkonania nemali žiadne námietky proti jednoduchej stavbe stavebníkov - ďalších účastníkov konania.\nNestotožniac sa s tvrdením žalobkyne o chýbajúcom výroku o tom, že na umiestňovanú stavbu stačí\nohlásenie a tým o chýbajúcom podklade pre vydanie žalobou napadnutého opatrenia (oznámenia)\nžalovaným mal za to, že predmetné územné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, a teda tak\npre stavebný úrad, ako aj pre účastníkov stavebného konania v ďalšom konaní záväzné, a to aj\nvtedy, ak je chybné alebo nesprávne, a preto vyhodnotil postup stavebníkov, ktorí na základe takto\nvydaného územného rozhodnutia ohlásili uskutočnenie jednoduchej stavby (svojho rodinného domu,\npodľa vyjadrenia účastníkov pri výstavbe postupujú výlučne podľa pokynov uvedených stavebným\núradom v zmysle ohlásenia stavby a tento plánujú v roku 2012 dokončiť), za konanie v dobrej viere.\n\nOdvolávajúc sa na vyššie uvedené konštatoval, že stavebníci postupovali spôsobom označeným\nv územnom rozhodnutí, keď stavebnému úradu ohlásili uskutočnenie jednoduchej stavby (pričom\nje nesporné, že predmetná stavba spĺňa kritéria jednoduchej stavby), ktorá bola týmto územným\nrozhodnutím umiestnená, majúc tiež za to, že stavebníci svoje právo postaviť jednoduchú stavbu na\nzáklade súhlasu stavebného úradu, resp. oznámenia stavebného úradu, že nemá proti uskutočneniu\nohlásenej stavby námietky, nadobudli v dobrej viere.\nTiež poukázal na to, že žalobkyňa sa v žalobe nevysporiadala nijakým spôsobom s tým, že rozhodnutie\no umiestnení stavby obsahuje ako označenie ďalšieho možného postupu, aj postup ohlásením stavby,\npričom v žalobných dôvodoch uvádza výlučne tvrdenie, že v územnom rozhodnutí rozhodnutie o takomto\npostupe absentuje. Z uvedeného dôvodu sa preto nemohol stotožniť s jej záverom, že žalovaný nemal v\núzemnom rozhodnutí podklad pre vydanie napadnutého opatrenia a ani s tým, že žalobkyňa nemusela\npostupovať podľa § 249 ods. 3 OSP, pretože účastníci územného konania (vrátane stavebníkov)\nnemali dôvod domnievať sa, že na predmetnú jednoduchú stavbu stačí jej ohlásenie. Ďalej dôvodil, že\nstavebný zákon umožňuje postup, pri ktorom stačí ohlásenie jednoduchej stavby, pričom je nesporné, že\npredmetná stavba spĺňa kritéria jednoduchej stavby a rovnako územné rozhodnutie predpokladá postup\nohlásením jednoduchej stavby a takýto postup vyplýva aj z postupu a usmernení stavebného úradu\nadresovaných stavebníkom, pričom stavebný úrad následne s ohlásením stavby súhlasil a dodal, že z\nuvedených faktorov je možné vyvodiť konanie stavebníkov v dobrej viere.\nVychádzajúc ďalej z ustanovení § 35 ods. 1 písm. d/ OSP a § 249 ods. 3 OSP konštatoval, že v\npreskúmavanom prípade nebola splnená podmienka stanovená v § 249 ods. 3 OSP a to, že prokurátor\npri podaní takéhoto návrhu dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.\nV tejto súvislosti zdôraznil, že ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere požíva ochranu v súlade s\nústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického\nprávneho štátu (čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky) dodajúc, že práva ďalších účastníkov, ktoré boli\nnadobudnuté v dobrej viere (dobromyseľne) požívajú právnu ochranu.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonnom stanovenej lehote odvolanie,\nnavrhujúc Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako príslušnému odvolaciemu súdu, aby postupom\npodľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/35/2011-55 z 3. februára 2012 a aby podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.\nPoukazujúc na to, že v územnom rozhodnutí vydanom stavebným úradom Mesta Detva č. 696/208/\nJĽa - rozh. z 10. júna 2008 nebolo určené, že na uskutočnenie predmetnej jednoduchej stavby\npostačí ohlásenie, teda ustanovenie § 39a ods. 5 stavebného zákona vôbec nebolo aplikované a\npreto nebola splnená obligatórna zákonná podmienka pre vydanie opatrenia stavebným úradom oznámenia č. j. 2608/208/JĽa - ozn. z 30. januára 2009, že „nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej\njednoduchej stavby“, zotrvala na právnom názore, zásade stavebného zákona a to, že všetky druhy\nstavieb vyžadujú stavebné povolenie. Konštatovala, že umožnenie realizovať stavbu len na základe\nohlásenia je len úľavou, obsiahnutou v § 39a ods. 5 vety prvej stavebného zákona, ktorú môže\nstavebný úrad stavebníkovi poskytnúť, pričom ide o prípad, keď územné konanie o umiestnení stavby\nnebolo spojené so stavebným konaním (§39a ods. 4 stavebného zákona) a stavebný úrad z podkladov\nzadovážených v územnom konaní dospeje k záveru, že v územnom rozhodnutí môže natoľko presne\nurčiť zastavovacie podmienky a požiadavky na projekt jednoduchej stavby, že následné stavebné\nkonanie by už bolo len formálne a nemohlo by nijako podstatne zmeniť požiadavky na stavbu z hľadiska\nochrany verejných záujmov chránených stavebným zákonom a osobitnými predpismi a práv účastníkov\nkonania a poukázala na to, že v takomto prípade stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko\nlen výrok rozhodnutia nadobúda právoplatnosť a záväznosť rozhodne o poskytnutí tejto úľavy - t. j.\npodľa § 39a ods. 5 vety prvej stavebného zákona určí, že na jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie\npodľa § 55 ods. 2 stavebného zákona (k následnému ohláseniu však musia byť predložené podklady\ns náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie, aj projektová dokumentácia). V tejto súvislosti ďalej\nkonštatovala, že len ak územné rozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje aj tento výrok, stavebník,\nďalší účastníci územného konania, ako aj dotknuté orgány nadobudnú vedomosť, že stavebné konanie\nsa neuskutoční, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia stavebníkovi postačí\npodať ohlásenie a majú teda možnosť, pokiaľ s aplikáciou úľavy nesúhlasia, podať opravný prostriedok.\n\nPoukázala na to, že pokiaľ stavebný úrad v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby takúto úľavu\nneurčí (neskúma, resp. ak aj skúma, nezistí dôvodnosť jej aplikácie) a napriek tomu vydá opatrenie (tzv.\nsúhlas) podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, poruší tým zákon, keďže takýmto spôsobom dochádza\nk obchádzaniu zákonom obligatórne určenému a vyžadovanému priebehu stavebného konania podľa §\n58 až § 67 stavebného zákona dodajúc ďalej, že práve takéhoto nezákonného postupu spočívajúceho\nv odňatí práv opomenutých účastníkov, ako i absencie ingerencie dotknutých orgánov sa v napadnutom\nkonaní dopustil žalovaný správny orgán tým, že podriadil povoľovanie jednoduchej stavby právnemu\nrežimu ohlásenia, hoci k tomu neboli splnené zákonné podmienky, dokonca vydal opatrenie (tzv. súhlas)\nna základe neúplných podkladov (napr. aj bez projektovej dokumentácie).\nDôvodila ďalej tým, že v rámci preskúmavania zákonnosti nevzhliadla nezákonnosť existujúceho\núzemného rozhodnutia z dôvodu, že po jeho právoplatnosti mali stavebníci postupovať podľa § 58 a\nnasl. stavebného zákona a teda požiadať stavebný úrad o stavebné povolenie.\nZáverom poukázala na to, že žaloba smeruje voči žalovanému za účasti stavebníkov a osôb, ktorým bolo\npriznané právo účastníka konania v územnom konaní zdôrazniac, že žiadny z účastníkov územného\nkonania, teda ani navrhovatelia - stavebníci, nemali dôvod domnievať sa, že realizácia jednoduchej\nstavby - rodinný dom, by mohla byť povolená bez uskutočnenia stavebného konania - bez stavebného\npovolenia, nakoľko v územnom rozhodnutí stavebný úrad neaplikoval prvú vetu § 39a ods. 5 stavebného\nzákona a neurčil, že na jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie, naviac skutočnosť, že stavebný úrad\npochybil v prospech stavebníkov, keď vydal nezákonné opatrenie, na základe ktorého títo v dobrej\nviere začali stavbu realizovať, nemôže v právnom štáte znamenať tolerovanie odňatia možnosti uplatniť\nzákonom priznané práva osobám, ktorým malo v stavebnom konaní prináležať postavenie účastníkov\nkonania a postavenie dotknutých orgánov.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nesúhlasil s jej tvrdením, že stavebným úradom\nnebolo určené, že na uskutočnenie jednoduchej stavby postačuje ohlásenie dôvodiac formuláciou\nvýroku rozhodnutia, v ktorom je alternatívne uvedené aj ohlásenie stavby. Obhajujúc opodstatnenie\nznenia tohto výroku uviedol, že v praxi stavebných úradov často dochádza k situácii, kedy medzi\nvydaným územným rozhodnutím a samotným ohlásením jednoduchej stavby podľa § 55 ods. 2\nstavebného zákona uplynie dlhšie časové obdobie spravidla viac ako 1 rok, pričom počas tohto\ndvojročného obdobia strácajú platnosť vyjadrenia niektorých dotknutých orgánov napr. vyjadrenia od\nSSE majú platnosť iba rok. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ by stavebníci podali žiadosť\no ohlásenie jednoduchej stavby a vyjadrenia dotknutých orgánov už stratili svoju platnosť, stavebný\núrad by ohlásenie stavby nemohol akceptovať a zároveň by musel zrušiť pôvodné územné rozhodnutie,\nv ktorom bolo výslovne a jednoznačne určené iba ohlásenie stavby, ktorým konaním by vznikli\nstavebníkom ďalšie náklady (zaplatenie správneho poplatku a pod.), došlo by k zbytočným prieťahom\nv konaní a k zbytočnému zaťažovaniu účastníkov v rozpore so zásadami vyjadrenými v § 3 ods. 4\nsprávneho poriadku.\nOdvolávajúc sa na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07, ktorým ústavný\nsúd poskytol svoje stanovisko k výkladu práva, uviedol, že v rozhodnutí o umiestnení stavby a na neho\nnadväzujúcim oznámením o tom, že nemá námietky voči ohláseniu jednoduchej stavby bral do úvahy\nzmysel a účel stavebného zákona a zásady správneho konania (§ 3 ods. 4 správneho konania).\nRovnako nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že zvoleným postupom odňal možnosť dotknutým orgánom\npodávať záväzné stanoviská argumentujúc tým, že práva dotknutých orgánov zostali zachované,\nnakoľko obligatórnou súčasťou žiadosti o ohlásenie jednoduchej stavby je doloženie stanovísk\ndotknutých orgánov. Taktiež ozrejmil, že pri podaní oznámenia o uskutočnení jednoduchej stavby sa\núčastníci konania nevyjadrujú, avšak možnosť vyjadrenia im bola daná v rámci konania o umiestnení\nstavby, ktoré je dôležité z hľadiska priestorového umiestnenia stavby, minimálne určenie vzdialenosti\nod susednej nehnuteľnosti, orientácia stavby a pod., pri ktorom by mohli byť práva účastníkov konania,\nteda vlastníkov susediacich pozemkov najviac dotknuté.\nTrvajúc na svojom názore, že oznámenie stavebného úradu o tom, že nemá námietky proti\nuskutočneniu jednoduchej stavby spĺňa všetky požadované náležitosti podľa stavebného zákona,\nnavrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219\nods. 1 potvrdil.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods.1, 2 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. : 2608/2008/JĽa\n- ozn. z 30. januára 2009 k ohláseniu jednoduchej stavby „Y.“ účastníkov konania X. a manželky J., a\nto na základe žaloby prokurátora podanej podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s § 250b ods. 5\nOSP, ktorý má za to, že na vydanie oznámenia podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona neboli splnené\nzákonné podmienky, keďže stavebný úrad vo výroku rozhodnutia o umiestnení jednoduchej stavby v\nsúlade s ustanovením § 39a ods. 5 stavebného zákona explicitne neurčil, že na jej uskutočnenie postačí\nohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona. V konaní nebolo sporné, že sa jedná o jednoduchú\nstavbu a tiež, že stavebníci konali v dobrej viere.\nV rámci posúdenia zákonnosti oznámenia vydaného v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 stavebného\nzákona žalovaným bolo nutné prihliadnuť na rozhodnutie o umiestnení jednoduchej stavby č.: 696/2008/\nJĽa - rozh. z 10. júna 2008 (ďalej aj ako „rozhodnutie o umiestnení stavby“), ktoré rozhodnutie, ako\nsprávne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemôže byť predmetom\nsúdneho prieskumu, a to s poukazom na ustanovenie § 245 ods. 1 OSP. V danom prípade je však\nvylúčené relevantné posúdenie zákonnosti oznámenia bez predchádzajúceho určenia, či rozhodnutie\no umiestnení stavby poskytovalo stavebnému úradu legitímny podklad na vydanie napadnutého\noznámenia. Rovnako je, za účelom posúdenia eventuality porušenia práv a oprávnených záujmov\núčastníkov neuskutočneného stavebného konania, potrebné prihliadnuť na postup žalovaného v\núzemnom konaní, najmä pokiaľ ide o proces uplatnenia námietok účastníkov územného konania, keďže\nustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 5 (resp. § 61 ods. 1 stavebného zákona) vymedzuje koncentračnú\nzásadu v územnom a stavebnom konaní. Podstata koncentračnej zásady spočíva v tom, že námietky\na pripomienky k navrhovanej stavbe je možné uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom\npojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 36 ods. 1, 2 stavebného zákona), neskôr\nnie je možné na ne prihliadnuť a nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní (§ 42 ods. 5 stavebného\nzákona). Rovnako je pre danú vec významné, že námietky, ktoré mohol účastník účinne uplatniť v\núzemnom konaní, avšak ich neuplatnil, nemôže účinne uplatniť v stavebnom konaní (§ 61 ods. 1\nstavebného zákona).\nPodľa § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je\nstavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu.\nPodľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o\nstavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,\nktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám\nvrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\nPodľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým\norgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym\nzisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie\n\npri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania\ndo 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.\nPodľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný\núčel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a\nzámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v\núzemí a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických\nhodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby\nsi v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,\nprojektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa\nmusia zahrnúť do stavebného povolenia.\nPodľa § 39a ods. 5 stavebného zákona stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej\nstavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods.\n2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa\n§ 120 a 121.\nPodľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky\nuskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad\nzabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní\nstavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich\npredpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým\nvylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.\nJe nesporné, že územné konanie nie je možné nahradiť konaním stavebným a naopak. Tak územné,\nako aj stavebné konanie majú stavebným zákonom presne vymedzený účel, ktorý je následne v\nkaždom konkrétnom prípade rozpracovaný v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení. V územnom\nkonaní sa vydáva územné rozhodnutie, ktorým sa umiestňujú stavby, mení sa využitie územia alebo sa\nchránia dôležité záujmy v území. V stavebnom povolení stavebný úrad zase určí záväzné podmienky\nuskutočnenia a užívania stavby s prihliadnutím najmä na ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe\na pri užívaní stavby. V stavebnom zákone existujú dve ustanovenia, ktoré poskytujú určitú mieru\n„symbiózy“ medzi územným a stavebným konaním. Jedná sa o ustanovenie § 39a ods. 4 stavebného\nzákona umožňujúce stavebnému úradu spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným\nkonaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia\njednoznačné vzhľadom na pomery v území a ďalej o ustanovenie § 39a ods. 5 stavebného zákona,\nktorý poskytuje stavebnému úradu možnosť v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby\nalebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2.\nPokiaľ sa jedná o posúdenie zákonnosti výroku rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorým stavebný\núrad, využijúc ustanovenie § 39a ods. 5 stavebného zákona, poučil účastníkov o možnosti podať buď\nžiadosť o stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby, tak tento vykazuje jednoznačne znaky neurčitosti.\nStavebný úrad svojím rozhodnutím aplikoval alternatívnu formu výroku, ktorú však stavebný zákon\nv citovanom ustanovení nepripúšťa. Preto sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnym\nnázorom krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco obsiahol v odôvodnení svojho rozsudku, pričom považuje\nza potrebné zdôrazniť, že v posudzovanom prípade rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže byť\nzákonným podkladom pre následné uskutočnenie stavby v zjednodušenom (ohlasovacom) konaní na\nzáklade ohlásenia podaného stavebníkmi v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 stavebného zákona.\nPreto nepochybne žalovaný správny orgán ako príslušný stavebný úrad pochybil, keď v súlade s §\n57 ods. 2 stavebného zákona predložené ohlásenie akceptoval tým, že stavebníkom oznámil, že proti\nuskutočneniu stavby nemá námietky. Je žiaduce na tomto mieste znovu zopakovať, že v danom prípade\nbolo potrebné na uskutočnenie stavby stavebníkov X. R. a manželky J. vydať po riadne vykonanom\nstavebnom konaní stavebné povolenie. V tomto smere sa najvyšší súd v plnom rozsahu stotožňuje s\nnázorom žalobkyne. Odhliadnuc od uvedeného je však potrebné na tomto mieste rovnako zdôrazniť,\nže výrok rozhodnutia o umiestnení stavby možnosť podať ohlásenie stavby namiesto žiadosti o vydanie\nstavebného povolenia, obsahoval.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len ako\n„zákon č. 153/201 Z. z.“ alebo „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené\nzáujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom\nzáujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia\nzákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej\npôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek\nvplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických\nosôb, právnických osôb a štátu.\nPodľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo\norgán uvedený v odseku 1 písm. a) nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd\nžalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a\nza podmienok uvedených v tomto zákone.\nPodľa § 249 ods. 3 OSP Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ (ďalej len \"žaloba\")\ndbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.\nŽaloba prokurátora predstavuje osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych\norgánov, z hľadiska toho, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a preto takúto žalobu\nnepodal. Samotná žaloba prokurátora slúži k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č.\n153/2001 Z. z., chráni objektívne právo, pričom prokurátor, postupujúc v zmysle ustanovenia § 249 ods.\n3 OSP, pri jej podaní dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.\nV tejto súvislosti však najvyšší súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010 sp. zn. 8Sžo/440/2009, v ktorom najvyšší súd vychádzajúc\nz ustanovenia § 249 ods. 3 OSP dospel k záveru, že : „Pri podávaní žaloby zo strany prokurátora je\npotrebné, aby prokurátor posudzoval každý prípad so zreteľom na všetky okolnosti prípadu v zmysle\nproporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.“\nPri posudzovaní existencie tejto osobitnej podmienky, nevyhnutne potrebnej k úspešnosti žaloby\nprokurátora, najvyšší súd vychádzal jednak, ako bolo už vyššie uvedené, z eventuality porušenia práv\na právom chránených záujmov účastníkov neuskutočneného stavebného konania, ako aj z možného\nvýsledku konania o dodatočnom povolení stavby, nakoľko v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného by sa v súlade s § 88a stavebného zákona uskutočnilo konanie o dodatočnom povolení\nstavby, keďže podľa faktického stavu je stavba stavebníkov už postavená.\nZ obsahu administratívneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že X. s manželkou podali dňa\n21. novembra 2008 žalovanému ako príslušnému stavebnému úradu ohlásenie jednoduchej stavby\n„Y.“ na pozemku parc. KN - C č. XXXX/X, v katastrálnom území P., pričom na predmetnú stavbu\nvydal žalovaný dňa 10. júna 2008 pod č.j. : 696/2008/JĽa - rozh. rozhodnutie o umiestnení stavby.\nŽalovaný dňa 30. januára 2009 pod č.: 2608/2008/JĽa-ozn. oznámil stavebníkom, že pri rešpektovaní\nním stanovených podmienok, nemá námietky proti uskutočneniu stavby. K ohláseniu jednoduchej stavby\ndoložili stavebníci územné rozhodnutie č.: 696/2008/JĽa - rozh z 10. júna 2008, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 16. júla 2008, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P., kópiu z\nkatastrálnej mapy, rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene č. j. 2008/01736 zo 6.\noktóbra 2008 a vyhlásenie o zabezpečení odborného dozoru na stavbe.\n\nV oznámení k ohláseniu jednoduchej stavby žalovaný, ako príslušný stavebný úrad určil stavebníkom\nnasledovné podmienky :\n1. Stavba bude realizovaná na pozemku, parc. KN-C č. XXXX/X., v katastrálnom území P., podľa\nprojektovej dokumentácie, vypracovanej H., M.R. B., P., s dátumom vypracovania 02/2007. Prípadné\nzmeny stavby nesmú byť vykonané bez predchádzajúceho povolenia príslušnému stavebného úradu.\n2. Stavba bude vytýčená podľa podmienok územného rozhodnutia, vydaného Mestom Detva dňa\n10. júna 2008 pod č.j. 696/2008/JĽa - rozh., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júla 2008, v\nzmysle projektu osadenia stavby RD, vypracovaného H., M.R. B., P. s dátumom vypracovania 01/2007.\nStavebník dodrží podmienky uvedeného územného rozhodnutia.\n3. Pri uskutočnení stavby je potrebné dodržiavať predpisy, týkajúce sa bezpečnosti práce a technických\nzariadení a dbať o ochranu zdravia osôb na stavenisku.\n4. Pri výstavbe dodržiavať požiadavky ustanovenia § 48 až § 52 na uskutočnenie stavieb a všetky\npríslušné platné technické normy.\n5. Stavba bude dokončená najneskôr do : 12/2014.\n6. Stavebník podľa § 66 ods. 2, písm. h/ stavebného zákona v znení neskorších predpisov oznámi\nzačatie stavby stavebnému úradu.\n7. Pred začatím prác požiadať správcov inžinierskych sietí o vytýčenie ich polohy.\n8. Stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocne. Stavebný dozor nad uskutočňovaním stavby\nbude vykonávať X., P., P..\n9. Stavenisko zriadiť v súlade s § 43i ods. 3 a ods. 5 stavebného zákona v znení neskorších predpisov.\n10. Technické údaje stavby : zastavaná plocha 129,50 m2, obytná plocha celkom 73,00 m2, úžitková\nplocha celkom 173,00 m2, počet b. j. 1.\n11. Iné podmienky uskutočnenia stavby : zvislé konštrukcie - tvárnice HEBEL, strop - systém PREMACO,\nstrešná krytina - betónová BRAMAC, krov - drevený so stredovými väznicami, okná a vonkajšie dvere\n- drevené /eurookná/ s izolačným dvojsklom.\n12. Pred užívaním stavby stavebník požiada stavebný úrad o kolaudáciu stavby, ku ktorej doloží\ngeometrický plán skutočného vyhotovenia stavby a doklady v zmysle stavebného zákona.\nĎalej z obsahu administratívneho spisu vzťahujúceho sa k vydaniu rozhodnutia o umiestnení stavby\nvyplynuli pre odvolací súd ďalšie relevantné skutočnosti a to predovšetkým, že v rámci územného\nkonania bola stavebníkmi predložená projektová dokumentácia vrátane projektu osadenia stavby,\nako aj záväzné stanoviská dotknutých orgánov. Rovnako z obsahu spisu vyplýva, že účastníci\núzemného konania námietky v územnom konaní nevzniesli, pričom boli oboznámení aj s projektovou\ndokumentáciou a s osadením stavby, teda s priestorovým umiestnením navrhovaného umiestnenia\nstavby.\nV posudzovanej veci nepochybne došlo ku kolízii ochrany objektívneho práva a ochrany dobromyseľne\nnadobudnutých práv stavebníkov, ktorí v zmysle inštrukcií stavebného úradu podali ohlásenie o\nuskutočnení jednoduchej stavby v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona, respektíve došlo k stretu\ndvoch základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty a princípu legality, pričom sa dá\nvo všeobecnosti povedať, že ani jednému z nich neprináleží väčší rozsah ochrany.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústavný súd“) však vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS\n21/08 poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty\ndôvodiac, že : „...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné\nprincípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí\n\norgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu\nprávnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty,\nčím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“\nJe pravdou, že vyššie citovaný nález ústavného súdu bol založený na skutočnostiach, ktoré sa\nnepribližujú skutkovému stavu v prejednávanej veci, avšak najvyšší súd chcel týmto nálezom\ndemonštrovať, že princíp zákonnosti nemá v porovnaní s ostatnými princípmi materiálneho právneho\nštátu, medzi ktoré nepochybne princíp právnej istoty patrí, zaručený primát, a preto je potrebné\nkaždý prejednávaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky konkrétnosti daného prípadu (jeho\nosobitosti).\nPráve s ohľadom na vyššie uvedené bolo pre najvyšší súd v danej veci rozhodujúce posúdiť mieru\nzavinenia stavebníkov na nezákonnom stave, proporcionalitu výsledku zamýšľaného žalobou, v podobe\nuskutočnenia konania o dodatočnom povolení stavby a v závislosti od výsledku tohto posúdenia,\nrozhodnúť.\nZ obsahu administratívneho spisu je nepochybné, že stavebníci nijakým komisívnym ani omisívnym\nkonaním neprispeli k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nZ vyjadrenia stavebníkov je ďalej zrejmé, že predmetná stavba je v súčasnosti už postavená a z\ntoho vyplýva, že nie je možné technicky dosiahnuť jej zmenu (iné vonkajšie ani vnútorné priestorové\nusporiadanie).\nPráve tieto dve vyššie uvedené skutočnosti boli pre rozhodnutie najvyššieho súdu určujúce, že v\ndanom prípade uprednostnil princíp právnej istoty pred princípom legality, ktorý bol konaním žalovaného\nsprávneho orgánu v podobe vydania napadnutého rozhodnutia skutočne dotknutý, avšak len formálne\nuskutočnenie dodatočného povolenia stavby podľa § 88a stavebného zákona, ktoré by sa uskutočnilo\nv prípade, ak by najvyšší súd žalobe vyhovel, sa javí v danom prípade ako nehospodárne a neúčelne.\nZ vyššie uvedených dôvodov mal najvyšší súd za to, že krajský súd nepochybil, ak žalobu v súlade s\nustanovením § 250j ods. 1 OSP zamietol a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 24S/35/2011-55 zo dňa 3. februára 2012 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v\nspojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 146 ods. 1 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie začalo na návrh\nprokurátora.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}