{"guid": "2c2a1431-faf9-4e57-a143-a6ca8804688c:f8cc0511-56ce-42d0-92a9-5b7afeb09010", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011200103.1", "spisova_znacka": "5Sžf/48/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/48/2012 z 15. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2013, sp. zn. 5Sžf/48/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011200103.1", "identifikacne_cislo": "6011200103", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8cc0511-56ce-42d0-92a9-5b7afeb09010", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200103.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200103.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200103.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/48/2012\n6011200103\n15. 08. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:6011200103.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobkyne obchodnej\nspoločnosti AGROMAS, s. r. o., so sídlom v Sládkovičove, Fučíkova 131, proti žalovanému Finančnému\nriaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/227/19287-128454/2010/992906-r zo 17. decembra 2010, na odvolanie\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. marca 2012, č. k. 20S/4/2011-49, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. marca 2012, č.\nk. 20S/4/2011-49 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/227/19287-128454/ 2010/992906-r zo 17. decembra 2010, ktorým\nžalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Sládkovičovo č. 617/230/15983/2010/Dum z 21. októbra\n2010. Týmto rozhodnutím Daňový úrad Sládkovičovo (ďalej len „správca dane“) uložil žalobkyni v\nzmysle ustanovenia § 35 ods. 5 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo\n„zákon o správe daní“) pokutu vo výške 1.659,69 eura za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2005 v lehote určenej správcom dane.\nKrajský súd v Trnave posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní\nvychádzal z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o správe daní a dospel k záveru, že žalobu je potrebné s\npoukazom na § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.\nV danom prípade spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo, či boli splnené podmienky pre\naplikáciu fikcie doručenia v súlade s ustanovením § 17 ods. 3 zákona o správe daní v súvislosti s\ndoručovaním zásielky obsahujúcej výzvu správcu dane na podanie daňového priznania k dani z príjmov\nprávnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2005 v lehote určenej správcom dane.\nKrajský súd konštatoval, že v danom prípade bolo preukázateľne zistené, že výzva na podanie daňového\npriznania nebola žalobkyni doručená z dôvodu nezastihnutia, ale z dôvodu nemožnosti ju nemožnosti\nju doručiť. Krajský súd uviedol, že postup poštového doručovateľa bol dodržaný, keď tento pri prvom\npokuse o doručenie predmetnej zásielky žalobkyňu nezastihol (14. septembra 2010), písomne oznámil\n\nžalobkyni, že opakované doručenie bude realizované dňa 16. septembra 2010, ktoré bolo neúspešné, a\npreto bola zásielka týmto dňom uložená na pošte, ktorú skutočnosť oznámil žalobkyni. Túto skutočnosť\npotvrdila aj sama žalobkyňa predložením fotokópie oznámenia o uložení zásielky. Keďže si žalobkyňa v\nlehote do 15 dní od uloženia zásielky na pošte, túto nevyzdvihla, považoval správca dane ako aj žalovaný\nposledný deň tejto lehoty za deň jej doručenia (01. októbra 2010).\nPokiaľ ide o ďalšie žalobné dôvody uvádzané žalobkyňou (nevykonávanie žiadnej činnosti v roku 2005,\nštátny rozpočet nebol ukrátený na príjmoch), tieto krajský súd nepovažoval za opodstatnené, nakoľko\nustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ukladá\npovinnosť podať daňové priznanie všetkým právnickým osobám, bez ohľadu na to, či mali príjmy alebo\nnie a v žiadnom prípade neoslobodzuje daňový subjekt od podania daňového priznania.\nZ týchto dôvodov krajský súd žalobu zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v procesne neúspešnej\nžalobkyni ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa namietala, že na doručenie písomnosti sa ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o správe daní\nuplatňuje v prípade ak sa adresát na adrese sídla zdržiava, ale v čase jeho doručenia je nezastihnutý.\nUstanovenie § 17 ods. 10 zákona o správe daní sa použije v prípade ak z objektívnych príčin nie je\nmožné písomnosť adresátovi doručiť, napr., že sa na adrese sídla nezdržiava. Žalobkyňa uviedla, že\nv ich prípade ich doručovateľ Slovenskej pošty dňa 16. septembra 2010 upovedomil o odbernej lehote\n18 kalendárnych dní na vyzdvihnutie zásielky z dôvodu nezastihnutia, pričom poukazovala na dôkaz\n- fotokópiu oznámenia o uložení zásielky. Z uvedeného podľa názoru žalobkyne vyplýva, že výzva na\npodanie daňového priznania jej nebola doručená z dôvodu nezastihnutia a nie z dôvodu nemožnosti jej\ndoručenia. Uviedla, že možnosť doručenia výzvy dokazuje aj skutočnosť, že sa pravidelne na adrese\nsídla spoločnosti zdržiavajú a jej splnomocnenec chodí pravidelne, minimálne 3 krát v týždni na poštu.\nPreto podľa jej názoru mal správca dane aj doručovateľ postupovať podľa § 17 ods. 3 zákona, t. j. mali\nbyť doručovateľom upovedomení o opakovanom doručení písomnosti v určitý deň a hodinu, prípadne\naj prostredníctvom jej splnomocnenca. Toto sa však nestalo, a preto je žalobkyňa toho názoru, že pri\ndoručovaní zásielky - výzvy na podanie daňového priznania neboli správne dodržané ustanovenia § 17\nzákona o správe daní a pokuta im teda nebola uložená v súlade so zákonom.\nĎalej žalobkyňa namietala, že nesúhlasí s konštatovaním, uvedeným v odôvodnení rozhodnutia o\nuložení pokuty, že svojim konaním spôsobila ukrátenie štátneho rozpočtu a rozpočtu ďalších subjektov\nnaviazaných na štátny rozpočet, na príjmoch, pretože žalobkyňa v roku 2005 nevykonávala žiadnu\nčinnosť. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s časťou\nodvolania, ktorou napadla nezákonný postup pri doručovaní výzvy na podanie daňového priznania. Z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiaden skutkový ani právny záver, na základe ktorého\nžalovaný vyhodnotil doručovanie zásielky ako zákonné, nevysporiadal sa s odvolacími argumentami\nžalobkyne a nie je z neho zrejmé ani to, že osobitná úprava doručovania v zákone o správe daní nie je\nsamoúčelná, a teda správcovi dane by nemalo byť ľahostajné, podľa ktorého konkrétneho ustanovenia\ndoručovanie vykonáva, nakoľko nesprávny postup môže mať na daňovníka ďalekosiahle negatívne\nnásledky. Žalobkyňa taktiež poukazovala na to, že všetkými argumentami obsiahnutými v žalobe sa\nnevysporiadal ani krajský súd.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý ako\nodvolací orgán rozhodnutím č. I/227/19287-128454/2010/992906-r zo 17. decembra 2010, potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Sládkovičovo č. 617/230/ 15983/2010/Dum z 21. októbra 2010, ktorým\nsprávca dane uložil žalobkyni pokutu vo výške 1.659,69 eura za nepodanie daňového priznania k dani\nz príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2005 v lehote určenej správcom dane.\nRozhodujúcim v danej veci však predovšetkým bolo posúdenie, či správca dane doručoval žalobkyni\nzásielku obsahujúcu výzvu na podanie daňového priznania za rok 2005 v súlade s ustanoveniami § 17\nzákona o správe daní.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 17 ods. 3 zákona o správe daní ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných\nrúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že\npísomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,\nuloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom\nvyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný\ndeň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.\nPodľa § 17 ods. 10 zákona o správe daní ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk\nprávnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej\nalebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci\n(§ 31 <aspi://module='ASPI'&link='511/1992%20Zb.%252331'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) alebo podľa\nosobitného zákona, 1b) písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia\nnedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú\nosobu, o tom nedozvie.\nV ustanovení § 17 ods. 3 zákona o správe daní je upravené náhradné doručovanie. Pri doručovaní\ndo vlastných rúk sa totiž môže stať, že doručovateľ adresáta nezastihne, hoci sa adresát v mieste\ndoručenia zdržuje. V takýchto prípadoch zákon pripúšťa tzv. náhradné doručenie, ktoré spočíva v tom,\nže doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomí (napr. nechá oznámenie), že písomnosť príde\ndoručiť v určitý deň a hodinu. Po opakovanom a bezvýslednom pokuse o doručenie bude písomnosť\nuložená na pošte alebo obecnom úrade po dobu 15 dní, o čom sa adresát vhodným spôsobom\nvyrozumie. Uplynutím posledného dňa tejto lehoty sa považuje písomnosť za doručenú, aj keď si ju\nadresát do tejto doby neprevzal, resp. sa o jej uložení nedozvedel. Ide o tzv. fikciu doručenia, pretože\nzákon pripúšťa možnosť, že písomnosť sa považuje za doručenú, hoci tomu tak v skutočnosti nie je.\nTýmto spôsobom však možno doručiť písomnosť len ak sa adresát v mieste doručenia zdržuje, čo treba\nvykladať tak, že momentálne nebol zastihnutý a jeho neprítomnosť je len náhodná. Za zdržiavanie sa v\nmieste doručenia treba považovať to, že adresát sa spravidla vracia do tohto bytu alebo pracoviska.\nPri doručovaní písomnosti v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o správe daní je zásielka po márnom\nuplynutí lehoty na uloženie vrátená poštou späť správcovi dane. V zmysle tohto ustanovenia sa zásielka\nuplynutím 15-teho dňa považuje za doručenú, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.\nV súvislosti s náhradným doručením - postupom podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o správe daní\nje potrebné poukázať na rozdielnu úložnú lehotu stanovenú v článku 49 poštových podmienok, ktorá\nje vo všeobecnosti 18-dňová a 15-dňovou úložnou lehotou podľa zákona o správe daní. Podľa názoru\nnajvyššieho súdu správca dane nemôže akceptovať prevzatie písomnosti v lehote podľa poštových\n\npodmienok, pretože na účely správy daní platí v prípade náhradného doručovania zásadne lehota\nstanovená zákonom o správe daní (ako lex specialis), teda 15 dňová lehota.\nUstanovenie § 17 ods. 10 zákona o správe daní, upravuje spôsob doručovania právnickej osobe a\ntýmto spôsobom správca dane postupuje v prípade, že správca dane má k dispozícií adresu (ktorú\nprávnická osoba uviedla pri plnení svojej registračnej, resp. oznamovacej povinnosti) na ktorú bude\npríslušné písomnosti zasielať. V prípade, že predmetnú písomnosť nebude možné adresátovi na ním\nuvedenú adresu doručiť, neuskutoční sa opakovaný pokus o doručenie písomnosti, ale táto sa považuje\nza doručenú adresátovi po troch dňoch od jej vrátenia správcovi dane.\nZ porovnania vyššie citovaných ustanovení teda vypláva, že ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o správe\ndaní upravuje doručovanie písomnosti fyzickým osobám, kedy sa v prípade nezastihnutia adresáta\nvyžaduje upovedomenie adresáta o dni a čase opakovaného doručenia zásielky a až následne pri\nneúspechu tohto opakovaného doručenia zásielky sa táto ukladá na pošte a adresát sa vhodným\nspôsobom upovedomí o jej uložení. Ustanovenie § 17 ods. 10 zákona o správe daní upravuje\ndoručovanie písomností správcu dane právnickým osobám (obchodným spoločnostiam), kde sa už\nupovedomenie adresáta o dni a čase opakovaného doručovania písomnosti nevyžaduje a pri neúspechu\nprvotného doručovania sa písomnosť uloží na pošte a adresát sa len upovedomí o uložení zásielky.\nV preskúmavanej veci bolo z obsahu administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že zásielka\nobsahujúca výzvu na podanie daňového priznania č. 617/230/14162/10/Dum z 09. septembra 2010 bola\nžalobkyni neúspešne doručovaná dňa 14. septembra 2010 na adresu jej oficiálneho sídla uvedeného v\nobchodnom registri, a to Sládkovičovo, Fučíkova 131/111. Napriek tomu, že pošta opakované doručenie\nnebola povinná uskutočniť, toto vykonala dňa 16. septembra 2010. Keďže aj opakovaný pokus o\ndoručenie zostal bezvýsledný, zásielku v tento deň uložila na pošte a žalobkyňu oznámením o uložení\nzásielky upovedomila o jej uložení. Skutočnosť, že žalobkyňa sa o uložení zásielky dozvedela, potvrdila\naj v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty, keď fotokópiu oznámenia o jej uložení priložila k tomuto\nodvolaniu. Žalobkyňa však oznámenie o uložení zásielky ignorovala, túto si nevyzdvihla a preto správca\ndane, ako aj žalovaný, správne v zmysle ustanovenia § 17 ods. 10 zákona o správe daní, považovali\ntúto zásielku za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správcovi dane.\nČo sa týka námietky žalobkyne týkajúcej sa skutočnosti, že v roku 2005 nevykonávala žiadnu činnosť,\na preto jej nemohla vzniknúť daňová povinnosť platenia dane, z ktorého dôvodu nemohla spôsobiť\nukrátenie na štátnom rozpočte, najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona o správe\ndaní, podľa ktorého bola žalobkyňa povinná podať daňové priznanie v lehote v zmysle § 49 zákona o\nspráve daní, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mala v rozhodnom období príjmy podliehajúce dani alebo\ntakéto príjmy nemala.\nVzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že v\npreskúmavanej veci daňové orgány skutkový stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení\nvyvodili správny právny záver, pričom nebola zistená ani nezákonnosť ich postupu. Nepochybil preto\nkrajský súd, ak žalobu zamietol.\nŽalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne právne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol\npodrobne vyporiadal, a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť jeho rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie súc viazaný aj rozsahom a\ndôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) považoval námietky\nžalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci. Preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny podľa §\n250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a\nžalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nn i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}