{"guid": "0dc4ccc8-d7f4-47d9-9bda-7e5e732027e8:34a27a5b-43ba-443a-ac97-4b76c329bb99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6011200051.1", "spisova_znacka": "10Sžr/67/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/67/2012 z 29. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2013, sp. zn. 10Sžr/67/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6011200051.1", "identifikacne_cislo": "6011200051", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2013-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/330/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/330-1991/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/330#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34a27a5b-43ba-443a-ac97-4b76c329bb99", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200051.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200051.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6011200051.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/67/2012\n6011200051\n29. 04. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:6011200051.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa\nMinisterstva obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, Kutuzovova 18, 832 47 Bratislava,\nproti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 19, 974 01 Banská\nBystrica, za účasti oprávnených osôb Urbárskej lesnej a pasienkovej spoločnosti Hronsek, ktorých\nzastupuje JUDr. Peter Čiampor, Zámocká č. 2, 976 31 Hronsek, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu č. 887/2010 zo dňa 08.11.2010, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 26Sp/1/2011-24 zo dňa 23. januára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sp/1/2011-24 zo\ndňa 23. januára 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O. s. p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu číslo: 887/2010 zo dňa 08.11.2010, ktorým odporca ako orgán\npríslušný podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a\ndoplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol, že oprávnené osoby uvedené v zozname\noprávnených osôb tvoriaceho neoddeliteľnú prílohu tohto rozhodnutia, ktoré zastupuje JUDr. Peter\nČiampor, bytom Zámocká č. 2, Hronsek („ďalej len „spoločenstvo“) spĺňajú podmienky zákona uvedené v\n§ 3 ods. 1 písm. m/ a § 6 ods. 2 a 3 a oprávneným osobám sa navracia vlastnícke právo k špecifikovaným\nnehnuteľnostiam v kat. území I. evidovaným na LV č. XXX na povinnú osobu Slovenská republika\n- Ministerstvo obrany SR, Bratislava s tým, že Správa katastra Banská Bystrica na základe tohto\nprávoplatného rozhodnutia vpíše predmetné do LV v prospech oprávnených osôb a zostatok podielov,\nktoré nie sú predmetom navrátenia vlastníctva, ostáva vo vlastníctve povinnej osoby. Ďalej odporca\nrozhodol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. území I. evidovaným v pzkn. vložke č. 147 ako\nparcely pozemnoknižné číslo 823, lesný pozemok o výmere 10 759 m2, 955/2, trvalý trávny porast o\nvýmere 48 m2 a 959, trvalý trávny porast o výmere 12 m2 nemožno oprávneným osobám navrátiť, lebo\nboli po prechode vlastníctva na štát zastavané stavbami alebo tvoria druh pozemku zastavaná plocha\n(§ 6 ods. 1 písm. d) alebo § 1 zákona), preto sa im priznáva právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona.\nSúd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Oboznámil sa i s predchádzajúcim zrušujúcim\nrozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24Sp/73/2008-29 zo dňa 25.09.2008, ktoré potvrdil aj\nodvolací súd, kde dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu bola jeho nepreskúmateľnosť\n\npre nedostatok dôvodov, keďže odporca neuviedol, kto konkrétne uplatňuje reštitučný nárok, ani ako\ndospel k okruhu oprávnených osôb. Stotožnil sa s právnym názorom odporcu, že oprávnené osoby\nspĺňajú podmienky uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. m/ zákona, teda že boli vyvlastnené\nbez vyplatenia náhrady, čo napokon nespochybňoval ani navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že\nv tomto prípade ide o vydávanie vlastníckeho práva fyzickým osobám, pričom problémom bola\niba otázka, či zástupca JUDr. Čiampor je zástupcom všetkých reštituentov alebo len ich časti.\nPripojenými dokladmi a najmä obsahom administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že\ntakýchto individuálnych reštituentov, ktorí splnomocnili JUDr. Čiampora, bolo celkom 123, z čoho 95\nsvoje splnomocnenie dalo hlasovaním na spoločnej schôdzi dňa 21.03.2004 a zvyšných 28 osôb\nodovzdalo svoje splnomocnenia JUDr. Čiamporovi individuálne do 31.12.2004. Tým, že súčasťou\nnového rozhodnutia odporcu sa stal jednoznačný a nespochybniteľný zoznam oprávnených osôb spolu\ns ich splnomocneniami pre splnomocneného zástupcu JUDr. Čiampora, považoval krajský súd vytýkaný\nnedostatok predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu za odstránený a nemal už pochybnosti o\nsprávnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že\nodporca pri vydaní nového rozhodnutia nerešpektoval právny názor vyslovený v predchádzajúcom\nzrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, keď jeho nové rozhodnutie je vo výrokovej časti takmer totožné\nso zrušeným rozhodnutím č. 441/2008 zo 17. apríla 2008. Povinnosťou odporcu v ďalšom konaní bolo\nvysporiadať sa s otázkou, kto si uplatnil reštitučný nárok v zákonnej lehote, čo podľa navrhovateľa nebolo\nsplnené, lebo neexistuje nespochybniteľný zoznam oprávnených osôb spolu s ich splnomocneniami pre\nspoločného zástupcu JUDr. Čiampora v zmysle § 5 ods. 1 zákona. Odporca nepreukázal, že každá z\noznačených oprávnených osôb si jednotlivo uplatnila svoj nárok v zmysle § 5 ods. 1 zákona, a to či už\nsamostatne alebo prostredníctvom spoločného zástupcu.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že oprávnené osoby uvedené v zozname\noprávnených osôb sú konkrétne fyzické osoby posudzované spoločným zástupcom a správnym\norgánom v zmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z. z. v spojitosti s § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., ktoré\nsi nárok uplatnili riadne a včas. Odporca skúmal, či osoby, ktoré uplatnili svoj nárok, spĺňajú podmienky\n§ 2 zákona a či si ho uplatnili riadne a včas. Spoluvlastnícke podiely osôb, ktoré si nárok neuplatnili,\nzostávajú vo vlastníctve doterajšieho vlastníka a odporca o nich nerozhoduje. V prípade urbárskych\na podobných spoločenstiev správny orgán vychádza z ustálenej judikatúry, podľa ktorej na uplatnenie\nnároku je potrebné nadpolovičnou väčšinou oprávnených osôb určiť spoločného zástupcu a spôsob jeho\nkonania. Z množiny potenciálne oprávnených osôb vznikne podmnožina osôb (a ich podielov), ktoré\nsi nárok uplatnili, pričom po odpočítaní spoluvlastníckych podielov osôb, ktoré sa z rôznych dôvodov\nnezúčastnili na určení spoločného zástupcu a spôsobu jeho konania na spoločnej schôdzi, musí zostať\nviac ako 50%. V danom prípade 95 osôb, ktoré sa zúčastnili zhromaždenia a jednomyseľne určili za\nspoločného zástupcu doterajšieho predsedu spoločenstva JUDr. Čiampora, predstavuje 7535 podielov\nk celku 9720, čo je 78 %, takže podmienka určenia spoločného zástupcu nadpolovičnou väčšinou bola\nsplnená. Tieto osoby spolu s 28 osobami, ktoré sa zhromaždenia nezúčastnili, ale do 31.12.2004 si\nprávo uplatnili, teda spolu 123 oprávnených osôb, tvoria 9650/9720-in spoločnej nehnuteľnosti a zvyšok\n- podiel 70/9720 zostáva vo vlastníctve navrhovateľa. Z uvedeného vyplýva, že\n1/ spoločný zástupca a spôsob jeho konania bol určený nadpolovičnou väčšinou oprávnených osôb,\n2/ oprávnené osoby najneskôr do 31. 12. 2004 uplatnili svoje právo prostredníctvom tohto spoločného\nzástupcu,\n3/ oprávnené osoby preukázali súčasne vzťah k pôvodnému vlastníkovi,\n4/ správny orgán spolu so spoločným zástupcom preskúmal pravdivosť a úplnosť predložených dôkazov\na podkladov,\nčím boli všetky zákonné podmienky pre navrátenie vlastníckeho práva v zmysle namietaného\nrozhodnutia splnené. Odporca preto navrhuje, aby odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil.\n\nK odvolaniu sa vyjadrili aj oprávnené osoby prostredníctvom svojho zástupcu. V plnom rozsahu sa\nstotožnili s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu. Uviedli, že navrhovateľ svojim konaním\nsa od samého začiatku uplatnenia reštitučného nároku nesnažil prispieť k objasneniu veci, tak ako to\nukladá § 8 ods. 2 zákona, ale naopak jeho snahou bolo reštitučnému nároku zabrániť. K namietanej\notázke počtu oprávnených spoluvlastníkov považujú za preukázané, že na valnom zhromaždení\nspoluvlastníkov na spoločnom majetku dňa 21.03.2004 prítomní spoluvlastníci ako oprávnené osoby\nurčili v súlade s § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. nadpolovičnou väčšinou všetkých spoluvlastníkov\nsvojho zástupcu aj spôsob jeho konania vo veci navrátenia vlastníctva k predmetným pozemkom. Navrhli\npreto, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil v celom rozsahu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa\nnemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §\n250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 29.04.2013 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie\nodporcu č. 887/2010 zo dňa 08.11.2010, ktorým vyhovel nároku oprávnených osôb uplatnenému\nspoločným zástupcom podľa reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k špecifikovaným\nnehnuteľnostiam, resp. priznania práva na náhradu. Išlo v poradí o druhé rozhodnutie správneho orgánu,\nkeď jeho predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci bolo krajským súdom zrušené a vec mu bola vrátená\nna ďalšie konanie, pričom odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Odvolací súd preto\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie odporcu a konanie mu prechádzajúce, a to aj z\ntoho pohľadu, či postupoval v intenciách zrušujúceho súdneho rozhodnutia, ktorého právnym názorom\nbol viazaný. Podľa neho hlavným nedostatkom odporcovho rozhodnutia bola skutočnosť, že žiadateľom\npredložené listinné dôkazy neboli spôsobilé preukázať, že osoby uvedené v zozname, tvoriacom prílohu\nrozhodnutia odporcu, boli oprávnenými osobami podľa § 2 ods. 2 zákona. Pri posudzovaní, kto si uplatnil\nreštitučný nárok v zákonnej lehote, bude potrebné vychádzať z predložených splnomocnení fyzických\nosôb JUDr. Čiamporovi.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku a s ktorého odôvodnením sa odvolací\nsúd stotožňuje.\nPodstatou odvolania navrhovateľa je opakovaná námietka, že odporca sa ani v novom rozhodnutí\nnevysporiadal s otázkou, kto si uplatnil reštitučný nárok v zákonnej lehote, hoci mu to bolo uložené aj v\npredchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu. K tomu uviedol, že splnomocnený zástupca\nJUDr. Čiampor mohol právne relevantným spôsobom uplatniť reštitučný nárok v zákonom stanovenej\nlehote len za tie osoby, ktoré mu dali splnomocnenie individuálne alebo za tie, ktoré odhlasovali na\nspoločnej schôdzi jeho zastupovanie.\nPodľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového\nvlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v\nznení neskorších predpisov, na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich\nzo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného\nzástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny\npodielov.\nAko už uviedol odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci (sp. zn. 1Sžo/292/2008),\ncitované zákonné ustanovenie zakladá právo žiadateľov reštitučného nároku podľa zákona č. 229/1991\n\nZb. ako aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z. zvoliť si spoločného zástupcu, ktorý by v ich mene\nuplatnil na príslušnom pozemkovom úrade ich reštitučný nárok. Na ustanovenie spoločného zástupcu\nsa nevzťahuje správny poriadok, ale vyžaduje sa súhlas majiteľov väčšiny podielov a povinnosťou\nspoločného zástupcu je preukázať správnemu orgánu oprávnenosť všetkých osôb, ktoré ho splnomocnili\nna uplatnenie reštitučného nároku, podľa § 2 ods. 1, 2 zákona.\nAko vyplýva z obsahu pripojených spisov (s ktorými mal možnosť oboznámiť sa aj navrhovateľ),\nneoddeliteľnú prílohu rozhodnutia odporcu tvorí zoznam oprávnených osôb - členov Urbárskej lesnej a\npasienkovej spoločnosti Hronsek; ide o 123 fyzických osôb s presným vymedzením ich podielov, z čoho\n95 osôb vyjadrilo svoj súhlas s JUDr. Čiamporom ako spoločným zástupcom na spoločnej schôdzi dňa\n21.03.2004 a ďalších 28 osôb mu včas udelilo svoje splnomocnenie individuálne. Podstatné však pritom\nje, že spoločného zástupcu určili osoby, ktorých podiel na predmetných nehnuteľnostiach predstavuje\n78 %, ako to exaktne vyčíslil odporca vo vyjadrení k odvolaniu, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach\nodkazuje. Pri posudzovaní, či ide o oprávnené osoby v zmysle § 2 zákona, odporca vychádzal z nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 123/2010, ktorý k ustanoveniu § 2 ods. 2 uviedol, že oprávnenými\nosobami sú všetky osoby v tomto ustanovení uvedené, ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená,\nže ak existujú osoby v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v\nneskoršom poradí alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť nárok\nlen v pomere k počtu týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili,\na preto ich právo zaniklo.\nS touto odvolacou námietkou sa napokon zaoberal aj krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia,\nkeď poukázal na obsah rozhodnutia odporcu, s ktorého právnym názorom v tejto otázke sa stotožnil a\njeho dôvody považuje za správne. Odvolací súd na doplnenie iba uvádza, že zástupca navrhovateľa na\npojednávaní pred krajským súdom uznal nároky 95 reštituentov, namietal len nároky ďalších 28 osôb,\nteda tých, ktoré udelili splnomocnenie spoločnému zástupcovi až po spoločnej schôdzi do uplatnenia\nnároku spoločným zástupcom dňa 21.12.2004, svoju námietku však bližšie nekonkretizoval (napr. či vidí\nproblém v splnomocnení alebo nejde o oprávnené osoby v zmysle § 2 ods. 2 zákona a z akého dôvodu).\nNa základe uvedeného odvolací súd mohol iba konštatovať, že krajský súd vo svojom rozsudku správne\npreveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom potvrdil právne závery odporcu ako\nsprávne a zákonné. Jeho rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je\nlogicky vyhodnotený a riadne právne posúdený a reaguje na všetky relevantné námietky navrhovateľa.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa, sa odvolací súd stotožnil so záverom, že napadnuté rozhodnutie odporcu bolo vydané v\nsúlade so zákonom, preto rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne\nsprávny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1\nO.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľ nemal úspech, odporca na náhradu\ntrov konania nemá zákonný nárok a zúčastneným osobám trovy odvolacieho konania nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}