{"guid": "aab62dcd-065e-4cd5-b9aa-60fc940fe8a5:b71013bd-336f-4175-a448-ba7c54e8e8fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6009200926.1", "spisova_znacka": "2Sžf/38/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/38/2012 z 16. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sžf/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:6009200926.1", "identifikacne_cislo": "6009200926", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/435/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 435/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/435/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/435-2001/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/435#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b71013bd-336f-4175-a448-ba7c54e8e8fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6009200926.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6009200926.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:6009200926.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/38/2012\n6009200926\n16. 10. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:6009200926.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: TALCUM\nGRUPPO s.r.o., IČO 44 529 775, so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57, ako právneho nástupcu\npôvodného žalobcu Viva M & M, s.r.o., IČO: 36 635 120, so sídlom v Banskej Bystrici, Podháj 57,\nzastúpeného JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Janka Kráľa\n1, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Lazovná 63,\nBanská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - bývalého\nDaňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/7268-44451/2009/990447-r zo dňa 6. apríla 2009,\nv konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/72/2009-106\nzo dňa 4. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/72/2009-106\nzo dňa 4. apríla 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 23 S/72/2009-106 zo dňa 4. apríla 2012\nzamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/221/7268-44451/2009/990447-r zo dňa 6.\napríla 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/66547/08/\nŠka zo dňa 5. decembra 2008 o znížení nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní žalobcu\nza zdaňovacie obdobie september 2007 o sumu 4.881,49 € a priznaní nadmerného odpočtu v sume\n2,23 € žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty.\nŽalobca si v zdaňovacom období september 2007 odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej\nfaktúry č. D-1/IX/07 (VS č. 300907/V), dátum dodania 30. septembra 2007, vystavenej dodávateľom\nVARS Slovakia, s.r.o., Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 633 935, DIČ: 2020456702, za\nprevod spolumajiteľského podielu na základe Zmluvy o prevode spolumajiteľského podielu č. 300907/V\nzo dňa 30. septembra 2007, vo výške základu dane 774.000 Sk (25.692,09 €) a z toho daň z pridanej\nhodnoty 19 % vo výške 147.060 Sk (4.881,49 €). Predmetom zmluvy o prevode spolumajiteľského\npodielu č. 300907/V zo dňa 30. septembra 2007 je prevod práva na riešenie k vynálezu pod názvom\n„spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“. Prevodcom práva na riešenie\nje spoluprihlasovateľ VARS Slovakia, s.r.o., na základe prihlášky k vynálezu č. PP 5017-2007 pod\nnázvom „Spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ registrovanej na Úrade\npriemyselného vlastníctva Slovenskej republiky 26. februára 2007. Právo na riešenie sa prevádza v\n\nrozsahu veľkosti spolumajiteľského podielu vo výške 0,01 % z prevodcu (VARS Slovakia, s.r.o.) na\nnadobúdateľa (žalobcu).\nKrajský súd v prejednávanej veci už raz rozhodol, rozsudkom č. k. 23 S/72/2009-65 zo dňa 10. marca\n2010, ktorý bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 2Sžf 25/2010 z 29. februára 2012 a vec\nbola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie.\nV napadnutom rozsudku zo dňa 4. apríla 2012 krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o plnenia v\nsúvislosti s prevodom práva na riešenie k vynálezu pod názvom „spôsob úpravy mastencového produktu\ns vysokým stupňom čistoty“, tento prevod sledoval získanie daňovej výhody, čo predstavuje zneužitie\npráva. Predmetom prevodu bol odpredaj spolumajiteľského podielu práva na riešenie v rozsahu 0,0l %\nmedzi prevodcom (VARS Slovakia, s.r.o.) a nadobúdateľom (žalobcom). Spoločnosť VARS Slovakia,\ns.r.o., ako aj spoločnosť žalobcu, bola spoluprihlasovateľom vynálezu pod názvom „spôsob úpravy\nmastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ (na základe prihlášky registrovanej na Úrade\npriemyselného vlastníctva SR pod č. PP 5017/2007 zo dňa 26. februára 2007). Prevod bol vykonaný na\nzáklade zmluvy uzatvorenej medzi prevodcom a žalobcom dňa 30. septembra 2007, pričom z prevodu\nbola vystavená dodávateľská faktúra zo dňa 30. septembra 2007. Spoločnosť VARS Slovakia, s.r.o.\nzastupoval pri podpise zmluvy G.. O., osoba, ktorá nebola v danom období oprávnená konať za túto\nspoločnosť, čo vyplýva z príkaznej zmluvy zo dňa 22. októbra 200l, v zmysle ktorej príkazca VARS\nSlovakia, s.r.o. (v zastúpení konateľom P. D.) vydal všeobecné splnomocnenie pre G.. O. s platnosťou\ndo 31. decembra 2001. Krajský súd na podporu tohto tvrdenia tiež poukázal na uznesenie Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č.k. 43 Cob/170/07 zo dňa 1. júna 2007, ktorým krajský súd odmietol odvolanie\nG.. O. podané v mene obchodnej spoločnosti VARS Slovakia, s.r.o. ako podané neoprávnenou osobou,\nkeď G.. O. nepreukázal, že by bol oprávnený konať v mene obchodnej spoločnosti VARS Slovakia, s.r.o.\nPodľa názoru krajského súdu G.. O. hodnoverným spôsobom nepreukázal oprávnenie konať v mene\nspoločnosti VARS Slovakia, s.r.o. ani v čase podpísania predmetnej zmluvy dňa 30. septembra 2007.\nKrajský súd poukázal na to, že z článku IV. zmluvy o prevode spolumajiteľského podielu vyplýva,\nže prevod práv na riešenie bol poskytnutý za odplatu, ktorá bola splatná do 31. decembra 2007\nv hotovostnej alebo aj nepeňažnej forme, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Odplata za\nprevod spolumajiteľského podielu bola dohodnutá vo výške trojnásobnej hodnoty stanovenej znaleckým\nposudkom, konkrétne na výšku 774.000 Sk (25.692,09 €) s odôvodnením, že pôjde o trojzmennú\nprevádzku a s tým spojené trojnásobné výsledky. S poukazom na skutočnosť, že žalobca vôbec\nnepreukázal prevádzkovanie, krajský súd považoval uzatvorenú dohodu ohľadom výšky odplaty za\nšpekulatívnu. Po oboznámení sa s administratívnym spisom krajský súd dospel k záveru, že neexistuje\nžiadny dôkaz o tom, akou formou zaplatil nadobúdateľ práva na riešenie (žalobca) dohodnutú odplatu za\nprevod práva na riešenie. Tak ako nie je žiaden dôkaz o úhrade odplaty za prevod, nie je dôkaz ani o tom,\nže by došlo k zaplateniu dane na výstupe z prevodu práva na riešenie prevodcom. Zaplatenie dane na\nvýstupe síce nie je podmienkou pre úspešné domáhanie sa odpočítania dane na vstupe nadobúdateľom,\navšak túto skutočnosť považoval krajský súd tiež za významnú z hľadiska celkového posudzovania\notázky a skutočností, či v konečnom dôsledku došlo alebo nedošlo k zneužitiu práva v snahe získať\ndaňovú výhodu.\nKrajský súd uviedol, že G.. G. O. bol v období od 1. augusta 1995 do 13. júla 2007 spoločníkom\nobchodnej spoločnosti VARS Slovakia, s.r.o. a zároveň bol v období od 1. augusta 1995 do 19. augusta\n2008 aj jej konateľom. Medzi spoločníkmi spoločnosti žalobcu je od 16. februára 2005 aj P. O., ktorá\nje zároveň aj jedinou konateľkou spoločnosti, pričom sa jedná o dcéru G.. O.. Z uvedeného vyplýva,\nže medzi prevodcom a nadobúdateľom existovalo majetkové a personálne prepojenie. Krajský súd tiež\npoukázal na to, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 26 Cbr 164/2007-33 zo dňa 26.\njúna 2008, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 7. augusta 2008 bola obchodná spoločnosť\nVARS Slovakia, s.r.o. zrušená bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra ex offo ku dňu 20.\naugusta 2008.\nKrajský súd poukázal aj na ďalšie konania prejednávané na Krajskom súde v Banskej\nBystrici (23S/181/2004, 23S/192/2004, 23S/193/2004, 23S/194/2004, 23S/195/2004, 23S/196/2004,\n\n23S/36/2008, 23S/117/2008, 23S/22/2009, 23S/59/2009, 23S/71/2009, 23S/118/2009, 23S/84/2010),\npričom z obsahu spisov týkajúcich sa týchto konaní vyplýva personálne prepojenie medzi\njednotlivými obchodnými spoločnosťami, keď dochádza k opakovaným prevodom práv na riešenie\nmedzi spoluprihlasovateľmi vynálezu, pri ktorých si tieto osoby uplatňujú nadmerné odpočty, resp.\nnárok na odpočítanie dane. Pri prevode spolupôvodcov na spo1uprihlasovateľov si neuplatňovali\nspolupôvodcovia nárok na odmenu, avšak následne ho spoluprihlasovatelia medzi sebou, resp. aj iné\nsubjekty prevádzali za vysokú odplatu.\nPodľa názoru krajského súdu tomu, že prevod práva na riešenie sledoval len získanie daňovej výhody,\nnasvedčuje aj samotné konanie na Úrade priemyselného vlastníctva SR o patentovej prihláške č. PP\n5017-2007 s názvom \"spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty\" podanej dňa\n26. februára 2007, keď na základe rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva zo dňa 14. januára\n2010 č. PP 5017-2007 bolo konanie o patentovej prihláške (ohľadom ktorej dochádzalo k prevodu práva\nna riešenie) zastavené podľa § 40 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných\nosvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov.\nRozhodnutie nadobudlo právoplatnosť na prvostupňovom správnom orgáne dňa 22. februára 2010.\nŽiadosť G.. O. o pokračovanie v konaní o patentovej prihláške bola zamietnutá a toto rozhodnutiu bolo\npotvrdené v druhostupňovom konaní a následne napadnuté žalobou na súde, pričom konanie o nej ešte\nnie je právoplatne skončené.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že plnenie predstavujúce základ práva na odpočet DPH predstavovalo\nv danom prípade zneužitie práva žalobcom, čo odôvodnil aj tým, že v prospech žalobcu neboli k\njeho tvrdeniam doložené ani označené také dôkazy, ktoré by preukazovali materiálne, personálne,\npriestorové ani iné vybavenie pre možnosť využitia práva na riešenie v praxi, vo výrobnej činnosti v\nprítomnosti ani v budúcnosti. Žalobca nepreukázal, že nadobudnutie spolumajiteľského podielu týkajúce\nsa práva na riešenie sleduje hospodársku činnosť, pričom podľa názoru súdu hlavným cieľom zmluvnej\ntransakcie bolo získanie daňovej výhody.\nKrajský súd tiež poukázal na svoje závery v rozsudku č.k. 23S/84/2010-70 z 15. februára 2012\nv obdobnej veci, žalobcu TANOARCH, s.r.o. proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, kde\nkonštatuje, že zneužitie práva predstavuje v danom prípade vytváranie umelých konštrukcií zbavených\nhospodárskej reality, vytvorených s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržia\npodmienky pre odpočet dane úkonmi daňového subjektu, avšak hlavný cieľ, ktorý daňový subjekt\nsleduje, je získanie daňovej výhody. Zneužitie práva je trvalé a vedomé, úmyselné konanie v rozpore so\nzákonom, a ako také preto trpí absolútnou neplatnosťou právneho úkonu.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok krajského\nsúdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa žalobcu krajský súd svoje rozhodnutie neodôvodnil\nžiadnymi právne relevantnými skutočnosťami, ktoré by preukazovali, že vo veci došlo k zneužitiu práva.\nV spise sa podľa žalobcu nenachádzajú žiadne objektívne dôkazy a súdom uvádzané skutočnosti sú\ntendenčné, úmyselne a účelovo svedčiace v prospech štátnych orgánov. Všetky konania, na ktoré sa\nkrajský súd vo svojom rozsudku odvolal, sú nezákonné, aj napriek ich právoplatnosti. Žalobca preukázal,\nže nadobudnutie spolumajiteľského podielu na práve na riešenie sleduje hospodársku činnosť, čo\nvyplýva aj z judikatúry ESD. Žalobca poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C-255/02, Halifax a iní, z\nktorého závermi je napadnutý rozsudok v rozpore.\nŽalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu stotožnil so závermi rozsudku krajského súdu. Uviedol,\nže Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-255/02 Halifax plc. a iní už rozhodol, že\n„šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH\nzaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie\nzneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok\nstanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej úprave preberajúcej túto\nsmernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným\ntýmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný\n\ncieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu.“ Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok SD ES\nvo veci C-425/06 Part Service, z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd pri posudzovaní hlavného\ncieľa predmetných plnení „môže vziať do úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne,\nekonomické a/alebo personálne prepojenie medzi predmetnými hospodárskymi subjektmi (Rozsudok\nSD ES z 21. februára 2006 vo veci C-255/02 Halifax plc a iní, Zb. 2006, s. I-1609, bod 76), keďže\nz takýchto prvkov môže vyplynúť, že získanie daňovej výhody predstavuje hlavný sledovaný cieľ\nbez ohľadu na prípadnú existenciu iných hospodárskych cieľov inšpirovaných úvahami týkajúcimi sa\nnapríklad marketingu, organizácie a záruk.“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s\n§ 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP.\nPredmetom konania je rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného - bývalého Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. I/221/7268-44451/2009/990447-r zo dňa 6. apríla 2009, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/66547/08/Ška zo dňa 5. decembra 2008\no znížení nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní žalobcu za zdaňovacie obdobie\nseptember 2007 o sumu 4.881,49 € a priznaní nadmerného odpočtu v sume 2,23 € žalobcovi ako\nplatiteľovi dane z pridanej hodnoty. Správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z\ndodávateľskej faktúry č. D-1/IX/07 (VS č. 300907/V), dátum dodania 30. septembra 2007, vystavenej\ndodávateľom VARS Slovakia, s.r.o. za prevod spolumajiteľského podielu na základe Zmluvy o prevode\nspolumajiteľského podielu č. 300907/V zo dňa 30. septembra 2007, základ dane 774.000 Sk (25.692,09\n€) a z toho daň z pridanej hodnoty 19 % vo výške 147.060 Sk (4.881,49 €).\nZmluva o prevode spolumajiteľského podielu č. 300907/V zo dňa 30. septembra 2007 bola uzavretá\nmedzi spoločnosťou VARS Slovakia, s.r.o. ako prevodcom a spoločnosťou žalobcu ako nadobúdateľom.\nPredmetom zmluvy je prevod práva na riešenie o rozsahu veľkosti podielu vo výške 0,01 % k vynálezu\npod názvom „spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, v zmysle ustanovení\n§ 12 ods. 3 a 4 patentového zákona. Z patentovej prihlášky k vynálezu č. PP 5017-2007 vyplýva, že\nspoluprihlasovateľmi vynálezu pod názvom „spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom\nčistoty“ boli TANO CONTO, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica, TANOARCH, s.r.o., Majerská cesta 49,\nBanská Bystrica, TALCO SLOVAKIA, s.r.o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica, PLATÓN, s.r.o., Podháj\n57, Banská Bystrica, VARS Slovakia, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica, VIVA M&M, s.r.o. Majerská\ncesta 49, Banská Bystrica (žalobca), AUTOSERVIS FALCO, s.r.o., Zvolenská cesta 17, Banská Bystrica,\nG.. G. O., ECCO FATTO, Kalinčiakova 18, Banská Bystrica, G.. O. G., O. XX, W. W., W. D., L. XX, S.,\nX. H., X. J. X, S. a R. H., A. M. XX, S..\nPodľa výpisov z Obchodného registra spoluprihlasovatelia k prihláške PP 5017-2007 zo dňa 26. februára\n2007 sú spoločnosti, ktoré majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica,\nresp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica a sú navzájom personálne prepojené:\n? TANO CONTO, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica, spoločníci - G.. G. O. a U. O., konateľ - G.. G. O.?\n? TANOARCH, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica (do 30. októbra 2007 Majerská cesta 49, Banská\nBystrica); konateľom je od 29. marca 2008 D. W. (ako fyzická osoba bol jedným zo spoluprihlasovateľov\nk prihláške PP 5017-2007 zo dňa 26. februára 2007)\n· TALCO SLOVAKIA, s.r.o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica (do 10. júla 2006 Podháj 57, Banská\nBystrica); medzi spoločníkmi sú, resp. boli Leo Benkovský (od: 11. júla 2006), TANOARCH, s.r.o. (od:\n11. júla 2006), Platón, s.r.o. (od: 25. marca 1999 do: 10. júla 2006), TANO CONTO, s.r.o. (od: 25. marca\n\n1999 do: 10. júla 2006), VARS Slovakia s.r.o. (od: 25. marca 1999 do: 10. júla 2006), G.. G. O. <. (od:\n25. marca 1999 do: 10. júla 2006)\n? VARS Slovakia, s.r.o., Podháj 57 Banská Bystrica - vymazaná ex offo k 20. augustu 2008; G.. G.\nO. bol spoločníkom spoločnosti do 13. júla 2007 a konateľom spoločnosti do skončenia funkcie dňa 3.\nseptembra 2001\n? PLATÓN, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica; Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia (od: 3. augusta\n2012), Ing. Ivan Kovanda bol spoločníkom tejto spoločnosti od 26. marca 1999 do 29. júna 2003;\n? VIVA M&M, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica, (do 03.04.2008 Majerská cesta 49, Banská Bystrica);\nSpoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia (od: 3. augusta 2012), spoločníkom a konateľom spoločnosti\nbola P. O. (od 16. februára 2005 do 2. augusta 2012).\nPodľa § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje\nako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v\nodôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nVo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 5Sžf 66/2011 išlo o obdobnú vec ako je predmetom\nkonania vedeného pod sp. zn. 2Sžf 38/2012. Žalobcom bola spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s.r.o.\n(jeden zo spoluprihlasovateľov patentovej prihlášky č. PP 5017-2007), osoba žalovaného bola identická,\npredmetom konania bolo rozhodnutie žalovaného o znížení nadmerného odpočtu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 z dôvodu neuznania odpočtu dane z dodávateľskej faktúry\nč. 300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 vystavenej dodávateľom - obchodnou spoločnosťou VARS,\ns.r.o. za prevod spolumajiteľského podielu na základe zmluvy o prevode spolumajiteľského podielu č.\n300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 medzi prevodcom spoločnosťou VARS, s.r.o. zastúpenou G.. G.\nO. a nadobúdateľom spoločnosťou TALCO SLOVAKIA, s.r.o. zastúpenej konateľom D. W., predmetom\nktorej bol prevod práva na riešenie k vynálezu pod názvom „spôsob úpravy mastencového produktu s\nvysokým stupňom čistoty“, o rozsahu veľkosti podielu 0,03 % z prevodcu na nadobúdateľa v zmysle\nustanovenia § 12 ods. 3 a 4 patentového zákona.\nNajvyšší súd poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n5Sžf 66/2011 zo dňa 15. decembra 2011, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade\ns ustanovením § 250ja ods. 7 OSP uvádza text jeho odôvodnenia nasledovne:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi\nodvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku krajského a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu\nvychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v\nodôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem,\nktoré sú pre rozhodnutie v danej veci relevantné, vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc\nprávne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku k námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní dopĺňa nasledovné:\nV priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa viedlo\nkonanie v obdobnej veci pod sp. zn. 5Sžf/88/2009 žalobkyne obchodnej spoločnosti TANOARCH,\ns. r. o. proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, kde Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, dôvodov odvolania ako aj návrhu žalobkyne, dospel\nk záveru, že ako súd poslednej inštancie je postavený pred otázku rozporu medzi smernicou Rady ES\na vnútroštátnym právnym predpisom (zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty /ďalej len\n„zákon o DPH“/ a zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „patentový zákon“/).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal pochybnosti, či sú v súlade s požiadavkami účinného prebratia\nsmernice ustanovenia zákona o DPH a patentového zákona, podľa ktorých sú príjmy z vynálezu zúžené\nlen na prímy z jeho využívania.\nS prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu\nmedzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu a vzhľadom k\nargumentom predloženým účastníkmi počas konania a tiež s ohľadom na zavedenú judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie ohľadne použiteľnosti práva Európskej únie v právnych poriadkoch členských\nštátov (rozsudok Súdneho dvora ES z 21. februára 2006, C-255/02 Halifax plc. a iní), keď plnenia\npredstavujúce základ práva žalobkyne na odpočet DPH boli vykonané s cieľom získať daňovú výhodu.\nPreto sa vo veci pod sp. zn. 5Sžf/88/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky obrátil na Súdny dvor\nEurópskej únie s otázkami, či je v súlade s článkom 2 bod 1 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.\nmája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný\nsystém dane z pridanej hodnoty, ustanovenie, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú\nje povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je\ndaň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané, ak nadobudnutú službu žalobkyňa ako spoluprihlasovateľka vynálezu, na ktorý nebol\nešte udelený patent, už mala ex lege právo samostatne využívať vynález, ktorý je predmetom patentu\nako celok; či obstojí v zmysle Šiestej smernice výklad, že už existujúce zákonné právo platiteľa na\nautonómne využívanie patentu spôsobuje právnu nemožnosť použiť službu na dodávky tovarov a služieb\nako platiteľa, a že tým došlo k právnej konzumpcii nadobudnutej služby, a či má na zneužitie práva\nplatiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe podľa rozsudku Súdneho dvora ES z 21. februára 2006,\nC-255/02 Halifax plc. a iní vplyv aj skutočnosť, že v prípade ako ide vo veci samej, ešte vynález nie je\nzapísaný ako patent a iba sa prevádzajú podiely?.\nSúdny dvor Európskej únie rozsudkom Súdneho dvora (siedma komora) z 27. októbra 2011 v\npredmetnej veci C-504/10 rozhodol, že zdaniteľná osoba sa v zásade môže domáhať práva na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej alebo splatnej na vstupe za poskytnutie služby za\nprotihodnotu, ak uplatniteľné vnútroštátne právo umožňuje prevod spolumajiteľského podielu na právach\nk vynálezu, a že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce\nsa poskytnutia služby, o ktorú ide vo veci samej určil, či došlo k zneužitiu práva, pokiaľ ide o právo na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, alebo nie.\nSúdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku tiež uviedol, že na účely odpovede na otázky položené\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky považoval za potrebné pripomenúť, že systém odpočítania\nstanovený smernicou má za cieľ celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná\nalebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH má teda\nzabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo\nich výsledky, pod podmienkou, že tieto činnosti samy osebe v zásade podliehajú DPH (pozri rozsudky\nz 22. februára 2011, Abbey National, C-408/98, Zb. s. I-1361, bod 24; z 08. februára 2007, Investrand,\nC-435/05, Zb. s. I-1315, bod 22, a z 29. októbra 2009, NCC Construction Danmark, C-174/08, Zb. s.\nI-10567, bod 27).\nPrávo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH preto podľa Súdneho dvora\nEurópskej únie predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému SPH a ktorú v\nzásade nemožno obmedziť (pozri rozsudky z 08. januára 2002, Metropol a Stadler, C-409/99, Zb. s.\nI-81, bod 42; z 26. mája 2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. I-4357, bod 33, ako aj z 15. apríla 2010, X\nHolding a Oracle Nederland, C-538/08 a C 33/09, Zb. s. I-3129, bod 37).\nSúdny dvor Európskej únie vyslovil názor, ktorý je plne aplikovateľný aj na danú vec, a to, že zdaniteľná\nosoba sa môže v dôsledku toho dovolávať odpočítania celej DPH, ktorá zaťažila tovary a služby\nnadobudnuté na účely výkonu jej zdaniteľných činností. Pokiaľ ide o spor v danej veci Súdny dvor\nEurópskej únie uviedol, že prevod spolumajiteľského podielu na vynáleze v zásade môže predstavovať\nhospodársku činnosť podliehajúcu DPH napriek tomu, že tento vynález nebol zapísaný ako patent.\nZ toho vyplýva, že pri takejto transakcii môže vyniknúť právo na odpočítanie DPH zaplatenej alebo\n\nsplatnej na vstupe. Pokiaľ ide o úmysly sledované dotknutými prevádzkovateľmi, je potrebné dodať,\nže otázka, či prevod, o ktorý ide vo veci samej, bol vykonaný iba s cieľom získať daňovú výhodu, nie\nje vôbec relevantná na určenie, či predstavuje dodávku tovarov alebo poskytnutie služieb v zmysle\nrelevantných ustanovení smernice (rozsudok University of Huddersfield). V dôsledku toho je potrebné\nna prvú a druhú položenú otázku odpovedať tak, že zdaniteľná osoba sa v zásade môže domáhať\npráva na odpočítanie DPH zaplatenej alebo splatnej na vstupe za poskytnutie služby za protihodnotu,\nak uplatniteľné vnútroštátne právo umožňuje prevod spolumajiteľského podielu na právach k vynálezu.\nPokiaľ ide o aplikovateľnosť rozsudku Súdneho dvora ES z 21. februára 2006,\nC -255/02\nHalifax plc., Súdny dvor Európskej únie pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a\nprípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou (pozri rozsudky Halifax a i., ako\naj Gemeente Leusden a Holin Groep, z 29. apríla 2004 C-487/01 a C-7/02, Zb.). Zásada zákazu\nzneužívania práva teda znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality\na vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu (pozri rozsudok Ampliscientifica a Amplifin, z 22.\nmája 2008, C-162/07 Zb.). Súdny dvor v tejto súvislosti citovaného rozsudku Halifax a i. konštatoval,\nže v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné\nplnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice\na vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie\nby bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých\nobjektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Pokiaľ\nide o vec samu, Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil všetky relevantné\nokolnosti sporu s cieľom určiť, či vzhľadom na judikatúru pripomenutú v rozsudku Súdneho dvora,\nmožno na účely DPH transakciu, o akú ide vo veci samej, považovať za zneužívajúce konanie. Uvedené\nokolnosti zahŕňajú najmä skutočnosť, že predmetný vynález ešte nebol zapísaný ako patent, právo\nspojené s uvedeným vynálezom má viacero osôb, z ktorých väčšina má sídlo na tej istej adrese a sú\nzastúpené tou istou fyzickou osobou, DPH splatná na vstupe nebola zaplatená a spoločnosť, ktorá\npreviedla spolumajiteľský podiel, bola zrušená bez likvidácie.\nVychádzajúc z vyššie citovaných záverov a argumentácie Súdneho dvora Európskej únie uvedených\nv jeho rozsudku z 27. októbra 2011 sp. zn. C-504/10, ktoré si najvyšší súd vzhľadom na rovnaké\nskutkové okolnosti prípadu a rovnaké právne posúdenie osvojil aj v danej veci, keď dospel k rovnakému\nzáveru ako v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžf/88/2009, že možnosťou započítať DPH splatnej za\nprevod spolumajiteľského podielu pokiaľ ide o právo na riešenie ešte predtým, než bol vynález zapísaný\ndo registra sa mení právne postavenie žalobkyne nielen pokiaľ ide o právo využívať vynález, ale aj\nvzhľadom na všetky ostatné relevantné faktory. Nadobúdateľ musí mať v zásade právo na odpočet\nDPH, pokiaľ objektívnymi dôkazmi predloží úmysel vykonávať hospodársku činnosť. Aj v prípade, ak\nvlastník podielu na práve na riešenie má už zo zákona právo využívať vynález v celom rozsahu,\nnadobudnutím ďalšieho spolumajiteľského podielu sa mení jeho právne postavenie a nadobudnutie\nďalšieho spolumajiteľského podielu predstavuje prípravnú činnosť, ktorá podlieha DPH. Vzhľadom na\nuvedené, už existujúce zákonné právo platiteľa na autonómne využívanie patentu nespôsobuje právnu\nkonzumpciu nadobudnutej služby. Avšak vychádzajúc z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie vyplýva, že vzniknuté právo na odpočet zostáva nadobúdateľovi (žalobkyni) iba v prípade, že\nneexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody.\nVzhľadom na uvedené bolo teda povinnosťou krajského súdu osobitne sa vysporiadať s otázkou, či\nvzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa poskytnutia služby, o ktorú ide vo veci samej, došlo\nk zneužitiu práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, alebo nie.\nPodľa názoru najvyššieho súdu sa krajský súd v danej veci otázkou zneužitia práva náležite zaoberal a\nvychádzajúc z dostatočných skutkových podkladov dospel aj k správnemu k záveru, že okolnosti daného\nprípadu prevodu spolumajiteľského podielu na základe zmluvy o prevode spolumajiteľského podielu č.\n300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 medzi prevodcom spoločnosťou VARS, s. r. o., zastúpenou G.. G.\nO. a nadobúdateľom spoločnosťou TALCO SLOVAKIA, s. r. o., zastúpenej konateľom D. W., predmetom\nktorej bol prevod práva na riešenie o rozsahu veľkosti podielu 0,03 % z prevodcu na nadobúdateľa\nv zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 a 4 patentového zákona, nepochybne svedčia skutočnosti, že\n\nhlavným cieľom daného prevodu spolumajiteľského podielu bolo získanie daňovej výhody. S týmto\nnázorom krajského súdu sa najvyšší súd stotožnil v celom rozsahu, keď tomuto nasvedčuje nepochybné\npersonálne prepojenie medzi spoluprihlasovateľmi patentovej prihlášky PP 5017-2007, nešpecifikovaná\nhodnota práva na riešenie, nezaplatenie dane na vstupe dodávateľom obchodnou spoločnosťou VARS,\ns. r. o., jej následne zrušenie bez likvidácie, nepreukázanie predmetu činnosti majúcej za cieľ využitie\npredmetného patentu a napokon v neposlednom rade aj zastavenie konania o prihláške predmetného\npatentu na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,\nže námietky žalobkyne, vznesené v odvolaní nemožno považovať za opodstatnené.\nPodľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nžalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne\na keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku považujúc aj jeho\nodôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí ani žiaden rozpor s daňovými\npredpismi ani judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.“\nVzhľadom k tomu, že posúdenie dôvodnosti daňového odpočtu je v prejednávanej veci rovnaké ako v\ncitovanom rozsudku, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/72/2009-106 zo dňa 4. apríla 2012 podľa § 219 v spojení s § 250ja\nods. 3 veta druhá OSP potvrdil.\nV priebehu odvolacieho konania, ku dňu 3. augusta 2012, zanikla spoločnosť pôvodného žalobcu (Viva\nM&M, s.r.o.) v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť TALCUM s.r.o.,\nPodháj 57, Banská Bystrica, IČO 44529775, ktorá od 10. septembra 2013 zmenila obchodné meno na\nTALCUM GRUPPO s.r.o. V zmysle § 107 ods. 4 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. súd pokračoval\nv konaní s právnym nástupcom žalobcu.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému\nnáhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}}