{"guid": "cd8dd79e-5d7d-411c-b32d-862ff8f36053:928a20f9-6710-4491-b922-b393a496360a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5910204969.1", "spisova_znacka": "2MCdo/23/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/23/2011 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 2MCdo/23/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:5910204969.1", "identifikacne_cislo": "5910204969", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "nazov": "§ 454 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-454", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-454"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-454"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/928a20f9-6710-4491-b922-b393a496360a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5910204969.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5910204969.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5910204969.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/23/2011\n5910204969\n29. 01. 2013\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2013:5910204969.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr.\nViery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, v právnej veci žalobcu L. Z., bývajúceho v Y., zastúpeného\nJUDr. Dagmar Valentovou, advokátkou v Bratislave, Fraňa Kráľa 31, proti žalovanej U. I., bývajúcej\nv Z., zastúpená JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom v Ružomberku, Moyzesova 7, o vydanie\nbezdôvodného obohatenia v sume 220 000 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ružomberok\npod sp. zn. 2 C 107/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. júna 2011 sp. zn. 5 Co 177/2011 v spojení s rozsudkom\nOkresného súdu Ružomberok zo 16. februára 2011 č.k. 2 C 107/2010-162, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania o mimoriadnom dovolaní a to trovy právneho\nzastúpenia v sume 1 744,80 € do 3 dní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Ružomberok rozsudkom zo 16. februára 2011 č.k. 2 C 107/2010-162 uložil žalovanej\npovinnosť vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia - sumu vo výške 220 000 € spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 220 000 € od 15. februára 2010 až do\nzaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej zaviazal žalovanú zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov konania vo výške 15 425,31 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V\nodôvodnení rozsudku súd uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby žalovaná vydala\npredmet bezdôvodného obohatenia, a to sumu 220 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %\nročne z tejto sumy od 15. februára 2010 až do zaplatenia, pričom žalobca v priebehu konania požiadal,\naby súd pripustil zmenu návrhu, no posledným podaním žalobcu sa tento domáhal, aby súd pripustil\nzmenu návrhu tak, že predmetom konania opätovne ostane vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške\n220 000 € s príslušenstvom. Svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca odôvodnil tým,\nže žalovaná na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako kupujúcou a predávajúcimi 9. októbra\n2009 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 220 000 €,\nktorú mal za žalovanú zaplatiť žalobca. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že proti uplatnenému nároku sa\nžalovaná bránila tým, že peniaze síce pochádzali od žalobcu, avšak žalobca jej uvedenú sumu - kúpnu\ncenu vo výške 220 000 € daroval priamo v pobočke Tatra banky a.s., Nám. M. Benku v Bratislave.\nUvedené správanie sa žalobcu žalovaná odôvodňovala tým, že má so žalobcom maloleté dieťa, žalobca\nju predtým častokrát obdarovával, hovoril jej, že má snahu ju zabezpečiť a preto jej daroval peniaze za\núčelom kúpy nehnuteľností. Okresný súd však mal preukázané, že v uvedenej veci žalobca nedaroval\nžalovanej uvedenú peňažnú sumu, aby táto mohla zaplatiť kúpnu cenu za nadobudnutie nehnuteľností.\nSamotný žalobca uviedol, že uvedenú sumu žalovanej nedaroval, túto zaplatil z dôvodu, že žalovaná\nho ubezpečila, že sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom najskôr musela nadobudnúť\nnehnuteľnosti ona a po uplynutí určitej doby (konkrétne 21 dní) sa on stane na základe ďalšieho prevodu\n\nvlastníkom nehnuteľností. Podľa súdu prvého stupňa žalovaná v konaní neprodukovala žiaden dôkaz,\nktorý by svedčil o tom, že žalobca jej daroval uvedenú peňažnú sumu, pričom žalovaná túto skutočnosť\ndôvodila len z tých skutočností, že žalobca mal vždy vôľu obdarovať ju rôznymi vecami, čo žiadala\npotvrdiť aj výsluchom svedkov, väčšinou svojich príbuzných. Súd citoval znenie ustanovení § 451, § 454,\n§ 456, § 458 ods. 1, § 559 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia\nvlády SR č. 87/1995 Z.z. Okresný súd uzavrel, že žalobca plnil za žalovanú to, čo mala podľa zmluvy\nplniť sama a teda za ňu zaplatil kúpnu cenu vo výške 220 000 €, čiže na strane žalovanej došlo k\nbezdôvodnému obohateniu a preto žalovanú zaviazal na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia\nžalobcovi. Okresný súd zároveň priznal žalobcovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 9 %-ný\nročný úrok z omeškania zo sumy 220 000 € od 15. februára 2010 až do zaplatenia. O trovách konania\nokresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal právo na\nnáhradu trov konania.\nNa odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline rozsudkom z 21. júna 2011 sp. zn. 5 Co 177/2011 rozsudok\nsúdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v\nodôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné\npre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd stotožnil\nso skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu. K jednotlivým námietkam žalovanej\nuvedeným v odvolaní, odvolací súd uviedol, že so všetkými namietanými skutočnosťami sa vysporiadal\nokresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaná neuviedla a ani nepreukázala\nžiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, prípadne zrušenie napadnutého rozsudku. Z\nuvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil aj s konštatovaním okresného súdu, podľa ktorého z vykonaného\ndokazovania nevyplynulo, že žalobca predmetnú peňažnú sumu žalovanej daroval za účelom zaplatenia\nkúpnej ceny. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako okresný súd, že žalobca plnil\nza žalovanú to, čo podľa zmluvy mala plniť sama, tým, že za ňu zaplatil kúpnu cenu 220 000 €. Na\nstrane žalovanej z tohto dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu a preto, podľa názoru odvolacieho\nsúdu, okresný súd správne rozhodol, keď žalovanú zaviazal vydať žalobcovi predmet bezdôvodného\nobohatenia a to sumu 220 000 €. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si ich\nneuplatnil.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu a proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal na podnet\nžalovanej generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nSúčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 243ha O.s.p. odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Generálny prokurátor v odôvodnení mimoriadneho dovolania (v doplnení\njeho dôvodov) tvrdil, že vo veci konajúce súdy v dôsledku nesprávneho postupu v\ndôkaznom procese nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, keď nerešpektovali ustanovenia zákona,\nktoré predpisujú rozsah a spôsob dokazovania. Podľa názoru generálneho prokurátora vykonané\ndokazovanie nemôže byť zákonne konformným predpokladom pre hodnotenie dôkazov podľa § 132\nO.s.p., pretože súdy v dôsledku nesprávneho postupu v dôkaznom procese nesprávne a neúplne zistili\nskutkový stav. Konajúce súdy nevykonali dôkazy, ktoré dôkazná strana navrhla napriek tomu, že dôkazy\nmali slúžiť na preukázanie právne významnej skutočnosti, ktorej sa účastníčka dovolávala, zaťažili\nkonanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím je podľa jeho názoru\ndaný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Ďalej bol generálny prokurátor toho názoru, že\nvo veci konajúce súdy vec aj nesprávne právne posúdili, i keď konštatoval, že právne posúdenie v\npísomnom vyhotovení rozsudkov v podstate absentuje. Podľa názoru generálneho prokurátora odvolací\nsúd pochybil, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení a\nzaťažené vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne právne posúdenie veci, potvrdil. Generálny\nprokurátor taktiež tvrdil, že súd manipuloval so zápisnicou z pojednávania z 19. januára 2011, keď do\nzápisnice nezaprotokoloval niektoré dôkazy, nevenoval pozornosť výsluchu svedka.\nŽalobca sa vo svojom písomnom vyjadrení nestotožnil s podnetom generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky. Vyjadril názor, že konajúce súdy vo veci postupovali v dôkaznom procese správne a úplne\nzistili skutkový stav, na základe ktorého správne vyhodnotili dôkazy. Ďalej uviedol, že konajúce súdy\nkonanie nezaťažili žiadnou vadou, ktorá by mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci a teda\n\npodľa jeho názoru neobstojí tvrdenie generálneho prokurátora, že je tu daný dovolací dôvod. Žalobca\nnavrhol dovolaciemu súdu, aby mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nzamietol. Zároveň navrhol, aby dovolací súd rozhodol aj o trovách konania a právneho zastúpenia v\nkonaní o mimoriadnom dovolaní.\nŽalovaná s mimoriadnym dovolaním a jeho dôvodmi súhlasila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods.\n2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli generálnym prokurátorom\ntvrdené a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo.\nSo zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.),\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou\nvadou konania, ale i na obsah mimoriadneho dovolania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\naj otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania\n(§ 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v\n§ 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení\nupravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia.\nV mimoriadnom dovolaní sa uvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté práve takouto vadou,\njej existencia sa vyvodzuje z toho, že súdy nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, porušili\nustanovenia o dokazovaní, nevykonali dôkazy, ktoré žalovaná navrhla, nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu pre nedostatok alebo nepreskúmateľnosť dôvodov.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na\nskonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nPodľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane\ntoho, čo uviedli účastníci.\nHodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi\npredpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa\nzásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon ukladá súdu určité obmedzenie pri hodnotení\ndôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.).\nDovolací súd s poukazom na obsah spisu, námietky dovolateľa a jeho dovolací dôvod (§ 243f ods. 1\npísm.b/ O.s.p.) nepovažuje mimoriadne dovolanie za dôvodné. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé,\nže okresný súd pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných\ndôkazov a v jeho hodnotení dôkazov a poznatkov nie je logický rozpor. Krajský súd označil postup súdu\nprvého stupňa pri hodnotení dôkazov za správny a osvojil si jeho právne závery. Hodnotenie\nvierohodnosti dôkazov v rámci hodnotenia ich pravdivostnej hodnoty je právom súdu. Súdy\nv predmetnej veci toto hodnotenie riadne vykonali vzhľadom na výsledky dokazovania. Súd prvého\nstupňa uviedol v odôvodnení svojho rozsudku aj dôvod, prečo nevykonal niektoré dôkazy navrhované\nžalovanou (výsluchy svedkov L. I., G. I., Z. D., G. Pravdovej a ďalších). Odvolací súd v odôvodnení\nrozsudku skonštatoval správnosť napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nDovolateľ taktiež v dovolaní namietal (posudzujúc dovolanie podľa obsahu) aj nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok alebo nepreskúmateľnosť dôvodov.\nV danom prípade sa žalobca domáhal voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia - sumy 220\n000 € s príslušenstvom, pretože žalovaná (ako kupujúca) nadobudla do svojho výlučného vlastníctva\nnehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy (od predávajúcich) za dohodnutú kúpnu cenu 220 000 €, ktorú\nza ňu mal zaplatiť žalobca. V konaní na základe vykonaného dokazovania súdy oboch stupňov dospeli\nk záveru, že žalobca plnil za žalovanú to, čo mala podľa zmluvy (kúpnej) plniť sama a teda za ňu zaplatil\nkúpnu cenu 220 000 € a na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca bol teda oprávnený\npožadovať od žalovanej plnenie titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v konaní neprodukovala\nžiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalobca jej požadovanú peňažnú sumu daroval.\nDovolací súd považuje za potrebné upozorniť na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\nv občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie,\nktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom\nkonaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať\nna každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nprvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nNavyše, odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,\nprimeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej\nveci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania, obsah vyjadrenia k odvolaniu a\ncitoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne\nzávery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nnevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndospel k názoru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne\nneodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157\nods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v\nžiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nžalovanej. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ dovolateľ namieta nedostatky pri vyhotovovaní\nzápisnice z pojednávania z 19. januára 2011 (neprotokolovanie vykonaného dokazovania listinnými\n\ndôkazmi, protokolovanie výpovedí vypočúvaných do zápisnice tak, že to menilo a ovplyvňovalo\nvýznam a malo vplyv na skutkový stav, nedostatočná pozornosť výsluchu účastníkov, vstup do prejavu\nžalovanej) postup v danom prípade upravuje § 40 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého predseda senátu alebo\nsamosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu rozhoduje aj\no návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania\nproti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníka konania, ktorej súd nevyhovel, musí\nbyť v zápisnici uvedená. Zo spisu však vyplýva, že žalovaná ani jej právny zástupca nevzniesli v konaní\npred súdom prvého stupňa žiadne námietky proti zneniu zápisníc z pojednávaní, nenavrhli jej doplnenie,\nresp. aby mali nejaké výhrady voči vedeniu konania.\nNa základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že v danej veci nie je daný dovolateľom uvádzaný\ndovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.\nV mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal aj nesprávne právne\nposúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.).\nNesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného\npráva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného\nskutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil\nnesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a\nnapokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.\nDovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu viazaný rozsahom\ndovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodom\nuvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom zodpovedajúcemu niektorému v\nzákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento\ndovolací dôvod v dovolaní opísaný, t.j. uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený\ndovolací dôvod je daný.\nK uplatneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237f ods. 1 písm.c/ O.s.p. nepostačuje, ak dovolateľ v dovolaní\ntento dôvod označí len ustanovením zákona alebo ak uvedie len jeho zákonnú skutkovú podstatu. Za\nuvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie odvolacieho súdu napáda, možno považovať až konkretizáciu\nokolností, z ktorých sa vyvodzuje, že ten-ktorý dovolací dôvod je daný.\nV predmetnej veci dovolateľ v mimoriadnom dovolaní uvádza, že „súdy vec aj nesprávne\nprávne posúdili i keď je potrebné konštatovať, že právne posúdenie v písomnom vyhotovení rozsudkov\nv podstate absentuje“.\nV občianskom súdnom konaní súdy postupujú tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených\nzáujmov fyzických a právnických osôb, aby sa nezneužívali na úkor týchto osôb. Postupujú v konaní v\nsúčinnosti so všetkými účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 1, § 2, § 6 O.s.p.).\nKto sa bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\nBezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z\nneplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový\nprospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\nBezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho\nzákonníka). Táto skutková podstata je naplnená za predpokladu, že ten, kto plnil inému (poskytol mu\nplnenie, ktoré má majetkovú hodnotu), túto povinnosť nemal a plnil, namiesto toho, kto bol na toto plnenie\n\npovinný (t.j. namiesto dlžníka). Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, no\nnesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli. Predpokladom je, že prijatím plnenia veriteľom\nzanikol dlh dlžníka. Dlžník, za ktorého bolo plnené, sa tak stáva obohateným na úkor toho, kto za neho\nveriteľovi plnenie poskytol (uspokojil veriteľovu pohľadávku, prípadne iba čiastočne). Takýmto splnením\ndlžníkovho dlhu sa jeho majetkový stav neznížil, ako by tomu bolo, pokiaľ by svojmu veriteľovi plnil zo\nsvojho. Obohatený tak získava majetkový prospech v okamihu, keď zanikol jeho dlh. Právna povinnosť k\nplneniu medzi dlžníkom a veriteľom môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku. Ten, kto plnil\nza iného (dlžníka), má právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, za koho plnil, a nie\nod toho, komu plnil. Pokiaľ však ten, kto plnil, tak urobil nie za iného (za osobu povinnú plniť) ale v omyle,\nže plní veriteľovi svoj vlastný dlh, nejde o plnenie za iného v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka,\nale o plnenie bez právneho dôvodu. Plnením, ktoré bolo poskytnuté omylom, totiž dlh nezaniká (§ 451\nObčianskeho zákonníka) a ten, kto plnil, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu,\nkto toto plnenie prijal, zatiaľ čo podľa § 454 Občianskeho zákonníka je povinný vydať bezdôvodné\nobohatenie ten, za ktorého bolo plnené. Rovnaká situácia nastáva v prípade, že niekto plnil inému v\ndomnení, že plní za dlžníka, hoci ten, za ktorého bolo plnené, nič nedlhoval alebo svoj záväzok už skôr\nsplnil. K obohateniu toho, za ktorého bolo plnené, nemôže dôjsť bez toho, aby poskytnutým plnením\njeho dlh zanikol (prípadne iba čiastočne).\nV predmetnej právnej veci tak Okresný súd Ružomberok ako aj Krajský súd v Žiline rozhodli v súlade\ns ustanovením § 454 Občianskeho zákonníka, dospeli k záveru, že žalobca plnil za žalovanú to, čo\npodľa kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcimi 9. októbra 2009 mala plniť sama tým, že za ňu zaplatil\nkúpnu cenu nehnuteľností 220 000 €. Z odôvodnenia rozsudkov je zrejmé, že na základe vykonaného\ndokazovania súdy dospeli k záveru, že žalobca žalovanej uvedenú sumu nedaroval. Žalovaná v\nkonaní nepreukázala, že žalobca jej predmetnú peňažnú sumu daroval. Samotný žalobca poprel, že\nby žalovanej túto sumu daroval, zaplatil ju preto, lebo žalovaná ho ubezpečila o tom, že on sa stane\nvýlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom tieto musela najskôr nadobudnúť ona a po uplynutí určitej\ndoby (21 dní) sa on (žalobca) na základe ďalšieho prevodu stane vlastníkom predmetných nehnuteľností.\nDarovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo\nsľub prijme. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri\nhnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní (§ 628 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka). Darovacia zmluva je teda dvojstranný právny úkon, k pojmovým znakom ktorého patria :\npredmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne, teda prejavom\nvôle darcu a obdarovaného spojených s odovzdaním a prijatím daru (predmetom darovania). Prejav\nvôle môže byť pritom vyjadrený aj inak ako slovami (konkludentne), ak takýto konkludentný spôsob\nnevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť. Vnútorné presvedčenie (úmysel)\nsa zisťuje skutočnosťami vonkajšieho sveta, ktorými sa navonok prejavuje. Žalobca zaplatil za žalovanú\nveriteľovi jej dlh (kúpnu cenu), robil tak s vedomím, že po uplynutí určitej lehoty sa on stane vlastníkom\npredmetných nehnuteľností. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca poskytol žalovanej peňažnú\nsumu bez protiplnenia, t.j. darovaním.\nZ uvedeného vyplýva, že okresný ako aj krajský súd vec správne právne posúdili a zaviazali žalovanú\nvydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho\nzákonníka.\nDovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 243i ods. 2 O.s.p.).\nŽalobca bol v konaní o mimoriadnom dovolaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania,\nktoré si uplatnil a vyčíslil (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a\n§ 151 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu priznal proti neúspešnej žalovanej náhradu\ntrov právneho zastúpenia vo výške 1 744,80 €, a to odmenu advokáta za dva úkony právnej pomoci\n(prevzatie právneho zastúpenia, vyhotovenie písomného vyjadrenia k dovolaniu, jeden úkon po\n864,77 € - § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb) a dvakrát náhradu za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (jeden\nza 7,63 € - § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}