{"guid": "7804f17f-a27f-4489-bb3a-dd61f01dd705:e70b752f-5daa-4574-b12a-0667a1d892c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5712214638.1", "spisova_znacka": "6Cdo/372/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/372/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 6Cdo/372/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:5712214638.1", "identifikacne_cislo": "5712214638", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e70b752f-5daa-4574-b12a-0667a1d892c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214638.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214638.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214638.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/372/2013\n5712214638\n17. 12. 2013\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2013:5712214638.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo\nspravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám.\nč. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 7 C 235/2012,\no dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 2. mája 2013 sp.zn. 9 Co 199/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobou podanou 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej\nbola uložená povinnosť nahradiť jej majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym\núradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.\nVzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého\nstupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).\nOkresný súd Martin považoval žalobu (v spojení s vyjadrením žalobcu zo 7. januára 2013) v uvedenej\nčasti za námietku zaujatosti jeho sudcov a uznesením z 1. februára 2013\nč.k. 7 C 235/2012-23 vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 €\nza námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“),\nktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).\nUznesenie Okresného súdu Martin z 1. februára 2013 č.k. 7 C 235/2012-23 napadla žalobkyňa\nodvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie\nveci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku\nzaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je\nv danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.\nKrajský súd v Žiline uznesením z 2. mája 2013 sp.zn. 9 Co 199/2013 uznesenie súdu prvého stupňa\npotvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo\nv podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Martin, o čom je\npotrebné rozhodnúť z aspektu dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 O.s.p.; za správny označil tiež následný\npostup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Oba súdy nižšieho\nstupňa sa stotožnili s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca\n2011 sp.zn.\n\nII. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku\npodľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok\nza vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok\nmožno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho\nsúdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny\npoplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania,\nvýkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.).\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd\nrozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nDovolanie odôvodnila tým, že v predmetnej veci sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, a že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie\nkonania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Neexistujúcu\nnámietku zaujatosti nebolo možné spoplatniť. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú\nprekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom\nv konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným\npostupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho\nzáveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny\npoplatok za vznesenie námietky zaujatosti.\nŽalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel pri tom k záveru, že dovolanie v\npredmetnej veci nie je prípustné.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nKeďže v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, jeho prípustnosť bolo\ntreba posudzovať podľa ustanovenia § 239 O.s.p.\nUznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci však nemožno podriadiť pod žiaden dôvod prípustnosti\nvyplývajúci z ustanovenia § 239 O.s.p., lebo odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa nezmenil, ale\nho potvrdil a nerozhodoval ani vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev\n(§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Rovnako odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom\nuznesení prípustnosť dovolania nevyslovil a nejde o potvrdzujúce uznesenie o návrhu na zastavenie\nvýkonu rozhodnutia\nna podklade cudzozemského rozhodnutia, ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia\nalebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 1\npísm. a/, písm. b/ O.s.p., ods. 2. písm. a/, písm. b/, písm. c/ O.s.p.). Dovolanie žalobkyne preto podľa\nustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.\nPrípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní, v\nktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa\ntohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/\nsa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je\nkonanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,\n\nproti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver\no prípustnosti dovolania v zmysle § 237\nO.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade\nvymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\nŽalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil\nani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné.\nNedostatok návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 prvá veta\nO.s.p. (tam, kde je takýto návrh potrebný) je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý v\nkonečnom dôsledku vedie k zastaveniu konania v ktoromkoľvek jeho štádiu. Tento nedostatok zakladá\nvadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p.\nV predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala návrh na začatie konania (žalobu)\n27. septembra 2012 a vychádzajúc z jej obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) možno ustáliť, že žalobkyňa ním\nuplatnila nárok na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514//2003 Z.z. a navrhla\ntiež prikázať vec inému súdu z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Martin sú z prejednávania a\nrozhodovania tejto veci vylúčení\nso zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Ide teda o návrh (žalobu), ako procesnoprávny\núkon účastníka konania, ktorou žalobkyňa uplatnila tak nárok vyplývajúci z právneho vzťahu medzi\núčastníkmi konania (žalobcom a žalovaným), ale súčasne (vzniesla) uplatnila aj námietku zaujatosti. V\ntakomto prípade, z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah medzi účastníkmi konania,\nale vzniká vzťah osobitný finančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom a štátom, v ktorom návrh\nna začatie konania podľa\n§ 79 ods. 1 O.s.p. nie je potrebný. Pre vznik tohto vzťahu je relevantné samotné uplatnenie námietky\nzaujatosti zo strany účastníka konania, pričom takáto námietka môže byť uplatnená buď samostatným\npodaním (v konaní, ktoré je už začaté) alebo môže tvoriť aj súčasť iného podania (tak ako v predmetnej\nveci bola uplatnená v návrhu na začatie konania - v žalobe). Prikázanie veci v zmysle ustanovenia\n§ 12 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy len vtedy, ak súd nemôže vo veci konať, lebo jeho sudcovia\nsú vylúčení. Za takýchto okolností musí byť vec prikázaná inému súdu. Nutná delegácia v zmysle\ncitovaného zákonného ustanovenia je teda „viazaná“ na ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p., z ktorého\nvyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nveci. Takáto námietka\n(a s ňou spojená nutná delegácia) nemôže byť predmetom samostatného súdneho konania, ale takého\nkonania, ktoré sa vo veci už začalo na návrh (ako sa to stalo aj v predmetnej veci). Inak by sa sudcovia\nani nemohli vyjadriť, či majú relevantný vzťah k veci, k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom.\nBez konkrétnej veci, nemôžu byť ani účastníci konania, ani ich zástupcovia.\nMožno ešte uviesť, že v občianskom súdnom konaní súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych\notázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti,\nustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách konania, svedočnom a pod.). O týchto\notázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne prebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo\nosobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach predstavuje integrálnu súčasť jednotného\nobčianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný návrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy,\nkeď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti\núčastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním\nnávrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto občianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek\ntomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba), hoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú\nvadu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.\nTvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania (keď žalobkyňa nevzniesla námietku\nzaujatosti voči sudcom), nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p.;\ndovolateľka ním totiž zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci bol podľa\nzákona potrebný, s takým procesným stavom, v ktorom konanie bolo (podaním žaloby) riadne začaté\na v jeho rámci bol vyrubený súdny poplatok.\nPokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na\npredchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp.zn.\n\n7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo\nspôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu\nnastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil\nna iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo namietať\nsprávnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. V týchto prípadoch spravidla\nodvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne\nneposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať\nprípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad\nodlišného právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového súdu nejde a preto je námietka\nžalobkyne v tomto smere nedôvodná.\nAni ďalšia námietka dovolateľky týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu nie je dôvodná. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\npatrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej\njudikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\nK povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý\nproces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nŠtruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2\nO.s.p., v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní\n(§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS\n78/05).\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré žalobkyňou predložené listiny preskúmal\na s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne\na v dostatočnom rozsahu, pričom tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými\nv odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z\nhľadiska obsahového v podanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného\nsúdu Martin; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho\npoplatku za námietku zaujatosti. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď\nna relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu\nzodpovedalo, prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť,\nže táto odpoveď žalobkyňu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného\nrozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek\nžalobkyne.\nDôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodoval (a\nteda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď ustanovenie § 14 ods. 1\nO.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou\nzaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať,\nže rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie\nbyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to\nmožno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo\n\nskutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,\nnezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú\ndané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte\nbez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod\nna vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej\nžalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací\nsúd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,\nže vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným\npostupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle\nzákona\nč. 514/2003 Z.z.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218\nods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou\nprávneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nO náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5, v spojení s\nustanoveniami § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanej (ktorej vzniklo právo na náhradu trov\nkonania) v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}