{"guid": "91e4a356-3894-4318-87d2-f1ce53c370eb:158d86fc-a139-4d8d-a3dd-785096818882", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5712214264.1", "spisova_znacka": "5Cdo/291/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/291/2013 z 9. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. decembra 2013, sp. zn. 5Cdo/291/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:5712214264.1", "identifikacne_cislo": "5712214264", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "datum_vydania": "2013-12-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/158d86fc-a139-4d8d-a3dd-785096818882", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214264.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214264.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214264.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/291/2013\n5712214264\n09. 12. 2013\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2013:5712214264.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom v Žiline, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú\nkoná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nso sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na\nOkresnom súde Martin pod sp.zn. 5 C 195/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu\nv Žiline z 31. mája 2013 sp.zn. 5 Co 217/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin žalobu, ktorou sa voči žalovanej\ndomáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z.z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej\nlen „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym\núradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.\nVzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého\nstupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).\nOkresný súd Martin považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po\nich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline (§ 16 ods.\n1 O.s.p.).\nKrajský súd v Žiline uznesením z 31. mája 2013 sp.zn. 5 NcC 412/2013 rozhodol, že sudcovia Okresného\nsúdu Martin (okrem sudkyne Mgr. Kataríny Janotovej) nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania\ntejto veci a sudkyňa Mgr. Katarína Janotová je vylúčená z jej prejednávania a rozhodovania.\nOkresný súd Martin uznesením z 28. januára 2013, č.k. 5 C 195/2012-23 uložil žalobkyni povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych\npoplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a\npoplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).\nUznesenie Okresného súdu Martin z 28. januára 2013 č.k. 5 C 195/2012-23 napadla žalobkyňa\nodvolaním argumentujúc tým, že v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie\nveci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa išlo o námietku zaujatosti\n(čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom\nprípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.\n\nKrajský súd v Žiline uznesením z 31. mája 2013 sp.zn. 5 Co 217/2013 odvolaním napadnuté uznesenie\npotvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v\npodanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Martin. Z ustanovenia\n§ 12 ods. 1 O.s.p. totiž vyplýva, že takémuto rozhodnutiu predchádza zisťovanie, či všetci sudcovia\npríslušného súdu spĺňajú podmienky\n§ 14 O.s.p., teda či možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti vo veci. Nadriadený súd musí teda v\nprvom rade skúmať prípadnú zaujatosť všetkých sudcov toho ktorého súdu. Za správny označil tiež\nnásledný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti v konaní o\nnáhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp.zn. II. ÚS 124/2011.\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť\nrozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v\ndanom prípade:\n1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona\npotrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Túto procesnú vadu vyvodzovala žalobkyňa z toho, že nepodala\nnámietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť žaloby nebola týmto procesným úkonom a ani nemala\nnáležitosti námietky zaujatosti stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p.); žiadala však vec prikázať inému\nsúdu toho istého stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Martin sú vylúčení z jej prejednávania\na rozhodovania (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Neexistujúcu či „neplatnú námietku zaujatosti“ nebolo možné\nspoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať ani jej poplatková povinnosť,\n2. rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto procesnej vade, dospela\nžalobkyňa na základe toho, že súdny poplatok jej vyrubila sudkyňa Okresného súdu Martin, nezákonným\npostupom ktorého jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v\nzmysle zákona\nč. 514/2003 Z.z.,\n3. žalobkyni bola postupom súdu odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237\npísm. f/ O.s.p.)\ntým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné,\n4. vecné oslobodenie tohto konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje\naj na\nnámietku zaujatosti (v súvislosti s tým žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 9. augusta 2011 sp.zn. 5 MCdo 20/2010). Skutočnosť, že v danej veci nebola podaná\nnámietka zaujatosti, potvrdzuje\naj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 21. novembra 2012 sp.zn.\n3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci.\nŽalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.).\n\nto zákon pripúšťa\n\nV prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1\nO.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu\nprvého stupňa o zamietnutí návrhu\nna prerušenie konania podľa § 109 ods. 1\npísm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p.\nje dovolanie prípustné tiež proti\nuzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd\nvyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po\nprávnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na\npodklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia\nalebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.\n\nUznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie\nuvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,\ndovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.\nDovolanie žalobkyne preto podľa ustanovení\n§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nPrípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je\npredmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno\nním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné\n(viď napríklad R 117/1999,\nR 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej\npraxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania\nv zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade\nvymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto\nprocesnej vade skutočne došlo.\nŽalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nŽalobkyňa tvrdí, že v danom prípade súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.).\nV zmysle § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie začína na návrh. Toto ustanovenie určuje moment, ktorým\nvznikajú Občianskym súdnym poriadkom upravené procesné práva a povinnosti súdu a účastníkov\nkonania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré podľa zákona môže začať len na návrh,\nje neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania; ak súd zistí, že sa pred ním vedie konanie bez\ntoho, aby bol podaný návrh na začatie konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v\nktoromkoľvek štádiu zastaví. Skutočnosť, že občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez\ntoho, aby bol podaný návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú\nv § 237 písm. e/ O.s.p.\nO prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon\núčastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 23. júna 2005 sp.zn. 3 Cdo 56/2005 a z 19. októbra 2006 sp.zn. 3 Cdo 186/2006).\nV občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh na začatie konania\noznačuje ako žaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o náhradu majetkovej a\nnemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na Okresnom súde Martin dňa 27. septembra 2012.\nNeopodstatnená je preto jej námietka, že v tejto veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný\nnávrh na začatie konania (žaloba).\nŽalobkyňa na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, že: a/ bolo rozhodované o námietke\nzaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne uznesením vyrubil súdny poplatok za\nnámietku zaujatosti, ktorý jej vyrubený nemal byť, c/ odvolací súd prvostupňové uznesenie o vyrubení\nsúdneho poplatku za námietku zaujatosti potvrdil.\nDovolateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka zaujatosti je návrhom\nna začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu“. Obsah odôvodnenia dovolaním napadnutého\nuznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje záver, že by odvolací súd zastával tento názor\n(t.j. že konanie o námietke zaujatosti\nje samostatným konaním). Odvolací súd sa v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia len stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v\nzmysle ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4\n\nods. 1 zákona\nč. 71/1992 Zb. nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti\npodľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (II. ÚS 124/2011).\nŽalobkyňa napriek tomu, že na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou konania o námietke\nzaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p.,\nčo ale svedčí o tom, že túto „alternatívu“ (t.j. že námietka zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie\n„samostatného“ konania) si predsa len osvojuje.\nDovolací súd pripomína, že v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,\nktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok. To považuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný význam. Pokiaľ je s návrhom na\nzačatie konania (žalobou), výlučne ktorý má na mysli ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p., spojený vznik\ndvojstranného procesno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, podaním námietky zaujatosti\ntakýto procesno-právny vzťah (medzi žalobcom a žalovaným) nevzniká. O to viac nemožno o založení\nvzťahu takejto povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi\npoplatníkom a štátom, v ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec žalobcu a žalovaného, ale\nposúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka\nzaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto finančno-právnom (poplatkovom)\nvzťahu je pojmovo vylúčené.\nV občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby (§ 79 veta prvá O.s.p.), súd spravidla\nrozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie\n(o povinnosti poplatníka\nzaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách\nkonania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne\nprebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach\npredstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný\nnávrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej\núčastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok,\nrozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto\nobčianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba),\nhoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.\nTvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,\nnie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p., lebo sa ním\nbez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci\nbol podľa zákona potrebný, s tým, že v žalobou riadne začatom konaní bol vyrubený súdny poplatok,\nktorý (podľa žalobkyňou zastávaného názoru) nemal byť vyrubený.\nNa základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ aj súd prvého stupňa prípadne\nuznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci žalobkyňa túto námietku nevzniesla\n(pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd prvostupňové uznesenie potvrdil,\nnemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 písm. e/ O.s.p.\nŽalobkyňa ďalej namieta tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu. V rozhodovacej praxi\nnajvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd (na\nrozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo\nnepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa. Prekvapivým je\nrozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch, než rozhodnutie súdu\nprvého stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009 sp.zn. 3 Cdo 102/2008),\nresp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené\nna nepredvídateľne iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého\nstupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“\nprávneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2011\nsp.zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu\nprvého stupňa nevyznieva prekvapujúco, ani nečakane, súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia\nna rovnakých skutkových a právnych záveroch. Žalobkyňa musela vzhľadom na priebeh a výsledky\nprvostupňového konania očakávať (predvídať), že odvolací súd bude v odvolacom konaní posudzovať\na skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne posúdil a preskúmal.\n\nDovolací súd tiež dospel k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca\nsa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo toto\nrozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením\n§ 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 2 O.s.p.\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré žalobkyňou predložené listiny preskúmal\na s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v\ndostatočnom rozsahu, pričom tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými v\nodvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z\nhľadiska obsahového v podanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného\nsúdu Martin; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho\npoplatku za námietku zaujatosti. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď\nna relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu\nzodpovedalo, prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť,\nže táto odpoveď žalobkyňu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného\nrozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek\nžalobkyne.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v\ndanom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nslobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.\nŽalobkyňa namieta, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a Sadzobníka, rozhodoval\nvylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).\nSudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k\núčastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Na\nsúde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak.\nTo isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2 O.s.p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie\nsú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).\nNeexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o\ntom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebránila v danom prípade\ndovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/\nO.s.p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).\nI keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so\nskutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti,\nnemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa\n§ 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku\nz významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania\npridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne\nbránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny\nnázor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania\na rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a\nnezaujatého rozhodovania.\nZ hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy má sudca svoj\nkonkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom\nkonania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah, so zreteľom na\nktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania. Najvyšší\n\nsúd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods.\n1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je\nsúd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 31. mája 2010 sp.zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd\npre účely preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,\nže vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným\npostupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej\nza majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.\nZ uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka žalobkyne o existencii procesnej vady\nkonania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. nie je opodstatnená.\nVzhľadom na to, že žalobkyňa v dovolaní neopodstatnene namietla existenciu vád konania v zmysle\n§ 237 písm. e/, f/ a g/ O.s.p., čo pri už vyššie uvedenom konštatovaní o neprípustnosti jej dovolania\nv zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 237 písm. a/ až d/\nO.s.p. znamená, že tento\njej mimoriadny opravný prostriedok nie je podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne prípustný,\nnepristúpil dovolací súd k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),\nna ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho\nposúdenia nezakladá totiž prípustnosť dovolania (viď R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací súd\nneskúmal ani správnosť záverov odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti s ktorými žalobkyňa\npoukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp.zn.\n5 MCdo\n20/2010 a z 21. novembra 2012 sp.zn. 3 Sžo 58/2012., resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n30. marca 2011 sp.zn. II. ÚS 124/2011.\nZ dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne odmietol podľa §\n243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné..\nPri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že žalobkyňa nebola v dovolacom\nkonaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); vzal tiež na zreteľ, že v dovolacom konaní\nprocesne úspešná žalovaná nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania\n(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení\ns § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}