{"guid": "876f9c6a-bbcc-4169-8aa7-b7d328238638:5a0e1df5-48ab-4ce7-bbca-79ca108c9ad3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5712214256.1", "spisova_znacka": "6Cdo/363/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/363/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 6Cdo/363/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:5712214256.1", "identifikacne_cislo": "5712214256", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "sudca_id": 383, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-rudolf-circ-383", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5a0e1df5-48ab-4ce7-bbca-79ca108c9ad3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214256.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214256.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5712214256.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/363/2013\n5712214256\n17. 12. 2013\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2013:5712214256.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,\nproti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom\nsúde Martin\npod sp.zn. 7 C 194/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline\nz 30. apríla 2013 sp.zn. 9 Co 192/2013 takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Martin žalobu, ktorou sa voči žalovanej\ndomáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej\nspôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Martin, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec\nprejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci\ninému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).\nOkresný súd Martin uznesením z 31. januára 2013 č.k. 7 C 194/2012-23 uložil žalobkyni povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). V odôvodnení uviedol,\nže žalobca vo svojom podaní\nzo 7. januára 2013 uviedol, že v žalobe „vzniesol generálnu námietku zaujatosti.“\nOznačené uznesenie Okresného súdu Martin napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, že v\ndanom prípade nepodala námietku zaujatosti. Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti,\nnezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne\noslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1\npísm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.\nKrajský súd v Žiline uznesením z 30. apríla 2013 sp.zn. 9 Co 192/2013 odvolaním napadnuté uznesenie\npotvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v\npodanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Martin; za správny\noznačil tiež následný postup súdu prvého stupňa\n\npri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp.zn.\nII. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku\npodľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok\nza vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť\nrozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie\nodôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že vo veci rozhodoval vylúčený\nsudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože\nto nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť\na nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred\nsúdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala\nbyť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa\nvecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky\nzaujatosti.\nŽalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.,\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nPodmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach §\n237 a 239 O.s.p.\nPrípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiž o\nzmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci\npostúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie\nstanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť\ndovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o\nuznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o\nnávrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní\n(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území\nSlovenskej republiky.\nPrípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní\ndošlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát.\nŽalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nV dovolaní výslovne namietla existenciu vady uvedenej v § 237 písm. e/ O.s.p., t.j. že sa nepodal návrh na\nzačatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ďalej existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p.,\nže jej súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom a napokon existenciu vady uvedenej v §\n237 písm. g/ O.s.p., t.j. že rozhodoval vylúčený sudca.\n\nDovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie konania, bola zjavne\nnedôvodná a nenáležitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady je zrejmé, že dovolateľka ňou v\nskutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41\nods. 2 O.s.p. oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podanej žaloby tvrdiac, že jej\nobsahom nebola námietka zaujatosti. Namietala teda nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke,\nktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.\nV súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z § 237 písm. e/ O.s.p. dovolací súd považuje za potrebné\nuviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p.,\npodľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní o dvojstranných právnych vzťahoch medzi\nžalobcom a žalovaným (t.j. v spornom konaní) sa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže súd\nzačať konanie iba v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania\nje neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu\nkonania, konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol\npotrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa § 237 písm. e/\nO.s.p. Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie námietky zaujatosti\núčastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou konania, ale procesným právom\núčastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon priamo, ani nepriamo nespája účinok\nzačatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu vôle účastníka konania v tom smere, či\nchcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti, sa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného\nustanovenia, ktorého účelom je možnosť odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom\nsa rozhodlo o právach a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.\nPokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na\npredchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp.zn.\n7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011, 5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo\nspôsobené tzv. prekvapivými, resp. nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu\nnastane vtedy, ak odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil\nna iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi bolo odňaté právo namietať\nsprávnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. V týchto prípadoch spravidla\nodvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne\nneposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom konaní nemal dôvod namietať a zdôvodňovať\nprípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prejednávanej veci o takýto prípad\nodlišného právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového súdu jednoznačne nejde, a preto je\nnámietka žalobkyne v tomto smere nedôvodná.\nDovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca\nsa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo toto\nrozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením\n§ 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 3 O.s.p.\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré žalobkyňou predložené listiny preskúmal\na s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne\na v dostatočnom rozsahu, pričom tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými\nv odvolaní. S poukazom na relevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z\nhľadiska obsahového v podanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného\nsúdu Martin; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho\npoplatku za námietku zaujatosti. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo tak odpoveď\nna relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu\nzodpovedalo, prečo má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť,\nže táto odpoveď žalobkyňu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného\nrozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek\nžalobkyne.\n\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v\ndanom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nslobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.\nDôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodoval (a\nteda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď ustanovenie § 14 ods. 1\nO.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou\nzaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať,\nže rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie\nbyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to\nmožno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo\nskutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,\nnezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú\ndané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte\nbez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod\nna vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej\nžalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací\nsúd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,\nže vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným\npostupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle\nzákona\nč. 514/2003 Z.z.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218\nods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou\nprávneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.\nO náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím\nanalógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody\npre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne\ntrovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}