{"guid": "b9595eef-f69b-4717-9cd2-22f15eecb5a1:6a60093f-3b41-4934-8689-86f4bc60073d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5410201912.1", "spisova_znacka": "5MCdo/23/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/23/2011 z 27. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 5MCdo/23/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:5410201912.1", "identifikacne_cislo": "5410201912", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "datum_vydania": "2013-03-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Dedičské právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-23.odsek-2", "nazov": "§ 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-23.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-461.odsek-1", "nazov": "§ 461 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-461.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-473", "nazov": "§ 473 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-473", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-473"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-483", "nazov": "§ 483 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-483", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-483"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-484", "nazov": "§ 484 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-484", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-484"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/180#paragraf-21", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-23", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-461", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-473", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-483", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-484"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a60093f-3b41-4934-8689-86f4bc60073d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5410201912.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5410201912.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5410201912.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/23/2011\n5410201912\n27. 03. 2013\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2013:5410201912.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke S. J., narodenej X. decembra XXXX,\nnaposledy bývajúcej v T., zomrelej XX. decembra XXXX, za účasti dedičov 1/ Y. J., T., 2/ MUDr. O. J.,\nJ., 3/ MVDr. B. J., T., 4/ B. J., Y. vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. 5 D 104/2010, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu\nDolný Kubín z 15. decembra 2010 č.k. 5 D 104/2010-44, I Dnot 94/2010 a uzneseniu Krajského súdu\nv Žiline z 25. marca 2011 sp.zn. 5 CoD 5/2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín z 15. decembra 2010 č.k.\n5 D 104/2010-44, I Dnot 94/2010 a uznesenie Krajského súdu v Žiline z 25.marca 2011 sp.zn. 5 CoD\n5/2011 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Dolný Kubín uznesením z 15. decembra 2010 č.k. 5 D 104/2010-44, I Dnot 94/2010\nprejednal dedičstvo po poručiteľke a určil všeobecnú cenu jej majetku i čistú hodnotu dedičstva sumou\n3 416,90 €. Súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom podľa zákonných dedičským podielov, a to\ntak, že preberateľmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. KNE č. 2271/1 - orná pôda o výmere 1 278 m2, na podiel vedený pod B 3 v 3/6-inách na mene poručiteľky\nsú ( synovia) Y. J., MUDr. O. J., B. J. a MVDr. B. J., každý z nich rovnakým dielom po 1-ine z podielu\nporučiteľky, t.j. každý v 1/8-ine v pomere k celku. Preberateľom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa k.ú.\nN., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. KN- E č. 2271/2 - orná pôda o výmere 1 142 m2, na podiel\nvedený pod B 3 v 3/6-inách na mene poručiteľky je Y. J. v celosti na uvedený podiel poručiteľky, bez\npovinnosti vyplácať spoludedičov. Preberateľmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N., zapísanej na\nLV č. XXXX ako parc. KN- E č. 2271/3 - orná pôda o výmere 9 025 m2, na podiel vedený pod B 3 v 3/6inách na mene poručiteľky sú MUDr. O. J. v 1-ici z podielu poručiteľky, t.j. v 1-ine v pomere k celku s\npovinnosťou vyplatiť Y. J. sumou 417,90 €, MVDr. B. J. sumou 170,47 €, obidvoch v lehote do 30 dní\nodo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a B. J. v 1-ici z podielu poručiteľky, t.j. v 1-ine\nv pomere k celku s povinnosťou vyplatiť MVDr. B. J. sumou 588,37 €. Na záver súd určil odmenu a\nhotové výdavky notára JUDr. W. N., ako súdneho komisára v celkovej sume 88,66 €. Súd prvého stupňa\npodľa odôvodnenia uznesenia vychádzal z toho, že poručiteľka zomrela bez zanechania závetu (listiny o\nvydedení), zo zákona do úvahy prichádzajú dedičia v 1. dedičskej skupine - deti poručiteľky Y. J., MUDr.\nO. J., B. J. a MVDr. B. J., ktorí po poučení dedičstvo neodmietli, sú spôsobilí dediť a že započítanie na\ndedičský podiel neprichádza do úvahy.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie dedičov MUDr. O. J., B. J. a MVDr. B. J. uznesením z 25. marca\n2011 sp.zn. 5 CoD 5/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.). Pri\nodôvodňovaní uznesenia aplikoval § 219 ods. 2 O.s.p., v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie\nuznesenia súdom prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia vo vzťahu k pozemku, parc. KN č. 2271/1, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú.\nN. uviedol, že neprichádza do úvahy aplikácia zákona č. 180/1995 Z.z., nakoľko podľa údaja na\n\nuvedenom liste vlastníctva ide o pozemok nachádzajúci sa v zastavanom území obce. Vo vzťahu k\npozemkom parc. č. KN- E č. 2271/2 a parc. č. KN- E č. 2271/3, zapísaných na LV č. XXXX uviedol,\nže s odkazom na kód umiestnenia týchto pozemkov už platí režim zákazu drobenia podľa tretej časti\nzákona č. 180/1995 Z.z., ktorý zákaz drobenia je pod neprípustnú hranicu 2 000 m2, ktoré toto napadnuté\nuznesenie rešpektuje. Mal za to, že odvolatelia ničím nepreukázali, že by práve pozemok (č. 2271/2)\nmal byť najlukratívnejším a nie je zrejmé, že by dané rozhodnutie nerešpektovalo veľkosť zákonných\ndedičských podielov jednotlivých dedičov. Ohľadom hnuteľných vecí, ktoré žiadali odvolatelia vyporiadať\nkonštatoval, že tieto s ohľadom na ich spornosť nebolo možné prejednať a naviac z pripojedného\ndedičského spisu po zomrelom manželovi poručiteľky nebohom B. J. je zrejmé, že predmetom dedičstva\na s tým súvisiaceho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov neboli žiadne hnuteľné\nveci.\nProti týmto uzneseniam ako prvostupňového tak aj odvolacieho súdu, podal na základe podnetu dedičov\nMUDr. O. J., B. J. a MVDr. B. J. s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len\n„dovolateľ“), ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\nNamietal, že odôvodnenia uznesení súdov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, ako okresný súd dospel k záveru, že najlepšie\npodmienky na obhospodarovanie pozemku parc. č. KN 2271/2, orná pôda o výmere 1 142 m2 v k.ú.\nN. sú práve u dediča Y. J.. K tejto otázke účastníci neprodukovali žiadne tvrdenia a ani súd v tomto\nsmere nevykonal žiadne dokazovanie. Dôvody uvedeného rozhodnutia nevyplývajú ani z odôvodnenia\nuznesenia odvolacieho súdu. Poukázal na to, že ak v dôsledku zákazu drobenia pozemkov podľa § 23\nods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov,\nrozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie\na rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi. Ustanovenie § 23\nzákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom predstavuje\nšpeciálnu úpravu vo vzťahu k § 141 a § 142 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva, k § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú\nvyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k § 482 až § 484 Občianskeho zákonníka,\nktoré upravujú vyporiadanie dedičov. Súd v uznesení o dedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa\ndedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi\na rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol (§ 175q ods. 1 písm. d/ O.s.p.). Keďže v dohode v\ndanej veci nedošlo, súd prvého stupňa v zmysle uvedených zákonných ustanovení autoritatívne vykonal\nvyporiadanie, pritom v napadnutom uznesení uviedol, že potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom podľa\nzákonných dedičských podielov. V danej veci predmetom prejednania dedičstva boli nehnuteľnosti pozemok parc. KN č. 2271/1, orná pôda o výmere 1 278 m2, umiestnený v zastavenom území obce\nN., v intraviláne a dva pozemky mimo obce, v extraviláne, a to parc. KN č. 2271/2, orná pôda o výmere\n1 142 m2 a parc. KN č. 2271/3, orná pôda o výmere 9 025 m2. V prípade prvej parcely č. 2271/1,\nnachádzajúcej sa v intraviláne, prvostupňový súd potvrdil nadobudnutie dedičstva všetkým dedičom\nrovnakým dielom po 1/8-ine v pomere k celku. Pokiaľ však ide o parcelu č. 2271/2, nachádzajúcu sa v\nextraviláne, s poukazom na jej výmeru 1 142 m2 (ďalšie delenie by odporovalo ustanoveniu § 23 ods. 1\nzákona č. 180/1995 Z.z.) súd prvého stupňa uznesením rozhodol, že „preberateľom“ tejto nehnuteľnosti\nv podiele 3/6 na mene poručiteľky je Y. J., a to bez povinnosti vyplácať spoludedičov. Hodnotu preberanej\nnehnuteľnosti súd kompenzoval v rozhodnutí o nadobudnutí dedičstva vo vzťahu k pozemku parc. KN č.\n2271/3, ktorý vzhľadom na výmeru 9 025 m2 a príslušný spoluvlastnícky podiel poručiteľky bolo možné\ni pri rešpektovaní zákazu drobenia pozemkov rozdeliť medzi dedičov MUDr. O. J. a B. J., s povinnosťou\nvyplatiť ostatných spoludedičov tak, aby celková hodnota preberaného dedičstva u každého zo štyroch\ndedičov zodpovedala výške jeho zákonného dedičského podielu. Vzhľadom k uvedenému mal generálny\nprokurátor za to, že boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1\nO.s.p.\nK mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrili dedičia MUDr. O. J., B. J. a MVDr. B. J., ktorí s ním súhlasili.\nDedič Y. J. vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky mal\nza to, že okresný súd konal a rozhodol v súlade so zákonom. Nehnuteľný majetok v k.ú. N. bol súdom\nrozdelený spravodlivo a zákonne. Podotkol, že už nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností v k.ú. N..\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nv rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie\nje opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,\nale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242\nods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,\npokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa\ntoho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení\nupravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd vzhľadom na zákonnú povinnosť\na tiež vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo\npostihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nZa dovolací dôvod v prejednávanej veci generálny prokurátor označil inú vadu, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), spočívajúcu v neúplnom a\nnesprávnom zistení skutkového stavu. Namietal, že súdy pri vykonávaní dokazovania a rozhodovaní\nnepostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a nimi vydané\nrozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konkrétne namietal\nnevykonanie dokazovania na zistenie splnenia podmienok nadobudnutia pozemkov dedičmi, u ktorých\nsú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie a tiež nedostatok odôvodnenia napadnutých\nuznesení, nespĺňajúcich náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.\nPodľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.\nZ ustanovenia § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa dedí zo zákona, zo závetu alebo\nz oboch týchto dôvodov.\nPodľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, ktorý z\nnich rovnakým dielom.\n\nAk je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje\nzákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli (§ 482 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).\nPodľa § 483 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým,\nktorých dedičské právo bolo preukázané.\nZ ustanovenia § 484 veta prvá Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd potvrdí nadobudnutie dedičstva\npodľa dedičských podielov.\nPodľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k\npozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) v záujme zamedzenia\ndrobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného\núzemia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim pristupovať len podľa tohto zákona.\nAk tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o\nvyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov\nuvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo\npozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok (§ 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.).\nAk sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami\nuvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie\ndedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú\nnajlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku\nvyporiadať sa s ostatnými dedičmi (§ 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z.).\nAk majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo\nrozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke\npodiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23 (§ 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.).\nÚčelom zákona č. 180/1995 Z.z. vo všeobecnosti je zamedzenie nežiadúcemu stavu, ktorý spočíva\nv drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca\nk zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby; preto v zmysle vyššie citovaných\nustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v\npodobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v\nspôsobe rozhodnutia či už v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,\nalebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom vlastníka\ntakejto nehnuteľnosti, ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť\npoľnohospodársky pozemok menší ako 2 000 m2 a lesný pozemok menší ako 5 000 m2.\nV prípade ak je viac dedičov, zákon dáva prednosť tomu, aby sa dedičia o vyporiadaní dedičstva dohodli.\nTúto dohodu musí schváliť súd, resp. jej uzavretie osvedčiť notár. Dohoda nesmie odporovať zákonu\na nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak sa dedičia nedohodnú o tom, ako by sa mal majetok z\ndedičstva medzi nich rozdeliť alebo ak ich dohodu súd neschváli, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva\npodľa dedičských podielov tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Súd v uznesení o\ndedičstve potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k\ndohode alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol (§\n175q ods. 1 písm. d/ O.s.p.).\nKeďže k dohode dedičov v prejednávanej veci nedošlo, súd prvého stupňa v zmysle citovaných\nzákonných ustanovení vykonal vyporiadanie, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že\npotvrdil nadobudnutie dedičstva dedičmi podľa zákonných dedičských podielov tak, aby sa vyporiadanie\nnepriečilo zákonu č. 180/1995 Z.z.\n\nZ ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. vyplýva, že ak sa dedičia nevyporiadajú o\ndedičstve pozemkov (poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov) nachádzajúcich sa mimo\nzastavaného územia obce, alebo ak súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských\npodielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich\nobhospodarovanie.\nV posudzovanej veci predmetom prejednania dedičstva boli nehnuteľnosti - pozemok parc. KN č. 2271/1,\norná pôda o výmere 1 278 m2, nachádzajúci sa v zastavenom území obce N. ( v intraviláne), a dva\npozemky mimo obce (v extraviláne), a to parc. KN č. 2271/2, orná pôda o výmere 1 142 m2 a parc. KN\nč. 2271/3, orná pôda o výmere 9 025 m2.\nZ obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že tak súd prvého stupňa, ako ani odvolací súd, pri\nrozhodovaní o nadobudnutí pozemku parc. č. KN 2271/2, orná pôda o výmere 1 142 m2 v k.ú. N. v\ntomto smere žiadne dokazovanie nevykonali a neskúmali dôvody, že u ktorého z dedičov sú vytvorené\nnajlepšie predpoklady na obhospodarovanie tohto pozemku. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že\nnajlepšie podmienky na obhospodarovanie uvedeného pozemku sú u dediča Y. J.. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia však ničím nevysvetlil, z akých skutočností vychádzal, keď ustálil, že u tohto dediča sú\nvytvorené najvhodnejšie predpoklady na obhospodarovanie pozemku. Odvolací súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia.\nTakýto postup súdu je treba považovať za postup v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho\nporiadku a tiež s príslušnou judikatúrou.\nPrávo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované\ntak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a\nŠpanielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája\n2004, sp.zn. I. ÚS 226/2003) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok\nriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\nZákladné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v našom právnom poriadku určuje ustanovenie\n§ 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)\ndomáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované\nustanovenia platia i o uznesení (§ 167 ods. 2 O.s.p.) s výnimkami podľa § 169 ods. 2 a 3 O.s.p.\nGenerálnym prokurátorom napadnuté rozhodnutia súdov nižších stupňov neobsahujú náležitosti\nodôvodnenia ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa rozhodol, že preberateľom\nnehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N., LV č. XXXX, parc.č. 2271/2, orná pôda vo výmere 1142\nm2, v podiele 3/6 na mene poručiteľky je Y. J., bez povinnosti vyplácať spoludedičov bez toho, aby\nakýmkoľvek spôsobom zhrnul dôkaznú situáciu prípadu, t.j. uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ktoré\ndôkazy vykonal a ktoré nie, a prečo a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení, pričom už v náleze\nzo 16. septembra 2003, sp.zn. III. ÚS 119/2003 Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že\nrozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené.\nVzhľadom k tomu, že v danom prípade neboli vykonané žiadne dôkazy na zistenie a preukázanie\ntoho, prečo práve u dediča Y. J. sú vytvorené najlepšie predpoklady na obhospodarovanie uvedeného\npozemku, je odôvodnenie uznesenia nepresvedčivé, nespravodlivé a v konečnom dôsledku arbitrárne,\npretože nebolo zdôvodnené zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy\n(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2006, sp.zn. I. ÚS 154/2005). Takéto\narbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom\n\ndôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 243f ods. 1 písm.\na/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne\nargumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.\nKeďže ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2\nO.s.p.), treba rovnako dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia\naj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré sa v tomto prípade obmedzilo len na konštatovanie správnosti\ndôvodov uvedených súdom prvého stupňa.\nZ odôvodnení rozhodnutí odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti\nodôvodnení rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a §\n211 ods. 2 O.s.p. a rovnako požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nV nadväznosti na uvedené treba uviesť, že ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné,\npretože nedošlo k rešpektovaniu zásad uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 a § 132 O.s.p. (čo je aj\ntento prípad), musí odvolací súd takéto rozhodnutie zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v inom prípade\n(pokiaľ dôjde k jeho potvrdeniu - v danom prípade došlo k potvrdeniu takého rozhodnutia) konanie zaťažil\nvadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a písm. b/ O.s.p., keďže\nto vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo\nmožné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu v Žiline z 25. marca 2011 sp.zn. 5\nCoD 5/2011 a uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín z 15. decembra 2010 č.k. 5 D 104/2010-44, I\nDnot 94/2010 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\n3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}