{"guid": "288c72ca-0954-45e5-9a2f-28f89d933c4c:86ddcedc-ae6f-426f-96cb-8b7e3936cb6e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5310205982.1", "spisova_znacka": "7MCdo/6/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/6/2012 z 26. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2013, sp. zn. 7MCdo/6/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5310205982.1", "identifikacne_cislo": "5310205982", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "sudca_id": 411, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-sluk-411", "datum_vydania": "2013-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Opatrovníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-29", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86ddcedc-ae6f-426f-96cb-8b7e3936cb6e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5310205982.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5310205982.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5310205982.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/6/2012\n5310205982\n26. 02. 2013\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2013:5310205982.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L. S., bývajúcej v P., zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou, s.r.o. so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 17, IČO: 36 436 640, v mene a na účet ktorej\nkoná advokát JUDr. Milan Chovanec, proti žalovanému K. H., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr.\nMarekom Belkom, advokátom so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa č. 1504, o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 14 C 96/2010, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 10.\njúna 2011 č. k. 14 C 96/2010-64, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Čadca z 10. júna 2011 č. k. 14 C\n96/2010-64 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Čadca rozsudkom z 10. júna 2011 č. k. 14 C 96/2010-64 prikázal [z vecí patriacich do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“)] do vlastníctva žalobkyne a žalovanému\nveci špecifikované v bodoch I. a II. výroku rozhodnutia; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni\nna vyrovnanie jej podielu 2 927,73 €; každému z účastníkov uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 12,86\n€ a zaplatiť súdny poplatok za konanie po 166,50 € a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov\nkonania. Okresný súd Čadca uznesením z 9. februára 2011 ustanovil v konaní žalovanému opatrovníka,\nv zmysle § 29 ods. 2 O.s.p., za účasti ktorého vec prerokoval a rozhodol. Vychádzal pritom z pravidiel\na zásad platiacich pri vyporiadaní BSM obsiahnutých v ustanovení § 143, § 149 ods. 1, 2 a § 150\nObčianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a o trovách štátu\npodľa § 148 ods. 1 O.s.p. O povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM\nrozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. c/ a položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.\nNa základe podnetu žalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Čadca z 10. júna 2011 č. k. 14 C\n96/2010-64 a navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie\nkonanie z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/\nO.s.p.), nakoľko nesprávnym a nezákonným postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať\npred súdom. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať pred súdom treba\npovažovať aj postup súdu, ktorý sa prieči ustanoveniu § 29 ods. 2 O.s.p. Ak súd v rozpore s týmto\nustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho vyplývajúcich ustanoví účastníkovi konania\nopatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná s účastníkom, ale len s jeho opatrovníkom, odníma\ntým tomuto účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých\nprocesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom\nchránených záujmov, predovšetkým práva, aby jeho vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a\naby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38. ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).\nPostup okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia Okresného súdu Čadca z 9. februára\n\n2011 č. k. 14 C 96/2010-45 o ustanovení opatrovníka žalovanému, nebol v súlade s ustanovením §\n29 ods. 2 O.s.p. Ustanoveniu opatrovníka podľa ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. musí vždy predchádzať\ndôsledné prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre uvedený procesný postup. Pritom povinnosť\nzistiť, či pobyt účastníka je skutočne neznámy, zaťažuje súd. Dostatočným šetrením nie je zisťovanie\ntrvalého pobytu účastníka konania v spojení so snahou o doručenie písomnosti na uvedenú adresu\nprostredníctvom policajného zboru. V konkrétnom prípade hneď prvé informácie oznámené právnym\nzástupcom žalobkyne mohli viesť okresný súd k zisteniu pobytu žalovaného, a tak vylúčiť potrebu\nďalšieho zisťovania (napr. dopytom na Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR, Sociálnej poisťovne,\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úradu práce, resp. zamestnávateľa). Ustanovenie § 29 ods.\n6 O.s.p. umožňuje súdu ustanoviť účastníkovi konania za opatrovníka aj obec (resp. mesto), ale až\nv tom prípade, ak nie je možné ustanoviť účastníkovi opatrovníka z okruhu osôb mu blízkych, (resp.\nosobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi\nblízke). Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia žalovaného nesúhlasili s ustanovením za jeho opatrovníka,\nale nie je zrejmé, či žalovaný nemá súrodencov, blízkych priateľov alebo kolegov znalých jeho plánov,\núvah, ktorí by nesporne efektívnejšie hájili jeho záujmy ako samospráva. Nie je možné vzhľadom na\nnezainteresovanosť tohto subjektu na ďalšom živote účastníka objektívne očakávať, že bude dostatočne\nrazantne hájiť práva zastúpeného tak, ako sa od opatrovníka požaduje. Uvedenú skutočnosť preukazuje\nsamotné konštatovanie opatrovníka na pojednávaní konanom 11. mája 2011 (č. l. 55 spisu), v ktorom\nuvádza, že sa nevie vyjadriť k otázke, či by odporca súhlasil s prevzatím úveru. Na pojednávaní konanom\n10. júna 2011 sa opatrovník žalovaného nezúčastnil. Možno konštatovať, že opatrovník nehájil práva a\noprávnené záujmy účastníka konania, keď k návrhu sa síce na pojednávaní konanom 11. mája 2011\nvyjadril, ale toto vyjadrenie nemožno považovať za účelné, ďalšieho pojednávania sa už nezúčastnil\na v podstate okrem sporného vyjadrenia nevykonal žiadny úkon - nenavrhol žiadny dôkaz svedčiaci\nv prospech žalovaného. Vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach podľa generálneho\nprokurátora predstavujú uplatnený dovolací dôvod (§ 237 písm. f/ O.s.p.), nakoľko napadnutým súdnym\nrozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka\nkonania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nŽalobkyňa sa s mimoriadnym dovolaním nestotožnila. Podľa jej názoru, žalovaný vyvolával účelové\nobštrukcie, vytváral dojem, že sa nezdržuje v mieste evidovaného trvalého bydliska. Žalovaný pracujúci\nako vodič kamiónovej prepravy nemohol prekročiť fond pracovného času. Počas doby, kedy nemohol\njazdiť a nejazdil, sa zdržiaval v mieste trvalého bydliska. Súd v záujme ochrany práv žalovaného (podľa\nnázoru žalobkyne) vykonal dôsledné šetrenie a po zisteniach správne rozhodol o ustanovení mu\nopatrovníka. To, že žalovaný sa vyhýbal účasti na súdnom pojednávaní aj vytváraním zdania, že pracuje\nvo všetkých štátoch únie a domov chodí nepravidelne, nemôže byť na úkor ochrany práv a právom\nchránených záujmov žalobkyne (rovnako ako u žalovaného), ktorá ako matka s maloletým nedávno\nnarodeným dieťaťom je nútená hradiť dlhy žalovaného z dôvodu, že doteraz nebolo vyporiadané BSM.\nVzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie zamietol a žalovanému uložil\npovinnosť nahradiť jej trovy dovolacieho konania 707,45 €.\nŽalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§\n243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242\nods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/\nkonanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n\nDovolací súd vzhľadom na svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s §\n242 ods. 1 druhá veta O.s.p., sa zaoberal otázkou, či konanie pred súdmi nie je postihnuté niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., alebo tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nNa výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. prihliada najvyšší súd v konaní o\nmimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to,\nči boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. O procesnú vadu konania\nv zmysle § 237 O.s.p. ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania\nnemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa\nzákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval\nsenát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. mimoriadnym dovolaním\nuplatnené neboli a v konaní o mimoriadnom dovolaní ich existencia nevyšla najavo.\nGenerálny prokurátor namietal, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,\npretože súd bez splnenia zákonných podmienok ustanovil žalovanému opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2\nO.s.p., ďalej s ním nekonal a tak mu znemožnil realizáciu viacerých procesných práv, ktoré mu Občiansky\nsúdny poriadok priznáva.\nO vadu tejto povahy ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorý\nporušuje ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a má za následok znemožnenie realizácie\nprocesných oprávnení účastníka, ktoré sú mu v súdnom konaní priznané za účelom zabezpečenia\núčinnej ochrany jeho práv.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,\nako vyplývajú z čl. 46, čl. 48 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právo na spravodlivé prejednanie\nveci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný\nna pojednávaní a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Jedným z týchto princípov\npredstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je\naj právo účastníka na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, na ktoré nadväzujú práva (procesnej\npovahy) vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a v rámci princípu kontradiktórnosti mať právo\nvyjadriť sa k stanoviskám (napr. k žalobe, k opravným prostriedkom alebo iným relevantným podaniam)\na návrhom na vykonanie dôkazov druhého účastníka. Zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z\nustanovení čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania poskytnutá zo strany\npríslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a\nvýsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne\nnevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej\nmoci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez\ndôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť\nk záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo\nna prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (viď\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007).\nPre zodpovedanie otázky o (ne)porušení uvedených práv je dôležité nielen to, či právny poriadok\ndovoľuje, aby sa konalo v neprítomnosti účastníka a v tejto súvislosti, či boli splnené všetky zákonné\npodmienky, a teda najmä, či účastník bol riadne zastúpený, ale rovnako významné je i to, či účastník\nkonania mohol mať vedomosť o prebiehajúcom konaní, či poznal jeho predmet (obsah) a či sa prípadne\nsám nezriekol práva zúčastniť sa konania, resp. či sa jeho účasti zámerne nevyhýbal, pretože v takomto\nprípade ochrana práv pre oblasť súkromnoprávnych vzťahov je závislá (spoluzávislá) aj na individuálnej\n\naktivite jednotlivca, ktorý si má strážiť svoje práva (vigilantibus iuria) i keď je ochrana poskytovaná\nsúdnou mocou.\nPodľa § 29 ods. 2 O.s.p. pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,\nktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak\nje doručenie písomností v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý\nduševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.\nPodľa § 109 ods. 2 písm. a/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak\nsa účastník nemôže zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy.\nVyužitie inštitútu v zmysle § 29 O.s.p. súdom je krajným riešením, jeho aplikácia prichádza do úvahy\naž potom, keď preukázateľne zlyhali všetky procesné možnosti, ako zabezpečiť práva osoby, ktorá\n(z rôznych dôvodov) nemôže pred súdom osobne konať. Súd musí ustanoviť účastníkovi konania\nopatrovníka vždy, pokiaľ sú naplnené všetky zákonné podmienky; takáto povinnosť mu totiž vyplýva z\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, predmetu i účelu občianskosúdneho konania a práva na\nsúdnu ochranu. Na rozdiel od prípadov obligatórnych, kedy súd musí ustanoviť opatrovníka (§ 29 ods. 1\nO.s.p.), v prípadoch fakultatívnych (§ 29 ods. 2 O.s.p.), súd ustanoví opatrovníka, len ak je nepochybné,\nže neprichádzajú v úvahu žiadne iné opatrenia, ktoré by mohol súd urobiť.\nV tejto veci postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal vydaniu jeho uznesenia z 9. februára 2011\nč. k. 14 C 96/2010-45 o ustanovení opatrovníka žalovanému, nebol v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p.\nUstanoveniu opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. musí vždy predchádzať dôsledné prešetrenie toho,\nči sú dané všetky podmienky pre daný procesný postup, či nie je namieste iné opatrenie (viď R 66/96,\nR 21/1971, Zborník IV, str. 694).\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola okresným súdom neúspešne opakovane doručovaná\nžaloba ako aj predvolania na pojednávania. Zásielky boli súdu vrátené z dôvodu ich neprevzatia v\nodbernej lehote. Právny zástupca žalobkyne v podaní doručenom súdu 25. októbra 2010 (č. l. 28 spisu)\nna výzvu súdu oznámil, že žalovaný nemá zmenený trvalý pobyt, t. j. je evidovaný na adrese uvedenej v\nnávrhu a súčasne súdu uviedol telefonický kontakt na žalovaného (telefónne čísla: XXXX/XXXXXX a č.\nXXXX/XXXXXX), ako aj jeho zamestnávateľa IMI SPED, spol. s r. o., so sídlom Jánošíkova č. 21, Žilina\ns tým, že práve tam je zasielaná všetka korešpondencia pre žalovaného. Okresný súd sa neúspešne\npokúšal kontaktovať žalovaného telefonicky 22. októbra 2010 (viď úradný záznam sudkyne na č. l.\n26 spisu). Okresný súd 27. októbra 2010 doručil žalobu s prílohami a predvolanie na pojednávanie\nzamestnávateľovi žalovaného (doručenka na č. l. 35 spisu). Okresné riaditeľstvo Policajného zboru,\nČadca, odbor poriadkovej polície listom z 25. novembra 2010 pod č. ORP-OPP-CA-1554/2010 súdu\noznámilo, že žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, nakoľko pracuje mimo územia Slovenskej\nrepubliky, a to striedavo vo všetkých štátoch únie, pričom do miesta bydliska chodieva nepravidelne\n1 - 2 razy do roka. Rodičia žalovaného (I. H. a S. H., obaja bytom S. v podaní z 20. januára 2011\nuviedli, že nie sú informovaní o súčasnom pobyte žalovaného, ktorý sa dlhodobo nezdržiava v mieste\ntrvalého pobytu a nepreberá ani jemu určenú korešpondenciu. Súčasne súdu oznámili, že nesúhlasia s\nich ustanovením za opatrovníka žalovanému a tiež, že im nie je známa osoba, ktorá by bola vhodná na\nustanovenie jeho opatrovníka. Mesto Čadca na základe výzvy okresného súdu oznámilo, že žalovaný\nmá trvalý pobyt evidovaný na adrese uvedenej súdom. S ustanovením za opatrovníka žalovaného\nMesto Čadca súhlasilo, iba v prípade neochoty rodičov byť ustanovenými za jeho opatrovníka.\nZ uvedeného je zrejmé, že súd získal informácie o zamestnávateľovi žalovaného, ktorý ho vysielal\nna prácu do zahraničia, čo mohlo byť dôvodom prečo nedochádzalo k preberaniu písomností súdu\nv mieste trvalého pobytu žalovaného. Súd sa správne pokúsil kontaktovať so žalovaným cestou\njeho zamestnávateľa, kde mu zanechal zásielku s informáciami o konaní (žalobu a predvolanie na\npojednávanie); zásielku síce zamestnávateľ prevzal, avšak súd ďalej nezisťoval, či táto prípadne bola\nodovzdaná žalovanému, prípadne čo odovzdaniu bránilo. Súd však v tomto smere vo svojej činnosti\nnepokračoval a nepokúsil sa prijať také opatrenia, aby (za prípadnej súčinnosti so zamestnávateľom)\n\nsa pokúsil o doručenie súdnych písomností do vlastných rúk žalovanému spolu s poučením v zmysle §\n46 ods. 2, 3, 4 O.s.p., informoval ho o prebiehajúcom konaní a zároveň ho vyzval na určenie adresy\nna doručovanie písomností alebo ustanovenia si zástupcu pre doručovanie.\nSúd prvého stupňa za danej situácie, v ktorej disponoval uvedenými informáciami o žalovanom, neprijal\nani nevyužil možnosť iných opatrení, ktoré mu poskytovala konkrétna procesná situácia a ktoré by\nmohli viesť k zabezpečeniu práv žalovaného v konaní pred súdom, a tak predčasne rozhodol bez\npožadovaného stupňa istoty, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie s takými závažnými dôsledkami pre\núčastníka konania, aké má uznesenie o ustanovení opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. Z týchto\ndôvodov postup súdu, ktorým došlo k ustanoveniu opatrovníka žalovanému, nemožno považovať za\nsprávny.\nUstanovením opatrovníka bez toho, aby boli splnené podmienky určené v § 29 ods. 2 O.s.p., a následné\nkonanie súdu už len s ustanoveným opatrovníkom, viedlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred\nsúdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Účastníkom konania poskytnutá súdna ochrana v konkrétnom prípade\nnezodpovedala požiadavkám materiálneho právneho štátu - právu na súdnu ochranu, v ktorom sú\nrešpektované princípy spravodlivého procesu. Uvedená procesná vada je dôvodom, pre ktorý musí\ndovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tzv.\nvadou zmätočnosti, nemôže byť považované za správne.\nVychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor Slovenskej republiky\ndôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.\nNa základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté\nrozhodnutie okresného súdu bolo vydané v konaní, v ktorom došlo k procesnej vade v zmysle § 237\npísm. f/ O.s.p. (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Najvyšší súd vzhľadom na to,\ntoto rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,\nkoná ďalej o veci.\nV súlade s praxou rozhodovania v konaní o dovolaní sa dovolací súd v predmetnom konaní o\nmimoriadnom dovolaní obmedzil len na konštatovanie, že došlo k procesnej vade v zmysle 237 písm.\nf/ O.s.p., v dôsledku čoho už nemal právnu možnosť skúmať, či konanie je postihnuté aj inou vadou\nmajúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f písm. b/ O.s.p.) a zaoberať sa dovolacími\ndôvodmi, na ktoré dopadá ustanovenie § 243f písm. c/ O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}