{"guid": "0c8a3f57-23d9-4740-bf94-cf99e81330d4:f41ad238-61b6-496a-8ee2-c7aa98dc7187", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5113205039.1", "spisova_znacka": "7Nc/38/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Nc/38/2013 z 3. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. júla 2013, sp. zn. 7Nc/38/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:5113205039.1", "identifikacne_cislo": "5113205039", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "datum_vydania": "2013-07-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f41ad238-61b6-496a-8ee2-c7aa98dc7187", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5113205039.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5113205039.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5113205039.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Nc/38/2013\n5113205039\n03. 07. 2013\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2013:5113205039.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. W. bývajúcej v V., zastúpenej JUDr.\nTatianou Polkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Gaštanová č. 3077/17, proti žalovaným 1/ Krajskému\nsúdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Orolská č. 3, 2/ Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o doplatenie funkčného platu, vedenej na Okresnom súde\nŽilina pod sp. zn. 14 Cpr 1/2013 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 11 NcC 15/2013, o vylúčení\nsudcov Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania tejto veci, takto\nrozhodol:\nI. Sudcovia Krajského súdu v Žiline JUDr. Eva Malíková, JUDr. Roman Tichý, JUDr. Adriana Gallová,\nJUDr. Oľga Belková, Mgr. Katarína Beniačová, JUDr. Ján Burik, JUDr. Dagmar Cabadajová, JUDr.\nMária Dubcová, Mgr. František Dulačka, JUDr. Yvetta Dzugasová, JUDr. Miroslav Jamrich, JUDr.\nJana Kotrčová, JUDr. Ladislav Mejstrík, JUDr. Ivana Nemčeková, JUDr. Martina Nemravová, JUDr.\nAmália Paulerová, JUDr. František Potocký, JUDr. Táňa Rapčanová, Mgr. Miroslav Šepták, Mgr. Zuzana\nŠtolcová, JUDr. Róbert Urban, JUDr. Jana Urbanová, JUDr. Gabriela Veselová, JUDr. Erika Čanádyová,\nJUDr. Zuzana Jančárová, JUDr. Jana Martinčeková, JUDr. Veronika Poláčková, JUDr. Erika Šobichová,\nMgr. Nora Tomková, JUDr. Martin Bargel, Juraj Krupa, JUDr. Eva Kyselová, JUDr. Pavol Polka, JUDr.\nVladimír Sučik, JUDr. Mária Urbanová, JUDr. Dana Wänkeová, s ú v y l ú č e n í z prejednávania a\nrozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 Cpr 1/2013 a na Krajskom súde\nv Žiline pod sp. zn. 11 NcC 15/2013.\nII. Sudca Krajského súdu v Žiline JUDr. Erik Varga n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania\nvo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 Cpr 1/2013 a na Krajskom súde v Žiline pod\nsp. zn. 11 NcC 15/2013.\nIII. Prejednávanie a rozhodovanie tejto veci (veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 Cpr\n1/2013) až do jej právoplatného skončenia sa prikazuje Krajskému súdu v Nitre.\nodôvodnenie:\nV konaní, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14Cpr 1/2013 o doplatenie funkčného platu,\noznámili sudcovia Okresného súdu Žilina, že sú u nich dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z\nprejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.).\nO tom, či sudcovia Okresného súdu Žilina sú v tejto veci vylúčení z prejednávania a rozhodovania, mal\nrozhodnúť Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.) v konaní sp. zn. 11 NcC 15/2013.\nPretože podľa oznámenia sudcov Krajského súdu v Žiline sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu z\nprejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.), bol spis predložený na rozhodnutie\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Nitre (§ 16 ods. 1 O.s.p.)\nposudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov (§ 15 O.s.p.) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je\nsudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle\nktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,\núčastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti.\nÚčelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu\nk účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska\nuvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:\n1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo\nvedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď\nsudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec,\nktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),\n2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru\nrodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného\nosobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],\n3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).\nPri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov o skutočnostiach vylučujúcich sudcu\nz prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo zákonnej\nprezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia\nsú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak\nso zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich\nnezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).\nIntegrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná\núprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane\nzahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol\nurčený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade\nteda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne\npríslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v\nďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu\npredstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo\nzákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania.\nZámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v tom\nzmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.\nNestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania\nurčitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo\nvýsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči\núčastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky\nskutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania\nrovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). Sudcu\nmožno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a\nO.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na\nprerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených\nosôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom\nzákladného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý\nnávrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť\na rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza\nz toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a\nobjektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad\nPiersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo\nvzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto\nhľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie\n\nnestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti\nvyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku).\nRozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností,\nso zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa\nneposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa\nuplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale\nmusí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)].\nNestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti\nBelgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a\nprocesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie\nnestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim\nprvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava je\nobjektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú\ntaké, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu\nrelevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti,\nktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu\nnestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť\nsudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.\nExistencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa\nobjektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú\npreukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey\nproti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný,\nje stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa\nmôže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.\nZ uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne\nhľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za\nobjektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či\nreálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom,\nže sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť\nsudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah\nk veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.\nVo výroku I. tohto uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú uvedení sudcovia Krajského\nsúdu v Žiline, ktorí sa vyjadrili tak, že majú k žalobkyni Mgr. W. (sudkyni Krajského súdu v Žiline v\nsúčasnosti s prerušeným výkonom funkcie sudcu) bližší osobný -- priateľský vzťah, majúci takú intenzitu,\nže presahuje rámec bežnej kolegiality, sudca JUDr. Pavol Polka sa vyjadril tak, že v tomto konaní je\nžalobkyňa zastúpená advokátkou, ktorá je jeho manželkou, pri ktorých dospel Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky k záveru o existencii skutočnosti, ktorá je relevantná z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., a ktorá ich\nvylučuje z prejednávania a rozhodovania v danej veci.\nV prípade sudcu Krajského súdu v Žiline JUDr. Erika Vargu, ktorý vo svojom oznámení uviedol, že\nžalobkyňu pozná len ako bývalú kolegyňu a necíti sa byť zaujatý, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky\nna zreteľ, že nestrannosť sudcu nemôže ohroziť skutočnosť, že sudca účastníka pozná ako bývalého\nkolegu a nedeklaruje k nemu žiaden vzťah takej intenzity, pre ktorý by tu existovali pochybnosti o jeho\nzaujatosti. Pokiaľ ide o profesionálne, resp. kolegiálne vzťahy sudcov (a to i na tom istom súde), ktoré\nneprekračujú tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je daný dôvod pre pochybnosti o nezaujatosti,\nlebo táto skutočnosť sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 14 O.s.p.\nZ dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sudcovia uvedení\nbode I. výrokovej časti tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci a\nsudca uvedený v bode II. výrokovej častiach uznesenia nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania\npredmetnej veci.\n\nVzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že tu nastala procesná\nsituácia, na ktorú dopadá § 12 ods. 1 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia ak nemôže príslušný súd o\nveci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.\nVzhľadom na to prikázal vec až do jej právoplatného skončenia Krajskému súdu v Nitre.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}