{"guid": "991c3fb2-1bff-4406-95f0-1537908f96bb:ef0fd90f-ec89-4be6-a657-1c49b4b3ad00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5112223808.2", "spisova_znacka": "8Sr/1/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sr/1/2012 z 16. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 8Sr/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5112223808.2", "identifikacne_cislo": "5112223808", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/83", "nazov": "zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/83-1990"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef0fd90f-ec89-4be6-a657-1c49b4b3ad00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5112223808.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5112223808.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5112223808.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sr/1/2012\n5112223808\n16. 07. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:5112223808.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. Prípravný výbor Global Finance\nAlliance, 2. Global Finance Alliance, 3. Kancelária Global Finance Alliance, 4. Q. M., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom B. č. XXXX/XX, K. N. V., proti odporcom: 1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova\n2, Bratislava, 2. Vedúca oddelenia SVS OVVS OVV Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova\n2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu - upozornenia č.\nVVS/1-2200/90-2497 zo dňa 25. júna 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie o návrhu navrhovateľov 1. až 3. z a s t a v u j e .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky opravný prostriedok navrhovateľa 4. zo 1. júla 2012 o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nNávrhom zo dňa 1. júla 2012, označeným ako žaloba podľa § 8 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o\nzdružovaní občanov (ďalej len „zákon č. 83/1990 Zb.\") v spojení s § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.\"), doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 9. júla 2012, sa navrhovatelia 1.\naž 4. v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. a § 250q ods. 2 O.s.p. domáhali zrušenia rozhodnutia upozornenia odporcov 1. a 2. č. VVS/1-2200/90-2497 zo dňa 25. júna 2012 o nezaevidovaní združenia\na vrátenia veci späť na ďalšie konanie. Súčasne žiadali, aby súd zaviazal odporcov k náhrade všetkých\ntrov konania navrhovateľov. Uvedeným upozornením odporca 1. prípravný výbor oboznámil s vadami\npodaného návrhu a zároveň ho upozornil, že konanie o registrácii môže začať až po odstránení týchto\nvád.\nSvoj návrh odôvodnili tým, že odporcom doručili riadny a platný návrh na evidenciu (nie registráciu)\nzdruženia hybridného charakteru odborovej a zamestnávateľskej organizácie v priebehu mesiaca jún\n2012, ktorý návrh odporcovia odmietli svojvoľne (nezákonne) zaevidovať a vec vybavili napadnutým\nupozornením z 25. júna 2012, č. VVS/1-2200/90-2497. Namietali, že zákon č. 83/1990 Zb. nedovoľuje\nodmietnuť evidenciu subjektov podľa ustanovenia § 9a, pričom tieto vznikajú priamo ex lege doručením\nnávrhu na evidenciu spolu so stanovami. Ďalej uviedli, že meritórne námietky odporcov, konkretizované\nv upozornení, pokladajú za právne irelevantné, nakoľko zákon č. 83/1990 Zb. taxatívne neustanovuje\nžiadnym kogentným ustanovením predmet činnosti odborovej alebo zamestnávateľskej organizácie,\npričom v súlade s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nie je vylúčené, aby existovali tzv. hybridné združenia ako „mix\"\nodborovej a zamestnávateľskej organizácie, prípadne aj občianskeho združenia, keďže v praxi sa často\nčinnosti typické pre tieto združenia prelínajú a dopĺňajú. Mali za to, že takmer každý cieľ činnosti možno\nsubsumovať pod niektoré základné alebo ľudské právo (slobodu), čím stanovy odmietané odporcami sú\nv súlade so zákonom. Ohľadom vytýkanej absencie úpravy práv a povinností dodali, že zákon č. 83/1990\n\nZb. nevylučuje, aby tieto boli uvedené v nižších interných normách (rozhodnutiach či iných aktoch) a je\nvýlučne na zakladateľoch, či dané práva a povinnosti vôbec ustanovia. Zdôraznili, že cit. zákon explicitne\nneprikazuje, aby stanovy práva a povinnosti obsahovali, keďže v § 3 ods. 3 je zakotvené formálne\npravidlo, kde spravidla majú byť práva a povinnosti upravené. Za nezákonnú pokladali podmienku\nvypustenia slov „splynutie\" a „rozdelenie\" zo stanov, ktorá podľa navrhovateľov predstavuje dôsledok\nextrémneho formalizmu pri interpretácii § 12 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb., pretože procesný postup\nsplynutia a rozdelenia organizácie a osobitnej organizačnej jednotky je len špecifický zánik organizácie\na organizačnej jednotky zákonom nezakázaný, ktorý možno subsumovať pod dotknutý § 12 ods. 1 písm.\na/. Preventívne namietali vecnú nesprávnosť, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a zmätočnosť\npre nedostatok vecnej a funkčnej príslušnosti správneho orgánu k napadnutému upozorneniu ako\n(prípadnému) vadnému rozhodnutiu.\nOkresný súd Žilina, skúmajúc podmienky konania, zistil, že nie je vecne príslušný na konanie o návrhu,\na preto uznesením č. k. 2S/2/2012-19 zo dňa 17. júla 2012 postúpil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky. Po právoplatnosti tohto uznesenia dňa 28. augusta 2012 bola vec postúpená Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky.\nOdporca 1. sa k návrhu vyjadril písomným podaním, v ktorom žiadal tento v celom rozsahu zamietnuť. Vo\nvyjadrení poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov 1. až 3., ako aj neopodstatnenosť\npodaného návrhu na začatie konania. Uviedol, že účastníci konania označení ako navrhovatelia 1. a 3.\nnie sú ani fyzickou ani právnickou osobou, ktorá by bola rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu\nukrátená na svojich právach, preto nemajú v predmetnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Mal za to,\nže aktívne vecne legitimovaný nie je ani navrhovateľ 2., nakoľko občianske združenie založené členmi\nprípravného výboru nemá právnu subjektivitu, ktorá vzniká až dňom jeho registrácie, t.j. registrovaním\nstanov občianskeho združenia. Doplnil, že v prípade navrhovateľov 1. až 3. je okrem nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie potrebné poukázať aj na nedostatok ich procesnej spôsobilosti v predmetnom konaní.\nĎalej uviedol, že podaný návrh na začatie konania pokladá za neopodstatnený. Dal do pozornosti,\nže v zmysle textu návrhu navrhovateľ 4. predložil na evidenciu „hybridné združenie organizácie\nzamestnávateľov a odborovej organizácie\", avšak podľa predmetu činnosti uvedeného v stanovách išlo\njednoznačne o právnu formu občianskeho združenia. Keďže z uvedeného dôvodu nešlo o odborovú\na ani zamestnávateľskú organizáciu, listom z 25. júna 2012 (upozornenie) bol navrhovateľ 4. ako\nsplnomocnenec navrhovateľa 1. na túto skutočnosť upozornený. Podanie bolo posudzované podľa\nobsahu a nie podľa označenia. Upozornením bol navrhovateľ 4. oboznámený i s ďalšími nedostatkami\nstanov, ktorými bola v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. absentujúca úprava práv a povinností\nčlena združenia, nesprávne formy zániku združenia rozdelením a splynutím a kumulácia riadiacej a\nkontrolnej právomoci vo výkonnom orgáne združenia. Zdôraznil, že odporcovi 1. nebol doručený návrh\npodľa cit. zákona, ktorý nemá nedostatky, preto konanie o registrácii sa v zmysle § 7 ods. 3 zákona č.\n83/1990 Zb. nezačalo.\nOhľadom námietky navrhovateľov, týkajúcej sa podpísania upozornenia vecne a funkčne nepríslušným\norgánom, sa odporca 1. vyjadril, že vedúca oddelenia vnútorných vecí podľa čl. 9 Organizačného\nporiadku sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydáva v rozsahu svojej\npôsobnosti (na úseku registrácie občianskych združení a evidencie odborových organizácií a\norganizácií zamestnávateľov) rozhodnutia podľa osobitných predpisov. V danom prípade išlo o\nvydanie upozornenia, ktoré predchádza zaregistrovaniu stanov alebo vydaniu rozhodnutia o odmietnutí\nregistrácie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 2 písm. a/\nO.s.p. v spojení s § 8 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. preskúmal spisový materiál a návrh navrhovateľa 4.\npodľa ustanovení prvej a tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom\nprostriedku a dospel k záveru, že tento je potrebné odmietnuť, pričom v danom prípade nie je splnená\nzákonná podmienka procesnej subjektivity pre prejednanie návrhu navrhovateľov 1. až 3.\n\nV prvom rade sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal procesným postavením navrhovateľov 1.\naž 4. pred súdom a tým i zákonnosťou ich návrhu.\nPodľa § 250l v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. sa na konanie o opravných prostriedkoch pre riešenie\notázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti O.s.p., použijú primerane ustanovenia prvej, tretej\na štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže\nkonať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nPodľa § 19 a § 20 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva\na povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Každý môže pred súdom ako účastník samostatne\nkonať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva\na brať na seba povinnosti.\nSpôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako procesná subjektivita, je základnou\npodmienkou občianskeho súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať\nprocesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane navrhovateľa,\nako i na strane odporcu, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd skúma ex offo nielen po\nzačatí konania, ale i potom.\nSpôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten,\nkomu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesnou\nsubjektivitou disponuje buď subjekt, ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, alebo subjekt, ktorému\nprocesnú subjektivitu zákon vyslovene priznáva (ide o subjekty, ktoré zákon expressis verbis za\núčastníkov konania označuje - ako príklad možno uviesť § 186 ods. 1 O.s.p., § 250ze O.s.p., § 250m\nods. 3 O.s.p., etc.). Keďže navrhovatelia 1. až 3. nespadajú pod druhú z týchto možností, procesnú\nsubjektivitu im podľa tohto ustanovenia priznať nemožno. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu subjektivitu, tú\ntreba skúmať z hľadiska hmotnoprávnych predpisov.\nObčiansky zákonník za účastníkov občianskoprávnych vzťahov označuje jednak fyzické osoby, jednak\nprávnické osoby. Keďže navrhovatelia 1. až 3. nie sú fyzickými osobami, je treba skúmať, či ich nemožno\npovažovať za právnické osoby, ktoré majú (hmotno) právnu subjektivitu vždy (§ 18 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka). Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia\nmajetku, jednotky územnej samosprávy alebo iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (§ 18 ods. 2\nObčianskeho zákonníka).\nV nadväznosti na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že v zmysle § 6\nods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. združenie vzniká registráciou. Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie\nmôžu členovia prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi\ndoručení, opravný prostriedok na najvyšší súd republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb.).\nVzhľadom na to konštatuje, že v prípade navrhovateľov 1. až 3. ide o neexistujúce subjekty, teda nie je\nsplnená základná podmienka spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorý nedostatok je neodstrániteľný.\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 103 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\na § 250l O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľov 1. až 3. zastavil.\n\nPodľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch,\nv ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným\nrozhodnutiam správnych orgánov.\nPodľa § 250p veta prvá O.s.p., ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je\noprávnený, alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak navrhovateľ\nneodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu, súd\nuznesením opravný prostriedok odmietne.\nPokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou\n§ 250a (§ 250l ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o\nprávach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len ,,rozhodnutie\nsprávneho orgánu\"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v\nsprávnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.).\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb., ak návrh nemá náležitosti podľa § 6 ods. 2 a 4 (alebo ak sú údaje\nv ňom neúplné alebo nepresné), ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne, najneskôr do 5 dní\nod doručenia návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ tieto vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa\nnezačne.\nPodľa ods. 3 veta prvá zákona č. 83/1990 Zb. konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu\ndošiel návrh, ktorý nemá vady uvedené v odseku 2.\nVšeobecné vymedzenie predmetu konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nustanovuje § 244 ods. 3, podľa ktorého musí ísť o také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré\nzakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo\ndotknuté.\nĎalšími podmienkami súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je, že\nosoba, ktorá sa žalobou domáha súdnej ochrany, musela byť rozhodnutím na svojich právach ukrátená\n(§ 247 ods. 1 O.s.p.), musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, ibaže takých niet (§ 247 ods. 2 a 3 O.s.p.) a napokon\nnapadnuté rozhodnutie nesmie spadať pod niektorý z prípadov, ktorých preskúmanie je zákonom\nvylúčené (§ 248 O.s.p.).\n\nPodľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky upozornenie vydané odporcom 1. (§ 7 ods. 2 zákona č.\n83/1990 Zb.) nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale je len neformálnym úkonom\nsprávneho orgánu za účelom odstránenia vád návrhu, po odstránení ktorých je možné začať konanie\no registrácii (§ 7 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb.).\nJe potrebné zdôrazniť, že takéto upozornenie poukazujúce na vady podaného návrhu, nezakladá pre\nnavrhovateľa žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, nie je spôsobilé ukrátiť navrhovateľa\nna jeho právach, tzn. ani na základných právach a slobodách, a to svojím obsahom alebo mu\npredchádzajúcim postupom.\nVzhľadom na skutočnosť, že konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nje konaním limitovaným predmetom (preskúmava sa v ňom vždy rozhodnutie a postup správneho\norgánu), avšak navrhovateľ v posudzovanej veci označil ako napadnuté rozhodnutie upozornenie na\nvady podaného návrhu na vydanie rozhodnutia, ktoré teda povahu rozhodnutia nemá, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dospel k záveru, že nie je splnená podmienka konania, aby konanie malo spôsobilý\npredmet zodpovedajúci zákonnej úprave. Nedostatok tejto podmienky je neodstrániteľný, preto proti\nnemu nie je možné úspešne podať opravný prostriedok podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku. Tým je daný dôvod na odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa 4. podľa § 250p O.s.p.\nPreto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s §\n246c O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže\nvýsledok konania je obdobný, ako pri zastavení konania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4d5e4b09-fa21-43e3-951f-abb8686a3210", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 437/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 437/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d5e4b09-fa21-43e3-951f-abb8686a3210"}]}