{"guid": "bd371f54-a36a-475d-a354-699751518268:5b364c3f-64fd-49c7-a8b4-7b651f479de5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5109225153.1", "spisova_znacka": "7MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/9/2012 z 30. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2013, sp. zn. 7MCdo/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5109225153.1", "identifikacne_cislo": "5109225153", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "datum_vydania": "2013-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-577.odsek-2", "nazov": "§ 577 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-577.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-577"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "nazov": "§ 544 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545", "nazov": "§ 545 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-545", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-545"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-300", "nazov": "§ 300 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-300"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301", "nazov": "§ 301 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-301"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301", "nazov": "§ 301 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-301"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-302", "nazov": "§ 302 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-302", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-302"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a.odsek-2", "nazov": "§ 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-23a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/634-1992/paragraf-23a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-545", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-577", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-300", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-301", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-302", "/SK/ZZ/1992/634#paragraf-23a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b364c3f-64fd-49c7-a8b4-7b651f479de5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5109225153.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5109225153.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5109225153.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/9/2012\n5109225153\n30. 09. 2013\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2013:5109225153.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa SKP, k.s., so sídlom vo Zvolene, Námestie\nSNP 74/28, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., „v konkurze\", so sídlom v Sládkovičove,\nKošútska 1342, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným, advokátom vo Zvolene, Stráž 3/223, proti\nodporcovi C., bývajúcemu v K., o zaplatenie 286,44 €, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.\n7 C 185/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 20. apríla 2011 sp. zn. 6 Co 265/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 20. apríla 2011 sp. zn. 6 Co\n265/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 12. apríla 2010 č.k. 7 C 185/2009-41 návrh navrhovateľa na zaplatenie\nzmluvnej pokuty vo výške 286,44 € zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení\nkonštatoval, že zo zmluvy o nájme uzavretej 26. novembra 2001 medzi odporcom ako nájomcom a\nspoločnosťou DRUKOS, a.s. (právnym predchodcom navrhovateľa) ako prenajímateľom vyplýva, že\nide o zmluvu na predtlačenom formulári, ktorej obsahom je povinnosť prenajímateľa dodať odporcovi\nspotrebný tovar a povinnosť odporcu uhradiť sumu 17 649 Sk (585,84 €) s akontáciou 5 295 Sk\n(199 €) a 12 mesačnými splátkami po 1 030 Sk (34,19 €). Z čl. I. bod 4 všeobecných obchodných\npodmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy vyplýva, že pokiaľ sa nájomca dostane do omeškania s úhradou\nnájomného, je povinný zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý\ndeň omeškania a z čl. VIII. bod 1 týchto všeobecných zmluvných obchodných podmienok vyplýva,\nže právne vzťahy zo zmluvy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pri posúdení\nkonkrétnych skutkových okolností danej veci ale dospel k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania\nmá povahu občianskoprávneho vzťahu. Prihliadol pritom na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa\n(v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), ktoré obsahovali úpravu tzv. typových zmlúv,\npri ktorých je súd oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprimerané\npodmienky, ktoré by zakladali zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, resp. by\nboli v rozpore s dobrými mravmi. Práve ustanovenie predmetnej zmluvy o voľbe Obchodného zákonníka\npre úpravu práv a povinností účastníkov zmluvy (čl. VIII. bod 1 všeobecných obchodných podmienok) je\ntakouto neprijateľnou podmienkou spôsobilou založiť (v spojení s inými ustanoveniami zmluvy) zjavný\nnepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, keďže neexistoval žiadny ekonomický dôvod,\nktorý by spotrebiteľa (odporcu), nemajúceho možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, viedol,\nnútil k tomu, aby svoj vzťah s dodávateľom podriadil pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Režim\nObchodného zákonníka je pritom pre spotrebiteľa tvrdší a dostáva ho do nevýhodnejšieho postavenia\noproti úprave Občianskeho zákonníka. Súd prihliadol na to, že možno usudzovať aj o nedostatku vôle\nspotrebiteľa podriadiť celý zmluvný vzťah Obchodnému zákonníku v samotnom procese uzatvárania\ntakejto zmluvy. Preto dospel k záveru, že ustanovenie čl. VIII. bodu 1 všeobecných obchodných\npodmienok je ako neprimeraná podmienka v typovej zmluve ustanovením absolútne neplatným, ktoré\nnemôže zakladať žiadne právne účinky na vzťah zmluvných strán. Za nutné považoval uviesť, že z\n\nprávneho hľadiska predmetnú zmluvu posúdil ako kúpnu zmluvu (§ 588 Občianskeho zákonníka) s\nvedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva zakotveným v čl. VI. všeobecných obchodných podmienok\n(§ 601 Občianskeho zákonníka), aj napriek tomu, že je označená ako nájomná zmluva. Toto je podstatné\nlen pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ako záväzkového\nzabezpečovacieho právneho prostriedku. Vychádzal z toho, že dojednanie o zmluvnej pokute (čl. I.\nbod 4 všeobecných zmluvných podmienok) malo povahu neprimeranej zmluvnej podmienky (§ 23a\nods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 310/1999 Z.z.). Pri zabezpečení povinnosti v zmluve\nviacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia\npovinnosti. Ak je splnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny zabezpečené výhradou vlastníctva\na aj ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty (vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy)\nje zmluvnou podmienkou zakladajúcou značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných\nstrán a z hľadiska jej kauzy (ekonomického dôvodu pre zakotvenie do zmluvy) nie je ničím iným ako\nobchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej\nvýške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Preto súd považoval čl. I. bod 4 všeobecných\nobchodných podmienok za absolútne neplatný (§ 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka) z dôvodu\njeho rozporu s § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení zákona č. 310/1999 Z.z., ktorý nemôže\nzakladať žiadne právne účinky medzi zmluvnými stranami. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 20. apríla 2011 sp. zn. 6 Co 265/2010\nrozsudok okresného súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) potvrdil a odporcovi nepriznal náhradu\ntrov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako aj s\nprávnym záverom, že dojednanie o zmluvnej pokute a dojednanie aplikácie Obchodného zákonníka\nje neprijateľnou zmluvnou podmienkou. I keď súhlasil s odvolateľom, že pri posudzovaní prijateľnosti\nzmluvnej pokuty je nutné prihliadnuť na všetky okolnosti veci, najmä na okolnosti existujúce v čase\nvzniku právneho úkonu, podľa jeho názoru však treba vziať do úvahy ďalšie zmluvné dojednania,\nnapr. výšku úroku z omeškania, ktorý tiež predstavuje sankciu za porušenie povinnosti, ale najmä\nvýšku zaistenej sumy vzhľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti. Poukázal na\nto, že v danom prípade zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie povinnosti splniť dlh riadne a včas.\nZabezpečovala tú istú povinnosť ako úrok z omeškania. Tieto sankcie môžu existovať popri sebe, ale\nnemožno prehliadnuť, že úrok z omeškania plní a zabezpečuje zo zákona rovnakú funkciu, ako v tomto\nprípade zmluvná pokuta, ktorá plní tiež paušalizovanú náhradu škody. Dojednanie o zmluvnej pokute\nv predmetnej zmluve podľa názoru krajského súdu nesledovalo len účel riadneho splnenia povinnosti\nodporcom ako kupujúcim, ale aj neprimerané obohacovanie sa predajcu pri akomkoľvek minimálnom\npochybení kupujúceho. Takto dohodnutá zmluvná pokuta nesleduje zákonom sledovaný účel, je nielen\nneprijateľnou podmienkou, ale je tiež v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zakladá nerovnováhu v\nprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech kupujúceho, ktorý nemá možnosť vzhľadom na\nformulárový charakter zmluvy ovplyvniť zmluvné podmienky. O trovách odvolacieho konania rozhodol\npodľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\nProti rozsudku krajského súdu podal na podnet navrhovateľa mimoriadne dovolanie generálny\nprokurátor. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Namietal vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm.\na/ O.s.p.) spočívajúcu v nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vo všetkých\njeho záveroch a v tom, že sa nevysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní navrhovateľa a\nnesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Poukázal na ustanovenia § 517\nods. 2, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 157 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že\nnavrhovateľ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal aj závery súdu prvého stupňa\nvo vzťahu k ustanoveniu čl. VIII. bodu 1 všeobecných obchodných podmienok, s ktorými sa odvolací\nsúd vysporiadal iba tým, že sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu. Takýto postup\nodvolacieho súdu podľa názoru generálneho prokurátora nepostačoval na riadne vysporiadanie sa s\nodvolacími námietkami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) a Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa jeho názoru ustanovenie\n§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebránia\ntomu, aby pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu bola popri zákonom dôsledku v podobe\nvzniku práva požadovať úroky z omeškania dojednaná aj zmluvná pokuta. Samotná skutočnosť, že\nzmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku tak nemôže\n\nznamenať, že dojednanie o zmluvnej pokute má povahu neprimeranej zmluvnej podmienky resp., že\nje neplatné. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku nebráni\nani samotná skutočnosť súčasného dojednania výhrady vlastníctva (§ 601 Občianskeho zákonníka),\nktorá nemá povahu sankčného peňažného plnenia. Preto ani právne posúdenie veci v rozsudku súdu\nprvého stupňa podľa jeho názoru nezodpovedá ustanoveniam § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a § 601\nObčianskeho zákonníka. Dohodnutú zmluvnú pokutu totiž s prihliadnutím na celkové okolnosti jej\ndojednania treba vyhodnotiť z hľadiska všetkých funkcií, ktoré inštitút zmluvnej pokuty plní. Pokiaľ\npotom odvolací súd prihliadol aj na „samotnú uplatňovanú zmluvnú pokutu“, správne právne posúdenie\nveci vyžadovalo vysporiadať sa aj s tým, že v danej veci celková výška zmluvnej pokuty narastala\nv závislosti od dĺžky omeškania s plnením časti peňažného záväzku, pričom toto omeškanie trvalo\nniekoľko rokov. Za nesprávne právne posúdenie považoval napokon aj to, že hoci predmetom konania\nbola pohľadávka zo zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením peňažného záväzku, bolo vo veci podľa\nrozsudku odvolacieho súdu prihliadnuté na posúdenie povahy zmluvnej pokuty dohodnutej pre prípad\nporušenia iných povinností odporcu (ktorá zmluvná pokuta sa v danej veci neuplatnila). Zmluvná\npokuta, ktorá podľa čl. I. bod 4 všeobecných obchodných podmienok mala zabezpečovať splnenie iných\npovinností odporcu, bola samostatnou zmluvnou pokutou, preto prihliadnutie na posúdenie povahy tejto\nzmluvnej pokuty pri danom predmete konania nezodpovedá ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka.\nÚčastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku\nsúdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.\nPodľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom\npodnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.).\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237\nO.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVady konania uvedené v ustanovení § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. (ide o prípad nedostatku\nprávomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom, nedostatku riadneho zastúpenia\nprocesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého\nkonania, prípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto\nnávrh a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym\nprokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.\nGenerálny prokurátor namietal vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ku ktorej došlo postupom\nodvolacieho súdu tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia nereagoval na relevantné námietky\nodvolateľa týkajúce sa právnych záverov súdu prvého stupňa vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam\nvšeobecných obchodných podmienok (tvoriacich súčasť nájomnej zmluvy z 26. novembra 2001). V\ndôsledku toho odôvodnenie jeho rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z §\n157 ods. 2 O.s.p. a zabezpečujúcim preskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu.\n\nPod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu\nkonania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v\nrozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom\nodňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce\nzmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie\nniektorej jeho časti (záhlavia, výroku, odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako\ncelku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo\nneodôvodnenosti (arbitrárnosti). Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie\nnajmä z hľadiska Ústavou Slovenskej republiky zaručeného práva účastníka konania na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie.\nPostup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len\n„dohovor“), porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods.\n1 dohovoru) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany\nt.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd (prvostupňový aj odvolací)\npritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (pozri I. ÚS 241/07, III.\nÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06).\nEurópsky súd pre ľudské práva v súvislosti s čl. 6 ods. 1 dohovoru formuloval viaceré zásady\nodôvodnenia rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sú založené (H. c. Belgicko z 30. novembra 1987), rozsah tejto povinnosti sa\nvšak môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí a musí byť posudzovaný podľa okolností každého\nprípadu (Ruiz Torija a Hiro Blani c. Španielsko z 9. februára 1994). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať\nnajmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného\npoužitia opravných prostriedkov, ale súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne\nkonanie.\nSamotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým\na právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania pri rešpektovaní zásad\nspravodlivého súdneho konania, pri jeho vydávaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti\ns dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k\njeho výroku.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa domáha navrhovateľ (žalobca),\nako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nTáto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Ako vyplýva z rozhodovacej praxe\nústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa v odvolacom konaní preskúmava. Z\ntoho možno vyvodiť, že nevysporiadanie sa s relevantnými - pre rozhodnutie významnými námietkami\n\núčastníka konania v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu treba považovať za porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tým aj naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. t.j. odňatie\nmožnosti účastníkovi konania konať pred súdom vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu.\nZ obsahu rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že pri závere o neopodstatnenosti navrhovateľom\nuplatňovaného nároku (výlučne) na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. I. bod 4 prvá veta Všeobecných\nobchodných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme z 26. novembra 2001, za\nomeškanie s úhradou nájomného (čl. I. bod 2 písm. b/) vychádzal z právneho záveru o neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky zakotvenej v čl. VIII. bod 1 Všeobecných obchodných podmienok spôsobilej založiť\n(v spojení s inými ustanoveniami predmetnej zmluvy) zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami\nzmluvných strán a o absolútnej neplatnosti ich čl. I. bodu 4 (§ 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka)\npre jeho rozpor s § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nOdvolací súd sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu o tom, že dojednanie o zmluvnej\npokute a o aplikácii Obchodného zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (čl. I. bod 4 a čl.\nVIII. bod Všeobecných obchodných podmienok) a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne\npotvrdil. To bez toho, aby sa dôsledne vysporiadal so špecifickými odvolacími námietkami navrhovateľa\n(argumentačne podloženými citovanými rozhodnutiami a zákonnými ustanoveniami) relevantnými\npre posúdenie správnosti právnych záverov súdu prvého stupňa z hľadiska povahy vzťahu medzi\núčastníkmi, charakteru a rozsahu uplatňovaného nároku, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej\nveci, vo vzťahu k sporným článkom všeobecných obchodných podmienok a príslušným ustanoveniam\naplikovaných právnych predpisov.\nOdvolací súd v odôvodnení rozhodnutia len skonštatoval, že pri posudzovaní zmluvnej pokuty bolo\nnutné prihliadať na všetky okolnosti veci a ďalšie zmluvné dojednania, ktoré majú súvislosť s\nporušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou (úroky z omeškania, výhrada vlastníctva).\nZ týchto vyvodzovaný názor o neprimeranosti zmluvnej pokuty (vzhľadom na výšku zabezpečenej\npovinnosti a časový horizont úverovania kupujúceho a uplatňovanú zmluvnú pokutu niekoľkonásobne\nprevyšujúcu prípadnú škodu a spolu so zákonnými úrokmi niekoľkonásobne prevyšujúcich úroky\npožadované bankami) však v kontexte právnej úpravy inštitútu zmluvnej pokuty a jej funkcií ako jedného\nzo zabezpečovacích prostriedkov a aplikačnej praxe z hľadiska nielen charakteru zabezpečovaných\npovinností, ale aj spôsobu a výšky jej dojednania a súbehu s inými zabezpečovacími prostriedkami,\nči sankciami vo vzťahu k námietkam navrhovateľa, nijako nevysvetlil. A už vôbec sa nevysporiadal\ns námietkami správnosti záverov súdu prvého stupňa vo vzťahu k čl. VII. bodu 1 Všeobecných\nobchodných podmienok. Z týchto dôvodov je podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu nejasné, nepresvedčivé a tým nepreskúmateľné, preto neumožňujúce dovolaciemu\nsúdu preskúmať správnosť záverov súdov nižšieho stupňa o neopodstatnenosti nároku uplatneného\nnavrhovateľom.\nVychádzajúc z uvedeného generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne\ndovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť\ninými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu v zmysle § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d\nods. 1 O.s.p.).\nPre potreby ďalšieho konania vo vzťahu k otázke súbehu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania\npovažuje dovolací súd za potrebné uviesť, že zmluvná pokuta (všeobecne upravená v ustanoveniach\n\n§ 544 - § 545 Občianskeho zákonníka a v ustanoveniach § 300 - § 302 Obchodného zákonníka)\npredstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého použitie, aplikáciu, jeho výšku alebo spôsob určenia\nsi musia zmluvné strany výslovne (písomne) dohodnúť. Úrok z omeškania predstavuje tzv. zákonnú\nsankciu (príslušenstvo pohľadávky) pre prípad omeškania dlžníka s platením peňažného dlhu. Teda\nprávo na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty má samostatné právne dôvody. Zatiaľ čo\nprávo veriteľa požadovať úroky z omeškania vyplýva zo zákona (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka),\nprávo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vyplýva z dohody medzi veriteľom a dlžníkom.\nÚčelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu\nzáväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju\nzmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu.\nDojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo\nak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho\nzmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane\nveriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná\npokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil,\npričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 30. septembra 2008 sp. zn. 2 Cdo 172/2007).\nObčiansky zákonník ani Obchodný zákonník sa súbehom zmluvnej pokuty a úroku z omeškania síce\nnezaoberajú, ale právna teória a aplikačná prax dospela k názoru, že v prípade ak si zmluvné strany\ndojednajú pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku zmluvnú pokutu, tak je zmluvná strana,\nktorá sa dostane do omeškania povinná druhej zmluvnej strane zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu\nako aj úrok z omeškania. V Občianskom zákonníku, ani v Obchodnom zákonníku nie sú ustanovenia,\nz ktorých by bolo možné vyvodiť záver o tom, že aplikácia úrokov z omeškania vylučuje možnosť\nuplatnenia zmluvnej pokuty a naopak (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28. augusta 2000 sp.\nzn. 29 Cdo 742/99, podľa ktorého ak si účastníci záväzkového vzťahu dojednajú pre prípad omeškania\ns plnením peňažného či nepeňažného záväzku zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania\nso splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dojednanú zmluvnú pokutu a vedľa toho aj úrok z\nomeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\nVo vzťahu k povahe zmluvnej pokuty vymedzenej predmetom konania treba uviesť, že zákon nevylučuje\nmožnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku. Dojednanie výšky\nzmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou dohody účastníkov zmluvy. Je preto možné dojednanie\nzmluvnej pokuty percentuálnou sumou za každý deň či mesiac, rok omeškania - v danej veci návrhom\nuplatnenej za omeškanie s úhradou nájomného vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania\n- teda rovnakým spôsobom ako v prípade úrokov z omeškania (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z\n26. mája 1999 sp. zn. 29 Cdo 969/1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 4/2003, Zo\nsúdnej praxe č. 2/2004). Teda výška zmluvnej pokuty môže byť závislá od doby, počas ktorej dlžník svoj\nzáväzok porušuje (Rc 6/2000).\nPrávna úprava vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody, obsiahnutá v Občianskom zákonníku má\ndispozitívny charakter (Obchodný zákonník túto úpravu pre oblasť obchodných vzťahov modifikuje\nkogentnou právnou úpravou, pokiaľ ide o význam a úlohu náhrady škody pri aplikácii moderačného\npráva v § 301) a je vyjadrená ustanovením § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (povinnosť zaplatiť\nzmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej\nzmluvnou pokutou nevznikne škoda) a ustanovením § 545 ods. 2 jednak ako paušalizovaná náhrada\nškody (veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa\nvzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné) a jednak\nako limitovaná náhrada škody (veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú\npokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté).\nVychádzajúc z konkrétnych skutkových okolností danej veci treba, aby odvolací súd uvedené skutočnosti\nzohľadnil pri posúdení správnosti právnych záverov súdu prvého stupňa aj z hľadiska aplikácie\npríslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}