{"guid": "aa28a467-658e-4187-a436-86bc953d0ba0:8328efd8-a7d7-48a4-96b8-0e1ea3ee756b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1", "spisova_znacka": "3MCdo/30/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/30/2012 z 17. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. októbra 2013, sp. zn. 3MCdo/30/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1", "identifikacne_cislo": "5105224252", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2013-10-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8328efd8-a7d7-48a4-96b8-0e1ea3ee756b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/30/2012\n5105224252\n17. 10. 2013\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne K. J., bývajúcej v U., zastúpenej JUDr. Mgr.\nŠtefanom Buchom, advokátom so sídlom v Žiline, Námestie M. R. Štefánika č. 1, proti žalovaným 1/\nObvodnému stavebnému bytovému družstvu Žilina, so sídlom v Žiline, Tulská č. 33, IČO: 00176265, 2/\nO. C. (predtým I.), bývajúcej v U., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom\nsúde Žilina pod sp. zn. 14 C 20/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. septembra 2011 sp. zn. 9 Co 296/2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. septembra 2011\nsp. zn. 9 Co 296/2011 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 29. júna 2010 č.k. 14 C 20/2005-330 zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobkyňa proti žalovanej 2/ domáhala určenia, že do dedičstva po nebohej K.J. - B., zomrelej XX.\njanuára XXXX, naposledy bývajúcej v U., patrí v celosti nehnuteľnosť, zapísaná Správou katastra Žilina\nna liste vlastníctva č. XXXX, registra C ako parc. č. XXXX/. - záhrada vo výmere XXX m2. Konanie proti\nžalovanému 1/ z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne\nsamostatným uznesením. Zamietnutie žaloby proti žalovanej 2/ odôvodnil tým, že nebol naplnený jeden\nz predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, a to dobromyseľnosť držby.\nNa odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 21. októbra 2010 sp. zn. 10 Co 264/2010\npotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny; nedotkol sa výroku rozsudku\nprvostupňového súdu, ktorým bolo konanie proti žalovanému 1/ zastavené. Uvedený rozsudok\nnadobudol právoplatnosť 12. novembra 2010.\nOkresný súd Žilina uznesením z 8. júna 2011 č.k. 14 C 20/2005-369 žalobkyni uložil povinnosť v lehote\n3 dní zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v sume 1 635,02 € na účet právneho zástupcu žalovanej\n2/ Advokátskej kancelárie JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č.\n11. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ vychádzal z § 146 ods. 2 veta prvá\nO.s.p. a vo vzťahu k žalovanej 2/ z § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. a priznal žalovaným 1\nim prislúchajúcej náhrady, keď zohľadnil dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne - nepriaznivú\nsociálnu situáciu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa spor sama vyvolala, viackrát zapríčinila\nodročenie pojednávania, čím spôsobila predĺženie konania a nárast trov na strane žalovaných.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie všetkých účastníkov konania uznesením z 29. septembra 2011 sp.\nzn. 9 Co 296/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu\ntrov prvostupňového konania nepriznal a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho\nkonania. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ pri skúmaní existencie podmienok hodných\n\nosobitného zreteľa z hľadiska § 150 O.s.p. dospel k záveru, že na strane žalobkyne vzhľadom k jej\nsociálnym a zdravotným pomerom je daný dôvod v danom zákonnom ustanovení uvedený. Odvolací\nsúd na rozdiel od súdu prvého stupňa však pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj pomery\nna strane žalovaných z hľadiska toho, či nepriznanie trov (aj čiastočné) môže mať dopad na osobné,\nprípadne majetkové pomery žalovaných 1/ a 2/. Pri tomto posudzovaní zohľadnil, že žalovaný 1/ je\nprávnickou osobou, ktorého spočiatku zastupovala JUDr. Bojmírová a až neskôr sa nechal zastupovať\nadvokátkou JUDr. Šurinovou, ktorá reálne žiadne úkony nevykonávala a preniesla zastupovanie na\nAdvokátsku kanceláriu JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č.\n11, ktorú poverila zastupovaním v konaní aj žalovaná 2/. Pokiaľ ide o žalovanú 2/ poukázala na to,\nže vykonáva povolanie advokáta a že je neúčelné, aby ju v konaní „zastupovala vlastná advokátska\nkancelária a za zastupovanie si účtovala trovy v zmysle jednotlivých úkonov, ktoré v niektorých prípadoch\nvykonávala sama“. Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd tohto názoru, že je daný dôvod v zmysle\n§ 150 O.s.p. nepriznať žalovaným žiadnu náhradu trov konania, pričom takýmto spôsobom nebude\nzasiahnuté do ich majetkových práv. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. 1\nO.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobkyňa si náhradu trov neuplatnila a žalovaní neboli v odvolacom\nkonaní úspešní.\nNa základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. septembra\n2011 sp. zn. 9 Co 296/2011. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu\nk žalovanému 1/ poukázal na § 24 O.s.p., z ktorého vyplýva, že aj právnická osoba sa môže dať v\nkonaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, ako i že úkon žalovaným 1/ zvolenej advokátky JUDr.\nIreny Šurinovej, ktorým substitučne splnomocnila zastupovaním Advokátsku kanceláriu JUDr. Pavol\nKuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11 je súladný s § 25 ods. 3 O.s.p., z\nktorých dôvodov je zastupovanie žalovaného 1/ advokátom a následné substitučné splnomocnenie na\nzastupovanie v konaní úplne legitímne. Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k žalovanej\n2/ poukázal na to, že i keď menovaná je advokátkou a spoločníčkou a konateľkou Advokátskej kancelárie\nJUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11, v konaní vystupovala\nako fyzická osoba a ako taká sa môže dať zmysle § 24 O.s.p. zastupovať v konaní zástupcom, ktorého\nsi zvolí. Zo žiadnej právnej úpravy nevyplýva, že by sa advokát nemohol dať v konaní zastupovať\niným advokátom a že by v konaní ako zástupca nemohla vystupovať „vlastná“ advokátska kancelária,\nktorá je samostatným právnym subjektom. Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutie je správne a v\nsúlade so zákonom a navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť.\nŽalovaní 1/ a 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom\ndovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny\nprokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) po podaní podnetu žalovanými 1/ a 2/ (§ 243e ods. 2 O.s.p.), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal\nuznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.\nZ ustanovenia § 242 ods. l O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodujúci\no mimoriadnom dovolaní je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a tiež v ňom uplatneným\ndovolacím dôvodom; obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v ustanovení § 237 O.s.p.\na inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nProcesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existencia\nv konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo. Najvyšší súd na základe toho uzavrel, že v danej\n\nveci nedošlo v konaní na súdoch nižších stupňov k procesným vadám v zmysle § 243f ods. 1 písm.\na/ O.s.p.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNajvyšší súd pri posudzovaní opodstatnenosti mimoriadneho dovolania vzal na zreteľ, že účastníkovi,\nktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo\nbránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. l O.s.p.) a že ak niektorý z\núčastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 vetra prvá\nO.s.p.); zohľadnil tiež, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu\ntrov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa\npriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,\nak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).\nV sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje\npredovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a princípom procesného zavinenia na\nzastavení konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne)\núspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 O.s.p.\npriznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov\nkonania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať\nnáhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom\nalebo sčasti.\nUstanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne\nna zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo\nuplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu,\nči sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia\nvšetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej\nvete § 150 ods. 1 O.s.p. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje\nkedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať\nnáhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť\ndaná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite\nvysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd\nprihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov\nkonania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude\ndopad aplikácie § 150 O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej\nstrane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých\nokolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu\nkonania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.\nV danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania dospel k zhodnému\nnázoru ako súd prvého stupňa, že sú dané dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.; rozdiel bol len v\nnázore v rozsahu priznania, resp. nepriznania náhrady trov konania procesne úspešným žalovaným 1/ a\n2/. Podstata odvolacím súdom zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods.\n1 O.s.p. mala spočívať v nepriaznivej sociálnej a zdravotnej situácii žalobkyne a na strane žalovaných\nakcentoval to, že na ich strane išlo o neúčelné vynaložené trovy, nakoľko žalovaný 1/ ako právnická\nosoba sa nechal zastupovať advokátkou, ktorá následne substitučne splnomocnila zastupovaním v\nkonaní zástupcu žalovanej 2/ a žalovaná 2/ hoci vykonáva sama advokátsku činnosť sa nechala naviac\nzastupovať advokátskou kanceláriou, ktorej je jedným zo spoločníkom a konateľov.\n\nZohľadnenie vyššie uvedených dôvodov vo vzťahu k žalovaným z hľadiska posúdenia účelnosti nimi\nvynaložených trov dovolací súd nepovažuje za správne a dôvody uvedené generálnym prokurátorom v\nmimoriadnom dovolaní za dôvodné.\nObčiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na\nzachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).\nPodľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o\nzastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže\nmať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.\nAko zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno\nobmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby\nposkytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať\niným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva (§\n25 O.s.p.).\nPodľa § 26 ods. 4 O.s.p. právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie\nmôže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.\nZ vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastník konania nemusí svoje práva a povinnosti\nv občianskom súdnom konaní vykonávať sám a každý účastník konania bez ohľadu na to, že ide o fyzickú\nalebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zástupcu\nprávnickej osoby je treba odlišovať od osôb, ktoré za právnickú osobu konajú pred súdom z titulu svojej\nfunkcie, prípadne na základe udeleného poverenia; v takom prípade nejde o zastúpenie v zmysle §\n24 O.s.p. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta a takto zvolený advokát sa môže dať\nzastupovať ako ďalším zástupcom iným advokátom na základe tzv. substitučnej plnej moci. Aj advokát,\nktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i\nzo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo\ndať sa v konaní zástupcom (advokátom), ktoré si zvolí.\nPodľa názoru najvyššieho súdu nemožno považovať za správny a zákonu zodpovedajúci postup\nodvolacieho súdu, keď pri posudzovaní dôvodov pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní\no náhrade trov konania, zohľadnil na strane žalovaných také okolnosti, ktorými im uprel právo\nvyplývajúce z § 24 O.s.p. a vyhodnotil udelenie plnomocenstva žalovaným 1/ na zastupovanie v konaní\nadvokátovi a ním následné substitučné plnomocenstvo na zastupovanie pre advokátsku kanceláriu,\nako i zastupovanie žalovanej 2/, ktorá vykonáva advokátsku činnosť, advokátskou kanceláriou, a s tým\nsúvisiace náklady za neúčelné vynaložené. V tomto smere treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi,\nže konanie žalovaného 1/, aj keď je právnickou osobou, keď sa dal v konaní zastupovať advokátom a\núkony advokáta v súvislosti so substitučným splnomocnením Advokátskej kancelárie JUDr. Pavol Kuric,\nJUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11, sú plne súladné s § 24 a § 25 ods. 3 O.s.p.,\nako i že konanie žalovanej 2/, ktorá splnomocnila na jej zastupovanie v konaní Advokátsku kanceláriu\nJUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., so sídlom v Žiline, Dolný Val č. 11, a to aj napriek tomu,\nže ja sama advokátkou a že je jednou zo spoločníkov a konateľov menovanej advokátskej kancelárie,\nje úplne súladné s § 24 O.s.p. a neprieči sa ani zákonu č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších\npredpisov, a že tieto skutočnosti nemôžu byť zohľadnené v neprospech žalovaných z hľadiska § 150\nods. 1 O.s.p, nakoľko konanie žalovaných 1/ a 2/ dať sa v konaní zastupovať advokátom je legitímne.\nNa základe vyššie uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že generálny prokurátor v mimoriadnom\ndovolaní opodstatnene namietal dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd preto\nmimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec\n\nvrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd, viazaný obsahom a rozsahom mimoriadneho\ndovolania, nezaoberal sa námietkami žalobkyne uvedenými vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu,\nktoré prekračovali rozsah tohto opravného prostriedku.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd\nznova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}