{"guid": "ec738dce-a861-486e-ab96-decb6fbde0fc:0b48aeba-344c-4345-b1fc-cc0bb3e77a75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5105212612.1", "spisova_znacka": "1MCdo/12/2010", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/12/2010 z 30. 1. 2013", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2013, sp. zn. 1MCdo/12/2010, ECLI:SK:NSSR:2013:5105212612.1", "identifikacne_cislo": "5105212612", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b48aeba-344c-4345-b1fc-cc0bb3e77a75", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5105212612.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5105212612.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5105212612.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/12/2010\n5105212612\n30. 01. 2013\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2013:5105212612.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O. K., bývajúceho v O. XXX, zastúpeného\nJUDr. Evou Lekešovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Národná 13, proti žalovaným X/Márii Z. a X/\nVladimírovi Z., obom bývajúcim v O. XXX, zastúpeným JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom\nv Žiline, Štúrova 1, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.\nzn. 7C 120/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nOkresného súdu Žilina z 15. apríla 2009 č.k. 7C 120/2005-181 a rozsudku Krajského súdu v Žiline z 3.\nmarca 2010 sp. zn. 7Co 207/2009, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 3. marca 2010\nsp. zn. 7Co 207/2009, ako aj rozsudok Okresného súdu Žilina z\n15. apríla 2009 č. k.\n7C 120/2005-181 a konanie vo veci samej z a s t a v u j e.\nV časti o trovách konania vec vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 15. apríla 2009 č. k. 7C 120/2005-181 určil, že kúpna zmluva\nuzatvorená vo forme notárskej zápisnice N 30/95 , NZ 17/95 dňa 3. marca 1995 na Notárskom úrade\nJUDr. Juraja Ehna v Bytči medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, ktorej\npredmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam, a to stavbe - domu súp. č. XXX, postaveného\nna pozemku parcela č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 552 m2 a pozemkom parcele č.\nXXXX - zastavané plochy o výmere 552 m2, parcele č. XXXX - záhrady o výmere 217 m2, parcele\nč.XXXX - záhrady o výmere 209 m2 a parcele č. XXXX - záhrady o výmere 709 m2, nachádzajúcich\nsa v katastrálnom území Štiavnik, obec Štiavnik, okres Bytča, zapísaných v katastri nehnuteľností\nkatastrálneho úradu, Správy katastra v Bytči, v čase uzavretia zmluvy na LV č. XXXX na žalobcu\nako vlastníka, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníctva žalovaných do katastra nehnuteľností\npod CV XXX/XX-XX/XX. a po povolení vkladu vlastníctvo žalovaných bolo zapísané na LV č. XXXX, je\nneplatná. Zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 662,12\n€ k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa po\nvykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade boli dané dôvody neplatnosti právneho\núkonu v zmysle § 40 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Mal totiž za jednoznačne preukázané,\nže v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy žalobca trpel praktickou slepotou, v dôsledku čoho\nbol osobou trvale neschopnou čítať. Kúpna zmluva bola síce spísaná formou notárskej zápisnice,\nneobsahovala však náležitosti, ktoré vyžaduje § 49 a § 52 Notárskeho poriadku pri spisovaní právneho\núkonu s osobou, ktorá nemôže čítať. Keďže nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu\nspôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, súd podanej žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.\nNámietku žalovaných, že prejednaniu veci bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej, pretože\nneplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy už bola posudzovaná tamojším súdom v konaní sp. zn. 9C 381/96,\npovažoval za nedôvodnú, a to s poukazom na už vyjadrený právny názor Krajského súdu v Žiline v\nprejednávanej veci, v zmysle ktorého sa žalobca v spomínanom konaní domáhal určenia relatívnej\n\nneplatnosti právneho úkonu podľa §§ 40a, 49a Občianskeho zákonníka, pričom v tomto konaní sa\ndomáhal určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 a § 40 ods.\n5 Občianskeho zákonníka, pri ktorých aj spôsob vykonania dokazovania a hodnotenia jeho výsledkov\nje odlišný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudkom z 3. marca 2010 sp. zn. 7Co 207/2009\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaným uložil povinnosť do troch dní spoločne\na nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 60,44 € k rukám jeho právneho\nzástupcu. Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožnil aj s dôvodmi\nnapadnutého rozhodnutia a ďalej v odôvodnení svojho rozsudku reagoval už len na odvolacie námietky\nžalovaných. K opätovnej námietke o prekážke veci právoplatne rozhodnutej z dôvodu, že neplatnosťou\npredmetnej kúpnej zmluvy sa už súdy zaoberali v konaní sp. zn. 9C 381/96, odvolací súd uviedol, že\nz odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2003 sp. zn. 8Co 92/2003 vyplýva, že v\ntomto odvolacom konaní krajský súd preskúmaval správnosť rozsudku Okresného súdu Žilina z 31.\noktóbra 2002 č. k. 9C 381/96-157 len vo vzťahu k právnemu posúdeniu podľa § 49a v spojení s §\n40a Občianskeho zákonníka, t. j. či bol konaním žalovaných žalobca uvedený do omylu a či z tohto\ndôvodu je uzavretý právny úkon (kúpna zmluva) neplatný. V preskúmavanej veci však súd prvého stupňa\nposudzoval platnosť predmetnej kúpnej zmluvy na základe podaného návrhu na začatie konania, ktorým\nbola namietaná neplatnosť právneho úkonu podľa § 40 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu,\nže právny úkon nebol vykonaný vo forme predpísanej zákonom. Znamená to, že v tomto konaní súd\nrozhodoval o neplatnosti právneho úkonu na základe iných skutkových dôvodov, ako aj na základe\niného právneho posúdenia, než neplatnosť právneho úkonu bola posudzovaná v konaní vedenom na\nOkresnom súde Žilina pod sp. zn. 9C 381/96. S poukazom na znenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995\nZ.z. (v znení účinnom od 15. októbra 2008) považoval odvolací súd za nedôvodnú i námietku žalovaných\no nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. O trovách odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ podal proti rozsudku\nsúdu prvého stupňa ako aj rozsudku odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie. Navrhoval napadnuté\nrozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil\ntým, že rozhodnutia nižších súdov spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.). Namietal, že súdy v prejednávanej veci nemali vo veci meritórne rozhodovať, ale konanie\nz dôvodu existencie prekážky veci právoplatne rozhodnutej zastaviť (§ 159 ods. 3 v spojení s § 104\nods. 1 prvá veta 1 O.s.p.). Zdôrazňoval, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo\nzákona a to od začiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd má\nprihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti. Platí tiež,\nže vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za\npredpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou spojené, vyjdú v konaní najavo. V tejto\nsúvislosti poukazoval na to, že skutková okolnosť - slepota žalobcu bola Okresnému súdu Žilina ako\naj Krajskému súdu v Žiline zrejmá už v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 381/1996. Žalobca totiž túto\nskutočnosť tvrdil a boli aj vykonané dôkazy na jej preukázanie. Podľa názoru generálneho prokurátora sa\nsúdy v konaní 9C 381/1996 nesprávne obmedzili len na dôvod relatívnej neplatnosti uvedený žalobcom\na v rozpore so skutkovými zisteniami nekvalifikovali aj ako dôvod neplatnosti podľa § 40 ods. 1, 5\nObčianskeho zákonníka. Ani v konečnom dôsledku nesprávne rozhodnutie vo veci 9C 381/1996 však\nnemôže odôvodniť nové prejednanie totožnej veci. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.\nzn. 7C 120/05 bola totiž prejednaná a rozhodnutá vec s rovnakými účastníkmi, týkajúca sa rovnakého\npredmetu konania (neplatnosť kúpnej zmluvy z 3. marca 1995), pričom nárok vymedzený žalobným\npetitom vyplýval z rovnakých skutkových tvrdení. Generálny prokurátor napokon namietal i nedostatok\nnaliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, a to s poukazom na to,\nže na základe uvedenej zmluvy došlo k riadnemu prevodu vlastníckeho práva na žalovaných, ako aj k\ndobrovoľnému prijatiu plnenia za odpredávané nehnuteľnosti.\nŽalovaní 1/ a 2/ sa s podaným mimoriadnym dovolaním v plnom rozsahu stotožnili. Žalobca ho vo svojom\nvyjadrení navrhol zamietnuť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutia treba zrušiť a konanie zastaviť. Tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd totiž\nkonali v danej veci napriek tomu, že im v tom bránila prekážka veci právoplatne rozsúdenej.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na spomenutú zákonnú povinnosť podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom\nniektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal,\nči konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto\npovahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady\nuvedené v § 237 písm. a/ až c/, e/ až g/ O.s.p. neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a v konaní\nani nevyšli najavo.\nPodľa § 159 ods.3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.\nUstanovenie § 159 ods.3 O.s.p. určuje, že keď už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, nemôže byť tá istá\nvec v rozsahu záväznosti výroku rozsudku prejednávaná znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej\n(res iudicate) teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté bola prejednávaná znova.\nV zmysle tohto ustanovenia ide o rovnakú vec vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo\nstav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania\na rovnakých osôb.\nTen istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom\nvyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).\nPodstatu skutku ( skutkového deja) treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti účastníkov ( a to vo\nvšetkých formách jeho prejavu) na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou spôsobený a ktorý následok\nv podobe vzniku ( zmeny, či zániku ) občianskoprávneho vzťahu umožňuje z prejavov vôle konajúcich\nosôb vymedziť tie, ktoré tvoria skutok. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,\nnie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka\nveci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy keď skutok bol súdom posúdený po právnej stránke\nnesprávne, prípadne neúplne. Čo do totožnosti osôb konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v\nnovom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej\nalebo singulárnej sukcesie) a nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké\nalebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom\nkonaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,\nmá alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).\n\nZ pohľadu vyššie uvedených kritérii prekážka veci právoplatne rozhodnutej prejednaniu a rozhodnutiu\ntejto veci skutočne bránila.\nZo skutkového stavu zisteného súdmi nižšieho stupňa, vyplýva, že žalobca už viedol konanie o určenie\nneplatnosti kúpnej zmluvy na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9C/381/1996. Žaloba žalobcu smerovala\nproti rovnakým žalovaným a domáhal sa ňou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 3. marca 1995\nmedzi ním ako predávajúcim a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti\nnachádzajúce sa v kat. území Štiavnik a to rodinný dom č. XXX., postavený na KN parcele č. XXXX,\nzastavaná plocha o výmere 552 m2, ďalej záhrada o výmere 217 m2 na parcele KN č. XXXX, ďalej\nzáhrada vo výmere 209 m2 na KN č. XXXX. a záhrada vo výmere 709 m2 na parcele KN č. XXXX. Za\nrozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnený nárok uviedol, že je nevidiaci človek, zmluvu\nsám nečítal, táto mu bola zbežne prečítaná, ale vzhľadom na jeho vek a nedoslýchavosť na jedno\nucho, nevedel čo podpisuje. Tvrdil, že kúpna cena mu nebola vyplatená, pri spisovaní bol uvedený\ndo omylu, z čoho potom vyvodil, že sporná zmluva je neplatná. Rozsudkom Okresného súdu Žilina z\n31. októbra 2002, č.k. 9C/381/1996-157 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30. mája\n2003 sp. zn. 8Co/92/2003, bola žaloba žalobcu právoplatne zamietnutá. Súd prvého stupňa a rovnako\naj odvolací súd ustálili, že žalobca nepreukázal, že by uzavrel kúpnu zmluvu v kvalifikovanom omyle\npredpokladaným ustanovením § 49a Občianskeho zákonníka, teda, že by žalobca mal nesprávnu alebo\nneúplnú predstavu o právnych následkoch právneho úkonu, ktorý robil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu nebolo preukázané ani to, že by žalobcom tvrdený omyl žalovaní vyvolali, alebo že by\no tomto omyle vedeli, prípadne že by so zreteľom na všetky okolnosti museli vedieť, alebo že by omyl\nvyvolali žalovaní ľsťou. K záverom súdu prvého stupňa v uvedených smeroch dodal, že za okolností za\nktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, nemožno vyvodiť ani to, že by zmluva bola v rozpore s dobrými\nmravmi a z toho dôvodu bola neplatná. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd ďalej konštatoval, že\npokiaľ žalobca tvrdil, že právny úkon je neplatný aj z iných dôvodov (obchádzanie zákona pri uzavretí\nzmluvy notárom, že právny úkon nebol robený vážne a neobsahoval skutočný prejav vôle účastníkov\nzmluvy, najmä pokiaľ ide o kúpnu cenu), okresný súd sa s týmto tvrdením nezaoberal a nemohol sa\nnimi zaoberať ani odvolací súd, pretože žalobca tieto dôvody neplatnosti riadnym návrhom na začatie\nkonanie neuplatnil (strana 10 odôvodnenia rozhodnutia).\nV tomto konaní žalobou z 20. mája 2005 doručenou Okresnému súdu Žilina 23. mája 2005 sa žalobca\nopätovne domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. V žalobe uviedol, že v konaní prebiehajúcom\npod sp. zn. 9C/381/1996 sa súdy zaoberali len relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, nezaoberali\nsa faktom, že táto zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, § 40 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a § 37 Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že súd prihliada na\nabsolútnu neplatnosť v konaní aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti. Poukazoval na to, že v dobe\npodpisu uvedenej kúpnej zmluvy bol úplne slepý, okrem toho aj nedoslýchavý, pričom na jedno ucho\nvôbec nepočuje, a že pri podpisovaní zmluvy neboli dodržané ustanovenia § 40 ods.1, 5 Občianskeho\nzákonníka, § 47 a nasledujúce zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti, a tiež na rozpor\ns § 37, § 39 a § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka.\nZáväznosť rozhodnutí súdu a s ňou súvisiaca stabilita právnych pomerov vyžaduje, aby o veciach už\nprávoplatne rozhodnutých, sa nekonalo a nerozhodovalo znovu. Najvyšší súd opakovane vo svojich\nrozhodnutiach zdôraznil, že nie je možné žalovať znova na základe toho istého skutku z iných právnych\ndôvodov. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci rozsúdenej a týka sa rovnakého predmetu konania,\nodpoveď treba hľadať v hmotnom práve. Skutok vymedzený v žalobe je totiž popisom hmotnoprávnej\nreality od ktorej žalobca odvodzuje žalobný petit, a nie prvotne procesným pojmom. Je súčasťou\nobjektívnej reality, preto v žalobe sa vyžaduje, aby skutok bol popísaný ako jednota objektívnych a\nzároveň právne významných príčin a následkov.\nPovinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú v sporovom konaní naplnením prejednacej zásady, podľa\nktorej je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení. Právna kvalifikácia skutkových okolností tvrdených účastníkmi pred súdom je však vždy vecou\nsúdu.\n\nAbsolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona ( ex lege) a to od začiatku ( ex tuc),\na i bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť\nprávneho úkonu i bez návrhu t.j. z úradnej povinnosti a účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a\nnamietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti.\nPlatí tiež, že vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu\nlen za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu\nzmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod. ) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že\nak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo,\nnie je dôvod preto, aby súd pre takéto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom\nkonaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov.\nŽalobca už v žalobnom návrhu z 22. mája 1996 ( konanie sp. zn.9C/381/1996 ) uviedol : „ Ja som\nnevidiaci človek, zmluvu som ani nečítal, táto mi bola zbežne prečítaná ale vzhľadom na môj vek, som\nuž nedoslýchavý, na jedno ucho vôbec nepočujem, takže som ani nevedel čo podpisujem.“ V konaní\nvypočutá svedkyňa MUDr. T., ošetrujúca lekárka žalobcu ( viď zápisnica z pojednávania z 24. februára\n1998, č.l. 48 -49 spisu) uviedla, že „ pacient od roku 1990 má zrak vpravo do svetlocitu a pravo pohyb\nruky predomnou“,... nie je možné, aby si pacient mohol prečítať listinu, pretože si nevie spočítať prsty\nna ruke“. Skutočnosť, či žalobca je nevidomý, resp. či má zoslabený zrak a do akej intenzity súd zisťoval.\nV konaní vyšlo najavo, že žalobca má ťažkú poruchu zraku - úplná slepota oboch očí ( č.l. 102 spisu ) a\nna základe výzvy súdu podal správu o zdravotnom stave žalobcu i MUDr. O., praktický lekár žalobcu a\nuviedol, že v dobe rokov 1994. 1995 bolo poškodenie zraku už na úrovni praktickej slepoty so záverom\nstav trvalý (č.l.112 spisu).\nZ vyššie uvedených skutočnosti jednoznačne vyplýva, že skutková okolnosť - slepota žalobcu bola\nOkresnému súdu v Žiline ako i Krajskému súdu v Žiline známa, okrem toho, že túto okolnosť tvrdil\nsám žalobca v žalobe, na preukázanie tejto skutočnosti súd vykonával aj dokazovanie. Súdy teda v\nprv vedenom konaní na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9C/381/1996 na túto okolnosť neprihliadli,\nnesprávne posudzovali len dôvod relatívnej neplatnosti výslovne ním uvedený a v rozpore so skutkovými\nzisteniami ako dôvod neplatnosti nekvalifikovali aj podľa § 40 ods.1, 5 Občianskeho zákonníka,\na teda vec po právnej stránke nesprávne posúdili. Nesprávny bol preto názor súdu prvého stupňa\nako aj odvolacieho súdu, že prekážka rozsúdenej veci nie je daná len preto, že v predchádzajúcom\nkonaní žalobca tvrdil neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodov uvedených v ustanovení § 49a Občianskeho\nzákonníka. Konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7C/120/2005\nteda v tejto veci malo rovnakých účastníkov i rovnaký predmet sporu. Predmetom oboch konaní bol\nrovnaký skutok, a to uzavretie kúpnej zmluvy, ktorá je charakterizovaná rovnakým konaním (uzavretím\nkúpnej zmluvy ) a následkom ( prevodom vlastníckeho práva). V danom prípade je teda konanie\npostihnuté prekážkou rozsúdenej veci. Na uvedenom závere nič nemení ani uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2003 sp. zn. 2Cdo/120/03, ktorým bolo rozhodnuté o dovolaní\nO. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30.mája 2003 sp. zn. 8 Co 92/93. V tomto rozhodnutí\ndovolací súd riešil len otázku procesnej prípustnosti dovolania, pretože išlo o potvrdzujúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ( § 243b ods. 4 v znení do 14.10.2008\nv spojení s § 218 ods. 1 písm.c, O.s.p. ). Dovolanie O. z procesných dôvodov odmietol bez toho, aby\nsa zaoberal vecnou správnosťou rozsudku odvolacieho súdu.\nV zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak ide o taký\nnedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\nPrávoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina z 31. októbra 2002, č.k. 9C/381/1996-157 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30. mája 2003 sp. zn. 8Co/92/2003 vydaný v konaní o neplatnosť\nprávneho úkonu vytvoril prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie neplatnosti právneho\núkonu v tomto konaní (teda konanie vedené na Okresom súde Žilina pod sp. zn. 7C/120/2005) .\nSúdy oboch nižších stupňov konanie zaťažili procesnou vadou v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p.\n\nVýskyt niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté\nrozhodnutie vždy zrušiť (§ 243b ods. 1 O.s.p.); zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle §\n237 písm. d/ O.s.p., je okrem toho dôvodom pre zastavenie konania (§ 243b ods. 3 O.s.p.).\nSo zreteľom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudky súdov oboch nižších\nstupňov a konanie zastavil.\nDovolací súd, vychádzajúc z obsahu spisu pre nedostatok skutkových podkladov nemohol rozhodnúť\no trovách celého konania vrátane dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1\nO.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie\nmuselo zastaviť a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy tohto konania žalovaným, ktorí si v základnom\nkonaní náhradu trov konania uplatnili (č.l.72, č.l.88, č.l. 177 spisu), ich výšku však vzhľadom na výsledok\nrozhodnutia oboch súdov nižších stupňov nevyčíslili a ani neboli na to súdom vyzvaní. Povinnosťou súdu\nprvého stupňa preto bude v ďalšom konaní vyzvať žalovaných na vyčíslenie náhrady trov konania a\nsúčasne zvážiť rozhodnutie o nich podľa § 146 O.s.p., resp. § 150 O.s.p.\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}