{"guid": "1a0b9ae0-4c76-479e-b057-338b847622c3:9639c92b-c7a7-4e31-b301-d0938042bf22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5012200883.1", "spisova_znacka": "2Sži/4/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/4/2013 z 16. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sži/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:5012200883.1", "identifikacne_cislo": "5012200883", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9639c92b-c7a7-4e31-b301-d0938042bf22", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200883.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200883.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200883.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/4/2013\n5012200883\n16. 10. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:5012200883.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y. P., bytom U. XXXX/XX, XXX XX W. B. T.,\nproti žalovanému: súdny exekútor JUDr. Pavol Crkoň, Exekútorský úrad Jesenského 7371/2, 911 01\nTrenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Žiline č. k. 21S/117/2012-26 zo dňa 13. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 21S/117/2012-26 zo dňa 13.\nfebruára 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím Krajský súd v Žiline zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým mal žalovaný zamietnuť\njeho žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe\nk informáciám v znení neskorších predpisov. Krajský súd takto rozhodol, keď poukázal na to, že\nvykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci, nie verejnej správy a že z exekučného\nporiadku ako i zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva oprávnenie exekútora rozhodovať\no právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Vzhľadom k tomu exekútor nie je\nosobou povinnou v zmysle § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a teda\nnemôže dôjsť ani k naplneniu predpokladu vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie\npodľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nProti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal odvolanie žalobca a žiadal, aby najvyšší súd napadnuté\nuznesenie ako nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na články 1, 7, 14, 154c,\n152 Ústavy Slovenskej republiky ako i znenie ust. § 2 ods. 1, 2, 3 ako i § 3 ods. 1 zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám. Ďalej uviedol, že má za to, že názory krajského súdu a tiež Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v sporných otázkach o právomoci súdu a exekútora nie sú vecne správne, lebo\nsamotné rozhodovanie exekútora o právach a povinnostiach vyplývajúcich z infozákona v spojení s\nrozhodovaním v zmysle správneho poriadku je výkonom verejnej štátnej správy, taktiež rozhodovacia\nčinnosť (najmä o trovách exekučných konaní) a faktická činnosť exekútora v exekúciach je výkonom\nverejnej štátnej moci ako ,,orgánu štátu“, za ktorý aj štát hmotnoprávne zodpovedá. Preto všetky orgány\nštátu sú povinnými osobami v zmysle § 2 ods. 1 infozákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 212 a nasl. O.s.p.), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 2 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., a\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné v danej veci vyhovieť a to z nasledovných dôvodov :\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,\nza ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné\nkonanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne\núčinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.\nPodľa ustanovenia § 7 ods. 1 a 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú\nspory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a\nhospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nV občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy\na zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade\nvšeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so\nzákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona\nneprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.\nPodľa ustanovenia § 244 ods. 1 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť.\nZ podaného návrhu vyplýva, že žalobca sa cíti ukrátený na svojich právach v dôsledku postupu\nžalovaného v súvislosti s infožiadosťou, na ktorú žalovaný nereagoval, čím došlo podľa žalobcu k\nvydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaným.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že exekútor nie je povinnou osobou\nv konaní v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a preto nie je možné o takomto návrhu\nžalobcu pozitívne v jeho prospech vo vzťahu ku žalovanému exekútorovi rozhodnúť, pretože výkon\nčinnosti exekútora je potrebné považovať za výkon moci verejnej a nie výkon v oblasti verejnej správy.\nTento záver vyplýva z právomoci súdu v občianskom súdnom konaní (§7 ods. 1, 2 O.s.p.), ako aj z\nbližšej špecifikácie predmetu správneho súdnictva, tak ako sú vymedzené v príslušných ustanoveniach\nObčianskeho súdneho poriadku. Žalobca sa preto mylne domnieva, že exekútor nereagovaním na\njeho infožiadosť vydal tzv. fiktívne rozhodnutie. Rozhodovanie o podanom návrhu preto nemôže byť\npredmetom preskúmavacieho konania v správnom súdnictve v konaní o žalobách. Ide o taký nedostatok\npodmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 103, § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Preto krajský súd\npostupoval správne, keď konanie vo veci zastavil z uvedených zákonných dôvodov.\nNakoľko z obsahu návrhu tiež nevyplýva, že by išlo o sťažnosť na činnosť exekútora v exekučnom\nkonaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že potom je aj úvaha krajského súdu\n\nsprávna, keď dôvodí, že na vybavenie žiadosti žalobcu nie je podľa § 218a ods. 1 zákona č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov príslušná ani Slovenská komora exekútorov, ktorej by bolo možné\nv súlade s § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpiť.\nVzhľadom na to, že neboli zistené také vady konania pred krajským súdom, ktoré by mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a ani námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť\nsprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie krajského súdu podľa § 219 ods.\n1, 2 O.s.p. ako súladné so zákonom potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom\nkonaní úspech nemal a odporcovi zo zákona náhrada trov neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}