{"guid": "e1ff2cd3-3045-4471-9d3e-8623b982f4d2:28aed20d-b9a8-4f13-9a7b-8bb7594a326d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5012200434.1", "spisova_znacka": "4Sžso/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/4/2013 z 19. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2013, sp. zn. 4Sžso/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:5012200434.1", "identifikacne_cislo": "5012200434", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28aed20d-b9a8-4f13-9a7b-8bb7594a326d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200434.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200434.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200434.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/4/2013\n5012200434\n19. 02. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:5012200434.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčleniek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobkyne: P. C.,\nbytom E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. AZ/2012/00377-044 zo 4.4.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 20S/60/2012 - 31 zo 6. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/60/2012 - 31 zo dňa 6.\nnovembra 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bolo z dôvodov podľa § 250ods. 2 písm. c) OSP zrušené rozhodnutie\nžalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so\nzabezpečením prevádzky motorového vozidla. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol celý postup\nsprávnych orgánov v konaní vrátane postupu odvolacieho orgánu, citoval ustanovenia §§ 38 ods. 1 písm.\nb) bod 2, § 53 ods. 1 a 2, § 55 ods. 3, 6 a 10 zák. č. 447/2008 Z.z. ako aj ustanovenia §§ 46, 47 ods. 1, 3\nods. 1, 2 a 5 zák. č. 71/1967 Zb. a dôvodil tým, že žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje,\nže žalobkyňa má len príležitostné aktivity vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, nechodí k lekárovi,\nlekár ju navštevuje v jej domácnosti a vychádza z tvrdenia žalobkyne, že sa zdržiava v domácom\nprostredí. Ďalej konštatoval, že u žalobkyne nejde o takú frekvenciu aktivít (pracovné, vzdelávacie,\nrodinné, občianske a iné aktivity), aby bol žiadaný peňažný príspevok na kompenzáciu jej priznaný.\nPodľa názoru krajského súdu takéto zdôvodnenie žalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nZ obsahu správneho spisu nebolo preukázané, že by k tým záverom dospel správny orgán - žalovaný,\nna základe vykonaného dokazovania a že by vykonal dokazovanie preverením tvrdení žalobkyne,\nktoré uvádzala v podanej žiadosti, ako aj v odvolaní (vo vzťahu k aktivitám, návštevy rodinných osláv,\npríbuzných, kostola, kultúrnych podujatí, obchodov a podobne). Z obsahu spisu nevyplýva, že by\nsprávny orgán postupoval v súlade s § 55 ods. 3 posledná veta zák. č. 447/2008 Z.z. a vyzval žalobkyňu,\naby predložila dôkazy, ktoré tieto jej tvrdenia preukazujú, respektíve navrhla vykonanie takýchto dôkazov.\nPrvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia mal vyzvať žalobkyňu, aby predložila alebo\noznačila dôkazy, ktoré preukazujú jej tvrdenia o účelnosti poskytnutia peňažného príspevku na\nkompenzáciu. Pokiaľ žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodol bez toho, aby na predloženie\ntakýchto dôkazov žalobkyňu vyzval, jeho rozhodnutie, vzhľadom na obsah spisu, nemá oporu v zistenom\n\nskutkovom stave a tvrdenia správnych orgánov o nedostatočnej frekvencií spoločenských, pracovných,\nrodinných a iných aktivít z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nevyplývajú.\nSprávne orgány porušili ust. § 55 ods. 3 posledná veta zákona číslo 447/2008 Z.z., ako aj ust. § 46,\n§ 3 ods. 5 Zákona o správnom konaní, keď nedostatočne zistený skutkový stav veci a nežiadali, aby\nžalobkyňa svoje tvrdenia preukázala predložením alebo označením dôkazov. Správny orgán bol povinný\naj v súlade s § 32 ods. 1 Zákona o správnom konaní zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto\núčelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nebol viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania, žalobkyne. V súlade s § 3 ods. 2 Zákona o správnom konaní boli správne orgány povinné v\nkonaní postupovať v úzkej súčinnosti so žalobkyňou a mali jej poskytovať pomoc a poučenia, aby pre\nneznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu.\nŽalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán rozhodol, bez riadneho zistenia skutkového stavu. Súd\ndospel k záveru, že rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu nie sú\nsúladné s ust. § 3 ods. 5, ako aj § 46 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci a závery, ktoré sú obsiahnuté v dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nako aj prvostupňového správneho orgánu, z obsahu spisu a vykonaného dokazovania nevyplývajú.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie a žiadal ho zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol,\nže sa nestotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí krajského súdu a poukázal na posudkový záver\nzo sociálnej posudkovej činnosti vykonanej v domácnosti žalobkyne zo dňa 5.3.2012, v ktorom sa\nuvádza , že menovaná nechodí nikde, lebo jej to zdravotný stav nedovoľuje , na prízemie by ju museli\nznášať dve osoby, 5 rokov nikde nebola a lekári alebo zdravotné sestry chodia k nej. Nemôže preto\nakceptovať tvrdenie žalobkyne, že napadnuté rozhodnutia nezohľadnili jej integračné aktivity, pretože\nreálny stav bol v komplexnom posudku zhodnotený vo všetkých oblastiach a požadovaný peňažný\npríspevok by neplnil účel, na ktorý je určený v zmysle § 38 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. Požadovaný\npeňažný príspevok je na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky\nosobného motorového vozidla je opakovaný peňažný príspevok a zákonná úprava predpokladá, že\nmesačne bude využívaný na pravidelné mesačné integračné aktivity, čo sa v danom prípade v správnom\nkonaní nepreukázalo.\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§\n10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu na základe odvolania a jednomyseľne\ndospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a preto je daný dôvod na jeho\npotvrdenie podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, pokiaľ zrušil\nrozhodnutie žalovaného z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci\n(§ 250j ods. 2 písm. c) OSP. ), pričom správne poukázal na ustanovenia §§ 46, 47 ods. 1, 3 ods. 1, 2,\n5 zák. č. 71/1967 Zb. a § 55 ods. 3 posledná veta zák. č. 447/2008 Z.z.. Keďže komplexný posudok\nobsahuje relevantný záver o tom, že žiadateľka nie je schopná ani v sprievode inej fyzickej osoby k\npreprave používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy a premiestniť sa k nim, nastúpiť a vystúpiť\nz nich , potom by sa žalovaný nemal uspokojiť len s doterajšími zisteniami, že žiadateľka v súčasnosti\nnemá aktivity, ktoré by smerovali k jej spoločenskej integrácii. Skutočnosť, že je odkázaná na pomoc\nrodinných príslušníkov, ktorí ju cez víkend odvezú napr. na nákupy, prípadne na rodinné stretnutia, svedčí\no potrebe pohybu mimo domácnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd vecne správne posúdil,\nže doterajší postup správnych orgánov, ktoré nevyzvali žalobkyňu na predloženie a navrhnutie dôkazov\no účelnosti poskytnutia žiadaného peňažného príspevku, bol formálny a neviedol k poskytnutiu pomoci\na poučení, aby pre neznalosť právnych prepisov žiadateľka neutrpela ujmu.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP\npotvrdil.\n\nKeďže žalobkyni v odvolacom konaní preukázané trovy nevznikli, súd náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/60/2012", "guid": "56fb1ac1-87ca-4cd1-9e0a-21b6575156bc:fb9a90a1-8443-41da-b2b7-dd523dd88586", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}