Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/122/2012 z 17. 12. 2013
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 9So/122/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5012200360.1
Najvyšší súd | 9So/122/2012 | ECLI:SK:NSSR:2013:5012200360.1 | 2013-12-17 | Rozsudok
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 260 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., zákon č. 149/1983 Zb. Slovenskej národnej rady o štátnom rozpočte Slovenskej socialistickej republiky na rok 1984, § 18 ods. 1 zákona č. 149/1983 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/282c9679-8899-4aeb-b5c2-a975320716d8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200360.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/122/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200360
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5012200360.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a
členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: N.W., bytom
F., Q. XXXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o čiastočný
invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2012,
č.k. 25Sd/ 124/2012-24, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2012, č.k. 25Sd/
124/2012-24,  m e n í  tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX  XXX  XXXX  X  z 31.januára 2012     z
r u š u j e   a  vec jej vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 28. júna 2012, č.k. 25Sd/124/2012-24, potvrdil rozhodnutie číslo XXX  XXX
XXXX  X  z 31.januára 2012, ktorým odporkyňa podľa § 37 ods. 3 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších  predpisov a § 112 ods.6 a § 259 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení zákona č.721/2004 Z.z. odňala navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok
od 6. marca 2012 z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Žilina zo dňa  10. januára 2012 navrhovateľ nie je čiastočne invalidný.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd vychádzal z posudkov posudkových lekárov pobočky
sociálnej poisťovne  z 10.01.2012 a ústredia sociálnej poisťovne z 21. mája 2012, ktorí po oboznámení
sa s celou zdravotnou dokumentáciu, všetkými odbornými nálezmi a po vykonaní vlastného vyšetrenia
navrhovateľa dospeli k zhodnému záveru, že vzhľadom k podstatnému zlepšeniu kardiovaskulárneho
aparátu navrhovateľ už nie je čiastočne invalidným. Navrhovateľ v priebehu konania predložil novšie
odborné lekárske nálezy, ktoré však podľa názoru krajského súdu diagnosticky nehodnotia jeho
zdravotný stav odlišne  od hodnotenia stavu posudkovým lekárom v posudku zo dňa 21. mája 2012, a
preto nespochybnili jeho záver, z ktorého krajský súd pri rozhodovaní vychádzal. Vzhľadom  na uvedené
krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že  záťažový test nebol
objektívny a nesúhlasil s posúdením miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázal na to, že
máva ťažkosti už pri menšej námahe, chôdzi do kopca, do schodov, má ťažkosti s dýchaním a bolesť na
hrudníku, zrýchlený a nepravidelný tep. Tieto problémy máva aj v pokoji. Pôvodné povolanie nevykonáva
už 13 rokov. Je dlhodobo práceneschopný. K odvolaniu pripojil doklady o trvaní práceneschopnosti v



rokoch 2011 a 2012, záznam z ergometrie  a rozhodnutie o určení miery funkčnej poruchy na účely
zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci z 13. septembra 2006.

Odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov
sociálneho poistenia a ktoré by ich spochybnili alebo vyvrátili.  Žiadala, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu  s konaním, ktoré mu predchádzalo
preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok krajského
súdu nie je možné potvrdiť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o odňatí čiastočného
invalidného dôchodku navrhovateľovi.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ bol od 05.júna 2001 uznaný čiastočne invalidným
podľa § 37 ods.3 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov
pre  chronickú ischemickú chorobu srdca so stabilnou anginou pectoris  II. Stupňa. Tento dôchodok
mu bol od 6.8.2004 odňatý po posúdení podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vzhľadom
na 30%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.  Následne v roku 2006 bol zdravotný stav
navrhovateľa dňa 18. októbra 2006 posúdený v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č. 460/2006 Z.z. a
§ 263a zákona o sociálnom poistení a bol uznaný naďalej čiastočne invalidným podľa § 37 ods.3 zákona
o sociálnom zabezpečení pri konštatovanej NYHA II (záťažový stupeň 50-80W) a čiastočný invalidný
dôchodok bol uvoľnený od 6.8.2004, teda od jeho odňatia.

Preskúmavané rozhodnutie odporkyne z 31.01.2012 bolo vydané po vykonaní kontrolnej lekárskej
prehliadky, v rámci ktorej posudkový lekár konštatoval, že doterajšou liečbou došlo k zlepšeniu
srdcovej výkonnosti, čo bolo preukázané aj komplexnými funkčnými vyšetreniami (ergometria 110 W,
čo  predstavuje NYHA I). Zhodné závery obsahuje  aj posudok posudkového lekára ústredia sociálnej
poisťovne zo dňa 21. mája 2012. Na tom základe posudkoví lekári dospeli k záveru, že navrhovateľ už
nie je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení.

V zmysle § 37 ods.3 písm. a) a b) zákona č.100/1988 Zb. občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav  jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na
výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo je schopný vykonávať doterajšie alebo iné
sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.

Podľa § 18 ods.1 vyhl.č.149/1988 Zb. sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou
pravidelnosťou tak, že nárok z neho je stálym zdrojom príjmu. Za sústavné zamestnanie sa považuje
aj zamestnanie vykonávané na základe dohody  o pracovnej činnosti, pokiaľ občan je zúčastnený
na nemocenskom zabezpečení z tejto dohody len preto, že je požívateľom invalidného dôchodku.
Sústavným zamestnaním nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské zabezpečenie alebo ktoré
netrvá aspoň po dobu šiestich mesiacov po sebe nasledujúcich alebo zamestnanie vykonávané v rámci
pracovnej rehabilitácie odporúčanej príslušným orgánom.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa posudkoví lekári vo svojich posudkoch vôbec nezaoberali
schopnosťou navrhovateľa vykonávať sústavné zamestnanie ako to vyžaduje ustanovenie § 18
ods.1 vyhlč.149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. Čiastočnú invaliditu
navrhovateľa pritom oduznali v období, v ktorom bol dlhodobo práceneschopný (od 12. júla 2011)  bez
vyhodnotenia tejto skutočnosti.



Keďže posudkoví lekári nevyhodnotili schopnosť navrhovateľa vykonávať sústavné zamestnanie s
určitou pravidelnosťou tak aby bolo stálym zdrojom jeho príjmu a ktoré trvá aspoň 6 mesiacov po
sebe nasledujúcich, odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa preskúmavané rozhodnutie vydala
na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu. Z uvedeného dôvodu rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 220 O.s.p. zmenil,  rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie podľa § 250q ods.2 a § 250j ods.2 písm. c) O.s.p.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si nový posudok a schopnosť navrhovateľa
vykonávať sústavné zamestnanie posúdiť z hľadiska § 18 ods.1 vyhl. č. 149/1988 Zb. To znamená, že na
rozdiel od posudzovania podľa § 71 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je na účely posúdenia
trvania čiastočnej invalidity potrebné jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti  zohľadniť všetky ochorenia
navrhovateľa, ktoré majú vplyv na jeho schopnosť výkonu sústavného zamestnania po dobu aspoň 6
mesiacov. Súčasne je potrebné znovu vykonať posúdenie navrhovateľa aj podľa § 71 zákona č.461/2003
Z.z., a to aj na základe novších lekárskych nálezov. Až na tom základe odporkyňa znovu rozhodne o
nároku navrhovateľa podľa § 37 ods.3 zákona č.100/1988 Zb.v spojení s § 260 ods.1 zákona č.461/2003
Z.z., resp. § 70 zákona č.461/2003 Z.z.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo
navrhovateľ žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.