{"guid": "dafec03c-43ea-455d-a38c-c9768ef32e06:a919c37e-a9e6-4396-b00d-969da1e6cbfd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5012200093.1", "spisova_znacka": "1Sžr/132/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/132/2012 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 1Sžr/132/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5012200093.1", "identifikacne_cislo": "5012200093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-j", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a919c37e-a9e6-4396-b00d-969da1e6cbfd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200093.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200093.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/132/2012\n5012200093\n16. 07. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:5012200093.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD.\na z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: Q. T.,\nbytom W., L., právne zastúpenej JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28,\nMartin, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Martin, P. Mudroňa 45, Martin, za účasti: Slovenský\npozemkový fond, Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.1.2012, o odvolaní navrhovateľky proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/7/2012-71 zo dňa 6.7.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/7/2012-71 zo dňa\n6.7.2012 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke a zúčastnenej osobe náhradu trov odvolacieho konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Žiline rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia z dôvodov podľa § 250j ods. 2\npísm. a) a e) OSP zrušil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB\nzo dňa 12.1.2012, ktorým odporca podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva\nk pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o\nniektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon“) rozhodol o reštitučnom nároku navrhovateľky. O trovách konania rozhodol krajský súd tak,\nže odporu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 489,24 €. Zúčastnenej osobe náhradu\ntrov konania nepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu trpí vadami majúcimi vplyv\nna jeho zákonnosť a tiež, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nKrajský súd vo vzťahu k C-KN p. č. 1618/2, ktorá podľa identifikácie zo dňa 1.10. až 31.10.2005 je\ntotožná s časťou PK parciel 1617, 1618 a 1619 a je vedená ako ostatná plocha o výmere 144 m2, dal\nza pravdu navrhovateľke v tom, že bolo potrebné, aby správny orgán skúmal, kedy došlo k jednotlivým\nprevodom vlastníckeho práva k tejto parcele a či k nim nedošlo po účinnosti zákona v zmysle § 4 ods.\n2 tohto zákona, podľa ktorého by boli takéto prevody absolútne neplatné. Krajský súd argumentoval,\nže ak by k takýmto prevodom došlo po účinnosti tohto zákona, čo zatiaľ vyplynulo z LV č. XXXX k.ú.\nL., (ktorý bol len čiastočný, a teda v úplnom výpise mohli byť uvedené i ďalšie skutočnosti, napr. že\nprvý prevod v poradí bol učinený už pred účinnosťou tohto zákona), na tieto prevody by správny orgán\n\nneprihliadal. Poukázal na to, že povinnou osobou je osoba v zmysle § 4 ods. 1 zákona, ktorá bola\nvlastníkom nehnuteľnosti v čase účinnosti zákona. Ak teda bol k tomuto dňu pozemok vo vlastníctve\nSlovenskej republiky alebo poľnohospodárskeho družstva, bola splnená podmienka, že pozemok bol vo\nvlastníctve povinnej osoby a teda ho možno vrátiť in natura (pri neexistencii inej prekážky navrátenia\npodľa § 6 zákona). V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na druh pozemku uvedený v identifikácii i na\nLV - ostatná plocha - a nie zastavaná plocha, ako konštatoval správny orgán. Podľa krajského súdu sa\nsprávny orgán dôsledne týmito prevodmi nezaoberal a nevyslovil právny názor, či k nim došlo po alebo\npred účinnosťou zákona a teda, či bolo potrebné ďalej konať s účastníkmi konania aj s osobami, ktoré\nsú v súčasnej dobe vedené na liste vlastníctva.\nKrajský súd ďalej konštatoval, že bude potrebné vyhodnotiť, či existuje prekážka podľa § 6 ods. 1 písm.\nd) zákona, t.j. či bol pozemok po prechode vlastníctva štátu zastavaný, a to zistením jeho prípadnej\nskutočnej zastavanosti ku konkrétnemu dátumu (v tomto ohľade je právne relevantný skutočný stav, a\nnie evidovaný druh pozemku v KN na LV).\nKrajský súd prihliadol i na ďalšie vady napadnutého rozhodnutia a to, že v reštitučnej žiadosti bolo\nuvedené, že oprávnená osoba si uplatňuje majetkové podiely po pôvodných vlastníkoch T. U. B., S. B.\na L. B., no v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú majetkové podiely PK parciel 1617,\n1618 a l619 po S. B., T. U. B. a T. B. (po ktorom si navrhovateľka nárok neuplatnila), nebol však\nuvedený majetkový podiel L. B.. Ďalej krajský súd videl vadu v tom, že celkový podiel uvedený pri\njednotlivých PK parcelách bol 4/5-iny, avšak návrh navrhovateľky znel na 3/5-iny. Uložil preto odporcovi v\nďalšom konaní ustáliť jednotlivé majetkové podiely po právnych predchodcov oprávnenej osoby, ktorých\nuviedla v reštitučnej žiadosti a rozhodovať len o týchto podieloch a uviesť konkrétne príbuzenské, resp.\niné väzby, podľa ktorých je navrhovateľka oprávnená osoba v zmysle § 2 ods. 2 zákona vo vzťahu k\npôvodným vlastníkom označeným v reštitučnej žiadosti.\nKrajský súd ďalej odporcovi v novom konaní uložil skúmať aj vo vzťahu k ďalším C-KN parcelám\nvzniknutým z pôvodných PK parciel p. č. 1617 a 1619, či k prevodom vlastníckeho práva z povinnej\nosoby došlo pred účinnosťou zákona (v tom prípade nebude potrebné konať s týmito vlastníkmi ako s\núčastníkmi konania), alebo po účinnosti tohto zákona (v takom prípade bude potrebné s týmito osobami\nzapísanými na LV konať ako s účastníkmi reštitučného konania, pretože ich práva môžu byť vydaným\nrozhodnutím dotknuté). Jedná sa o C-KN p. č. 1601/8. 4232/1 a 4319/3. Posledné dve parcely podľa\nidentifikácie zo dňa 1.10. až 31.10.2005 neboli zapísané na LV; bude potrebné túto skutočnosť preveriť.\nPodľa tejto identifikácie súčasťou vyššie uvedených PK parciel bola i C-KN p. č. 4319/3 (jej časť), avšak\nvo výroku napadnutého rozhodnutia v C-KN stave sa táto parcela nenachádza.\nV časti o trovách konania krajský súd úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu proti odporcovi podľa\njej vyčíslenia, avšak s tým, že náhradu za úkon „nahliadnutie do súdneho spisu“ uplatnený podľa §\n14 ods. 1 písm. c) vyhlášky jej nepriznal, pretože takýto úkon podľa krajského súdu nespadá pod\ntoto ustanovenie, nakoľko sa nejedná o účasť pri vyšetrovacom úkone, ani úkon pri oboznámení sa s\nvýsledkami vyšetrovania, vyhľadávania, nejedná sa ani o konanie pred súdom alebo iným orgánom a\nani nejde o ďalšie skutkové podstaty uvedené v tomto ustanovení. Taktiež nepriznal náhradu za úkon\n„porada s klientom“ v uplatnenom časovom rozsahu z dôvodu, že tento úkon považoval za účelný len\nv trvaní 1 hodiny vzhľadom na obsah danej porady.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľky\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie žiadajúc jeho zmenu a vrátenie veci krajskému\nsúdu na nové konanie. Dôvodila tým, že správny súd prejednávanú právnu vec nesprávne právne\nposúdil, pričom toto nesprávne právne posúdenie robí nezrozumiteľným celý napadnutý rozsudok.\nNamietala skutočnosť, že súd pribral do konania SPF, ktorý podľa jej názoru nebol a nemá byť\núčastníkom konania. Ďalej nesúhlasila so záverom krajského súdu o tom, že rozhodovanie odporcu\no jej reštitučnom nároku formou čiastkových rozhodnutí, nebolo v rozpore so zákonom. Tvrdila, že ak\nriaditeľ SPF vykladal zákon, nemal na to právomoc a nemožno sa týmto riadiť. Ďalej súdu vytýkala, že\njej neboli doručené podania SPF a odporcovi, že jeho úradný postup bol nesprávny a jeho rozhodnutie\nnesprekúmateľné. V súvislosti s trovami konania trvala na tom, že mala nárok na celú náhradu trov\n\nkonania podľa vyčíslenia, pretože bola v konaní úspešná a v tomto smere krajskému súdu vytýkala, že\nsvoje rozhodnutie v tejto časti neodôvodnil.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľky\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok krajského súdu o zrušení\njeho rozhodnutia ako vecne správny potvrdiť. Námietky navrhovateľky nepovažoval za dôvodné. K\nnamietanému postupu - rozhodovaniu čiastkovými rozhodnutiami - uviedol, že takýto postup zákon\nnevylučuje a oprávnenú osobu nijakým spôsobom ani neznevýhodňuje. K dĺžke trvania správneho\nkonania poukázal na mimoriadne vysoký počet prebiehajúcich konaní, ako aj na skutočnosť, že o časti\nreštitučného nároku navrhovateľky už bolo rozhodnuté a v ďalších častiach prebieha konanie.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10\nods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,\nodvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 16. júla 2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť\ndní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu vyplýva, že\nnavrhovateľka si dňa 29.12.2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam ako neter\npo pôvodných vlastníkoch nebohom T. U. B. a S. B. a ako dcéra po pôvodnom vlastníkovi L. B.. O nároku\nodporca rozhodoval čiastkovými rozhodnutiami. V predmetnom konaní o vlastníckom práve k PK p. č.\n1617, 1618/1, 1618/2 a 1619, zapísaným vo vložke 745 vo výške 3/5-ín. Reštitučným dôvodom bola\nkúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkmi a Čsl. štátom - cestným investorským útvarom Banská Bystrica\ndňa 7.11.1984 v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Z identifikácie zo dňa 1.10. až 31.10.2005\nvyplynulo, že PK p. č. 1617, 1618 a 1619 boli identifikované ako celok a to časť C-KN p. č. 1601/8 (zast.\nplocha) vo vlastníctve Daňového riaditeľstva SR, časť C-KN p. č. 1618/2 (ostatná plocha) vedená na\nAPIS a.s. T. Teplice, časť C-KN p. č. 4319/3 (ostatná plocha), časť C-KN p. č. 4232/1 (zast. plocha). V\nmajetkovej podstate časti A vložky 745 pozemkovej knihy, kat. úz. A. P. boli uvedené v PK p. č. 1617,\n1618 a 1619 naposledy v spoluvlastníctve L. B. v 1/6-ine + 1/30-ine, vo vlastníctve S. B. v 1/6-ine + 1/30ine a vo vlastníctve T. U. B. v 1/6-ine + 1/30-ine.\nOdporca v preskúmavanom rozhodnutí vyslovil, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa ust. § 2\nods. 2 písm. c) a e) zákona, neter, dcéra a vnučka pôvodného vlastníka v majetkovom podiele 1:\n- spĺňa podmienky zákona uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. j) zákona\n- priznáva jej právo na náhradu k pozemkom (podľa údajov P-KN), ktoré nie je možné vydať v zmysle\n§ 6 ods. 1 písm. a) a d), k.ú. L. - vo vložke 745 zapísaná PK p. č. 1617 v podiele 4/5-iny, v stave podľa\nKN ide o KN p. č. 1601/8 a v PK vložke 745 zapísaná PK p. č. 1619 v podiele 4/5-iny, v stave podľa\nKN ide o p. č. 1618/2 a 4232/1.\n- nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 1 zákona a nenavracia sa jej vlastnícke právo, ani nepriznáva\nsa jej právo na náhradu za PK p. č. 1618 (dom č. 24, dvor) o výmere 593 m2 zapísanú v PK vložke\n745 k.ú. L..\nOdporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že PK p. č. 1617 vo vložke 745 bola pôvodne vlastníctvom\nS. B., T. U. B. a T. B. v podiele 4/5-iny, nehnuteľnosť prešla na základe kúpnej zmluvy do vlastníctva\nMestského národného výboru v Martine, boli splnené podmienky tiesne a nápadne nevýhodných\npodmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j) zákona. Na základe kúpnej zmluvy z 25.1.2002 prešla nehnuteľnosť\ndo vlastníctva Daňového riaditeľstva SR a je evidovaná na LV č. XXXX.\nK PK p. č. 1618 uviedol, že bola pôvodným vlastníctvom S. B., T. U. B., T. B. v podiele 4/5-iny a v čase\nprechodu do vlastníctva štátu nehnuteľnosť mala charakter zastavanej plochy (dom č. 24, dvor) a preto\nneboli splnené podmienky v § 1 zákona.\n\nKu PK p. č. 1619 odporca uviedol, že bola pôvodným vlastníctvom S. B., T. U. B., T. B. v podiele 4/5-iny\na na základe kúpnej zmluvy prešla do vlastníctva Čsl. štátu, pričom kúpna zmluva bola podľa § 3 ods.\n1 písm. j) zákona uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Nehnuteľnosť je zastavaná\nmiestnou komunikáciou a jej časť (C-KN p. č. 1618/2) je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má\ncharakter zastavanej plochy (LV XXXX). Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o priznaní práva na náhradu.\nPodľa § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny\nfond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.\nPodľa § 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť\noprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej\npozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990\n(ďalej len \"rozhodujúce obdobie\") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 (ods. 1).\nV zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý\nprešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o vyhovení opravnému prostriedku\nnavrhovateľky a o zrušení rozhodnutia odporcu ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.1.2012, preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia odporcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa dôkladne zaoberal námietkami\nnavrhovateľky a ex offo preskúmal rozhodnutie odporcu aj z toho hľadiska, či netrpí inými vadami, ktoré\nby mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie\nbolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí vadami majúcimi vplyv na jeho\nzákonnosť (§ 250j ods. 2 písm. a/ a e/ OSP) a z týchto dôvodov ho zrušil a vrátil odprocovi na nové\nkonanie, bolo potrebné rozsudok prvostupňového súdu, ktorý ho vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil\n(s čím sa stotožnil aj samotný odporca), potvrdiť ako vecne správny. V postupe krajského súdu nezistil\nodvolací súd žiadne pochybenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského\nsúdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v\nspojení s § 250l ods. 2 a § 219 ods. 2 OSP.\nOdvolací súd odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil ako irelevantné. K námietke týkajúcej sa\núčastníctva konania dáva odvolací súd do pozornosti § 14 SP, v zmysle ktorého je účastníkom konania,\no koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania\nje aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj\nten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Účastníkmi konania v reštitučnom konaní sú\noprávnená osoba a povinná osoba. Keďže podľa § 6 zákona náhradu za pozemky, ktoré nemožno pre\nexistenciu zákonnej prekážky vydať oprávnenej osobe, poskytne štát a to prostredníctvom Slovenského\npozemkového fondu, ktorému z tohto dôvodu prináleží účastníctvo v konaní. Obdobne sa účastníkom\nkonania stáva aj každá iná osoba, právnická či fyzická, ktorá by rozhodnutím odporcu o reštitučnom\nnároku mohla byť dotknutá (v tejto konkrétnej veci - pokiaľ odporca v novom konaní zistí, že k prevodom\nvlastníctva k predmetným pozemkom došlo na iné právnické osoby až po nadobudnutí účinnosti zákona,\ntieto právnické osoby sa stávajú účastníkmi konania, keďže je zrejmé, že v prípade úspech reštituenta\nbude zasiahnuté do ich vlastníckych práv, ktoré mohli de facto nadobudnúť v dobrej viere).\n\nPokiaľ navrhovateľka namieta, že o jej nároku rozhodoval odporca čiastkovými rozhodnutiami a tým mali\nbyť dotknuté jej práva, odvolací súd zdôrazňuje, že je bežnou praxou pozemkových orgánov rozhodovať\no reštitučnom nároku oprávnených osôb čiastkovými rozhodnutiami, takýto postup nie je v rozpore so\nzákonom a účastníci konania ním nie sú nijakým spôsobom dotknutí, či ohrození na svojich právach\na právom chránených záujmoch. Tvrdenie navrhovateľky, že v jednotlivých čiastkových rozhodnutiach\nnespĺňa kumulatívne podmienku výmery nad 400m a zároveň z hodnoty pozemkov väčšej ako 166 Eur,\npričom však jej celkový uplatnený nárok zákonom ustanovené podmienky kumulatívne spĺňa, odvolací\nsúd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch, keď odporca rozhodoval čiastkovými rozhodnutiami o priznaní\npráva na náhradu (o čom rozhoduje SPF), SPF vychádza z úhrnnej výmery jednotlivých pozemkov, za\nktoré bolo priznané právo na náhradu, nie len z jednotlivých čiastkových rozhodnutí zvlášť.\nK namietanej dĺžke konania odvolací súd dáva navrhovateľke (zastúpenej advokátkou) do pozornosti\nustanovenie § 250t a nasl. OSP a zároveň poukazuje na názor krajského súdu, s ktorým sa v plnom\nrozsahu stotožňuje, že nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia v zmysle SP samo o sebe nie je vadou,\nktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP v spojení s § 2501 ods. 2\nOSP).\nKrajský súd sám našiel vady v rozhodnutí odporcu, z ktorých dôvodov toto rozhodnutie zrušil.\nOdporca s rozsudkom krajského súdu súhlasil a navrhovateľka v tejto časti prvostupňovému súdu nič\nnevytýkala. V tomto smere (potreba preskúmania, kedy došlo k ďalším prevodom nehnuteľností, ako aj\nexistencie prekážok vydania pozemkov, potreba dôkladného preskúmania veľkosti zákonných podielov\npo právnych predchodcoch navrhovateľky) sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nkrajského súdu.\nK námietke navrhovateľky, že jej nebol poskytnutý opis zápisnice odvolací súd uvádza, že žiadnym\nspôsobom neboli dotknuté jej procesné práva a sama to ani netvrdila.\nK námietkam o nepriznaní časti trov odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie krajského\nsúdu, ktorý nepriznanie trov v plnej výške odôvodnil nasledovne: „...Náhrada za úkon nahliadnutie do\nsúdneho spisu uplatnený podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky nespadá pod toto ustanovenie, pretože\nsa nejedná o účasť pri vyšetrovacom úkone, ani úkon pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania,\nvyhľadávania, nejedná sa ani o konanie pred súdom alebo iným orgánom a ani nejde o ďalšie\nskutkové podstaty uvedené v tomto ustanovení. Nahliadnutie do súdneho spisu nie je takým úkonom\nprávnej služby, za ktorý by samostatne patrila odmena podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pretože je\nsubsumované v úkone právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia, kedy logicky právny zástupca\nsa musí oboznámiť (nie je vylúčené, že aj niekoľkokrát) so súdnym spisom, aby mohol kvalifikovane\npripraviť zastúpenie. Oceňovanie každého nahliadnutia do spisu by znamenalo duplicitnú trovu. Preto\nnie je možné použiť ani § 14 ods. 8 vyhlášky. Navrhovateľke náhrada tejto trovy nepatrí“ a v časti\npriznania trov len za 1 hodinu porady s klientom nasledovne: „...Vzhľadom na obsah záznamu z\ntejto porady, súd považuje za účelnú túto poradu len v rozsahu maximálne 1 hodiny a nie ako ju\nuplatnila právna zástupkyňa navrhovateľky v rozsahu, ktorý presiahol 1 hodinu. Z uvedeného záznamu\nvyplýva, že sa týkal nielen oboznámenia sa so súdnym spisom a s dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis\npo podaní opravného prostriedku, ale aj poučenia v rámci Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa\ntýkajú všeobecne rozhodnutí súdov, prípustnosti opravného prostriedku, vysvetlenie procesných práv\nnavrhovateľky v súvislosti jej subjektívnou situáciou (PN) atď. Taktiež oboznámenie sa s rozhodnutím\nKrajského súdu v Žiline v inom súdnom konaní nie je informáciou, ktorá bezprostredne súvisí s\nprejednávaným prípadom. Preto súd ako účelnú trovu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 prvá veta O.s.p. priznal navrhovateľke odmenu za tento úkon vo výške 1/3-iny základnej sadzby\nv zmysle § 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 42,38 eur.“ Neobstojí preto námietka\nnavrhovateľky o neodôvodnenom nepriznaní uplatnených trov konania. Odvolací súd zdôrazuje, že v\nkonaní sa úspešnému žalobcovi (podľa § 250k ods. 1 OSP) prizávajú účelne vynaložené trovy, pričom\núčelnosť trov posudzuje súd. V predmetnej veci tak krajský súd urobil a dospel k vyššie citovaným\nzáverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP ako\nvecne správny potvrdil.\n\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l\nods. 2 OSP, keď navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebola v tomto konaní\núspešná. Odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje. Zúčastnenej osobe žiadne trovy\nv konaní nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}