{"guid": "884361c7-d06e-4739-bfe6-3e6959bd4038:ec6cb8aa-166b-40d4-89af-80120b0a3022", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5012200089.1", "spisova_znacka": "1Sžr/154/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/154/2012 z 8. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2013, sp. zn. 1Sžr/154/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5012200089.1", "identifikacne_cislo": "5012200089", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec6cb8aa-166b-40d4-89af-80120b0a3022", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200089.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200089.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5012200089.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/154/2012\n5012200089\n08. 10. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:5012200089.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca PhD. a\nz členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: B. P., bytom\nO., F., proti odporcovi: Okresný úrad Martin, (pôvodne Obvodný pozemkový úrad Martin, P. Mudroňa\n45, Martin), za účasti: Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23,\nMartin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.1.2012,\no odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/6/2012-47 zo dňa 6.7.2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/6/2012-47 zo dňa\n6.7.2012 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke ani účastníkovi SPF náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI\nPredmet konania\nKrajský súd v Žiline rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil opravným prostriedkom\nnapadnuté rozhodnutie č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 11.1.2012, ktorým odporca podľa\nustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol o reštitučnom nároku\nnavrhovateľky. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľke ani účastníkovi konania\nSPF ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo námietky navrhovateľky uvedené v opravnom prostriedku vyhodnotil\nako nedôvodné; k námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa\nzaujal stanovisko, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k PK p.č. 1610 bolo síce stručné, ale\ndostatočné.\nKrajský súd k odvolacím námietkam navrhovateľky vo vzťahu k PK p.č. 2457 v PK vložke 1852\nkonštatoval, že v reštitučnej žiadosti navrhovateľka nežiadala o navrátenie časti PK p.č. 2457. Z úradnej\nčinnosti súdu sp. zn. 22Sp/5/2012 bolo súdu známe, že túto PK parcelu si uplatnila iná reštituentka, a\nto T. A.. Hoci bolo rozhodované o PK p.č. 2457, ktorá nebola predmetom reštitučnej žiadosti, uvedené\nnebolo vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), pretože\nvo vzťahu k tejto parcele nebolo vlastnícke právo a ani náhrada priznaná. Keďže v tomto prípade bol\nnárok na PK p.č. 2457 ako taký zamietnutý, samotné rozhodovanie o parcele, ktorá vôbec nebola\n\npredmetom reštitučnej žiadosti, nemalo žiaden vplyv na právne postavenie navrhovateľky, ktorá ani\nnetvrdila, že by bola oprávnenou osobou k tejto parcele. Z tohto dôvodu preto krajský súd konštatoval,\nže všetky námietky uplatnené v opravnom prostriedku týkajúce sa tejto parcely boli plne nedôvodné,\npretože navrhovateľka nemala aktívnu vecnú legitimáciu rozporovať zistenia vo vzťahu k tejto parcele,\nkeďže nebola touto časťou vydaného rozhodnutia ukrátená na právach. Z týchto dôvodov sa krajský\nsúd námietkami navrhovateľky ohľadne prebiehania katastrálneho konania č. X 263/2011 a zápisu\nSlovenskej republiky - Slovenského národného múzea na LV č. XXXX ako vlastník EKN p.č. 2457 v 4/5\nani meritórne nemohol zaoberať a túto námietku preto vyhodnotil ako právne irelevantnú.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodné ani námietky týkajúce sa PK p.č.1610 v PK vložke 807. Uviedol,\nže odôvodnenie poukazovalo na textovú a grafickú identifikáciu č. 264/2005 zo dňa 31.10.2005 a tiež i\nna identifikáciu č. 1218/2011 zo dňa 20.12.2011, ktorá konkrétne rieši PK p.č. 1610 zapísanú vo vložke\n807. Dodal, že v reštitučnom návrhu došlo k nesprávnosti, keď navrhovateľka požadovala priznanie\nvlastníckeho práva ohľadne PK p.č. 1610, avšak zapísanej vo vložke 745. Súčasťou správneho spisu\nbola vložka č. 745, ako i vložka 807 k.ú. F., z ktorých bolo zrejmé, že PK p.č. 1610 bola zapísaná len vo\nvložke 807. Tieto vložky predložila sama navrhovateľka. Preto odporca podľa krajského súdu správne\nuviedol vložku 807. Krajský súd dal za pravdu správnemu orgánu, že táto nehnuteľnosť mala v čase\nprechodu do vlastníctva štátu charakter zastavanej plochy, a to dom č. 12 a dvor (ako to vyplynulo i z\núplného výpise z PK vložky 807 zo dňa 9.7.1970) a taktiež bolo dostatočne uvedené i právne posúdenie,\nkeď bol citovaný § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. (síce bez jeho slovnej citácie, avšak vzhľadom na to, že\nnavrhovateľka bola v správnom konaní zastúpená advokátkou, poukaz na konkrétne ustanovenie\nzákona považoval krajský súd za dostačujúci).\nČo sa týka námietky vydávania čiastkových rozhodnutí a nesúhlasu navrhovateľky s vydávaním takýchto\nrozhodnutí, krajský súd vyslovil názor, že samotné vydanie takéhoto rozhodnutia je na správnej úvahe\nsprávneho orgánu. Jedná sa o procesný postup správneho orgánu, ktorý je plne v kompetencii\nsprávneho orgánu. Vo vzťahu k námietke, že navrhovateľke bude takto upretý výber medzi náhradnými\npozemkami alebo finančnou náhradou, krajský súd poukázal na interný pokyn generálneho riaditeľa č.\n3/2011 Slovenského pozemkového fondu, ktorým sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu\npri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z.z.\nv znení zákona č. 559/2010 Z.z., na ktorý poukazuje i účastník konania Slovenský pozemkový fond vo\nsvojom vyjadrení k opravnému prostriedku a to konkrétne čl. XV. bod 3 posledná veta, podľa ktorého\nustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí, ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými\nrozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400 m2 a 166 Eur. Preto krajský súd zdôraznil, že práva\nnavrhovateľky nebudú dotknuté vydávaním čiastkových rozhodnutí, pretože Slovenský pozemkový fond\nbude akceptovať úhrnnú výmeru jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo na náhradu. Tá\nskutočnosť, že Slovenský pozemkový fond bude mať vedomosť o vydávaní čiastkových reštitučných\nrozhodnutí je daná tým, že je účastníkom správneho konania v každej takejto veci.\nK námietka navrhovateľky ohľadne dĺžky konania krajský súd uviedol, že dĺžka konania nespôsobuje\nsama o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.; ide o také porušenie\nprocesnej normy (Správneho poriadku), ktoré nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\navšak môže byť riešené inými inštitútmi procesného práva, napr. v konaní proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p.\nKrajský súd sa zaoberal aj námietkou nedostatočného zistenia okruhu právnych predchodcov\nnavrhovateľky, ku ktorej uviedol, že navrhovateľka v uplatnenej reštitučnej žiadosti konkrétne uviedla\npôvodných vlastníkov, po ktorých sa cítila byť oprávnenou osobou (§ 2 ods. 2 z.č. 503/2003 Z.z.). Týmito\npôvodnými vlastníkmi sú P. X. A., voči ktorému je neter, I. A., voči ktorej je neter a F. A., voči ktorému je\ndcéra. Preto nemohlo byť rozhodované o reštitučnom nároku vo vzťahu k iným pôvodným vlastníkom a\nnavrhovateľka nemohla byť oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. k osobám iným,\nako uvedeným v reštitučnej žiadosti. Keďže F. Q. nebola uvedená ako pôvodná vlastníčka, od ktorej\nsi oprávnená osoba odvodzuje svoj reštitučný nárok, nebolo potrebné zisťovať vlastníctvo pôvodnej\nvlastníčky F. Q..\nII\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľky\n\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému\nsúdu na nové konanie. Dôvodila tým, že správny súd prejednávanú právnu vec nesprávne právne\nposúdil, pričom toto nesprávne právne posúdenie robí nezrozumiteľným celý napadnutý rozsudok.\nNamietala skutočnosť, že súd pribral do konania SPF, ktorý podľa jej názoru nebol a nemá byť\núčastníkom konania. Ďalej nesúhlasila so záverom krajského súdu o tom, že rozhodovanie odporcu\no jej reštitučnom nároku formou čiastkových rozhodnutí nebolo v rozpore so zákonom. Tvrdila, že ak\nriaditeľ SPF vykladal zákon, nemal na to právomoc a nemožno sa týmto riadiť. Ďalej súdu vytýkala, že\njej neboli doručené podania SPF a odporcovi, že jeho úradný postup bol nesprávny a jeho rozhodnutie\nnesprekúmateľné. Za nesprávny tiež označila záver krajského súdu o tom, že dĺžku správneho konania\npovažoval za porušujúcu procesnú normu, avšak nemajúcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\nIII\nStručné zhrnutie vyjadrenia odporcu a účastníka konania SPF k odvolaniu navrhovateľky\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok krajského súdu o potvrdení\njeho rozhodnutia ako vecne správny potvrdiť. Námietky navrhovateľky nepovažoval za dôvodné.\nK odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril aj účastník konania SPF. Nepovažoval za pravdivé ani za\npreukázané tvrdenie navrhovateľky, že by jej z dôvodu rozhodovania o jej nárokoch čiastkovými\nrozhodnutiami nevzniklo právo na vydanie náhradného pozemku, ale len právo na vydanie peňažnej\nnáhrady v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Tvrdil, že až po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Martine a po obdržaní výzvy od navrhovateľky SPF\nvykoná ocenenie pozemkov, z ktorého bude možné určiť ich peňažnú hodnotu.\nPoukázal ďalej na čl. XV ods. 3 interného pokynu generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011 o postupe\npri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého „náhradný\npozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím právoplatným po 1.1.2008 priznaný\naj nárok na náhradné pozemky. Ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nižšiu ako 400 m2, a ak\nnárok v peniazoch je nižší ako 166 €, oprávnená osoba má nárok len na poskytnutie finančnej náhrady. V\ntomto prípade fond vydá rozhodnutie, ktoré tvorí prílohu č. 2. Rozhodnutie vypracuje regionálny odbor a\nzašle odboru prevodu a nájmu, ktorý ho predloží na podpis generálnemu riaditeľovi. Ustanovenie druhej\nvety tohto odseku neplatí, ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami, a\núhrnný nárok je vyšší ako 400 m2 a 166 €.”\nZdôraznil, že Slovenský pozemkový fond bude na základe uvedeného ustanovenia riešiť reštitučné\nnároky navrhovateľky podľa viacerých rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Martine vcelku a\npreto obava navrhovateľky, že by jej nebol vydaný náhradný pozemok, ale len peňažná náhrada, nie\nje dôvodná.\nK ostatným odvolacím dôvodom navrhovateľky - ako je absencia odôvodnenia napádaného rozhodnutia,\njeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť, ako aj k ďalším vytýkaným nedostatkom, sa Slovenský\npozemkový fond nevyjadril, nakoľko sa ho tieto priamo ako vedľajšieho účastníka konania nedotýkajú.\nIV\nArgumentácia rozhodnutia správneho orgánu\nRozhodnutím č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.1.2012 odporca vyslovil, že navrhovateľka\nnespĺňa podmienky uvedené v §§ 1, 2, 3 zákona na navrátenie vlastníctva, ani na priznanie práva na\nnáhradu. Konštatoval, že navrhovateľke sa nenavracia vlastnícke právo k pozemkom ani nepriznáva\nprávo na náhradu za PK p.č. 1610 (dom č. 12) o výmere 219 m2 zapísanú v PK vložke č. 807 a za časť\nPK p.č. 2457 (roľa) o výmere 415 m2 nachádzajúcej sa v k.ú. F.. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka\nv reštitučnej žiadosti uviedla, že pôvodným vlastníkom v reštitučnej žiadosti uvedených PK parciel,\nako aj iných pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. F., bol P. X. A., I. A., P. A., F. A. a nehnuteľnosti\nprešli do vlastníctva štátu v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) a m) zákona. Správny orgán rozhodoval len o\nvyššie uvedených pozemnoknižných parcelách, pričom z predloženej grafickej a textovej identifikácie\nparciel zo dňa 31.10.2005 a zo dňa 20.12.2011 zistil, že PK p.č. 2457 - jej časť o výmere 415 m2\nneprešla do vlastníctva štátu a teda neboli splnené podmienky uvedené v §§ 2, 3 zákona, pričom k\nuvedenému dospel aj oboznámením sa s rozhodnutím Správy katastra Martin č. X 263/2011 zo dňa\n\n7.12.2011. K pozemku PK p.č. 1610 odporca uviedol, že v čase prechodu do vlastníctva štátu mala\ncharakter zastavanej plochy (dom č. 12, dvor) a nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 1\nzákona, rozhodol o nenavrátení vlastníctva a nepriznaní práva na náhradu. Dodal, že nebolo rozhodnuté\no celom reštitučnom nároku navrhovateľky, pretože správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie; preto požiadal\nSprávu katastra Martin o vyhotovenie dokladov týkajúcich sa prevodu vlastníctva, ako aj vyhotovenie\ngeometrických plánov, ktoré zabezpečuje Slovenský pozemkový fond. O zvyšných nehnuteľnostiach\npreto bude rozhodnuté po predložení týchto dokladov.\n\nV\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu\nodvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte\nrozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote\n(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s\nO.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods.\n2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch)\ndospel k záveru, že podanie odvolania nebolo dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\nako vecne správny potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §\n250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 8. októbra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 01. októbra 2013 Obvodné úrady zriadené podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4\ncitovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového\núradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a\nsprávy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad.\nNa základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané,\nže do postavenia Správy katastra v Martine ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpil\nz titulu zákonných zmien Okresný úrad Martin. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č.\n162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v\nznení neskorších právnych predpisov (katastrálny zákon) najmä prostredníctvom novelizovaného znenia\nnajmä ustanovení § 11 (miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak\nosobitný zákon neustanovuje inak) a 18 ods. 2 (okresný úrad podľa písm. a/ rozhoduje v katastrálnom\nkonaní, podľa písm. b/ až k/......).\nPreto bude s týmto právnym nástupcom najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane\nžalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporcu o\nčasti reštitučného nároku uplatneného navrhovateľkou podľa ustanovení zákona, preto Najvyšší súd\nSlovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\n\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základy opravných prostriedkov prípady, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 250l a nasl. O.s.p.).\nPodľa § 250i ods. 3 pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu prihliadne\nsúd len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nPodľa § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa\nosobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny\nfond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.\nPodľa § 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť\noprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej\npozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990\n(ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 (ods. 1).\nV zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý\nprešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu vyplynulo, že\nnavrhovateľka si dňa dňa 29.12.2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam ako\nneter po pôvodných vlastníkoch nebohom P. X. A. a I. A. a ako dcéra po pôvodnom vlastníkovi F. A.. O\nnároku odporca rozhodoval čiastkovými rozhodnutiami.\nV rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, rozhodol odporca o časti nároku navrhovateľky\na to konkrétne o PK p.č. 1610 (dom č. 12) vo výmere 219 m2, zapísanej v PK vložke č. 807 a o časti\nPK p.č. 2457 (roľa) vo výmere 415 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. F.. Reštitučným titulom bola kúpna\nzmluva uzavretá medzi vlastníkmi a Čsl. štátom - cestným investorským útvarom Banská Bystrica dňa\n7.11.1984, ktorá mala byť uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.\nZ identifikácie zo dňa 1.10. až 31.10.2005 vyplynulo, že PK p.č. 2457 zapísaná vo vl.č. 1872, je totožná\ns EKN p.č. 2457, orná pôda o výmere 395 m2, ako aj s časťami ďalších CKN parciel a to p.č. 7634/22\na 7641/1. Z pripojenej identifikácie je ďalej zrejmé, že PK p.č. 1610 je zapísaná vo vl.č. 807 ako dom,\nbolo z nej vyvlastnených 219 m2 a je totožná s časťami CKN p.č. 1601/1 (zastavaná plocha), 1601/17\n(zastavaná plocha-dvor) a 4232/1 (zastavaná plocha-komunikácia). Zo spisu tiež vyplýva, že vo vl.č. 807\npre k.ú. F. je pod radovým č. 1 zapísaná PK p.č. 1610 ako dom č. popisné 12, s dvorom, v Jahodníkoch.\nÚplný výpis z PK vložky 807 bol vyhotovený 9.7.1970.\nOdporca v preskúmavanom rozhodnutí vyslovil, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v §§ 1,\n2, 3 zákona a preto sa jej nenavracia vlastnícke právo k pozemkom, ani nepriznáva právo na náhradu\nza PK p.č. 1610 (dom č. 12) o výmere 219 m2 zapísanú v PK vložke č. 807 a za časť PK p.č. 2457 (roľa)\no výmere 415 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. F..\nZ rozhodnutia odporcu vyplynulo, že navrhovateľka v reštitučnej žiadosti uviedla, že pôvodným\nvlastníkom v reštitučnej žiadosti uvedených PK parciel, ako aj iných pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú.\nF., boli P. X. A., I. A., P. A., F. A. a nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v zmysle § 3 ods. 1 písm. j)\na m) zákona. Správny orgán rozhodoval len o vyššie uvedených pozemnoknižných parcelách, pričom z\npredloženej grafickej a textovej identifikácie parciel zo dňa 31.10.2005 a zo dňa 20.12.2011 zistil, že časť\nPK p.č. 2457 o výmere 415 m2 neprešla do vlastníctva štátu a teda neboli splnené podmienky uvedené\nv §§ 2, 3 zákona. Poukázal tu aj na obsah rozhodnutia Správy katastra Martin č. X 263/2011 zo dňa\n7.12.2011. K PK p.č. 1610 odporca uviedol, že v čase prechodu do vlastníctva štátu mala táto charakter\nzastavanej plochy (dom č. 12, dvor) a nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 1 zákona, správny\norgán rozhodol o nenavrátení vlastníctva a nepriznaní práva na náhradu.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa dôkladne zaoberal námietkami\nnavrhovateľky a ex offo preskúmal rozhodnutie odporcu aj z toho hľadiska, či netrpí inými vadami, ktoré\nby mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie\nbolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci a preto ho potvrdil, bolo potrebné rozsudok\nprvostupňového súdu, ktorý ho vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, potvrdiť ako vecne správny. V\npostupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia krajského\nsúdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v\nspojení s § 250l ods. 2 a § 219 ods. 2 OSP. Najvyšší súd zároveň poukazuje na to, že navrhovateľka\nv odvolaní nespochybňovala rozhodnutie odporcu o nepriznaní nároku z dôvodu nesplnenia zákonných\npodmienok (u časti PK p.č. 2457 z dôvodu, že neprešla do vlastníctva štátu a u PK p.č. 1610 z dôvodu,\nže nejde o pozemok spadajúci pod § 1 zákona, lebo išlo o zastavanú plochu a dvor), v súvislosti s\ntým neuviedla žiadnu námietku. Namietala len rozhodovanie odporcu čiastkovými rozhodnutiami, dĺžku\nsprávneho konania a účastníctvo v konaní. Tieto odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací\nsúd ako irelevantné.\nK námietke týkajúcej sa účastníctva konania dáva odvolací súd do pozornosti § 14 SP, v zmysle ktorého\nje účastníkom konania, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať\nalebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;\núčastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom\nkonania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Účastníkmi konania v reštitučnom\nkonaní sú oprávnená osoba a povinná osoba. Keďže podľa § 6 zákona náhradu za pozemky, ktoré\nnemožno pre existenciu zákonnej prekážky vydať oprávnenej osobe, poskytne štát a to prostredníctvom\nSlovenského pozemkového fondu, ktorému z tohto dôvodu prináleží účastníctvo v konaní.\nPokiaľ navrhovateľka namietala, že o jej nároku rozhodoval odporca čiastkovými rozhodnutiami a tým\nmali byť dotknuté jej práva, odvolací súd zdôrazňuje, že je bežnou praxou pozemkových orgánov\nrozhodovať o reštitučnom nároku oprávnených osôb čiastkovými rozhodnutiami, takýto postup nie je\nv rozpore so zákonom a účastníci konania ním nie sú nijakým spôsobom dotknutí, či ohrození na\nsvojich právach a právom chránených záujmoch. Tvrdenie navrhovateľky, že v jednotlivých čiastkových\nrozhodnutiach nespĺňa kumulatívne podmienku výmery nad 400m2 a zároveň z hodnoty pozemkov\nväčšej ako 166 Eur, pričom však jej celkový uplatnený nárok zákonom ustanovené podmienky\nkumulatívne spĺňa, odvolací súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch, keď odporca rozhodoval\nčiastkovými rozhodnutiami o priznaní práva na náhradu (o čom rozhoduje SPF), SPF vychádza z\núhrnnej výmery jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo na náhradu, nielen z jednotlivých\nčiastkových rozhodnutí zvlášť.\nK namietanej dĺžke konania odvolací súd dáva navrhovateľke do pozornosti ustanovenie § 250t a nasl.\nO.s.p. a zároveň poukazuje na názor krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, že\nnedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia v zmysle SP samo o sebe nie je vadou, ktorá spôsobuje\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p. v spojení s § 2501 ods. 2 O.s.p.).\nK námietke navrhovateľky, že jej nebol poskytnutý opis zápisnice, odvolací súd uvádza, že žiadnym\nspôsobom neboli dotknuté jej procesné práva a sama to ani netvrdila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako\nvecne správny potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1\na § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebola v\ntomto konaní úspešná. Odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje. SPF žiadne trovy\nv konaní nevznikli.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Sp/6/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}