{"guid": "8664a21f-2e6f-45be-974d-2f3677c44a1a:c9155c10-5bed-4c66-ab86-88de341dfb68", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5011898032.1", "spisova_znacka": "4MCdo/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/4/2013 z 25. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2013, sp. zn. 4MCdo/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:5011898032.1", "identifikacne_cislo": "5011898032", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "datum_vydania": "2013-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-2", "nazov": "§ 427 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-444"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/315", "nazov": "zákon č. 315/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/315", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/315-1996"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-438", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-441", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-444", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9155c10-5bed-4c66-ab86-88de341dfb68", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5011898032.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011898032.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011898032.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/4/2013\n5011898032\n25. 11. 2013\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2013:5011898032.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej\na sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobkyne M. bývajúcej v J.,\nzastúpenej JUDr. Petrom Harakálym, advokátom v Košiciach, Mlynská č. 28, proti žalovaným: 1/ P.,\nbývajúcemu v P. a 2/ U. bývajúcemu v P., obaja zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom v\nŽiline, M. Rázusa č. 14, za účasti vedľajšej účastníčky Slovenskej kancelárie poisťovateľov Bratislava,\nso sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 82, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom\nv Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.\n12 C 12/2004, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. mája 2012 sp. zn. 7 Co 22/2011 takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a.\nŽalovaným a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Čadca v poradí tretím rozsudkom zo 4. novembra 2010 č.k. 12 C 12/2004-422 uložil\nžalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne titulom bolestného sumu 8.932,48 Eur,\ntitulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.728,34 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,\nvo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Žalovaným ďalej\nuložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Čadca súdny poplatok vo výške\n759,66 Eur a titulom trov preddavkovaných štátom 111,59 Eur do troch dní. Právne svoje rozhodnutie\nodôvodnil ustanovením § 427 ods. 1, 2, § 441, § 420 ods. 1 a 444 Občianskeho zákonníka, vecne tým,\nže vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 25. júna 2000 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej\nžalobkyňa utrpela ťažké zranenia v dôsledku ktorých sa podrobila viacerým operáciám s následnou\ndlhodobou liečbou a rehabilitáciami. Žalovanému 1/ (ako vodičovi tejto dopravnej nehody) bola 31.\naugusta 2000 uložená bloková pokuta za prekročenie rýchlosti vo výške 300,- Sk a priestupkové konanie\nvoči nemu skončilo 29. januára 2001 odložením veci. S prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie\nustálil, že škoda ktorá žalobkyni vznikla v dôsledku dopravnej nehody bola spôsobená čiastočne aj\nzavinením žalobkyne, ktorá sa po ceste pohybovala na bicykli tak, že odbočila bez toho, aby dala\nznamenie o zmene smeru jazdy, čím vytvorila náhlu prekážku motorovému vozidlu jazdiacemu za ňou,\ndopravnej nehode tak nebolo možné zabrániť, keď prekročenie povolenej rýchlosti nemalo vplyv na\njej zapríčinenie a preto zavinenie žalobkyne a zavinenie žalovaných (vodiča motorového vozidla a\nprevádzkovateľa motorového vozidla) ustálil na 50%. Pri stanovení výšky náhrady škody za bolesť a\nsťaženie spoločenského uplatnenia prihliadol na znalecký posudok a tiež intenzitu bolesti a náhradu v\noboch prípadoch preto zvýšil na 10-násobok, pričom zohľadnil 50% spoluzavinenie žalobkyne a sumu už\nvyplatenú vedľajšou účastníčkou. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keďže žalobkyňa sa domáhala\nzvýšenia na 60-násobok náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, keď takýto nárok\n\npovažoval za nadhodnotený, pretože zdravotný stav žalobkyne nevyžaduje starostlivosť inej osoby a\nnie je vylúčená zo spoločenského, športového, kultúrneho, ani rodinného života. Rozhodnutie o trovách\nkonania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie všetkých účastníkov konania rozsudkom zo 16. mája 2012 sp. zn. 7\nCo 22/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni\nspoločne a nerozdielne titulom bolestného sumu 4.690,30 Eur a titulom sťaženia spoločenského\nuplatnenia sumu 621,39 Eur do troch dní, vo zvyšku žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa\nvo výroku, ktorým žalobu zamietol, potvrdil. Výrok, ktorým okresný súd uložil žalovaným povinnosť\nzaplatiť na účet Okresného súdu Čadca spoločne a nerozdielne súdny poplatok 759,66 Eur a trovy\npreddavkované štátom 111,59 Eur zmenil tak, že žalovaným uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne\nsúdny poplatok vo výške 318,50 Eur a trovy štátu 22,32 Eur Okresnému súdu Čadca na účet\nŠtátnej pokladnice Bratislava do troch dní. Žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd\npovažoval záver okresného súdu o zodpovednosti žalovaných za škodu na zdraví žalobkyne za vecne\nsprávny. Nestotožnil sa však s právnym záverom v otázke miery spoluzodpovednosti žalobkyne za\nškodu spôsobenú na jej zdraví a s právnym posúdením otázky mimoriadneho zvýšenia bolestného.\nZhodne so záverom súdu prvého stupňa uzavrel, že žalovaný 2/ zodpovedá za škodu spôsobenú\nna zdraví žalobkyne podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového\nvozidla. Základom tejto objektívnej zodpovednosti je škoda vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky\ndopravných prostriedkov. Kvalifikovaná udalosť nie je zavinené porušenie povinnosti. S poukazom na §\n428 Občianskeho zákonníka uviedol, že možnosť liberácie prevádzateľa existuje len v prípade, ak škoda\nbola spôsobená tzv. vonkajšími okolnosťami prevádzky, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, nesúvisia\ns ňou. V danom prípade však bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.\nZodpovednosť žalovaného 1/ ako vodiča dopravného prostriedku odvolací súd zhodne so súdom prvého\nstupňa posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Doplnil, že žalovaný porušil viaceré svoje\npovinnosti uložené mu zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len\n„zákon č. 315/1996 Z.z.“), najmä § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 a tiež § 15 ods. 4 a zaoberal sa otázkou, do\nakej miery sa tieto porušenia povinnosti podieľali na vzniku škody na zdraví žalobkyne. Pri stanovení\nmiery zodpovednosti účastníkov vychádzal z objektívnej zodpovednosti každého, pričom prihliadal k\ntomu, ako sa ktorá skutočnosť podieľala na spôsobení škody a ovplyvnila jej rozsah. Podľa názoru\nodvolacieho súdu v príčinnej súvislosti so vznikom škody či následným zväčšením jej rozsahu bolo ako\nporušenie právnej povinnosti žalovaným 1/, tak kvalifikovaná udalosť, za ktorú zodpovedá žalovaný 2/,\nako aj protiprávne konanie žalobkyne. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa mal zhodne\nza nepochybné, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo konanie samotnej žalobkyne, ktorá\nvytvorila žalovanému 1/ náhlu prekážku a z technického hľadiska bola hlavnou príčinou vzniku škody.\nJe preto dôvodné, aby prevažnú časť zodpovednosti za následok niesla samotná poškodená a to v\nrozsahu 80%. Hoci porušenie právnej povinnosti zavinené žalovaným 1/ nebolo príčinou bezprostredne\nspôsobujúcou vznik škody, jeho protiprávne konanie (zvýšená rýchlosť a nedostatočný odstup pri\nobchádzaní žalobkyne) malo za následok zväčšenie rozsahu škody na zdraví žalobkyne. Preto v zmysle\n§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka určil 20%-ný podiel žalovaných na škode. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal odvolací súd zhodne\nso súdom prvého stupňa za to, že v danom prípade sú na strane žalobkyne okolnosti odôvodňujúce\nmimoriadne zvýšenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na rozdiel od súdu\nprvého stupňa sa však nestotožnil s 10-násobným mimoriadnym zvýšením bolestného. Dospel k záveru,\nže v danom prípade je potrebné mimoriadne zvýšiť bolestné na 15-násobok základného plnenia. K\npriznanej sume 4.690,30 Eur dospel výpočtom podrobne uvedeným v odôvodnení svojho rozhodnutia\ns prihliadnutím na skutočnosti tam uvedené a výšku už poskytnutého plnenia vedľajšou účastníčkou. V\notázke sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia sa odvolací súd plne stotožnil\nso súdom prvého stupňa. Vzhľadom na inak stanovenú mieru zodpovednosti k ním priznanej sume\nohľadom tohto nároku uviedol podrobný výpočet novo stanovenej výšky uloženého plnenia (621,39\nEur). Odvolací súd ako vecne správne potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bola\nžaloba zamietnutá. O náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov,\nktorý pomer by odôvodňoval čiastočné priznanie náhrady trov konania žalovaným podľa § 142 ods. 2\nO.s.p. Odvolací súd však prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a\nžalovaným náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. Vzhľadom na zmeňujúce\nrozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, resp. pomer úspechu a neúspechu odvolací súd zmenil aj\n\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne na\núčet Okresného súdu Čadca súdny poplatok a nahradiť trovy preddavkované štátom.\nNa základe podnetu žalobkyne podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu s poukazom na § 243e\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie, v ktorom navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že odvolací súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami\n§ 125, § 213 ods. 1 a 3 a § 220 O.s.p. Namietal, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom\nprvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd prvého\nstupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie. Skutkovú otázku príčinnej súvislosti\nmedzi protiprávnym správaním žalovaného 1/ a žalobkyne a vznikom škody prehodnotil a dospel k\nvlastným skutkovým a právnym záverom. Svoje odlišné právne závery o pomernej zodpovednosti\nžalobkyne a žalovaného 1/ na vzniknutej škode tak opieral o dôkazy vykonané len súdom prvého\nstupňa. Podľa názoru generálneho prokurátora, predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť\nrozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním založených následných právnych záveroch,\nje opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia\nje potom skutočnosť, že odvolací súd dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu\nzisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie vo veci. Keď odvolací súd podľa\nvyššie uvedených ustanovení a zásad riadne nepostupoval, zaťažil tak konanie inou vadou majúcou za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nŽalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.\nŽalovaní vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, že odvolací súd nedospel k iným skutkovým\nzisteniam ako súd prvého stupňa, z ktorého dôvodu nebolo potrebné dokazovanie zopakovať.\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli mimoriadne dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu\ntrov dovolacieho konania vo výške 156,19 Eur.\nVedľajšia účastníčka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poukázala na to, že generálny prokurátor\nlen všeobecne uviedol, že odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez toho,\naby doplnil, resp. zopakoval dokazovanie. Neuviedol však a nešpecifikoval konkrétne skutkové zistenia\nodvolacieho súdu, ktoré by sa odlišovali od skutkových zistení súdu prvého stupňa. Podľa jej názoru\nv danom prípade nešlo o odlišné skutkové ale právne posúdenie veci odvolacím súdom, preto nebolo\npotrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods.\n2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,\nale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora,\nale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v §\n\n237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci\nsúdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/\núčastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv\nprávoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli generálnym prokurátorom tvrdené a\nich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo.\nSo zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.),\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou\nkonania, ale i na obsah mimoriadneho dovolania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj\notázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení\nupravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú\npovinnosť a tiež vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zaoberal\npredovšetkým tým, či konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Po preskúmaní dospel k záveru, že\nkonanie odvolacieho súdu nie je takou (inou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci postihnuté. Rozsudok odvolacieho súdu je tak treba považovať za vecne správny.\nGenerálny prokurátor namietal, že odvolací súd vyvodil odlišné skutkové závery z dokazovania\nvykonaného súdom prvého stupňa bez toho, aby zopakoval dokazovanie (§ 213 ods. 3 O.s.p.). O\naké konkrétne iné skutkové závery, odlišné od skutkových záverov súdu prvého stupňa malo ísť, však\nneuviedol a nebolo možné ich zistiť ani z obsahu spisu.\nPodľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia\nprimerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.\nPodľa § 215 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä\nvýsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,\nlistiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\nPodľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého\nstupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom\nrozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).\nV preskúmavanej veci je predmetom konania náhrada škody (titulom bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia) z ublíženia na zdraví, ku ktorému ublíženiu došlo pri dopravnej nehode,\nzrážke osobného motorového vozidla žalovaného 2/, ktoré viedol žalovaný 1/, so žalobkyňou, ktorá\njazdiac na bicykli po pravej strane vozovky, náhle vybočila vľavo.\nOdvolací súd v danej veci zhodne so súdom prvého stupňa, vychádzajúc zo skutkových záverov\nzistených súdom prvého stupňa, posúdil zodpovednosť žalovaného 2/ podľa § 427 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a žalovaného 1/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právne posúdenie otázky\n\nzodpovednosti žalovaného 1/ doplnil príslušnými ustanoveniami zákona č. 315/1996 Z.z. Rovnako ako\nsúd prvého stupňa sa zaoberal otázkou miery zodpovednosti účastníkov podľa § 441 Občianskeho\nzákonníka. Vychádzal zo skutkových záverov súdu prvého stupňa, z ktorých vyplynulo, že hlavnou\npríčinou vzniku škody bolo správanie žalobkyne, ktorá náhle bez signalizácie zmeny smeru jazdy\nvybočila vľavo pri jazde na bicykli, čím vytvorila žalovanému 1/ náhlu prekážku, pričom k zväčšeniu\nnásledku, škody na zdraví žalobkyne (závažných zranení), ktorý u žalobkyne nastal sa výrazným\nspôsobom podieľala aj neprimeraná rýchlosť motorového vozidla a nedostatočný bočný odstup, hoci\ntieto porušenia neboli príčinou bezprostredne spôsobujúcou vznik škody. Odvolací súd tak žiadnym\nspôsobom nespochybnil zistenia súdu prvého stupňa a ani sa od nich neodchýlil. To, že následne inak\nprávne posúdil mieru zodpovednosti účastníkov, nezakladalo povinnosť odvolacieho súdu zopakovať\ndokazovanie už vykonané súdom prvého stupňa. Túto povinnosť má odvolací súd len v prípadoch,\nak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Stanovenie miery, akou sa jednotlivé protiprávne úkony účastníkov\nnehodovej udalosti podieľajú na vzniku škody nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. Musia sa\nvyhodnotiť všetky zistené okolnosti a skutočnosti, závažnosť zistených porušení právnych povinností a\npomer a rozsah porušených právnych povinností jednotlivými účastníkmi. Dôvodom zmeny rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa miery zodpovednosti žalobkyne a žalovaných na spôsobenej\nškode na zdraví, bolo rozdielne právne posúdenie miery účasti účastníkmi. Dovolací súd zdôrazňuje,\nže odvolací súd takto rozdielne právne (nie skutkovo) posúdil aj mimoriadne zvýšenie bolestného a to\nv prospech žalobkyne.\nPokiaľ teda mimoriadny dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou podľa § 243f písm. b/\nO.s.p., t.j., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nspočívajúcou v tom, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval podľa § 213 O.s.p., dovolací\nsúd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k takejto vade konania v predmetnej veci nedošlo. Z obsahu\nspisu totiž vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdom prvého stupňa, z nich\npri svojom rozhodovaní aj vychádzal a z takto zisteného skutkového stavu dospel len k iným právnym\nzáverom o miere zavinenia účastníkov na vzniku škody. V dôsledku len iného právneho posúdenia\nmiery zavinenia nevznikla odvolaciemu súdu povinnosť podľa § 213 ods. 3 O.s.p. opakovať dokazovanie\nvykonané pred súdom prvého stupňa.\nVzhľadom na tieto skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p.\nÚspešným žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože\ntrovy súvisiace s odmenou zástupcu žalovaných za vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu dovolací súd\nnepovažoval za účelne vynaložené vzhľadom na stručný obsah vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu\nneobsahujúce ani žiadnu právnu analýzu vo vzťahu k zásadným otázkam, ktoré boli predmetom\nrozhodovania dovolacieho súdu a vedľajší účastník si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}