{"guid": "9b0740bd-87e4-4dbd-98df-22a0abeb444d:682c873e-9d1a-4cf6-94cf-959784be486d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5011201097.1", "spisova_znacka": "2Sžo/31/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/31/2012 z 31. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2013, sp. zn. 2Sžo/31/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5011201097.1", "identifikacne_cislo": "5011201097", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/39", "nazov": "zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 39/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/39#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/682c873e-9d1a-4cf6-94cf-959784be486d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201097.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201097.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201097.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/31/2012\n5011201097\n31. 07. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:5011201097.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej veci žalobcu : ORLI, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Hrádku, Dovalovo 555, IČO: 31 588 689, zast. JUDr. Jaroslavom\nKokavcom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ulica 1. mája 12, proti žalovanému : Štátnej\nveterinárnej a potravinovej správe Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Botanická 17, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline, č. k. 20S/427/2011 - 71 zo dňa 24. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/427/2011 - 71 zo dňa 24.\napríla 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia krajskej veterinárnej a potravinovej správy Žilina č. k. 147/2011/KVPS zo dňa 14. septembra\n2011, ktorým ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš č. k. 23/409/2008 - R/11 zo dňa 6. júla 2011, ktorým\nsprávny orgán 1. stupňa rozhodol, že žalobca\n1. Porušil povinnosť uvedenú v ust. § 3 písm. b/ bod 2 zákona č. 39/2007 Z. z. - dodržiavať opatrenia\npri produkcii a uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh v záujme ochrany zdravia ľudí a to\ntým, že dňa 5. júna 2008 od 19:30 do 22:15 hod. bolo zistené, v prevádzkarni účastníka konania, v\npriestore umyvárne prepraviek v časti vyhradenej na uskladnenie čistých prepraviek sa nachádzali za\nčistými nastohovanými prepravkami pripravenými na použitie vo výrobe, ukryté prepravky, v ktorých bolo\numiestnené :\n- 758 kg Oravskej slaniny s výraznými senzorickými zmenami ako zápach, zmena farby, osliznutie a na\npovrchu výrobkov sa nachádzali povlaky rôznych druhov plesní\n- 79 kg Bravčových údených kolien bez kosti, ich povrch bol lepkavý, vykazovali kyslý zápach, boli zjavne\numyté a v prepravkách v ktorých boli uskladnené sa nachádzali zvyšky vody\n- 300 kg Údených klobás, ktoré vykazovali odporný kyslý zápach, povrch klobás bol osliznutý s výskytom\nplesní, v časti prepraviek sa nachádzala voda.\nUvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm.\nap/ zákona č. 39/2007 Z. z.\n\n2. Ďalej účastník konania porušil ust. § 29 ods. 6, ods. 7 písm. b/, ods. 10 zákona č. 39/2007 Z.\nz. - pôvodca živočíšnych vedľajších produktov (ďalej len ,,ŽVP“) je povinný zabezpečiť neškodné\nodstránenie živočíšnych vedľajších produktov, ktoré vznikli v súvislosti s jeho činnosťou v jeho\nprevádzkarni, ako aj povinnosť, triediť a bezpečne uchovávať ŽVP do doby ich prepravy na neškodné\nodstránenie, aby nedošlo k ich odcudzeniu a k ohrozeniu zdravia ľudí, alebo zdravia zvierat, alebo\npoškodeniu životného prostredia a zabezpečiť ich sústreďovanie a skladovanie podľa kategórií\nvo vhodných označených nádobách a miestnostiach, spravidla chladených, až do ich odvozu na\nspracúvanie v schválených prevádzkarniach a je povinný viesť o vyprodukovaných ŽVP evidenciu a\nbezodkladne nahlásiť neodkladnosť odvozu ŽVP kafilerickému zariadeniu alebo technickému zariadeniu\nna spracovanie živočíšnych vedľajších produktov, zároveň účastník konania porušil ustanovenia Prílohy\nII Kapitola 1. písm. a/ Nariadenia (ES) č. 1774/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 3. októbra 2002,\nktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre\nľudskú spotrebu (ďalej len „nariadenie (ES) č. 1774/2002“) - musia byť prijaté všetky požiadavky na zber\na prepravu živočíšnych vedľajších produktov s cieľom zabezpečiť, aby materiály kategórie 1, kategórie 2\na kategórie 3 boli identifikovateľné a zostali oddelené a identifikovateľné počas zberu a prepravy a to tým,\nže dňa 5. júna 2008 od 19:30 do 22:15 neuskladnil údené mäsové výrobky o hmotnosti 1137 kg, ktoré\nvykazovali výrazné organoleptické zmeny vo vyčlenenom kaliferickom boxe, ale skladoval ich ukryté za\nstohmi čistých prepraviek v miestnosti vyčlenenej na skladovanie čistých prepraviek, pričom prepravky,\nv ktorých sa nachádzali senzoricky zmenené mäsové výrobky boli bez akéhokoľvek označenia, ktoré\nby nasvedčovalo, že sa jedná o ŽVP.\nÚčastník konania bezodkladne nenahlásil neodkladnosť odvozu ŽVP, čo bolo zistené pri úradnej kontrole\ndňa 5. júna 2008 od 19:30 do 22:15 hod. Dňa 11. júna 2008 od 10:30 do 12:15 hod. v čase úradnej\nkontroly boli senzoricky zmenené mäsové výrobky o hmotnosti 1137 kg ešte stále uskladnené u\núčastníka konania a to v kafilerickom boxe. Dňa 16. júna 2011 v čase úradnej kontroly od 13:00 do 15:00\nhod. neboli senzoricky zmenené mäsové výrobky likvidované cestou kafilérie, ale boli stále skladované\nv kafilerickom boxe účastníka konania.\nUvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm.\ncg/ zákona č. 39/2007 Z. z.\n3. Účastník konania nedodržal ust. § 3 písm. g/ zákona č. 39/2007 Z. z. ďalšie veterinárne požiadavky\npodľa osobitných predpisov: (osobitným predpisom je Príloha II. Kapitola X. ods. 1 a 2 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín) - materiál\npoužívaný na balenie do priameho a do druhého obalu nesmie byť zdrojom kontaminácie, musia sa\nskladovať tak, aby neboli vystavené riziku kontaminácie, činnosti pri balení do priameho obalu a do\ndruhého obalu sa musia vykonávať tak, aby sa zabránilo kontaminácií výrobkov a to tým, že dňa 5. júna\n2008 bolo v čase úradnej kontroly od 19:30 do 22:15 hod. zistené, že čisté prepravky určené na použitie\nv čistých častiach výroby ako priamy a druhý obal sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti prepraviek\ns uskladnenými mäsovými výrobkami o hmotnosti 1137 kg, ktoré vykazovali výrazné organoleptické\nzmeny a u oravskej slaniny a údených klobás boli zistený aj výskyt plesní na ich povrchu.\nUvedeným konaním prevádzkovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu\npodľa § 50 písm. bi/ zákona č. 39/2007 Z. z.\n4. Ďalej účastník konania porušil ust. § 37 ods. 2 písm. f/ bod 2 a 4 zákona č. 39/2007 Z. z.\n- prevádzkovateľ je povinný sprístupniť dokumentáciu a záznamy podľa toho zákona a osobitných\npredpisov, ktoré príslušný orgán veterinárnej správy považuje za potrebné na posúdenie predmetu\nveterinárnej kontroly, je povinný predkladať príslušným orgánom veterinárnej správy všetky doklady,\npísomnosti, vyjadrenia a informácie potrebné na účely veterinárnych kontrol a to tým, že v čase úradnej\nkontroly dňa 5. júna 2008 v čase od 19:30 do 22:15 účastník konania nepredložil orgánom veterinárnej\nsprávy nadobúdacie doklady na senzorický zmenené mäsové výrobky o hmotnosti 1137 kg, ktoré boli\nukryté za vyčistenými prepravkami v miestnosti na skladovanie čistých prepraviek.\nUvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm.\nbr/ zákona č. 39/2007 Z. z.\n5. Ďalej účastník konania porušil povinnosť podľa ust. § 37 ods. 1 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z. z. osoby, oprávnené disponovať s produktmi živočíšneho pôvodu sú povinné ohlásiť začatie, prerušenie\n\na skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány\nveterinárnej správy vždy k dispozícií aktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej\nzávažnej zmene v činnostiach a ust. § 41 ods. 1, 2 zákona č. 39/2007 Z. z. : - prevádzkovatelia\npotravinárskych podnikov môžu uvádzať na trh produkty živočíšneho pôvodu, len ak boli vyrobené,\npripravené a manipulovalo sa s nimi v prevádzkarniach, ktoré spĺňajú príslušné požiadavky podľa\nosobitného predpisu a boli schválené, alebo podmienečne schválené, ak sa to vyžaduje podľa\ntohto zákona a osobitného predpisu. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nesmú vykonávať\nv prevádzkarniach, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na schválenia podľa odsekov 1 a 5, príslušnú\nčinnosť dovtedy, kým príslušná regionálny a veterinárna správa nevydá po osobitne vykonanej kontrole\nprevádzkarne rozhodnutie o schválení, alebo rozhodnutie o podmienečnom chválení na príslušnú\nčinnosť a to tým, že dňa 16. júna 2008 v čase úradnej kontroly od 13:00 do 15:00 hod. bolo zistené, že v\nsklade sa nachádzalo 195 kg vákuovo balenej klobásy bez etikiet s označením. Podľa kontrolných zistení\nbola údená klobása dodávaná účastníkovi konania od spoločnosti ATLANTA, spol. s r. o., nebalená\nprepravkách a podľa vyjadrenia zamestnanca bola táto údená klobása balená u účastníka konania,\npričom účastník konania nemal na takúto činnosť (manipuláciu, balene a skladovanie) - rozhodnutie o\nschválení.\nUvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm.\na/, bj/ zákona č. 39/2007 Z. z.\n6. Ďalej účastník konania svojím konaním porušil st. § 37 ods. 2, písm. f/ bod 6 a 8 zákona č. 39/2007\nZ. z. - prevádzkovateľ je povinný dodržiavať opatrenia nariadené orgánom veterinárnej správy, ktoré\nsa týkajú bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu a ich hygieny a prijať vhodné nápravné opatrenia\npodľa výsledkov vlastných kontrol, ako aj výsledkov veterinárnych kontrol a plniť ostatné povinnosti\nprevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme ochrany zdravia zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania\nhygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 3 a to tým:\n- že dňa 11. júna 2008 v čase úradnej kontroly od 10:30 do 12:15 bolo zistené, že neplnil opatrenia č.\n05/06/2008 uložené inšpektormi RVPS Liptovský Mikuláš dňa 5. júna 2011 podľa § 14 ods. 2 zákona č.\n39/2007 Z. z. - bezodkladne likvidovať mäsové výrobky o hmotnosti 1137 kg cestou kafilérie a doklad o\nich likvidácii predložiť na RVPS Liptovský Mikuláš. Doklad o likvidácii senzoricky zmenených mäsových\nvýrobkov nebol účastníkom konania do vydania rozhodnutia predložený,\n- že dňa 16. júna 2008 v čase úradnej kontroly bolo zistené, že účastník konania nesplnil opatrenia\nč. 11/06/2008 zo dňa 11.6.2008 uložené podľa § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z. z. - zákaz príjmu,\nskladovania a manipulácie s údenými klobásami v priestoroch firmy OR-LI, s.r.o., nakoľko dňa 16. júna\n2008 sa v sklade účastníka konania nachádzala balená údená klobása o hmotnosti 195 kg a podľa\ndodacieho listu č. 8032730 vystaveného v expedícii mäsa o mäsových výrobkov účastníka konania\ndňa 13. júna 2008 o 06:57:37 hod. bolo za účelom uvádzania mäsových výrobkov do obchodnej site\nnavážené 22,5 kg údenej klobásy určenej na predaj cestou podnikovej pojazdnej predajne mäsa linka\n007 s ŠPZ LM 198 BH účastníka konania,\n- neplnil opatrenia č. 16/06/2008 zo dňa 16. júna 2008 uložené podľa § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007\nZ. z. - vykonať v celej prevádzke dôslednú sanitáciu a predložiť na RVPS Liptovský Mikuláš záznamy\no jej prevedení, stiahnuť z obehu nevyhovujúce mäsové výrobky, u ktorých boli zistené nevyhovujúce\nvýsledky vyšetrení podľa protokolov o skúške Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný\nKubín, na RVPS Liptovský Mikuláš predložiť dodacie listy a distribučné zoznamy na výrobky dodané\nodberateľom, u ktorých boli vyšetrením zistené nevyhovujúce výsledky vyšetrení. Do dňa 27. júna 2008\nuložené opatrenia neboli splnené. Na RVPS Liptovský Mikuláš nebol predložený záznam o vykonaní\ndôslednej sanitácie v celej prevádzkarni, nebol predložený doklad o likvidácii stiahnutých nevyhovujúcich\nmäsových výrobkov, neboli predložené dodacie listy a distribučné zoznamy odberateľov výrobkov, u\nktorých boli zistené nevyhovujúce výsledky vyšetrení.\nUvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm.\nr/ zákona č. 39/2007 Z. z.\nZa to sa mu v zmysle § 51 ods. 1 písm. d/ zákona č. 39/2007 Z. z. ukladá pokuta vo výške 99 581,75 eur.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv odvolacom konaní napadnutý rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Uviedol, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nRozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 6. júla 2011 bola žalobcovi uložená pokuta vo\nvýške 99 581,75 eura, pričom správny orgán jej výšku odôvodnil tak, že aplikoval pravidlá pre ukladanie\núhrnného trestu, t. j., že uložil pokutu za viaceré delikty v zmysle ustanovení vzťahujúcich sa na správny\ndelikt najprísnejšie postihnuteľný. Poukázal na to, že proti tejto časti rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu dňa 2. augusta 2011 podali odvolanie, v ktorom uviedli, že správny orgán uložil pokutu\nza väčší počet údajných priestupkov, vyplývajúci z § 51 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 39/2007 Z.\nz., pričom, ale nedefinuje akú konkrétnu pokutu za ten, ktorý správny delikt ukladá a v tejto súvislosti\nžalobca uviedol, že poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že\npokiaľ sa ukladá v akomkoľvek správnom konaní pokuta za väčší počet deliktov, je potrebné špecifikovať\nokrem skutkových a právnych zistení aj výšku jednotlivých pokút za jednotlivé delikty, ktoré vyjadrujú\nv konečnom výsledku úhrnnú pokutu, ktorá je v tomto prípade 99 581,75 eura. V prípade, že správny\norgán úhrnnú pokutu ukladanú za jednotlivé priestupky nešpecifikuje, je takéto rozhodnutie v tejto časti\nnepreskúmateľné a vydané v rozpore so zákonom. Ďalej žalobca uviedol, že v žalobe na strane 4 ods.\n2, strane 5 ods. 8, 9, na strane 6 ods. 7 a na strane 7 ods. 4 poukazuje na nezákonnosť uloženej\npokuty z dôvodu jej nepreskúmateľnosti, ale aj z dôvodu jej výšky a napriek tomu sa s touto námietkou\nkrajský súd vôbec nezaoberal. Uviedol, že vzhľadom na uvedené je logické, že nežiadal o zníženie\npokuty, keď od počiatku tvrdí, že správne konanie je nezákonné a jednotlivé priestupky, za ktoré mu\nbola uložená úhrnná pokuta sa nestali, respektíve nevykazujú znaky priestupkov. Ďalej uviedol, že v\nodvolaní zo dňa 2. augusta 2011 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 6. júla\n2011 namietali aj nezákonnosť celého správneho konania a to preto, že správne konanie nebolo začaté\nv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. a teda aj všetky následné právne úkony\nsprávnych orgánov boli vykonané v rozpore so zákonom. Správny orgán 1. stupňa mal žalobcovi doručiť\nupovedomenie o začatí správneho konania a takéto upovedomenie žalobcovi doručené nebolo a tým mu\nsprávny orgán zabránil vykonávať jeho práva ako účastníkovi konania. Poukázal na to, že podrobnejšie\ndôvody uviedol na strane 2, 3, 4, 5 odvolania s tým, že na nezákonnosť správneho konania poukázal\naj na strane 4, 5 žaloby. Krajský súd konštatoval, že námietka ohľadne vedenia správneho konania\nsa v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nenachádza a preto na ňu nemohol\nprihliadnuť. Žalobca má za to, že krajský súd sa vznesenou námietkou v žalobe nezaoberal. V súvislosti\ns rozhodnutím v predmetnom správnom konaní poukázal na právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej,\nkedy podľa názoru žalobcu došlo k opätovnému pokračovaniu uplynutia prekluzívnej lehoty. Žalobca v\nzávere svojho odvolania poukázal na to, že konanie podľa piatej časti O.s.p. a to podľa jeho názoru\nkončí meritórnym rozhodnutím a nie rozhodnutím o trovách konania.\nŠtátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline ako súladný so zákonom potvrdil. Poukázala\nna to, že Krajský súd v Žiline predchádzajúcim rozsudkom č. k. 20S/5/2009 - 68 zo dňa 2. februára\n2010 obe predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov zrušil pri aplikácii § 250 j ods. 2 písm. d/\nO.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Na rozsudku je vyznačená právoplatnosť dňom\n17. marca 2010. Voči uvedenému skoršiemu rozsudku Krajského súdu v Žiline sa žalobca odvolal\nna Najvyšší súd Slovenskej republiky a žiadal, aby odvolací súd zrušil obe rozhodnutia správnych\norgánov nielen z dôvodu § 250 j ods. 2 písm. d/ O.s.p., ale aj z dôvodu § 250 j ods. 2 písm. c/ O.s.p.\na zároveň žiadal, aby mu Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal i náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/151/2010 zo dňa 25. mája 2011\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline odmietol a o trovách konania rozhodol tak,\nže rozsudok Krajského súdu v Žiline 20S/5/2009 - 68 zo dňa 2. februára 2010 potvrdil. Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňom 14. júna 2011. Žalovaný má\nza to, že ďalšie, teda novo vydané rozhodnutia správnych orgánov sú zákonné, zrozumiteľné a\nvychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci a správne orgány sa nedopustili vady správneho\nkonania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Na základe zásad úhrnného trestu uložila\nRegionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš žalobcovi pokutu za iný správny delikt\nnajprísnejšie postihnuteľný a to za iný správny delikt podľa § 50 písm. r/ zákona č. 39/2007 Z. z..\nVýrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu obsahuje popis skutku s uvedením miesta,\nčasu a spôsobu jeho spáchania, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným.\nŽalovaný poukázal na to, že uloženie sankcie má význam a to tak represívny ako aj preventívny.\nVýška sankcie je primeraná rozsahu porušení žalobcu. Správny orgán 1. stupňa vo svojom rozhodnutí\n\nprihliadal na všetky kritéria pre určenie výšky pokuty stanovené zákonom č. 39/2007 Z. z. a dôsledne\nsa vysporiadal so závažnosťou protiprávneho konania žalobcu( skladovanie mäsových výrobkov s\nvýraznými organoleptickými zmenami a prerastené plesňami v miestnosti, ktorá slúži na skladovanie\nprepraviek pripravených k použitiu vo výrobe ako priamy alebo druhý obal, ukrývanie prepraviek so\nsenzoricky zmenenými mäsovými prepravkami, nepredloženie dokladov o pôvode mäsových výrobkov,\nexpedovanie nevyhovujúcich produktov živočíšneho pôvodu, a tak aj ohrozovanie zdravia ľudí), so\nspôsobom konania žalobcu (umývanie skladovaných senzoricky zmenených mäsových výrobkov, ich\nukrývanie za čistými prepravkami, neplnenie opatrení uložených orgánom veterinárnej správy), s časom\ntrvania ( neplnenie uložených opatrení bezodkladne) a s možnými následkami protiprávneho konania\n(ohrozenie zdravia ľudí, nezabezpečená kvalita a bezpečnosť mäsových výrobkov, uvádzanie do obehu\nnevyhovujúce senzoricky zmenené mäsové výrobky). I podľa krajského súdu ako vyplýva z jeho\nrozsudku je považovaná námietka žalobcu o úhrnnej pokute za nedôvodnú, nakoľko žalovaný sa\npojmom úhrnná pokuta vo svojom rozhodnutí zaoberal dostatočne, vysvetlil tento pojem a taktiež ich\nabsorpčnú zásadu pri ukladaní úhrnnej pokuty a rozhodnutie žalovaného je aj v tomto bode riadne\nzdôvodnené. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, tá je vecou voľnej správnej úvahy správneho orgánu\na súd by sa s výškou uložených sankcií mal zaoberať len v prípade, ak by voľná úvaha, ktorou sa\nsprávny orgán riadil pri rozhodovaní vo výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu, alebo by sa priečila\nzásadám logického myslenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/83/2008).\nAplikácia absorpčnej zásady je uplatňovaná v prospech delikventa a takýto postup je v súlade s\njudikatúrou jednak slovenských ako i českých súdov. Uložením úhrnnej sankcie sa sleduje primeranosť\npostihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej /sčítacej/ zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute, a\nteda postup správnych orgánov je v prospech žalobcu. Konanie podľa piatej časti O.s.p. začalo podaním\nžaloby žalobcu na Krajský súd v Žiline, t. j. 31. januára 2009 a skončilo sa právoplatnosťou uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, t. j. 14. júna 2011 a počas súdnych konaní lehota určujúca zánik\nzodpovednosti za správne delikty neplynie. Od 15. júna 2011 až do právoplatnosti rozhodnutia Krajskej\nveterinárnej a potravinovej správy Žilina, t. j. do 19. septembra 2011 plynul zvyšok jednoročnej lehoty\nustanovenej v § 51 ods. 5 zákona č. 39/2007 Z. z. a to polovica júna, júl, august, 19 dní zo septembra\na z uvedeného vyplýva, že ešte neuplynula predmetná jednoročná lehota a nezanikla zodpovednosť a\nani možnosť uložiť žalobcovi za zistené porušenia pokutu ako to tvrdí žalobca.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nz dôvodov a v medziach podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že\nnapadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia\nustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdiť a to z nasledovných dôvodov:\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nV § 1 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti je upravený predmet úpravy tohto zákona\n(1) Tento zákon ustanovuje :\na) veterinárne požiadavky na zdravie zvierat, násadové vajcia a na spermu, embryá a vajíčka zvierat\n(ďalej len ,,zárodočné produkty“) z hľadiska zdravia zvierat a na ochranu zvierat,\nb) veterinárne požiadavky na produkty živočíšneho pôvodu vrátane vedľajších živočíšnych produktov\na odvodených produktov (ďalej len ,,živočíšny vedľajší produkt“) a vybraných produktov rastlinného\npôvodu v záujme ochrany zdravia zvierat,\n\nc) veterinárne požiadavky na zvieratá, násadové vajcia, ako aj na produkty živočíšneho pôvodu vrátane\nživočíšnych vedľajších produktov v záujme ochrany zdravia ľudí,\nd) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo veterinárnej oblasti, ako aj odborné\nveterinárne činnosti a podmienky ich vykonávania,\ne) organizáciu, pôsobnosť a právomoci orgánov vykonávajúcich štátnu správu vo veterinárnej oblasti,\nf) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.\n(2) Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie úradných kontrol na overovanie dodržiavania predpisov\no organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami.\n§ 3 Veterinárne požiadavky\nVeterinárnymi požiadavkami podľa toho ust. písm. b/ bodu 2. tohto zákona v znení účinnom ku dňu\n31. augusta 2009 sú pri produktoch živočíšneho pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov a\nvybraných produktov rastlinného pôvodu, dodržiavanie opatrení pri produkcii a uvádzaní produktov\nživočíšneho pôvodu na trh v záujme ochrany zdravia ľudí.\nPodľa tohto ust. písm. g/ veterinárnymi požiadavkami sú i ďalšie veterinárne požiadavky podľa\nosobitných predpisov.\nAko vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise správneho orgánu, ide v\nporadí o druhé preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov, keď obe pôvodné rozhodnutia správnych\norgánov vydané v inštančnom postupe boli rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/5/2009 68 zo dňa 2. februára 2010 zrušené v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušené a vec bola\nvrátená žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že krajský súd žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal a to napriek úspechu vo veci, nakoľko zistil okolnosti hodné osobitného zreteľa.\nNa základe odvolania žalobcu proti pôvodnému zrušujúcemu rozsudku krajského súdu následne v\nodvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/151/2010 zo dňa 25. mája\n2011 odvolanie žalobcu vo veci samej odmietol a výrok krajského súdu o trovách konania potvrdil a\núčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPokiaľ žalobca namietal, že zo strany správneho orgánu mu nebolo doručené upovedomenie o začatí\nsprávneho konania, tak odvolací súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil a považuje ju za\núčelového charakteru. Ako vyplýva z administratívneho spisu, tak Regionálna veterinárna a potravinová\nspráva v Liptovskom Mikuláši príslušné upovedomenie o začatí správneho konania č. 23/409/2008\nzo dňa 6. júna 2008 správny orgán adresoval na meno konateľa obchodnej spoločnosti žalobcu G.\nH. a na sídlo obchodnej spoločnosti žalobcu podľa údajov nachádzajúcich sa v obchodnom registri.\nupovedomenie zo dňa 6. júna 2008 riadne prebral dňom 13. júna 2008 splnomocnenec žalobcu\npoverený na preberanie písomností. Takéto doručenie je treba považovať za súladné so zákonom\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Nové a teda ďalšie doručovanie\nupovedomenia o začatí správneho konania nie je potrebné a bolo by to nad rámec zákonných povinností\nsprávneho orgánu, hoci boli pôvodné rozhodnutia správnych orgánov zrušené v preskúmavacom\nkonaní krajským súdom. Správne preto postupoval procesne prvostupňový správny orgán, keď vydal\noznámenie o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 22. júna 2011, ktoré bolo doručené žalobcovi\ndňa 24. júna 2011, kde mu bolo oznámené že Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský\nMikuláš pokračuje k konaní na základe skutočností zistených pri úradných kontrolách dňa 5. júna 2008,\n11. júna 2008, 16. júna 2008 a 19. júna 2008, ktorých zistenia sú uvedené v príslušných úradných\nzáznamoch o kontrole nachádzajúcich sa v administratívnom spise a na ktoré odkazuje v dôvodoch\nsvojho rozhodnutia aj Krajský súd v Žiline.\nPodľa § 250i ods.1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\n\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pred správnymi orgánmi nezistil žiadne také pochybenia,\nktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť vydaného správneho rozhodnutia.\nČo sa týka námietky žalobcu, že správne orgány vo veci mali aplikovať Nariadenie Európskeho\nspoločenstva č. 882/2004, tak správne konštatoval krajský súd, že takáto námietka nebola predmetom\nnámietok žalobcu pred prvostupňovým správnym orgánom a ani pred odvolacím správnym orgánom\na preto sa správne orgány s takouto námietkou nemohli žiadnym spôsobom vysporiadať, keďže o nej\nnevedeli.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k uvedenej námietke uvádza, že napriek tomu správne orgány\nsúladne postupovali s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.\napríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania\npotravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Práve\nnaopak, z bodu 23 uvedeného nariadenia vyplýva, že správnym orgánom nič nebránilo, aby aplikujúc\nuvedené nariadenie v zmysle čl. 50 Nariadenia (ES) č. 178/2002 zvážili, či by členský štát nemal\ninformovať Komisiu, ak má k dispozícii informácie, týkajúce sa existencie vážneho priameho alebo\nnepriameho rizika zdravia ľudí, vyplývajúceho z krmív alebo potravín. Odvolací súd taktiež považuje za\npotrebné zdôrazniť, že zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov\nje súladný a kompatibilný i s nariadením ES č. 882/2004.\nČo sa týka námietok žalobcu, že výška pokuty uložená žalobcovi nezodpovedá zákonným kritériám pre\nukladanie sankcií a že je uložená v rozpore so zákonom, tak odvolací súd sa s takouto argumentáciou\nžalobcu nestotožnil a považuje ju za účelovú.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom ku dňu 31. augusta 2009\nfyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe uloží príslušný orgán veterinárnej správy pokutu\nod 1 000 000 Sk do 5 000 000 Sk, ak sa dopustí správneho deliktu podľa§ 50 písm. g/, h/, p/, r/, v/,\nw/, z/, ab/, af/ a bj/.\nPodľa § 51 ods. 4 pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné\nnásledky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania orgán veterinárnej\nsprávy berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo ochranu zvierat,\nako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona.\nPodľa § 51 ods. 5 pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď príslušný orgán veterinárnej\nsprávy zistil porušenie alebo nesplnenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo\nku konaniu zakladajúcemu právo na uloženie pokuty.\nPodľa § 50 písm. r/ zákona o veterinárnej starostlivosti fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba\nsa dopustí iného správneho deliktu, ak nedodrží pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh\nopatrenia nariadené orgánom veterinárnej správy, najmä obmedzenie uvádzania produktov na trh alebo\nobmedzenie obchodu s produktmi posúdenými ako nepožívateľné alebo nevhodné na ľudskú spotrebu,\nalebo nariadenie zničenia produktov živočíšneho pôvodu, ktoré môžu predstavovať vážne ohrozenie\nzdravia zvierat alebo zdravia ľudí, alebo sú nevhodné na ľudskú spotrebu.\nV danom prípade Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš uložila žalobcovi\npokutu vo výške 99 581,75 eura. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takto uložená\n\npokuta bola uložená v súlade so zákonom a správne prvostupňový správny orgán aplikoval pri súbehu\nviacerých správnych deliktov absorpčnú zásadu. Správne v tejto súvislosti žalovaný správny orgán\npoukazuje na zásady, ktoré je potrebné aplikovať pri ukladaní sankcií, keď v tejto súvislosti poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/28/2007. V tejto súvislosti správne dôvodí\nkrajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia že žalovaný sa pojmom úhrnná pokuta vo svojom rozhodnutí\ndostatočne zaoberal dostatočne, tento pojem vysvetlil a taktiež i absorpčnú zásadu pri ukladaní úhrnnej\npokuty a že rozhodnutie žalovaného je v tomto bode riadne zdôvodnené. S takouto argumentáciou\nKrajského súdu sa stotožňuje i Najvyšší súd Slovenskej republiky, pretože argumentácia krajského súdu\nmá oporu v obsahu administratívneho spisu.\nOdvolací súd sa taktiež nemohol stotožniť s námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán mu\nuložil sankciu až po uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, keď v tejto súvislosti v odvolaní\nuviedol, že podľa jeho názoru konanie končí meritórnym rozhodnutím a nie rozhodnutím o trovách\nkonania. V tejto súvislosti správne konštatuje krajský súd, keď tvrdí, že žalobca v žalobe subjektívnu\nlehotu očividne vypočítal nesprávne, keď uviedol ako koniec týchto lehôt dátumy v roku 2008.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že v zmysle § 246 O.s.p., ak\nosobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik\nzodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú.\nObdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, po poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami\nštátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov.\nV danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v predchádzajúcom konaní rozhodol uznesením sp.\nzn. 6Sžo/151/2010 zo dňa 25. mája 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. júna 2011 a preto treba\nprijať ten názor, že dovtedy trvalo i súdne preskúmavacie konanie podľa piatej časti hlavy druhej O.s.p.,\na že dovtedy taktiež spočívala príslušná prekluzívna lehota podľa § 51 ods. 5 zákona o veterinárnej\nstarostlivosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemohol stotožniť s názorom žalobcu, že by Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v predchádzajúcom konaní rozhodoval iba o trovách konania. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodoval ako vyplýva za jeho uznesenia sp. zn. 6Sžo/151/2010 zo dňa 25. mája\n2011 i o odvolaní žalobcu smerujúcou o proti výroku Krajského súdu v Žiline, ktorým v predchádzajúcom\nkonaní zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe podľa § 250 j ods. 2\npísm. d/ O.s.p. Pričom žalobca sa v odvolaní domáhal zmeny zrušujúceho rozsudku krajského súdu s\ntým, že rozhodnutia správnych orgánov sa zrušia i z dôvodu ustanovenia § 250 j ods. 2 písm. c/ O.s.p.\nTeda z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nerozhodoval vzhľadom na odvolanie žalobcu iba o trovách\nkonania a preto správne museli správne orgány vyčkať na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci a na\nsprávoplatnenie rozhodnutia.\nPreto podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote od 15. júna 2011 do právoplatnosti\nrozhodnutia Krajskej veterinárnej a potravinovej správy v Žiline, teda do 19. septembra 2011 plynul\nzvyšok jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty zakotvenej v § 51 ods. 5 zákona o veterinárnej\nstarostlivosti a preto správne orgány postupovali súladne so zákonom, keď žalobcovi uložili príslušnú\nfinančnú sankciu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úradné kontroly boli u žalobcu\nvykonané v júni 2008 a na základe týchto zistení vydala regionálna veterinárna a potravinová správa\nv Liptovskom Mikuláši rozhodnutie č. 23/409/2008 - R zo dňa 10. júla 2008 a v odvolacom konaní\nKrajská veterinárna potravinová správa Žilina vydala odvolacie rozhodnutie č. KVPS - 710/2008 dňa\n3. novembra 2008. Následne žalobca podal dňa 31. januára 2009 predchádzajúcu správnu žalobu na\nKrajský súd v Žiline a od vykonania úradných kontrol do podania predchádzajúcej správnej žaloby\ntak uplynulo 7 mesiacov a 25 dní. Nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 6Sžo/151/2010 z\npredchádzajúceho konania nadobudlo právoplatnosť dňa 14. júna 2011, potom za uvedenej časovej\ngenézy rozhodovania správnych orgánov vyplýva že stihli právoplatne rozhodnúť v subjektívnej\njednoročnej prekluzívnej lehote o predmetných správnych deliktoch žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalobca závažným spôsobom porušil svoje\nzákonné povinnosti na úseku veterinárnej starostlivosti, ktoré skutočnosti nesporne vyplývajú z\n\njednotlivých úradných záznamov z vykonaných kontrol a zhodne s prvostupňovým súdom sa stotožňuje s\ntým, že skutková veta v prvostupňovom správnom rozhodnutí je súladná so zisteným skutkovým stavom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že zákon o veterinárnej starostlivosti stanovuje\npríslušným prevádzkovateľom všeobecnú povinnosť, ktorej zmyslom je, aby sa potraviny, ktoré\nnevyhovujú požiadavkám na akosť, vôbec nedostali na trh, t. j. vôbec vylúčiť možnosť zo strany\nspotrebiteľov nakúpiť takéto nevyhovujúce a zdravie ohrozujúce potraviny. Viazať túto povinnosť až na\nzistenie kontrolných orgánov by celkom stratilo svoj zmysel, pretože do prípadnej štátnej kontroly a jej\nzáverov by takéto nevyhovujúce potraviny boli stále na trhu a je úlohou a povinnosťou prevádzkovateľa\ntakéhoto podniku, aby v rámci svojej podnikateľskej činnosti zabezpečil také kontrolné mechanizmy,\nktorými zabezpečí, aby potraviny, ktoré nezodpovedajú požiadavkám na akosť neboli vôbec uvádzané\ndo ďalšieho obehu a nedostali sa vôbec k spotrebiteľovi.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline ako súladný so zákonom v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ust. §\n246 c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods.\n1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca v\nodvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}