{"guid": "d2173bbb-a575-4013-9ddd-e851793d85e4:38d59378-c1d3-4dc0-b698-2f8b6210316e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5011201082.1", "spisova_znacka": "8Sžp/14/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/14/2012 z 23. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. 8Sžp/14/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5011201082.1", "identifikacne_cislo": "5011201082", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "datum_vydania": "2013-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-61.odsek-9", "nazov": "§ 61 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-61.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38d59378-c1d3-4dc0-b698-2f8b6210316e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201082.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201082.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201082.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžp/14/2012\n5011201082\n23. 05. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:5011201082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci navrhovateľa:\nPozemkové spoločenstvo - urbariát Martinček, so sídlom Martinček 90, IČO: 17 058 848, zastúpeného\nadvokátom JUDr. Vincentom Pribulom, so sídlom AK v Dolnom Kubíne, Športovcov 1174/2, proti\nodporcovi: Obvodný úrad životného prostredia Žilina, Nám. M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina (pôvodne\nKrajský úrad životného prostredia v Žiline, so sídlom v Žiline, Nám. M. R. Štefánika 1), vo veci opravného\nprostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. 2011/00006-11/Dur zo dňa 7. augusta 2011, o\nodvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/42/2011-36 zo dňa 23. marca 2012,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/42/2011-36 zo dňa 23.\nmarca 2012, p o t v r d z u j e .\nOdporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu\nvo výške 134,79 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 22Sp/42/2011-36 zo dňa 23. marca 2012 Krajský súd v Žiline zrušil\nrozhodnutie odporcu č. 2011/00006-11/Dur zo dňa 7. augusta 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2\npísm. a/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 61 ods. 9\nzákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.\nz.) rozhodol vo výroku A rozhodnutia o priznaní náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania\nlesa na jednotkách priestorového rozmiestnenia lesa (JPRL) č. XXXa-X, XXXa-X, XXXb a XXXc v LHC\nG. Z. a ďalej vo výroku B rozhodnutia podľa § 61 ods. 9 a § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z.\nnepriznal náhradu za bežného obhospodarovanie lesa v JPRL č. XXXa, XXXb, XXXc-X, XXXc-X, XXX,\nXXX a XXX.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na znenie ustanovenia § 61 ods. 1, § 61 ods. 8 písm. i/\na § 61 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z., ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e/ Vyhlášky č. 5/1995 Z. z. MP\nSR o hospodárskej úprave lesov.\nPodľa názoru krajského súdu, vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku, z vykonaného\ndokazovania a obsahu spisu mal jednoznačne preukázané, že ochranné lesy nachádzajúce sa v\njednotkách priestorového rozdelenia lesa JPRL č. č. XXXa, XXXb, XXXc-X, XXXc-X, XXX, XXX a XXX\nv LHC, ktoré sa nachádzajú na území NPR N. s piatym stupňom ochrany. Náhrada, ktorú si uplatnil\n\nnavrhovateľ za obmedzenie bežného obhospodarovania sa týka ochranných lesov, ktoré sú súčasťou\nNPR N. za roky 1997 až 2008.\nKrajský súd je toho názoru, že odporca vykladal ustanovenie § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z.\nnesprávnym spôsobom a to tak, že výnimku, pri naplnení ktorej nedochádza k zániku nároku na náhradu,\naplikoval len na lesy osobitného určenia a to zrejme z dôvodu, že slovné spojenie za slovom „výnimkou\",\nt.j. slovné spojenie „lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany\nprírody\" je totožné s charakteristikou lesov osobitného určenia podľa § 2 ods. 3 písm. e/ Vyhlášky č.\n5/1995 Z. z. MP SR. Súd dospel k záveru, že takýto výklad nie je správny, pretože ak chcel zákonodarca\nvyjadriť, že výnimka platí len na lesy osobitného určenia a to na konkrétne lesy uvedené v § 2 ods. 3\npísm. e/ Vyhlášky, mal do gramatického textu túto skutočnosť uviesť. Ak tak neučinil výnimka platí pre\nvšetky lesy uvedené v písm. i/ pred slovom výnimka. Krajský súd zároveň poukázal na rozsudok NS SR\nsp. zn. 2Sžp/1/2010. Zároveň priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.\nProti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal odporca včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdí, resp. aby zrušil\nrozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdporca je toho názoru, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\nako i z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nPodľa výrokovej časti rozsudku krajského súdu rozhodnutie odporcu bolo zrušené podľa § 250j ods.\n2 písm. d/ OSP, avšak výrok rozhodnutia prvostupňového súdu nekorešponduje s odôvodnením\nrozhodnutia, podľa ktorého súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť\nz dôvodov podľa 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nOdporca namietol právne posúdenie ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z. krajským\nsúdom ako i odôvodnenie právneho názoru spojením „z gramatického výkladu tohto ustanovenia\nvyplýva\", pričom podľa názoru odporcu gramatický výklad nie je v súlade s úmyslom zákonodarcu III\nčlánku zákona č. 364/2004 Z. z.\nVo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16. apríla 2010 navrhovateľ uviedol, že napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Žiline navrhuje potvrdiť ako vecne správny.\nZopakoval tvrdenia z opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporcu.\nUviedol, že znenie ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z. je z gramatického\nvýkladu jednoznačné, pričom treba zdôrazniť, že sú v ňom riešené dve situácie, z čoho vyplýva, že\nzákonodarca ich oddelil bodkočiarkou. Situáciu, ktorá je predmetom tohto konania rieši znenie § 61 ods.\n8 písm. i/ pred bodkočiarkou: ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (93a) a v lesoch osobitného\nurčenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany\nprírody. Z tohto znenia jednoznačne vyplýva, že tak ochranné lesy ako aj lesy osobitného určenia, ak\nsa nachádzajú v chránených územiach tak spadajú pod nárok na náhradu za obmedzenie bežného\nobhospodarovania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa\n§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá Občianskeho súdneho poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok\n\nbol verejne vyhlásený dňa 23. mája 2013 (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ).\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č.\n2011/00006-11/Dur zo dňa 7. augusta 2011 a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie konanie.\nPrávny predchodca odporcu preskúmavaným rozhodnutím podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z.\no štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 64\nods. 1 písm. c/ a § 61 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. na základe žiadosti navrhovateľa: Pozemkové\nspoločenstvo -Urbariát Martinček vo veci úhrady náhrady za bežné obhospodarovanie na lesných\npozemkoch žiadateľa, v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov a podľa § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z. rozhodol vo výroku B rozhodnutia\no nepriznaní náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch, v jednotkách\npriestorového rozdelenia lesa č. v JPRL č. XXXa, XXXb, XXXc-X, XXXc-X, XXX, XXX a XXX NPR N.\ns piatym stupňom územnej ochrany podľa zákona.\nPodľa názoru odporcu s poukazom na znenie ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.\nz. (Poslanecká novela zákona o ochrane prírody čl. V zákona č. 364/2004 Z. z. účinná od 1. júla 2004,\nktorá rozšírila okruh prípadov zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania\npozemkov) pokiaľ si vlastník pozemkov v chránenom území po 1. júli 2004 uplatnil na príslušnom orgáne\nochrany prírody nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov v súvislosti\ns obmedzením výkonu obnovenej ťažby v ochranných lesoch, náhradu nie je možné priznať z dôvodu\nzániku nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z. bez ohľadu na skutočnosť, z akého\ndôvodu bolo bežné obhospodarovanie na dotknutých pozemkoch obmedzené.\nV predmetnej veci odporca namietal nesprávny výklad ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č.\n543/2002 Z. z. krajským súdom.\nPodľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu\nrozhodovať v obdobných veciach rovnako, ktorá úzko súvisí s princípom právnej istoty.\nNa základe citovaného ustanovenia § 250ja ods. 7 OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje\nna svoj rozsudok zo dňa 30. marca 2011, sp. zn. 6Sžp/3/2010, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom\nrozsahu uvádza.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a\npostup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodoval o úhrade náhrady\nza obmedzenie bežného hospodárenia v ochranných lesoch nachádzajúcich sa v chránených územiach\na v iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z.\nMedzi účastníkmi preskúmavacieho konania v tomto štádiu konania ostala predovšetkým sporná\naplikácia ustanovenia § 61 ods. 8, písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.\"), z ktorých dôvodov odvolací súd zameral svoju\npozornosť najmä na výklad uvedenej právnej normy a na jej aplikáciu na uplatnený nárok navrhovateľa.\n\nPodľa § 61 ods. 1, 2, 4, 8 písm. i/, ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. účinného ku dňu 30. apríla 2010 vlastník\npozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany\nprírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto\nobmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške\nzodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného\nchráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v\ntomto území a na pozemkoch vo vlastníctve štátu.\nBežným obhospodarovaním sa rozumie:\na) využívanie poľnohospodárskeho pozemku v súlade s osobitným predpisom, (§ 2 zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 307/1992 Zb. v znení zákona č. 83/2000 Z. z.),\nb) hospodárenie na lesnom pozemku, (§ 2 zákona č. 61/1977 Zb. v znení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 183/1993 Z. z.), ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky\npriestorového rozdelenia lesa (§ 3, 4 a 12 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky\nč. 5/1995 Z. z.) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov\na iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe; bežným\nobhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov\nmimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch, (§ 21 ods. 1 zákona Slovenskej národnej\nrady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších\npredpisov; § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 244/1997 Z. z.\no vyznačovaní a evidencii ťažby dreva),\nc) hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písm. a/ a b/, ktoré je v súlade s podmienkami\nurčenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov, (Napríklad § 13, 32, 33, 39, 39b, 39c a\n40 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 24 až 28 zákona č. 44/1988 Zb. v znení\nneskorších predpisov, § 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 499/1991 Zb., § 11 a 12 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, § 7 a\n8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., § 29 zákona č. 143/1998 Z. z., § 47\nzákona č. 195/2000 Z. z., § 4 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, § 29 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb., zákon č. 139/2002 Z. z.), najmä v rozhodnutí o\nvyužívaní územia, v rozhodnutí o určení ochranného pásma, v rozhodnutí o určení chráneného územia.\nOsobou oprávnenou na uplatnenie nároku podľa ods. 1 je vlastník pozemku, ktorého bežné\nobhospodarovanie bolo obmedzené; ak je vlastníkom pozemku štát, je touto osobou správca. Ak je\npozemok v podielovom spoluvlastníctve, osobou oprávnenou na uplatnenie nároku je zástupca určený\nspoluvlastníkmi.\nNárok na náhradu podľa ods. 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č.\n61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov\nvýznamných z hľadiska ochrany prírody; (§ 2 ods. 3 písm. e/ vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva\nSlovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá\nrozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi\npodmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní\nnásledkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c/ zákona č.\n326/2005 Z. z.).\nO nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa ods. 8 písm. b/ až i/ rozhoduje\npovinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu podľa ods. 1 rozhoduje\nsúd.\nOdvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa nesúhlasí s právnym záverom žalovaného správneho\norgánu, na základe ktorého navrhovateľovi ako žiadateľovi nepriznal úhradu náhrady za obmedzenie\n\nbežného obhospodarovania z dôvodu zániku jeho nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i/ zákona č. 543/2002\nZ. z.\nZ právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva povinnosť vlastníka\npozemku strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákonov a iných podmienok ochrany\nprírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Čo sa rozumie pod bežným\nobhospodarovaním zákonodarca ustanovuje v právnej norme § 61 ods. 2 písm. a/ až c/ uvedeného\nzákona. Kto je oprávnenou osobou na uplatnenie nároku a podmienky uplatnenia nároku podľa § 61 ods.\n1 zákonodarca ustanovuje v ods. 4, 5 a 7 § 61. V právnej norme ustanovenej v § 61 ods. 8 zákonodarca\ntaxatívnym spôsobom ustanovuje právne skutočnosti, za splnenia ktorých dochádza k zániku nároku na\nnáhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.\nZo zákonného znenia obsahu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 1 písm. i/ vyplýva: „Nárok na\nnáhradu podľa odseku 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977\nZb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov\nvýznamných z hľadiska ochrany prírody; (§ 2 ods. 3 písm. e/ vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva\nSlovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá\nrozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi\npodmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní\nnásledkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c/ zákona č.\n326/2005 Z. z.).\"\nZákon č. 364/2004 Z. z. novelizoval zákon č. 543/2002 Z. z. v bode 11. tak, že v § 61 ods. 8 sa doplnili\npísm. f/ až i/, pričom podľa písm. i/ ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch\" (§ 23 zákona č.\n61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov\nvýznamných z hľadiska ochrany prírody (§ 2 ods. 3 písm. e/ vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva\nSlovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.\"), s účinnosťou od 1. júla 2004.\nZákon č. 479/2005 Z. z. v čl. XVII novelizoval zákon č. 543/2002 v bode 10. tak, že v § 61 ods. 8 písm.\ni/ sa na konci vety bodka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa tieto slová: „nárok nezaniká v prípade,\nak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie\ns určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných\npredpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22\nods. 2 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z. z.\"), s účinnosťou od 1. novembra 2005.\nZo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že pre posúdenie nároku navrhovateľa tvoriaceho\naj predmet súdneho prieskumu, je rozhodujúca aplikácia uvedenej právnej normy v znení pred\nbodkočiarkou, ktorá právna úprava bola ustanovená novelou zákona č. 543/2002 Z. z. zákonom č.\n364/2004 Z. z. a v podstate v neznemenej forme je účinná od 1. júla 2004 doposiaľ.\nPredpokladom správnej aplikácie uvedenej právnej úpravy je jej výklad nielen z gramatického hľadiska,\nale súčasne a to predovšetkým z hľadiska účelu zákona o ochrane prírody, ktorým zákonodarca sledoval\nnaplnenie cieľa touto právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako\ncelku a nie je možné vytrhnutie jednotlivých častí predmetnej právnej úpravy (§ 61 ods. 8, písm. i/, pred\nbodkočiarkou) z kontextu právnej normy tak, ako to urobil žalovaný správny orgán, ktorá skutočnosť\nvyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia (str.5).\nVychádzajúc z gramatického výkladu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i/ zákona sa\nodvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, na ktorý súčasne poukazuje.\nOdvolací súd taktiež zastáva názor, že na základe gramatického výkladu právnej normy ustanovenej\nv § 61 ods. 8, písm. i/ pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z. z. predpokladom zániku nároku na\nnáhradu za obmedzenie bežného hospodárenia je, ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a\n\nlesoch osobitného určenia, z takejto úpravy zákonodarca vyníma zákonnou výnimkou lesy v chránených\núzemiach a iné časti lesov z hľadiska ochrany prírody. Iný gramatický výklad by bol nielen v rozpore so\nznením tejto právnej normy, ale súčasne s účelom zákona o ochrane prírody ako aj v rozpore s čl. 20\nods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nŽalovaný správny orgán z uvedených dôvodov pochybil, keď aplikoval § 61 ods. 8, písm. i/ v znení,\nuvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 5) tak, „že podľa novelizovaného ustanovenia\n§ 61 ods. 8, písm. i/ zákona o ochrane prírody nárok na náhradu zaniká, ak sa náhrada uplatňuje:\na/ v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov,),\nb/ lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častiach lesov\nvýznamných z hľadiska ochrany prírody.\nZo zákonného znenia právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8, písm. i/ nevyplýva, že by zákonodarca\nzánik nároku rozdelil podľa toho, či žiadateľ uplatnil tento nárok k chráneným lesom pod písm. a/ a\nuplatnenie nároku k lesom osobitného určenia pod písm. b/, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán\naplikoval ustanovenie § 61 ods. 8, písm. i/ zákona na základe vlastnej úpravy znenia predmetnej právnej\nnormy, čo je neprípustné.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že gramatický výklad právnej normy musí byť komfortný s logickým výkladom\ntejto právnej normy v súlade s účelom zákona majúc súčasne na zreteli jeho súlad s ústavou.\nBolo by v rozpore so zákonom o ochrane prírody ako aj s ústavou, ak by vlastníkovi chráneného lesa,\nktorý je súčasťou chráneného územia a z tohto dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku\nktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu\nzodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva č. 35859/02\nzo dňa 13. júla 2006 vo veci Asociácia pre zabezpečovanie bývania vojnových invalidov a pre obete\nvojny v Atike a ostatní proti Grécku.\nPokiaľ žalovaný správny orgán vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení svojho rozhodnutia\nopomenul zreteľ na odkazy na osobitné predpisy, ktoré sú súčasťou § 61 ods. 8 písm. i/ zákona, odvolací\nsúd poukazuje na to, že odkaz zákonodarcu uvedený pod čiarou k príslušnému ustanoveniu zákona,\nnie je súčasťou právnej normy a nemá záväzný charakter ale len informačný. Súčasne odvolací súd\npoukazuje na to, že pokiaľ je aj pri ustanovení § 61 ods. 8 písm. i/ zákona odkaz pod čiarou na § 23\nzákona č. 61/1977 Zb. v bod 93a, uvedený odkaz nemožno použiť, pretože zákon č. 61/1977 Zb. v čase\nvydania preskúmavaného rozhodnutia nebol už účinný, keďže bol zrušený zákonom č. 326/2005 Z. z.\no lesoch v znení neskorších predpisov účinného od 1. septembra 2005.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd v danom prípade dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,\na to predovšetkým, že správny orgán v danej veci na základe skutkových okolností vyvodil nesprávny\nprávny záver.\nKrajský súd taktiež správne konštatoval, že v odôvodnení správneho orgánu absentuje právna úvaha, na\nzáklade ktorej správny orgán dospel k záveru zániku nároku navrhovateľa na náhradu za obmedzenie\nbežného hospodárenia a z ktorého dôvodu navrhovateľovi nepriznal úhradu tejto náhrady, s ktorou\nargumentáciou sa odvolací súd stotožnil.\nRovnako podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd správne uviedol, že rozhodnutie odporcu je\nnepreskúmateľné, a že nie je žiadnym spôsobom odôvodnený právny záver odporcu o zániku nároku\nna náhradu nákladov za bežné obhospodarovanie pozemkov v chránených územiach.\n\nOdvolací súd udáva, že je síce pravda, že krajský súd do výroku rozsudku uviedol ustanovenie §\n250j ods. 2 písm. d/ OSP, podľa ktorého zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom napadnuté\nrozhodnutie, ako vyplynulo z jeho odôvodnenia, zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP,\navšak podľa názoru odvolacieho súdu uvedená skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu jednoznačne vyplynulo, že považoval\nrozhodnutie odporcu za rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a za\nrozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa\nnapadnutým rozsudkom opravnému prostriedku navrhovateľa vyhovel a rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP, rozhodol vo veci správne a v súlade so\nzákonom, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.\nOdvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 224\nods. 1 a s § 250k ods. 1 OSP. Navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov tohto konania, pretože v tomto\nkonaní mal úspech. V odvolacom konaní navrhovateľovi vznikli trovy v dôsledku právneho zastúpenia\nadvokátom za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu odporcu vo výške 134,79 €\n(jeden úkon právnej služby po 127,16 € podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. + režijný paušál 7,63 €).\nNakoľko pôvodný odporca (Krajský úrad životného prostredia v Žiline) bol zrušený na základe zákona č.\n345/2012 Z. z. a podľa § 3 ods. 1 pôsobnosť krajských úradov životného prostredia prešla na obvodné\núrady životného prostredia v sídle kraja dňom 1. januára 2013, tak súd v danej veci konal s účastníkom\nna ktorého prešli práva a povinnosti, t.j. s Obvodným úradom životného prostredia Žilina.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}