{"guid": "8f8fa604-b3e5-4f62-ad05-da274ec6f0e2:9c8a6aa3-74cc-42dc-9b2e-370a43682d8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5011201064.1", "spisova_znacka": "3Sžf/71/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/71/2012 z 17. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. septembra 2013, sp. zn. 3Sžf/71/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5011201064.1", "identifikacne_cislo": "5011201064", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-09-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-5", "nazov": "§ 49 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c8a6aa3-74cc-42dc-9b2e-370a43682d8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201064.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201064.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011201064.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/71/2012\n5011201064\n17. 09. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:5011201064.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek\nsenátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: RODUR s.r.o.,\nVeľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 43 878 083, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Pavol\nKuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o., Dolný val 11, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového\nriaditeľstva SR Banská Bystrica č. I/228/17093-90669/2011/993168-r zo dňa 12.09.2011, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/86/2011-31 zo dňa 13.06.2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/86/2011-31 zo dňa\n13.06.2012 mení tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.\nseptembra 2011 č. I/228/17093-90669/2011/993168-r zrušuje a vracia vec žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 132 €, do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea\nSunik, s.r.o., Dolný val, Žilina.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/228/17093-90669/2011/993168-r\nzo dňa 12.09.2011, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Žilina I č.\n694/230/60729/11/Jan zo dňa 06.06.2011, ktorým správca dane vyrubil platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty RODUR, s.r.o., Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie február 2010 vo výške 735.750,11 €.\nKrajský súd vychádzal zo zistení správcu dane. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval,\nže daňový subjekt ENAGON, s.r.o., Košice neoprávnene vystavil faktúru č. 14012010 a č. 26012010 za\ndodávku stavieb PIZZA PAZZA Žilina a PIZZA PAZZA Martin v hypermarketoch TESCO pre spoločnosť\nRODUR, s.r.o., Žilina, keďže spoločnosť ENAGON, s.r.o., Košice sa na základe predložených dokladov\nnestala vlastníkom predmetných stavieb. Spoločnosť ENAGON, s.r.o. z dôvodu, že nebola vlastníkom\npredmetných stavieb, nemohla dodať stavby spoločnosti RODUR, s.r.o. v zdaňovacom období január\n2010, zo strany spoločnosti ENAGON, s.r.o. nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle § 8 zák. č. 222/2004\nZ.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\nNa základe takto zisteného skutkového stavu správca dane konštatoval, že žalobca v zdaňovacom\nobdobí február 2010 do faktúry č. 14012010 a faktúry č. 26012010 nemá nárok na odpočítané dane v\n\nzmysle § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu, že právo odpočítať daň z\ntovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Pri\nvyššie uvedených faktúrach nevznikla v zmysle § 19 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 222/2004 o dani z pridanej\nhodnoty daňová povinnosť.\nKrajský súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou daňových orgánov. Zistené dôkazy, ktoré správca\ndane hodnotil boli Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom H.V.Z. s.r.o. a postupníkom K.\nB. zo dňa 16.02.2008, Dodatku č. 1 zo dňa 22.08.2008 k Zmluve o postúpení pohľadávky medzi\npostupcom H.V.Z. s.r.o. a postupníkom K. B., Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom K.\nB. a postupníkom ENAGON, s.r.o. zo dňa 06.11.2009. Správca dane predmetné zmluvy o postúpení\npohľadávok posudzoval v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva,\nže pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa\n(postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Pohľadávka je právo, ktoré vzniká\njednému účastníkovi obchodného vzťahu (veriteľovi), požadovať určité plnenie od druhého účastníka\ntohto vzťahu (dlžníka). Správca dane dospel k záveru, že Zmluvou o postúpení pohľadávky nedochádza\nk dodaniu tovaru ani služby. Krajský súd konštatoval, že záver správnych orgánov s poukazom na ust. §\n524 Občianskeho zákonníka je správny. Zmluvou o postúpení pohľadávky nedochádza k dodaniu tovaru\nani služby.\nKrajský súd v tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že predmetom označených zmlúv o\npostúpení pohľadávky bola aj daň z pridanej hodnoty. Daň z pridanej hodnoty nemôže byť predmetom\npostúpenia, daň sa musí zúčtovať so štátnym rozpočtom na základe daňového priznania k DPH v\npríslušnom zdaňovacom období.\nNa základe zistených skutočností krajský súd dospel k záveru, že obchodná spoločnosť ENAGON, s.r.o.\n(predávajúci) nebola vlastníkom predmetných stavieb (hmotného investičného majetku) a preto nemohla\ndodať stavby spoločnosti RODUR v zdaňovacom období február 2010 a nedošlo k dodaniu tovaru v\nzmysle § 8 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Žalobcovi preto v zdaňovacom období\nfebruár 2010 nevznikol nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. z faktúry č.\n14012010 a faktúry č. 26012010. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď\npri tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, resp.\ndňom dodania služby. Keďže rozhodnutia obidvoch správnych orgánov považoval za vecne správne a\nv súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nŽalobca podal proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že zo svedeckých\nvýpovedí, ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť ENAGON, s.r.o. bola vlastníkom stavieb\n(ktoré pozostávajú z položiek špecifikovaných v 61. II. Zmlúv) o postúpení pohľadávky) PIZZA PAZZA\nv Žiline a Martine, a preto jej fakturácia stavieb žalobcov a následné uplatnenie odpočtu DPH zo strany\nžalobcu bolo v súlade so zákonom\nč. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Žalobca postupoval pri odpočte DPH v súlade so zákonom\no dani z pridanej hodnoty. Spoločnosť ENAGON, s.r.o. vystavila predmetné faktúry ako vlastník stavieb,\nkeďže tieto aj reálne vlastnila, tak ako vyplýva z výpovede svedka B.. V hypermarketoch TESCO je\ntaká prax, že ak chce ísť subjekt do prenájmu v hypermarkete, musí si prevádzku vybudovať na vlastné\nnáklady, subdodávateľsky, resp. od niekoho ju odkúpiť a táto stavba ostáva jeho vlastníctvom, pričom\npri skončení prevádzky a nemožnosti jej odpredaja inému záujemcovi je povinný ju zlikvidovať, keďže\ntáto nie je majetkom TESCA, ale majetkom TESCA je len plocha.\nŽalobca má za to, že pri odpočte DPH postupoval v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. a že svojim\npostupom neporušil ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty tak, ako mu\nto žalovaný v rozhodnutí vytkol. Spoločnosť ENAGON, s.r.o., ako aj žalobca postupovali pri prevode\nstavieb PIZZA PAZZA Žilina a PIZZA PAZZA Martin v hypermarkete TESCO striktne podľa zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Daňové doklady boli riadne vystavené, riadne zaevidované a\nk uplatneniu dane došlo v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 a ods.\n2 zákona. Žalobca na základe predmetných faktúr nadobudol právo nakladať s tovarom a so stavbou\nako vlastník, nakoľko ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí, stavby boli žalobcovi riadne odovzdané\nvlastníkom t.j. spoločnosťou ENAGON, s.r.o. Košice.\nV tomto konkrétnom prípade sa jednalo de facto o dodanie tovaru a nie dodanie stavby, keďže\nprevádzka nie je stavbou v zmysle stavebného zákona, pretože nespĺňa základnú podmienku, a to, že\nje spojená pevne so zemou, t.j. že má pevné základy. Jedná sa o vybudovanie prevádzky v priestoroch\n\nprenajímateľa, ktorá po skončení činnosti môže byť prevedená na inú osobu, alebo musí byť odstránená.\nPreto sa žalobca domnieva, že žalovaný mal pri posudzovaní odpočtu DPH žalobe postupovať tak, ako\nsa postupuje pri dodaní tovaru v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z.\nŽalobca nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že obchodná spoločnosť ENAGON, s.r.o. nebola\nvlastníkom predmetných stavieb PIZZA PAZZA Žilina a PIZZA PAZZA Martin, a že zmluvou o postúpení\npohľadávky nedochádza k dodaniu tovaru ani služby.\nPodľa zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom H.V.Z., s.r.o. a postupníkom K. B. došlo k\npostúpeniu pohľadávky, ktorá pozostáva z evidencie postupcu ako stavba bez DPH podľa špecifikácie\nv č1. 2 predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, taktiež na základe zmluvy o postúpení pohľadávky\nmedzi postupcom K. B. a postupníkom ENAGON došlo k postúpeniu pohľadávky v zmysle čl. II. Zmluvy,\nktorý je špecifikovaný v prílohe uvedenej zmluvy ako stavba PIZZA PAZZA Žilina a PIZZA PAZZA Martin,\nčím sa postupník spoločnosť ENAGON, s.r.o. stala vlastníkom uvedenej investície. Ak žalovaný a krajský\nsúd tvrdia, že nedošlo k dodaniu stavby, tak došlo minimálne k dodaniu tovaru, ktorý je špecifikovaný v\nzmluvách o postúpení pohľadávok. Žalobca navrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.08.2012 k odvolaniu uviedol, že odvolanie neobsahuje skutočnosti, pre\nktoré by mal byť rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušený. Žalobca pri odpočítaní DPH postupoval v\nrozpore s ustanovením § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože v predmetnom\nprípade nedošlo k zdaniteľnému obchodu dodaniu tovaru (na účely DPH sa za tovar považuje aj stavba).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3\nO.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p) a napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa\n§ 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. zmenil tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/\nO.s.p. rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. septembra 2011 č. I /228/17093-90669/2011/993168-r zrušil\na vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.\nZásadnou právnou otázkou v konaní bolo vyhodnotenie, či v danom prípade došlo k zdaniteľnému\nobchodu a určenie správnej právnej kvalifikácie zdaniteľného obchodu podľa zákona č. 222/2004 Z.z. Z\nhľadiska skutkového ide o prevod prevádzky podnikateľa v priestoroch hypermaketu.\nPredmet zdaniteľného plnenia je špecifikovaný v čl. 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.02.2008\nmedzi postupcom HVZ, s.r.o. a postupníkom K. B. ako „Stavba bez DPH PIZZA PAZZA Žilina (- mezonet,\nstena sadrokartón, stena zateplenie....) a „Stavba bez DPH PIZZA PAZZA Martin (- závesná lampa,\nmezonet, chladiace zariadenie, vzduchotechnika....) a ďalej je opísaný rovnakým spôsobom v prílohe\nč. 1 a č. 2 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2009 medzi postupcom K. B. a postupníkom\nENAGON, s.r.o. Košice.\nZdaniteľné plnenie tak ako je identifikované v uvedených zmluvách vykazuje znaky technického\nzhodnotenia hmotného majetku t.j. výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,\nktorého základné definičné znaky sú uvedené v § 29 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.\nKeďže zákon o dani z príjmov túto ekonomickú kategóriu pojmovo upravuje, jej prevod vyvoláva\nprávne následky i v oblasti dane z pridanej hodnoty. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej\nhodnoty pojem technického zhodnotenia neupravuje. Neznamená to však, že prevod technického\nzhodnotenia nie je zdaniteľným plnením podľa zákona. Prevod technického zhodnotenia zdaniteľnými\nosobami za protihodnotu je ekonomickou činnosťou v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.\nVylúčiť určitú ekonomickú činnosť z predmetu dane z pridanej hodnoty možno iba explicitnou právnou\núpravou smernicou o dani z pridanej hodnoty alebo výkladom smernice rozsudku Súdneho dvora\nEurópskej únie. (Smernica Rady 2006/112/ES <http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?\n\nuri=CELEX:32006L0112:SK:NOT> z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej\nhodnoty).\nTechnické zhodnotenie je ekonomickou kategóriou, ktorá nie je pojmovo upravená v občianskom\nzákonníku, ani v obchodnom zákonníku a z toho vyplýva problém identifikácie vzniku vlastníckeho\npráva a zmluvných typov, ktorými je možné túto ekonomickú hodnotu prevádzať medzi podnikateľskými\nsubjektami. Z hľadiska občianskoprávneho ide o súčasť nehnuteľnosti, ktorá zdieľa právny režim hlavnej\nveci, s ktorou je trvale spojená. Oddelenie súčasti veci za účelom získania samostatného právneho\nrežimu by viedlo k jej funkčnému znehodnoteniu.\nPre prevod technického zhodnotenia sa v podnikateľskej praxi používajú zmluvy o postúpení\npohľadávky. V daňovej praxi nie je otázka použiteľnosti zmluvných typov na prevod technického\nzhodnotenia ustálená. V praxi sa používa zmluva o postúpení pohľadávok. Nejde však o postúpenie\npohľadávky v zmysle § 10 ods. 2 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z.z. Uvedené ustanovenie vychádza z\nčírej zmeny osoby v záväzkovom vzťahu. V zmysle zákona výlučná zmena osoby záväzkového vzťahu\nnie je považovaná za ekonomickú činnosť. V prípade technického zhodnotenia je tu však významný\nvecnoprávny aspekt k hnuteľným veciam. Vzťah k technickému zhodnoteniu z hľadiska ekonomického\nje nevyhnutné priradiť k vecným právam.\nZ týchto dôvodov najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nĎalšie dokazovanie je potrebné viesť v súlade s vysloveným právnym názorom. Správca dane v ďalšom\nkonaní musí preskúmať samotnú existenciu materiálneho plnenia, t.j. druh technického zhodnotenia a\nzaoberať sa jeho cenou, ktorá priamo ovplyvnila výšku uplatneného nadmerného odpočtu. V tejto časti\nnebolo vykonané dokazovanie a absentuje záver správcu dane. K skúmaniu tejto otázky vzhľadom na\niné právne východiská správca dane nepristúpil. Je nevyhnutné mať na zreteli že apriórne vylúčenie\nprevodu technického zhodnotenia ako zdaniteľného plnenia môže viesť k záveru o porušení smernice\no dani z pridanej hodnoty. Nie je totiž rozhodujúce, že slovenský občiansky zákonník ani obchodný\nzákonník tieto kategórie neupravujú. V danom prípade správca dane musí vykvalifikovať, či prevod\ntechnického zhodnotenia je dodaním tovaru, ak pre tento záver existujú dostatočné argumenty.\nOkolnosti nasvedčujú tomu, že v danom prípade môže ísť o dodanie služby podľa 9 ods. 1 písm. b/ zák.\nč. 222/2004 Z.z., podľa ktorého dodaním služby je poskytnutie práva užívať hmotný majetok. Všeobecná\ndefinícia pojmu služby v § 9 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. súčasne vylučuje vznik právnej medzery pre\nnepomenované typy ekonomickej činnosti.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2\nO.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi vznikol nárok na\nnáhradu trov konania, ktorý nárok uplatnil v žalobe. Trovy konania však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.\nnevyčíslil do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Najvyšší súd preto podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu,\nktoré pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej žaloby 66 € a z náhrady súdneho poplatku z\npodaného odvolania 66 €.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/86/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}