Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/21/2012 z 19. 3. 2013 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2013, sp. zn. 6Sžf/21/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5011200976.1 Najvyšší súd | 6Sžf/21/2012 | ECLI:SK:NSSR:2013:5011200976.1 | 2013-03-19 | Rozsudok Citované ustanovenia: predpis č. 2913/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80841acc-3592-447f-bca1-fbe148756a48 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5011200976.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/21/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200976
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5011200976.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: MEGRA, s.r.o.,
so sídlom Oravská Jasenica 156, IČO: 36 417 831, zastúpený advokátom JUDr. Ondrej Krempaský,
Advokátska kancelária so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č.: 40765/2010-1410 zo dňa 27. júla 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 21S/79/2011-72 zo dňa 22. februára 2012 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/79/2011-72
zo dňa 22. februára 2012, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej len ako „krajský súd" alebo „prvostupňový súd")
zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.") žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd mal preukázané, žalovaný žalobou
napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov ( ďalej len správny poriadok ) odvolanie právnické osoby MEGRA, s.r.o., so sídlom
Oravská Jasenica 156, IČO: 36 417 831 - žalobcu, zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného
úradu Trenčín zn. 23235/2010 - 6663 zo dňa 6. októbra 2010 potvrdil. Colný úrad v Trenčíne uvedeným
rozhodnutím po overení údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení, ktoré bolo colným úradom
prijaté dňa 15. novembra 2007 pod evidenčným číslom 0666310705660, zamietol návrh na prepustenie
predmetného tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh z dôvodov ustanovených v čl. 75
písmena a/ Colného kódexu v spojení s čl.1 Nariadenia číslo 1541/98 , nakoľko z dôvodov uvedených
v čl. 75 písm. a/ Colného kódexu (doklady, ktoré musia byť predložené pred prepustením tovaru do
navrhovaného colného režimu, neboli predložené) neboli splnené podmienky na prepustenie tovaru do
príslušného režimu.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia posudzoval v intenciách ustanovení § 69a zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v spojení s § 48 ods. 3 a § 12 uvedeného zákona a súčasne
v intenciách ustanovení § 24 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z., v spojení s § 24 ods. 2 s § 25 uvedeného
zákona ďalej v intenciách čl. 5 bod 1, 2 a 4 Colného kódexu (Nariadenie rady (EHS) č. 2913/1992).



Krajský súd za hlavnú námietku žalobcu v predmetnej preskúmavanej veci považoval námietku
nedostatku jeho pasívnej legitimácie v rámci colného konania, na základe ktorého bolo vydané
rozhodnutie o neprepustení tovaru do colného režimu voľný obeh, s poukazom na to, že táto námietka
bola nosnou námietkou aj v rámci odvolania vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správneho
orgánu. Krajský súd poukázal na tvrdenia žalobcu, že z písomného colného vyhlásenia zo dňa 15.
novembra 2007 je zrejmé, že účastníkom colného konania, teda deklarantom, je obchodná spoločnosť
R+R sport, s.r.o, Brno a jej zástupcom v colnom konaní bola spoločnosť SO&VA. s.r.o., Nové Mesto nad
Váhom (v odvolaní žalobca tvrdil, že v právnom vzťahu k colnému úradu nie je obchodná spoločnosť
MEGRA, s.r.o., ale obchodná spoločnosť SO&VA, s.r.o.. Nové Mesto nad Váhom, t. j. tá, ktorá predložila
colnému úradu tovar a podala colné vyhlásenie). Ďalej poukázal na žalobné dôvody, v ktorých žalobca
poukazuje na rozhodnutie Colného úradu Žilina, zn. 37148/2008-6031/D08/016 zo dňa 11. júla 2008,
ktorým bolo zastavené konanie vo veci podozrenia z colného deliktu a to vo vzťahu k žalobcovi a takisto
poukazuje na oznámenie o nepreskúmaní rozhodnutia colným riaditeľstvom, z ktorého odvodzoval
aj skutočnosť, že nie žalobca je teda účastníkom colného konania, ale je to obchodná spoločnosť
SO&VA, s.r.o., ktorá podala colné vyhlásenie na colnom úrade v mene a na účet firmy R+R, s.r.o.,
Brno. Krajský súd konštatoval, že vzhľadom tomu, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu sa vôbec o uvedených skutočnostiach, resp. rozhodnutiach nezmieňoval,
tieto nenamietal, súd nemal dôvod sa k predmetným námietkam vyjadrovať, nakoľko k týmto tvrdeným
skutočnostiam žalovaný nemohol zaujať právne stanovisko, resp. právny názor.

Podľa názoru krajského súdu predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bolo posúdenie, kto je
účastníkom daného colného konania a to konkrétne colného konania o prepustení, resp. neprepustení
tovaru do navrhovaného colného režimu vo vzťahu k označenému tovaru. Krajský súd za nesporné
považoval, že dňa 15. 11. 2007 na Colnom úrade Trenčín, pobočka Colného úradu Nového Mesta
nad Váhom v mene a na účet zahraničnej osoby R+R, s.r.o., Brno, ČR bolo predložené písomné colné
vyhlásenie právnickou osobou SO&VA, s.r.o., Nove mesto nad Váhom; išlo o návrh na prepustenie
tovaru bližšie špecifikovaného vo výrokovej časti rozhodnutia do colného režimu voľný obeh - režim
4200; v predloženom písomnom colnom vyhlásení bola v odseku 8 ako príjemca a odseku 14 ako
deklarant uvedená zahraničná osoba R+R, s.r.o., Brno, Česká republika; predmetný tovar mal byť
oslobodený od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.

Krajský súd uviedol, že žalobca už v odvolacom konaní ako aj v žalobe namietal vecnú pasívnu
legitimáciu v predmetnom colnom konaní a nenamietal nemožnosť prepustenia predmetného tovaru
do colného režimu voľný obeh, ktoré medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ale hlavným nosným
žalobným dôvodom, a teda aj predmetom posudzovania zo strany súdu bolo, či žalobca bol alebo nebol
účastníkom predmetného colného konania. Krajský súd stotožniac sa s argumentáciou žalovaného, že
správny orgán prvého stupňa rozhodol vo vzťahu k žalobcovi ako účastníkovi colného konania, uviedol,
že pri posudzovaní písomného plnomocenstva udeleného právnickou osobou R+R, s.r.o., účastníkovi
konania bol colný úrad povinný prihliadať na podmienky plnomocenstva daňového zástupcu pri dovoze
tovaru podľa § 69a zákona č. 222/2004 Z. z.. Považoval za nesporné, aké doklady boli predložené k
písomnému colnému vyhláseniu, ktoré predložil colnému úradu zamestnanec právnickej osoby SO&VA,
s.r.o., Nové Mesto nad Váhom, a to mandátna zmluva zo dňa 25. 9. 2007 so splnomocnením na priame
zastupovanie v colnom konaní, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a právnickou osobou SO&VA,
s.r.o., z ktorej vyplynulo, že mandantom bola spoločnosť žalobcu a mandatárom spoločnosť SO&VA,
s.r.o., Nové Mesto nad Váhom a podľa čl. 1 tejto zmluvy predmetom zmluvy bolo: mandatár sa zaviazal
zariadiť v mene mandanta a na jeho účet zastupovanie v colnom konaní v zmysle článku 5 ods. 2
Colného kódexu spoločenstva číslo 2913/1992 Nariadenia rady EHS - t.j. priame zastupovanie.

Ďalej krajský súd poukázal na listinné dôkazy a to - písomné colné vyhlásenie zo dňa 15. novembra
2007, prijaté pod číslom 0666310705660, zmluvu o obstaraní záležitostí zo dňa 31. októbra 2007,
uzatvorená medzi žalobcom a právnickou osobou R+R, sport, s.r.o. a písomne úradne overené
plnomocenstvom zo dňa 5. novembra 2007 na colné a daňové zastúpenie oprávňujúce žalobcu vykonať
všetky úkony a formality ustanovené právnymi predpismi v mene a v prospech právnickej osoby R+
R, s.r.o., pri ktorom bolo zistené, že notárska overovacia doložka na predmetnom plnomocenstve
bola sfalšovaná, keďže bolo preukázané, že na notárskom úrade JUDr. Márie Bartákovej a JUDr. Oľgy
Vítaskovej pod bežným číslom overovacej knihy 2467/2007 podpis Miroslava Šefčíka konateľa za R
+R, s.r.o. Brno neevidovali, čo znamená, že Miroslav Šefčík (konateľ spoločnosti R + R, s.r.o.) nemohol
platne podpísať uvedené plnomocenstvo.



Krajský súd stotožniac sa s právnym názorom žalovaného konštatoval, že účastníkom konania v
predmetnom colnom konaní bol žalobca a to na základe predloženej mandátnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a právnickou osobou SO&VA, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, majúc za to, že predmetná
zmluva bola v čase preverovania stále v platnosti. Ďalej konštatoval, že nebolo sporné, že tovar, ktorý bol
predmetom dovozu, nebolo možné vzhľadom na predloženie všetkých potrebných dokladov prepustiť
do navrhovaného režimu voľný obeh, keďže v colnom konaní nebolo predložené relevantné osvedčenie
v súlade s článkom 1 Nariadenia č. 1541/98. Uviedol, že pri posudzovaní písomného plnomocenstva
udeleného právnickou osobou R+R, s.r.o. žalobcovi bol colný úrad povinný prihliadnuť na podmienky
plnomocenstva daňového zástupcu pri dovoze tovaru ustanovené v § 69a zákona o DPH, keďže
ustanovenia špeciálneho predpisu zákona č. 222/2004 Z. z. sa aplikujú prednostne pred ustanoveniami
všeobecnej úpravy a to pred colným predpisom (zákon č. 199/2004 Z. z.), ak upravujú rovnakú otázku.

S poukazom na to, že žalobca nemal oprávnenie zastupovať dovozcu a to firmou R + R, s.r.o., Brno vo
veci uplatnenia oslobodenia od DPH podľa § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a vo veci podávania a
preberania písomnosti v colnom konaní, krajský súd považoval za preukázané, že žalobca je v zmysle
článku 5 ods. 4 Colného kódexu osobou konajúcou vo vlastnom mene a na vlastný účet, keďže v konaní
pred colnými orgánmi právne relevantným spôsobom nepreukázal, že koná za právnickú osobu R +
R, s.r.o., Brno Česká republika, ktorá bola uvádzaná v odseku 14 písomného colného vyhlásenia ako
deklarant. Konštatoval, že zmluvný vzťah a dohodnutá forma zastúpenia medzi žalobcom a SO&VA,
s.r.o., bol z predložených dokladov preukázaný, keď z týchto dokladov vyplynulo, že právnická osobám
SO&VA, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom konala za žalobcu v priamom zastúpení.

Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné akceptovať údaj uvedený
v odseku 14 písomného colného vyhlásenia, že deklarantom bola právnická osoba R + R, sport, s.r.o.,
preto colný úrad správne skúmal, kto je skutočným deklarantom s poukazom na to, že colné vyhlásenie
podala firma SO&VA, s.r.o., ktorá bola v zmysle predloženej mandátnej zmluvy priamym zástupcom
žalobcu, majúc za to, že žalobca sa do postavenia deklaranta dostal v zmysle článku 5 ods. 4 Colného
kódexu, keďže poskytol na colné konanie sfalšované plnomocenstvo medzi ním a spoločnosťou R+R,
s.r.o. Brno.

K námietke žalobcu , že z iných konaní (rozhodnutie číslo 37148/2008 - 6031/D08/016 zo dňa 11. júla
2008), kde konanie vo veci porušenia colných predpisov podľa § 72 ods. 1 písm. b/ zákona č. 199/2004 Z.
z. bolo vo vzťahu k nemu zastavené a s tým súvisiaca námietka právnej istoty a legitímneho očakávania,
krajský súd uviedol, že ide o odlišné konania, pričom predmetom preskúmania v tomto konaní nebolo
posudzovanie porušenie predpisov - § 72 ods. 1 písm. b/ zákona č. 199/2004 Z. z. .

Krajský súd dospel k záveru že žalovaný správny orgán správne a dostatočne vo svojom rozhodnutí
zdôvodnil skutočnosť, ako akým spôsobom sa žalobca dostal do postavenia účastníka konania vo
vzťahu k neprepustenému tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh. Námietku žalobcu o
nedostatku jeho pasívnej legitimácie v colnom konaní krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský
súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, keďže v konaní nebol úspešným účastníkom konania, s poukazom na to, že žalovanému zo
zákona náhrada trov konania neprináleží.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/79/2011-72 zo dňa 22. februára 2012
zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Colného úradu Trenčín zn.
23235/2010-6663 zo dňa 6. októbra 2010 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si
uplatnil náhradu trov konania v sume 1122,06 eur..

Z dôvodov odvolania vyplýva, že žalobca poukazom na skutkové zistenia a právne posúdenie súdom
prvého stupňa predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Citoval článok 4 ods. 17, 18, 20 Colného kódexu, článok 5
ods. 1 ods. 2 ods. 4 Colného kódexu a článok 199 Nariadenia Komisie ( EHS) č. 2454/93 a § 24 ods.
1, 2 zákona č. 199/2004 Z. z..



Poukázal na to, že podanie colného vyhlásenia je právnym úkonom, ktorým deklarant alebo jeho
zástupca prejavuje vôľu navrhnúť tovar do príslušného colného režimu (článok 4 ods. 17 Colného
kódexu) a z procesného hľadiska sa podaním colného vyhlásenia začína colné konanie (§ 24 ods. 2
colného zákona), deklarant sa môže v colnom konaní dať zastúpiť formou priameho alebo nepriameho
zastúpenia (článok 5 Colného kódexu v spojení s § 25 colného zákona), za nesprávnosť údajov v colnom
vyhlásení, pravosť priložených dokladov a dodržanie všetkých povinností v súvislosti s prepustením
tovaru do príslušného režimu zodpovedá colnému úradu deklarant alebo jeho zástupca, ( v ktorej
súvislosti opäť poukázal na rozhodnutie Colného úradu Žilina zn. 37148/2008 - 6031/D08/016 zo dňa
11. júla 2008, ktorým bolo zastavené konanie vo veci podozrenia z colného deliktu voči žalobcovi).
Ďalej poukázal na to, že celý prísne formalizovaný postup colného konania má za cieľ dosiahnutie
hmotnoprávneho následku, ktorým je prepustenie tovaru do príslušného režimu, aby mal účastník
konania následne voľnú dispozíciu s tovarom podľa colného režimu. Tvrdil, že podľa colného vyhlásenia
príjemcom tovaru a zároveň deklarantom v colnom konaní, ktorý sa návrhom uchádzal o prepustenie
tovaru do colného režimu voľný obeh, aby s tovarom mohol ďalej nakladať bola spoločnosť R+R, sport,
s.r.o. Brno, ČR zastúpená SO&VA, s.r.o. a táto česká spoločnosť by mala aj prospech z oslobodenia od
DPH pri prepustení tovaru do colného režimu a to až do okamihu vzniku daňovej povinnosti DPH.

Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že v konaní nebolo sporné, že dňa 15. novembra 2007 bola
na Colnom úrade v Trenčíne, pobočka Nové Mesto nad Váhom v mene a na účet zahraničnej osoby
R + R sport, s.r.o. Brno predložené písomné colné vyhlásenie právnickou osobou SO&VA, s.r.o. Nové
Mesto nad Váhom s návrhom na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, v ktorom písomnom
vyhlásení bola v odseku 8 ako príjemca a v odseku 14 ako deklarant uvedená zahraničná osoba
R+R sport, s.r.o. a ani s názorom krajského súdu, že pri posudzovaní písomného plnomocenstva
udeleného právnickou osobou R + R s.r.o. Brno žalobcovi bol colný úrad povinný prihliadať na podmienky
plnomocenstva daňového zástupcu pri dovoze tovaru, ktoré sú ustanovené v paragrafe 69a zákona o
DPH, majúc za to, že Miroslav Šefčík za R + R sport, s.r.o. Brno nemohol platne podpísať na notárskom
úrade plnomocenstvo. Dôvodil, že podľa § 69a zákona o DPH na, ktoré odkazuje krajský súd, sa udeľuje
daňovému zástupcovi na daňové konanie konkrétne na podanie daňové ho priznania v mene a na účet
zastúpenej osoby a súhrnného výkazu ( § 69a ods. 5,6 zákona o DPH), teda daňový predpis neupravuje
formálnu podmienku úradne overeného podpisu plnomocenstva pre zastupovanie zahraničnej osoby v
colnom konaní a rovnako túto podmienku neupravuje ani colný predpis a extenzívny výklad kogentných
ustanovení je vo verejnom práve neprípustný.

Žalobca ďalej tvrdil, že o tom, že krajský súd na základe colného vyhlásenia ev. č. 0666310725660
dospel k nesprávnym záverom, svedčí skutočnosť, že v odseku 14 bola ako deklarant uvedená osoba
R+R sport, s.r.o., Brno a uvedené jeho identite identifikačné číslo pre daň CZCZ 25591711, z čoho
poukazom na ods. 8, 14 a 54 vyplýva jediný záver, že príjemcom a deklarantom bola tá istá osoba R
+ R, sport, s.r.o., Brno, ČR a jeho priamym zástupcom v colnom konaní bola právnická osoba SO&VA,
s.r.o., Nové Mesto nad Váhom. Dal do pozornosti, že formálne nedostatky plnomocenstva nemajú v
colnom konaní právny význam a s týmito je povinný vysporiadať sa v rámci daňového konania Daňový
úrad Bratislava, ktorému sa bude podávať štvrťročné daňové priznanie a súhrnný výkaz (§ 69a ods. 5
a 6 zákona o DPH).

Ďalej uviedol, že colné vyhlásenie je prejavom vôle deklaranta a v colnom vyhlásení sám a dobrovoľne
uvádza potrebné údaje, a na podporu svojich tvrdení predkladá doklady potrebné na rozhodnutie vo
veci a nesie zodpovednosť za správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, pravosť priložených
doklad (čl. 199 Vykonávacieho nariadenia 2454/93), colný úrad môže na žiadosť deklaranta povoliť
opravu údajov v prijatom colnom vyhlásení (článok 65 Colného kódexu), ale žiaden colný orgán ani súd
nemôže vysloviť záver, že akýkoľvek odsek colného vyhlásenia nebude akceptovať a takýmto spôsobom
bez opory v právnom predpise určiť postavenie účastníka konania celkom inej osobe, nevystupujúcej
v colnom konaní, ani ako deklarant ani ako zástupca. Mal za to, že žalobca sa teda do postavenia
deklaranta nemohol nijako dostať, pretože nevystupoval v konaní pred colnými orgánmi ani v postavení
deklaranta (ods. 14 JCD), ani v postavení zástupcu (ods. 54 JCD), nevypĺňal ani nepodával colné
vyhlásenie, nepredkladal tovar na colné konanie, ani v colnom konaní nedával vyhlásenie, že koná na
účet zastúpenej osoby (článok 5 ods. 4 Colného kódexu). Tvrdil, že krajský súd svojim nesprávnym
záverom bez opory vo vykonaných dôkazov a v ustanoveniach Colného kódexu ustanovil za účastníka
konania osobu, ktorá sa na konaní vôbec nezúčastnila, s poukazom na to, že ak by sa žalobca mal
dostať do postavenia deklaranta na základe mandátnej zmluvy, ako to uvádza krajský súd, potom by



žalobca v odseku 14 musel byť uvedený ako deklarant a v odseku 54 colného vyhlásenia by musela
byť uvedená SO&VA, s.r.o. ako zástupca, čo však nijako nevyplýva z prijatého a colným úradom
riadne zaevidovaného colného vyhlásenia. K argumentácii súdu zaoberajúcou sa zmluvou o obstaraní
záležitostí uzavretom medzi R+R sport, s.r.o. a žalobcom a mandátnou zmluvou medzi žalobcom a
SO&VA, uviedol, že v danej právnej veci nie rozhodujúce, v akom právnom vzťahu boli obchodné
spoločnosti, ale kto konal voči colným úradom, s poukazom na to, že žalobca nebol účastníkom konania
v danej právnej veci, a teda nie je možné ďalej viesť konanie s tým, kto v colnom konaní nevystupoval,
nemal právne postavenie deklaranta ani jeho zástupcu.

Zdôraznil že, keďže právnická osoba SO&VA, s.r.o. vystupovala v colnom konaní ako priamy zástupca
deklaranta R+R sport, s.r.o., Brno a v colnom konaní nepreukázala svoje splnomocnenie konať ako
zástupca stíha ju právny následok predpokladaný v článku 5 ods. 4 Colného kódexu (koná vo vlastnom
mene a na vlastný účet), a teda s právnickou osobou SO&VA, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom malo byť v
tejto veci konané ako s účastníkom konania vo veci neprepustenia tovaru do ňou navrhnutého colného
režimu. Tvrdil, že otázka platnosti, či neplatnosti zmlúv udeleného plnomocenstva v danom prípade sa
musí riešiť medzi zúčastnenými osobami v obchodnoprávnej rovine a neprislúcha súdu ani správnemu
orgánu v tejto veci rozhodovať, dôvodiac, že z hľadiska colných predpisov deklarantom v colnom konaní
bola obchodná spoločnosť SO&VA, s.r.o., ktorá potom, čo podala colné vyhlásenie v mene obchodnej
spoločnosti, nevedela preukázať spôsobom stanoveným colnými predpismi, že koná v mene obchodnej
spoločnosti R+R sport, s.r.o.. Namietal, že colný úrad a žalovaný zamenili deklarantov (ods.14 colného
vyhlásenia) bez toho, aby na takýto postup boli oprávnení, s čím sa krajský súd stotožnil, tvrdiac, že v
predmetnej veci mohlo byť posudzované iba to, či deklarantom je obchodná spoločnosť R +R, sport,
s.r.o., ktorá bola uvedená ako deklarant odseku 14 colného vyhlásenia, alebo obchodná spoločnosť
SO&VA, s.r.o., ktorá podala colné vyhlásenie a ktorá bola ako priamy zástupca uvedená v odseku 54,
z dôvodu že nesplnila povinnosť uvedenú v článku 5 ods. 4 Colného kódexu, s poukazom na to, že
colné vyhlásenie jeho obsah po podaní môže byť zmenený len postupom a za podmienok stanovených
v článku 65 a nasl. Colného kódexu, a preto účinky colného vyhlásenia zostali zachované.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu vysloveným v
napadnutom rozsudku a v plnom rozsahu trvá na svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo v danej
právnej veci zaslané Krajskému súdu Žilina pod značkou 31363/2011 - 1410 zo dňa 11. novembra 2011.
Námietku žalobcu týkajúcu sa plnomocenstva v zmysle § 69a zákona číslo 222/2004 Z. z. považoval
za účelový a zjavne nesprávny výklad zákona. Uviedol, že podmienka, že daňový zástupca sa musí
preukázať písomným plnomocenstvom s úradne overeným podpisom je ustanovená v paragrafe 69a
ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. a zo žiadnych ustanovení tohto zákona ani iných právnych predpisov
nevyplýva, že sa táto podmienka vzťahuje len na podanie daňových priznaní v zmysle § 69a ods. 5 tohto
zákona a na podávanie súhrnného výkazu v zmysle § 69a ods.6. Tvrdil, že práve naopak predloženie
náležitého splnomocnenia daňového zástupcu s predpísanými zákonnými náležitosťami je nevyhnutné
práve v colnom konaní, v ktorom colné úrady rozhodujú o prepustení tovaru do navrhovaného colného
režimu s kódom 4200 s tým, že účelom splnomocnenia udeleného daňovému zástupcovi je totiž
zastupovanie dovozcu, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
tohto zákona, vo veci oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa § 48 ods. 3 zákona číslo 222/2004
Z. z.. Ďalej uviedol, že o oslobodení od dane z pridanej hodnoty v zmysle uvedeného ustanovenia
rozhodujú colné orgány v colnom konaní ( § 12 zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení s § 24 zákona
č. 199/2004 Z. z. - colný zákon) s poukazom na to, že ustanovenia špeciálneho predpisu ( zákon č.
222/2004 Z. z.) sa aplikujú prednostne pred ustanoveniami všeobecnej úpravy (colnými predpismi, ak
upravujú rovnakú otázku). Konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že colné orgány v colnom konaní
posudzujú, či sú splnené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 48 ods. 3
zákona č. 222/2004 Z. z. a v prípade, ak je dovozca zahraničnou osobou, ktorá nie je platiteľom podľa
tohto zákona a dá sa zastupovať daňovým zástupcom na účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty
sú colné orgány povinné skúmať aj splnenie zákonných náležitostí udeleného splnomocnenia t. j. aj
splnenie podmienky, či podpis na udelenom písomnom plnomocenstve je úradne overený v súlade s
§ 69a ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..



Žalovaným nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že sa do postavenia deklaranta nemohla nijak dostať,
keďže nevystupoval v colnom konaní pred colnými orgánmi ani v postavení deklaranta ani v postavení
zástupcu. Žalovaný tvrdil, že v zmysle colných predpisov nie je rozhodujúce, čí tovar predloží na colné
konanie priamo deklarant alebo tak urobí v jeho mene a na jeho účet tretia osoba formou zastúpenia,
s poukazom na čl. 5 ods. 4 Colného kódexu, ktorá právna úprava dokonca umožňuje určiť osobu
deklaranta na základe fikcie, že osoba, ktorá vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez
plnej moci sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet. Ďalej uviedol,
že v predmetnom prípade boli v colnom konaní predložené dve plné moci, a to plnomocenstvo udelené
právnickou osobou R+R sport, s.r.o., žalobcovi ako zástupcovi, ktoré sa neskôr ukázalo ako sfalšované
a platná mandátna zmluva uzatvorenú medzi právnickou osobou SO&VA, s.r.o., ako zástupcom a
žalobcom ako zastúpeným. Poukázal na to, že na základe predmetných dokladov a údajov uvedených
v písomnom colnom vyhlásení colný úrad nemal dôvod pochybovať o tom že právnická osoba SO&VA,
s.r.o. ako priamy zástupca koná v mene deklaranta právnické osoby R+R sport ,s.r.o., a to až do
momentu, keď sa dôkazne preukázalo, že plnomocenstvo na zastupovanie udelené právnickou osobou
R+R, sport, s.r.o., žalobcovi je sfalšované, ktorý moment je rozhodujúci a mení postavenie jednotlivých
zúčastnených osôb. Konštatoval, že colný úrad nemohol ďalej v colnom konaní rozhodovať o prepustení
predmetného tovaru na základe sfalšovaného dokladu, z ktorých dôvodov nie je možné akceptovať údaj
uvedený v ods. 14 písomného colného vyhlásenia, že deklarantom nie právnická osoba R+R sport,
s.r.o., a colný úrad bol povinný po tomto zistení ďalej skúmať, kto je v predmetnom prípade skutočným
deklarantom. Uviedol, že colné vyhlásenie na colnom úrade podala právnická osoba SO&VA, s.r.o.,
ktorá je v zmysle predloženej mandátnej zmluvy priamym zástupcom žalobcu, takže existuje právny
vzťah žalobcu k colnému úradu, s poukazom na to, že žalobca sa do postavenia deklaranta dostal v
zmysle čl. 5 ods. 4 Colného kódexu, keďže poskytol na colné konanie sfalšované plnomocenstvo medzi
ním a právnickou osobou R+R sport, s.r.o..

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie
Colného úradu Trenčín potvrdil. Colný úrad v Trenčíne prvostupňovým rozhodnutím zamietol návrh
na prepustenie predmetného tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh. A preto odvolací
súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s
rozhodnutím colného úradu a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa
vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o zamietnutí návrhu na
prepustenie predmetného tovaru do navrhovaného colného režimu voľný obeh.

Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§
247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo



vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd
teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny
orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či
také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a
vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.).

Podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie
preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší
súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi
závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis
zistil, že Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 40765/2010-1410 zo dňa 27. júla
2011( rozhodnutie napadnuté žalobou ) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov ( správny poriadok ) odvolanie právnické osoby MEGRA, s.r.o., so sídlom
Oravská Jasenica 156, IČO: 36 417 831 - žalobcu, zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného
úradu Trenčín zn. 23235/2010 - 6663 zo dňa 6. októbra 2010 potvrdil.

Colný úrad v Trenčíne uvedeným rozhodnutím podľa čl. 73 ods. 1 nariadenia Rady ( EHS) č. 2913/1992,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len Colný kódex ) po overení údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení, ktoré bolo colným
úradom prijaté dňa 15. novembra 2007 pod evidenčným číslom 0666310705660 návrh právnickej osoby
MEGRA, s.r.o. so sídlom Oravská Jasenica 156, IČO: 36 417 831 - žalobca, zastúpenej právnickou
osobou SO&VA, s.r.o. Kočovská 3, Nové Mesto nad Váhom, DIČ 2020183275 na prepustenie tovaru
- bavlnené tričká množstve 94.464 kusov, osemmiestna podpoložka kombinovanej nomenklatúry 6109
10 00 (ďalej len „PpKN 6109 10 00") s hodnotou 15.700 USD do colného režimu voľný obeh zamietol
a tovar do navrhovaného colného režimu nepripustil, nakoľko z dôvodov uvedených v článku 75 písm.
a/ Colného kódexu (doklady, ktoré musia byť predložené pred prepustením tovaru do navrhovaného
režimu neboli predložené) neboli splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného režimu.

Senát odvolacieho súdu z predloženého spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis
zistil, že medzi účastníkmi konania v preskúmavanej veci skutkový dej nie je v podstate sporný, avšak
medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie skutkových zistení týkajúcich sa postavenia
žalobcu v predmetnom colnom konaní, z ktorých dôvodov senát najvyššieho súdu zameral svoju
pozornosť na danú skutočnosť.



Podľa § 24 ods.1,2,3 zákona č. 199/2004 Z.z. colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je
rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie
Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí iné navrhované
colne schválené určenie alebo použitie.

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do
colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.

Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant
povinní dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.

Podľa § 25 zákona č. 199/2004 Z. z. priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje
oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy. V prípade
nepriameho zastúpenia sa považuje na účely podania colného vyhlásenia za dostatočné, ak sa
oprávnenie konať ako zástupca preukáže predložením prepravných dokladov, ktoré znejú na meno
zastúpenej osoby, alebo iných dokladov vzťahujúcich sa na tovar.

Podľa § 12 zákona č. 222/2004 Z. z. dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie
Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak
tento zákon neustanovuje inak

Podľa § 48 ods.3 zákona č. 222/2004 Z. z. dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho
štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za
podmienky, ak u dovozcu ( § 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu
oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru
dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:
a) svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku alebo osobitné identifikačné číslo pre daň
daňového zástupcu, ktorý zastupuje dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 69a, b)
identifikačné číslo pre daň zákazníka pridelené v inom členskom štáte alebo svoje identifikačné číslo
pre daň pridelené v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, c) dôkaz, že
dovážaný tovar má byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, najmä zmluvu
o preprave tovaru alebo prepravný doklad.

Podľa § 69a ods. 1, 2, 3, 7 zákona č. 222/2004 Z. z. dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je
platiteľom podľa tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať
zastúpiť daňovým zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom
v tuzemsku. Daňový zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo
s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom
Bratislava.

Písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové
zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3
a následného dodania tovaru do iného členského štátu, vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou
osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového
priznania a súhrnného výkazu.

Daňový úrad Bratislava I vydá na žiadosť platiteľa daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie o pridelení
osobitného identifikačného čísla pre daň, pod ktorým daňový zástupca koná v mene zastúpeného
dovozcu. Osvedčenie vydá Daňový úrad Bratislava I najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia
žiadosti. Daňový zástupca pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže konať v mene
viacerých zastúpených dovozcov.

Daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za zastúpeného
dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na základe udeleného plnomocenstva.



Podľa článku 5 bod. 1,2,3,4 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex spoločenstva ( ďalej len Colný kódex) za podmienok ustanovených v článku 64 odsek
2 s výnimkou predpisov prijatých na základe článku 243 odsek 2 písmeno b/, si môže každá osoba
v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality
ustanovené colnými predpismi.

Zastúpenie môže byť: - priame, pri ktorom zástupca koná v mene a v prospech inej osoby, alebo -
nepriame, pri ktorom zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby.

S výnimkou prípadov uvedených v článku 64 odsek 2 písmeno b/ a odseku 3 musí byť zástupca pôsobiaci
v spoločenstva.

Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech inej osoby, uvedie, či ide o zastúpenie priame alebo
nepriame, a preukáže sa plnou mocou. Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby,
alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnej moci, sa považuje za osobu konajúcu
vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet.

Colné orgány môžu požadovať od akejkoľvek osoby, ktorá vyhlasuje, že koná v mene alebo v prospech
inej osoby, aby preukázala svoje plnomocenstvo konať ako zástupca.

Podľa článku 6 bod. 1 Colného kódexu ak osoba požaduje, aby colné orgány vydali rozhodnutie týkajúce
sa uplatňovania colných predpisov, musí im poskytnúť všetky informácie a podklady, ktoré sú potrebné
na vydanie rozhodnutia.

Podľa článku 62 bod. 1, 2 Colného kódexu písomné colné vyhlásenie musí byť podané na tlačive,
ktoré zodpovedá úradnému vzoru stanovenému pre tento účel. Musí byť podpísané a musí obsahovať
všetky náležitosti nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar
navrhovaný v colnom vyhlásení.

K písomnému colnému vyhláseniu musia byť pripojené všetky doklady, ktorých predloženie je
nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v
colnom vyhlásení.

Podľa článku 64 bod 1 Colného kódexu s výnimkou článku 5 môže colné vyhlásenie podať každá osoba,
ktorá môže príslušnému colnému orgánu predložiť predmetný tovar alebo zabezpečiť jeho predloženie
so všetkými dokladmi, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný
režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.

Podľa článku 65 Colného kódexu deklarantovi môže byť na základe jeho žiadosti povolené, aby opravil
jeden alebo viac údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako bolo prijaté colnými orgánmi. Žiadna
oprava colného vyhlásenia sa však nepovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, ako colné
orgány: a) oznámili deklarantovi, že vykonajú prehliadku tovaru; alebo, b) zistili, že uvedené údaje sú
nesprávne; alebo, c) už tovar prepustili.

Podľa článku 68 Colného kódexu colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení:
a) kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im
deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení; b)
prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky.

Podľa článku 71 bod 1 Colného kódexu výsledok overovania colného vyhlásenia je podkladom pre
uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar prepúšťaný.



Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žalovaný
správny orgán v danom prípade postupoval v súlade so zákonom č. 199/2004 Z. z., v spojení s
právnou úpravou Colného kódexu a v spojení so zákonom č. 222/2004 Z. z., vo veci si zadovážil
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol
dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol, námietkami žalobcu sa náležte zaoberal a súčasne
žalovaný skutkové zistenia v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite uviedol a vyhodnotil odkazom na
príslušné ustanovenia právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu je treba považovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo
veci zákonne, keď žalobu zamietol podľa § 250j ods.1 O.s.p..

Zákonodarca v colnom zákone upravuje predmet a rozsah právnej úpravy colného konania, účastníctvo
v konaní, ich postavenie v konaní s určením ich práv a povinností a úlohy orgánov verejnej správy pri
postupe v colnom konaní. V colnom konaní účastníci konania ako aj orgány verejnej správy sú povinní
postupovať súčasne v súlade s právnou úpravou ustanovenou v Colnom kódexe a v súlade so zákonom
č. 222/2004 Z. z..

Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že podanie colného vyhlásenia je právnym úkonom, ktorým
deklarant alebo jeho zástupca prejavuje vôľu navrhnúť tovar do príslušného colného režimu a z
procesného hľadiska sa podaním colného vyhlásenia začína colné konanie, deklarant sa môže v colnom
konaní dať zastúpiť formou priameho alebo nepriameho zastúpenia, za nesprávnosť údajov v colnom
vyhlásení, pravosť priložených dokladov a dodržanie všetkých povinností v súvislosti s prepustením
tovaru do príslušného režimu zodpovedá colnému úradu deklarant alebo jeho zástupca, s poukazom
na to, že celý prísne formalizovaný postup colného konania má za cieľ dosiahnutie hmotnoprávneho
následku, ktorým je prepustenie tovaru do príslušného režimu, aby mal účastník konania následne
voľnú dispozíciu s tovarom podľa colného režimu.

Odvolací súd však nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu, že formálne nedostatky plnomocenstva
nemajú v colnom konaní právny význam, s odkazom na § 69a ods. 5 a 6 zákona o DPH, ako aj poukazom
na skutkové zistenia v danej veci, že žiaden colný orgán ani súd nemôže vysloviť záver, že akýkoľvek
odsek colného vyhlásenia nebude akceptovať a takýmto spôsobom bez opory v právnom predpise určiť
postavenie účastníka konania celkom inej osobe, nevystupujúcej v colnom konaní, ani ako deklarant
ani ako zástupca.

Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že žalobca ako zástupca deklaranta so spoločnosťou R
+R sport, s.r.o. Brno ako deklarant uzatvorili dňa 31.10.2007 zmluvu o obstaraní záležitosti č. BA/143/07
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo obstaranie zmluvných záležitostí,
ktoré mal vykonať zástupca deklaranta pre deklaranta, v ktorej zmluve okrem ďalšieho si zmluvné strany
dohodli zastupovanie deklaranta v colnom konaní podľa čl.5 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92- Colný
kódex ( bod.I zmluvy).

Následne písomným plnomocenstvom z 5. novembra 2007 obchodná spoločnosť R+R sport, s.r.o.
Brno, ako splnomocniteľ splnomocnila spoločnosť MEGRA, s.r.o. Oravská Jasenica 156 - žalobcu, na
podanie daňového priznania a súhrnného výkazu podľa príslušných ustanovení zákona, splnomocniteľ
v zmysle § 69a ods.2 zákona vyhlásil že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo
veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods.3 zákona a následného dodania tovaru do iného
členského štátu, splnomocniteľ tiež vyhlásil, že je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení; splnomocniteľ dáva plnú moc na podávanie
a preberanie colných dokladov pre colné konanie s možnosťou poveriť týmto úkonom tretiu osobu.

Žalobca, ako mandant, uzatvoril dňa 25. septembra 2007 s obchodnou spoločnosťou SO&VA, s.r.o.
Nové Mesto nad Váhom, ako mandatárom, mandátnu zmluvu, predmet ktorej bol špecifikovaný v čl. I.
zmluvy tak, že mandatár sa zaväzuje zariadiť v mene mandanta a na jeho účet zastupovanie v colnom
konaní v zmysle článku 5 ods. 2 Colného kódexu spoločenstva číslo 2913/1992 Nariadenia rady EHS
- t.j. priame zastupovanie.



Dňa 15. novembra 2007 na Colnom úrade v Trenčíne, pobočka Nové Mesto nad Váhom bolo podané
písomné colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie predmetného tovaru do colného režimu voľný
obeh, v ktorom ako deklarant bola uvedená právnická osoba R+R sport, s.r.o. a písomné colné
vyhlásenie predložila spoločnosť SO&VA, s.r.o. ako zástupca.

Z uvedených skutkových zistení nesporne vyplýva, že právnická osoba SO&VA, s.r.o. predkladala
písomné colné vyhlásenie za deklaranta R+R sport, s. r.o. na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej
so žalobcom, ktorý bol zmluvou o obstaraní záležitosti a písomným splnomocnením uzatvorenými so
spoločnosťou R+R sport, s.r.o., touto spoločnosťou poverený na jej zastupovanie v colnom konaní. Za
predpokladu platných dokladov preukazujúcich zastupovanie v colnom konaní, by spoločnosť SO&VA,
s.r.o. vystupovala v colnom konaní ako priamy zástupca deklaranta R+R sport, s.r.o., Brno. Vzhľadom
k tomu však, že v colnom konaní colný úrad mal preukázané, že plnomocenstvo zo dňa 5. novembra
2007 ( ktorým spoločnosť R+R sport, s.r.o. splnomocnila žalobcu) bolo sfalšované, v súlade s čl. 5 Colné
kódexu prešlo postavenie deklaranta v predmetnom colnom konaní na žalobcu.

Vzhľadom k uvedenému, tvrdenie žalobcu, že formálne nedostatky plnomocenstva nemajú v colnom
konaní právny význam, s odkazom na § 69a ods. 5 a 6 zákona o DPH, ako aj poukazom na skutkové
zistenia v danej veci, že žiaden colný orgán ani súd nemôže vysloviť záver, že akýkoľvek odsek colného
vyhlásenia nebude akceptovať a takýmto spôsobom bez opory v právnom predpise určiť postavenie
účastníka konania celkom inej osobe, nevystupujúcej v colnom konaní, ani ako deklarant ani ako
zástupca, senát odvolacieho súdu považoval za účelový výklad právnej úpravy ustanovenej v colnom
zákone v spojení s úpravou v Colnom kódexe, ako aj v zákone č.222/2004 Z. z., stotožniac sa v celom
rozsahu s právnym záverom súdu prvého stupňa.

Zo zákonnej úpravy vyplýva, že colný úrad je oprávnený kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu
priložené, s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení ( čl. 68 Colného kódexu) a výsledok overovania
colného vyhlásenia je podkladom pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je
tovar prepúšťaný (článku 71 bod 1 Colného kódexu ). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že colný
úrad v rámci overovania predložených colných vyhlásení je oprávnený overovať všetky jeho formálne
náležitosti a teda aj týkajúce sa postavenia deklaranta a jeho zástupcu a pri zistení ich nesprávnosti, z
týchto zistení vyvodiť záver, v zmysle ktorého posudzuje postavenie deklaranta v colnom konaní resp.
jeho zástupcu.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia odvolací súd v danej veci
dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval a rozhodol v súlade s čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania
aplikoval správne ustanovenia colného zákona v spojení so zákonom o DPH a v spojení s ustanoveniami
Colného kódexu, ktorých výklad urobil súladne s ústavou a jej v medzami v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky.

Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie sa taktiež stotožnil s právnym záverom krajského súdu, že
žaloba nebola podaná dôvodne, keďže žalovaný postupoval v preskúmavanej veci a rozhodol v súlade
so zákonom, svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k
vykonanému dokazovaniu a postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné
hmotnoprávne a procesné ustanovenia právnych predpisov a v rámci žalobou napadnutého odvolacieho
správneho konania riadne sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Odvolací súd
taktiež odôvodnenie prvostupňového súdu považoval za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto
rozhodnutí žiadny rozpor so zákonom.

Odvolací súd v preskúmavacom konaní nezistil ani takú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť
rozhodnutia.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a
právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c
ods.1, veta prvá O.s.p. potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia (§
219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v
spojení s ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto
konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.