{"guid": "406973c1-cd8c-477c-b4d7-4e9fa28c563a:4626394b-39eb-4ed6-ae4d-3d0113bfef03", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5011200132.1", "spisova_znacka": "8Sžf/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/24/2012 z 23. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. 8Sžf/24/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5011200132.1", "identifikacne_cislo": "5011200132", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2013-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1996/180", "nazov": "zákon č. 180/1996 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky Colný zákon", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/180", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/180/#paragraf-226", "nazov": "§ 226 zákona č. 180/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/180/#paragraf-226", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1996/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/1996/180/#paragraf-225.odsek-3", "nazov": "§ 225 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/180/#paragraf-225.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1996/paragraf-225"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1996/180#paragraf-226", "/SK/ZZ/1996/180#paragraf-225"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4626394b-39eb-4ed6-ae4d-3d0113bfef03", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5011200132.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011200132.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5011200132.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/24/2012\n5011200132\n23. 05. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:5011200132.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: NDŽ, s.r.o., so\nsídlom v Žiline, Košická 2, IČO: 31 581 773, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Q.B.F. VYRVA, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Mierová 48/B, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Mierová 23, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 4688/2010-1410 zo dňa 5. januára 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 20S/9/2011-59 zo dňa 13. marca 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/9/2011-59 zo dňa 13.\nmarca 2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozhodnutie\nžalovaného č. 4688/2010-1410 zo dňa 5. januára 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUvedeným rozhodnutím Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako právny predchodca žalovaného\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 39732/2009-6035, 12/2007splDPH,CLO zo dňa 2. decembra 2009, ktorým bol žalobcovi ako povinnému dlžníkovi vymeraný podľa\n§ 226 v spojení s § 225 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z. z., Colného zákona, úrok zo sumy cla platenej v\nsplátkach vo výške 140% základnej úrokovej sadzby NBS v sume 2 889 200 Sk (95 903,87 €) zo sumy\ncla, ktorú oznámil povinnému dlžníkovi - žalobcovi, rozhodnutím č. j. 16-6021/98 zo dňa 8. januára 1998\na na základe rozhodnutia č. 4563/2467-1/98 zo dňa 26. januára 1999, ktorým Colný úrad Žilina povolil\nžalobcovi zaplatenie sumy cla vo výške 5 282 499 Sk v splátkach. O trovách konania rozhodol krajský\nsúd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podstatnou skutočnosťou pre posúdenie veci bolo, či\nsprávny orgán má právomoc zaviazať dlžníka na zaplatenie úroku vo výške 140% diskontnej sadzby\nNBS v prípade, ak na žiadosť dlžníka colný orgán povolil zaplatenie sumy cla v splátkach v zmysle\n§ 226 zákona č. 180/1996 Z. z. Poukázal na to, že zo správneho spisu vyplynulo, že žalobcovi\nboli právoplatným rozhodnutím povolené splátky v zmysle § 226 zákona č. 180/1996 Z. z. Citujúc\nustanovenia § 223 ods. 1, § 225 ods. 3, § 226 ods. 1, 2 a § 276a zákona č. 180/1996 Z. z. krajský súd\nkonštatoval, že žalobná námietka spočívajúca v namietaní aplikácie § 225 ods. 3 zákona č. 180/1996\nZ. z. na inštitút povolenia splátok zakotvených v § 226 citovaného zákona je v plnom rozsahu dôvodná.\nVyslovil právny názor, že inštitúty odkladu platenia sumy cla (§ 224 a 225 zákona č. 180/1996 Z. z.) a\nzaplatenie sumy cla v splátkach (§ 226 a 227 citovaného zákona) sú rozdielnymi právnymi inštitútmi, čo\nsa odráža aj v normatívnom texte zákona, keď v § 223 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z. z. zákonodarca pod\npísm. a/ osobitne uviedol inštitút odkladu platenia sumy cla a pod písm. v/ osobitne inštitút zaplatenia\n\nsumy cla v splátkach. Poukázal na to, že hypotézy právnych noriem, ktoré tieto inštitúty zakotvoval\nzákona č. 180/1996 Z. z., boli pri každom z nich rozdielne; pri inštitúte odkladu platenia sumy cla bola\ndaná možnosť správnemu orgánu ukladať povinnosť na zaplatenie úroku z odloženej sumy cla vo výške\n140% diskontnej sadzby NBS (§ 225 ods. 3 citovaného zákona), takúto možnosť správny orgán pri\npovolení splátok nemal, keďže takáto povinnosť dlžníka sa v hypotézach § 226 a § 227 citovaného\nzákona nenachádza. Konštatoval, že ust. § 226 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z. uvádza, že povolenie\nzaplatiť sumu cla v splátkach môže colný orgán viazať na podmienky. Nestotožnil sa s výkladom termínu\npodmienka správnymi orgánmi, ktoré chápali tieto podmienky ako zaplatenie úroku z odloženej sumy\nv zmysle § 225 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z. z. Podľa názoru krajského súdu podmienkou nemôže\nbyť stanovenie povinnosti platenia úrokov. Mal za to, že podmienky v zmysle § 226 ods. 2 citovaného\nzákona sa majú vzťahovať na rozhodnutie o povolení o zaplatení cla v splátkach, pričom typickou\npodmienkou sa rozumie podmienka splatnosti celej sumy v prípade, ak nebude dodržaný splátkový\nkalendár a nastane omeškanie čo i len s jednou splátkou. Zdôraznil, že v prípade splnenia podmienky\nnedôjde ku konštituovaniu novej povinnosti, ale len k obnoveniu pôvodného stavu, a teda podmienka\nnemôže novo konštituovať povinnosť, ktorá nevyplýva priamo z dikcie zákonného ustanovenia § 226,\nktorou povinnosťou nepochybne je i platenie úroku pri splátkach, keďže zákon takýto titul na platenie\nneupravuje. Uviedol, že v tejto súvislosti nie je možné ani analogicky použiť § 225 ods. 3 zákona č.\n180/1996 Z. z., pretože tam zakotvený inštitút úroku s odloženej sumy sa vzťahuje len na odloženú\nsumu, ako to vyplýva aj z jeho názvu, pričom použitie analógie legis pri ukladaní povinnosti správnym\norgánom v správnom poriadku nie je prípustné, čo vyplýva aj z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého\nkaždý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby vykonal niečo, čo zákon\nneukladá. Krajský súd uzavrel, že v preskúmavanom prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový správny\norgán nemal právomoc na uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť úrok zo sumy splátok, pretože takáto\npovinnosť žalobcovi zo zákona nevyplýva, a keďže žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil takéto\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, je aj jeho rozhodnutie nezákonné, a bolo potrebné\nho zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalšie\nžalobné námietky považoval krajský súd za nedôvodné uvádzajúc, že ide o námietky súvisiace s\npredchádzajúcimi konaniami, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou. Výrok o náhrade trov konania\nodôvodnil krajský súd poukazom na § 250k ods. 1 vetu prvú OSP a contrario v spojení s § 246c ods. 1\nvetou prvou OSP a § 151 ods. 1 OSP konštatujúc, že žalobca bol v konaní úspešný, preto mal právo\nna náhradu trov konania, avšak nepodal návrh na náhradu trov konania, teda náhradu trov si neuplatnil,\na preto mu súd ich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a\nvec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že inštitút odkladu platenia sumy cla a\ninštitút povolenia splátok sú v rámci štruktúry zákona č. 180/1996 Z. z. upravené v jednom oddiele,\ni keď každý je upravený v samostatnom paragrafe, avšak vzájomnú súvislosť ustanovení v oddiele\nzákona č. 180/1996 Z. z. upravujúcom odklad platenia sumy cla a povolenie splátok potvrdzuje tiež § 227\ntohto zákona, ktoré patrí do tohto oddielu, aj keď je uvedený pod paragrafom označeným ,,povolenie\nsplátok“. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že § 227 zákona č. 180/1996 Z. z. sa vzťahuje nielen\nna povolenie splátok, ale aj na prípady odkladu platenia sumy cla; v oboch prípadoch sa jedná o\nfakultatívny inštitút, ktorého aplikáciou sa dosiahne pre dlžníka určité uľahčenie platby. Žalovaný sa\nnestotožnil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého podmienkou nemôže byť stanovenie\npovinnosti platenia úrokov, keďže ust. § 226 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z. nevylučuje žiadnu\npodmienku a v žiadnom prípade z neho nevyplýva, že podmienkou pre povolenie splátok môže byť len\nokamžitá splatnosť colného dlhu v prípade, že dlžník určené splátky riadne nesplní. Inštitút vymerania\núroku z odloženej sumy cla je legálnou podmienkou pre povolenie odkladu platenia sumy cla a túto\npodmienku možno považovať za zákonnú aj pre inštitút povolenia splátok, aj keď v štruktúre príslušného\noddielu zákona č. 180/1996 Z. z. nasleduje až po inštitúte odkladu platenia sumy cla, je súčasťou\njedného a spoločne posudzovaného oddielu príslušného právneho predpisu. Podľa názoru žalovaného\nustanovenie § 226 zákona č. 180/1996 Z. z. predstavuje špecifickú úpravu odkladu platenia sumy cla\nformou povolenia splátok s presným určením doby, na ktorú je zaplatenie konkrétnej sumy - časti celkovej\nsumy cla odložené. Zdôraznil, že podmienkou určenou colným úradom účastníkovi konania v zmysle\n§ 226 ods. 2 zákona č. 180/1996 Z. z. bolo zaplatenie úroku zo sumy platenej v splátkach na základe\nrozhodnutia colného úradu č. 4563/2467-1/98 zo dňa 26. januára 1999, proti ktorému bolo prípustné\nodvolanie, ktoré však žalobca nepodal, a preto žalovaný má za to, že s predmetným rozhodnutím i v ňom\n\nobsiahnutou podmienkou súhlasil, avšak v súčasnosti, keď je povinný plniť svoje záväzky voči štátu,\nspochybňuje oprávnenie colného úradu uložiť takúto podmienku a predmetný úrok vymerať. Žalovaný\nuviedol, že povolenie zaplatenia sumy cla v splátkach umožňuje účastníkovi konania zaplatiť dlžnú sumu\ncla postupne, s rôznou dobou odkladu platenia vo vzťahu k jednotlivým splátkam, a tak má charakter\npovolenia odkladu platenia sumy cla. Poukázal na to, že colný úrad v súlade s § 226 ods. 2 zákona č.\n180/1996 Z. z. vo výroku rozhodnutia č. 4563/2467-1/98 zo dňa 26. januára 1999 o povolení zaplatenia\nsumy cla v splátkach uviedol povinnosť účastníka zaplatiť úrok vo výške 140% diskontnej sadzby NBS\nplatnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka, toto určenie úroku zo sumy cla platenej splátkach podľa §\n226 citovaného zákona, tiež korešponduje s ust. § 225 ods. 3 citovaného zákona, a preskúmavaným\nrozhodnutím colný úrad vymeral žalobcovi úrok zo sumy cla platenej v splátkach tak, že zohľadnil\ndobu odkladu zaplatenia jednotlivých súm (splátok cla), ktoré boli uhrádzané postupne, pričom uvedené\nzodpovedá spôsobu určenia výšky úroku zo sumy cla v prípade, ak bol povolený odklad jeho zaplatenia\nv zmysle § 224 a nasl. zákona č. 180/1996 Z. z. a líši sa od nej len tým, že pri povolených splátkach je\npotrebné zohľadňovať dobu odkladu zaplatenia vo vzťahu k jednotlivým splátkam.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 vetou prvou OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1vetou prvou OSP),\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalovaného nie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, u ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPredmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie Colného úradu v Žiline zo dňa 2. decembra\n2009. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie colného úradu č. 16-6021/98 zo dňa 8. januára\n1998, ktorým bol žalobcovi oznámený colný dlh v celkovej výške 175 346,84 €, ktorý vznikol nedodaním\ntovaru prepravovaného v colnom režime tranzit colnému úradu určenia. Rozhodnutím colného úradu zn.\n182/70-198 zo dňa 14. apríla 1998 bol žalobcovi povolený odklad platenia vymeranej sumy cla do dňa 30.\nseptembra 1998 a následne rozhodnutím zn. 3457/1630-1/98 zo dňa 29. septembra 1998 odklad platby\naž do 31. decembra 1998, na základe žiadosti žalobcu zo dňa 16. decembra 1998 Colný úrad Žilina\npovolil žalobcovi zaplatenie vymeranej sumy cla v splátkach rozhodnutím zn. 4563/2467-1/98 zo dňa\n26. januára 1999, ktoré obsahovalo presný splátkový kalendár z uvedením čiastkových súm a dátumov\nich splatnosti, a zároveň týmto rozhodnutím bola žalobcovi oznámená povinnosti zaplatiť úrok z dlžnej\nsume vo výške 140% diskontnej sadzby NBS splatnej v prvý deň kalendárneho štvrťroku v zmysle §\n225 ods. 3 zákona č. 180/1996 Z. z.\nPredmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolací\nsúd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z pohľadu, či správne právne\nposúdil jeho nezákonnosť.\nAni podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci nepostupoval v intenciách na\nvec sa vzťahujúcej právnej normy, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z., Colného\nzákona, v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, a jeho rozhodnutie nemožno považovať za\nsúladné so zákonom, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa rozhodol v danej veci po právnej i vecnej\n\nstránke právne správne, keď preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s\nprihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP konštatuje,\nže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov\nznáme fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu.\nS ohľadom na to, odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli\novplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2\nOSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP potvrdil stotožniac sa s právnym posúdením a dôvodmi\nkrajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a dôvodmi podanej žaloby.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP\na s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP. Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal z dôvodu, že ich náhradu neuplatnil. Neúspešnému žalovanému ich náhrada neprináleží.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Colné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov\nprešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, odvolací súd\npodľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne\nuvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}