{"guid": "08334d7f-98af-4e45-b9e9-6ecb69422540:88edace0-abb5-4d37-8b27-acbe55cf6001", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5010200688.1", "spisova_znacka": "8Sžo/20/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/20/2012 z 23. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. 8Sžo/20/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5010200688.1", "identifikacne_cislo": "5010200688", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2013-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/178", "nazov": "predpis č. 178/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/178", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/178-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/178/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 178/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/178/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/178-1998/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/178#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88edace0-abb5-4d37-8b27-acbe55cf6001", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5010200688.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5010200688.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5010200688.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/20/2012\n5010200688\n23. 05. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:5010200688.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci navrhovateľky :\nobchodnej spoločnosti DAJAN, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Belá 939, Terchová,\nIČO : 30 222 869, zastúpenej Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Veľká okružná 39, Žilina,\nproti odporkyni : Obec Terchová, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 96, Terchová, zastúpenej JUDr. Petrom\nRybárom, advokátom, so sídlom A. Kmeťa 11, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne č. j. 2009/387/1 zo dňa 16. septembra 2011, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline č. k. 22Sp/41/2011-41 zo dňa 16. marca 2012 a o odvolaní navrhovateľky proti uvedenému\nrozsudku v časti výroku o trovách konania, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/41/2011-41 zo dňa 16.\nmarca 2012, p o t v r d z u j e .\nOdporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 161,75\n€, na účet jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ za použitia § 250q\nods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.\") rozhodnutie odporkyne\nšpecifikované v záhlaví tohto rozsudku a vec jej vrátil na ďalšie konanie a zároveň uložil odporkyni\npovinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky vo\nvýške 261,82 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa nariadila\nv zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb\nna trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 178/1998 Z. z.\") navrhovateľke\nodstránenie zariadenia - predajného stánku umiestneného na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - orná\npôda o výmere 156 051 m2 v kat. území H., a to ihneď po prevzatí tohto rozhodnutia, dôvodiac, že\nnavrhovateľka umiestnením predmetného zariadenia porušila § 3 ods. 1 zákona č. 178/1998 Z. z.,\nnakoľko nepožiadala o povolenie na zriadenie trhového miesta a na predaj a poskytovanie služieb na\ntrhovom mieste, pričom umiestnenie tohto stánku v extraviláne obce odporuje aj § 9 ods. 2 citovaného\nzákona, ktoré ambulantný predaj pri cestách a diaľniciach mimo obce zakazuje, porušila aj § 10 ods. 1\ncitovaného zákona, a zriadenie trhového miesta je v rozpore aj s § 5 ods. 1 a 2 Všeobecne záväzného\nnariadenia č. 4/1999 o podmienkach podnikania na území obce Terchová (ďalej len „VZN č. 4/1999\").\nKrajský súd zdôraznil, že predpokladom na to, aby orgán verejnej správy mohol uložiť subjektu povinnosť\nje jej uloženie na základe účinnej všeobecne záväznej právnej normy, čo vyplýva z článku 2 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky. Vyslovil názor, že v preskúmavanom rozhodnutí správny orgán aplikujúc\n\nzákon č. 178/1998 Z. z. nemal právomoc na uloženie povinnosti navrhovateľke odstrániť zariadenie predajný stánok, pretože takáto povinnosť z aplikovaného zákona č. 178/1998 Z. z. v čase účinnom\nku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nevyplýva poukazujúc na to, že obec môže uložiť len také\ndruhy sankcií, ktoré vyplývajú z citovaného zákona, konkrétne z jeho ustanovenia § 12, ktoré uvádza\nlen dva druhy sankcií: 1. uloženie pokuty do 500 000 Sk (§ 12 ods. 2) a 2. zakázanie predaja výrobkov\na poskytovania služieb na trhových miestach (§ 12 ods. 4). Bol toho názoru, že ak obec podľa zákona\nč. 178/1998 Z. z. uložila iný druh sankcie - odstránenie predajného stánku, jej rozhodnutie založilo\npovinnosť, ktorá nevyplýva zo zákonného predpisu, a preto takéto rozhodnutie je nezákonné, na základe\nčoho považoval odvolací dôvod navrhovateľky za dôvodný, preto bolo podľa jeho názoru potrebné zrušiť\npreskúmavané rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Na margo aplikácie ustanovenia § 9 ods.\n2 citovaného zákona uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia ako hmotnoprávneho podkladu\npre nariadenie odstránenia predajného stánku krajský súd uviedol, že toto zákonné ustanovenie\nnezakotvuje možnosť orgánu dozoru uložiť sankciu tak, ako bola uložená v napadnutom rozhodnutí, t.\nj. odstránenie predajného stánku, nakoľko toto ustanovenie len zakazuje ambulantný predaj pri cestách\na diaľniciach mimo obce. Poukázal na to, že sankcia vo vzťahu k porušeniu tohto ustanovenia je\nuvedená v § 12 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého ak fyzická alebo právnická osoba porušila\nzákaz v ustanovení § 9 ods. 2, orgán dozoru im môže uložiť pokutu, t. j. nie odstránenie zariadenia. K\nďalšej námietke navrhovateľky krajský súd uviedol, že skutočnosť, že v odôvodnení preskúmavaného\nrozhodnutia odporkyne bolo uvedené neexistujúce VZN č. 4/1998, nezakladá nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, ktoré bolo vydané podľa zákona č. 178/1998 Z. z., a preto táto skutočnosť nemá vplyv na\nsamotnú právnu kvalifikáciu uvedenú vo výroku rozhodnutia. Za nedôvodnú v celom rozsahu považoval\nkrajský súd námietku nedostatku kompetencie obce pri prenesenom výkone štátnej správy vo veciach\nciest a diaľnic, keďže právomoc obce posudzovať ambulantný predaj pri cestách a diaľniciach je\ndaná zákonom č. 178/1998 Z. z., a nie podľa cestného zákona, ako to uviedla navrhovateľka. K\nnámietke navrhovateľky ohľadne nemožnosti odstránenia zariadenia, keďže k jeho odstráneniu už\nfakticky došlo dňa 25. júla 2009, krajský súd uviedol, že ak v konkrétnom správnom konaní ešte nebolo\nvydané konečné rozhodnutie, konanie musí byť ukončené vydaním rozhodnutia, a faktický výkon určitej\nčinnosti nemá na to žiaden vplyv. Ako nedôvodné vyhodnotil navrhovateľkine námietky na nedostatočne\nzistený skutkový stav považujúc ich za nekonkrétne, avšak za dôvodnú považoval námietku nedostatku\ndôvodov preskúmavaného rozhodnutia, keďže v odôvodnení rozhodnutia odporkyne nie je uvedené,\nktoré dôkazy boli vykonané a ako ich správny orgán vyhodnotil, preto bolo rozhodnutie odporkyne\nzrušené aj podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd poukazom\nna ustanovenie § 250k ods. 1 prvú vetu O.s.p. vychádzajúc zo zásady úspechu navrhovateľky v\nkonaní, preto priznal navrhovateľke trovy konania v celkovej sume 261,82 € pozostávajúce z tarifnej\nodmeny za dva úkony právnej služby po 247 € (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady\ns klientom a písomné podanie opravného prostriedku na súd podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len „vyhláška\") s paušálnou náhradou nákladov\nna miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v celkovej\nvýške 14,82 €. Krajský súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky požadovanú 20% daň z\npridanej hodnoty (ďalej len „DPH\") z tarifnej odmeny a z paušálnej náhrady, nakoľko právny zástupca\nnavrhovateľky nepreukázal, že by bol registrovaný ako platiteľ DPH u príslušného správcu dane, ktoré\ndôkazné bremeno spočíva na ňom, pokiaľ žiada DPH priznať, a je v jeho záujme, aby súdu takúto\nskutočnosť preukázal.\nProti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, a to v celom jeho rozsahu, a\nnavrhovateľka v časti výroku rozsudku o trovách konania.\nOdporkyňa vo svojom odvolaní namietala, že nebol daný krajským súdom aplikovaný dôvod zrušenia\njej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. pre nepreskúmateľnosť, nakoľko vykonala\nvšetky objektívne možné a pre svoje rozhodnutie potrebné dôkazy a tieto vo svojom rozhodnutí aj\nriadne označila a zrozumiteľne uviedla. K ďalšiemu zrušujúcemu dôvodu podľa ustanovenia § 250j\nods. 2 písm. a/ O.s.p. a k právnemu záveru krajského súdu o nedostatku právomoci na uloženie\npovinnosti navrhovateľke odstrániť predmetný predajný stánok, odporkyňa namietala, že výpočet\nsankcií ustanovených v zákona č. 178/1998 Z. z. nie je taxatívny a obec v záujme rešpektovania\npovinností ustanovených predmetným zákonom ako aj inými všeobecne záväznými právnymi predpismi\nje oprávnená nariadiť rozhodnutím aj povinnosť odstrániť predajný stánok, umiestnený na zákonom\nzakázanom mieste, na ktorom boli bez povolenia ambulantne predávané výrobky. Odporkyňa v tejto\n\nsúvislosti poukázala aj na ustanovenie § 5 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého obec môže uložiť,\naby bol obnovený predošlý stav, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Mala preto za to,\nže uložením vo výroku preskúmavaného rozhodnutia špecifikovanej povinnosti prikázala navrhovateľke\nobnoviť predošlý fakticky existujúci pokojný stav, a to odstránením predajného stánku. Navrhla, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil\ntak, že rozhodnutie správneho orgánu potvrdí a prizná odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo\nvýške 262,26 €.\nNavrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla napadnutý rozsudok v časti, v\nktorej prvostupňový súd zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie, potvrdiť ako\nvecne správny. Zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za tento úkon v sume 127,16 € +\n20 % DPH s paušálnou náhradou nákladov 7,63 € + 20 % DPH.\nNavrhovateľka vo svojom odvolaní proti výroku rozsudku o trovách konania namietala nepriznanie 20\n% DPH z tarifnej odmeny a z paušálnej náhrady jej právnemu zástupcovi poukazujúc na ustanovenie §\n121 O.s.p., nakoľko informácia, že jej právny zástupca je platcom DPH, je všeobecne známa a každému\ndostupná na internetovej stránke Daňového riaditeľstvo Slovenskej republiky, kde je vedený v zozname\ndaňových subjektov registrovaných pre DPH, a táto skutočnosť je známa prvostupňovému súdu z jeho\núradnej činnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 22Sp/45/2010\nzo dňa 3. decembra 2010 vydaný v konaní pred tou istou samosudkyňou, v ktorom právny zástupca\nnavrhovateľky zastupoval navrhovateľa a predložil osvedčenie o registrácii pre DPH. Navrhovateľka\npreto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil\nv časti výroku o trovách konania tak, že odporkyni uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov\nprvostupňového konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky vo výške 314,18 € (t .j. vrátane\nDPH), a uložil jej povinnosť zaplatiť aj náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov\nprávneho zastúpenia vo výške 161,75 €, (jeden úkon právnej služby - odvolanie v sume 127,16 € + 20 %\nDPH s paušálnou náhradou nákladov 7,63 € + 20 % DPH) k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka k odvolaniu pripojila kópiu osvedčenia o registrácii\nO.. F. G. pre DPH.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nO.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolania odporkyne a ani navrhovateľky nie\nsú dôvodné.\nV prvom rade považoval odvolací súd za potrebné predostrieť, že krajský súd konajúc o opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu obce (§ 27 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č, 369/1990 Zb. o\nobecnom zriadení v znení neskorších predpisov) postupoval podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku - § 250l a nasledujúce.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy môžu byť dotknuté.\nSprávne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďže súd nie je oprávnený rozhodnúť\nvo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania\nsprávneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.).\nKonanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu je konaním o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p., a nie je pokračovaním administratívneho\nkonania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia\nsprávneho orgánu. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne\nhodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore\nso zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu (§ 34\nods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Správny súd pri preskúmavaní\n\nzákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval\nna predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.\nV predmetnej veci správny orgán, Obec Terchová, pri výkone samosprávy rozhodnutím č. j. 2009/387/1\nzo dňa 16. septembra 2011, nariadila v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 178/1998 Z. z. navrhovateľke\nodstránenie zariadenia - predajného stánku umiestneného na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - orná\npôda o výmere 156051 m2 v kat. území H., a to ihneď po prevzatí tohto rozhodnutia.\nPredmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie, a preto odvolací\nsúd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne najmä z pohľadu, či správne právne\nposúdil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.\nAni podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci nepostupoval v intenciách na\nvec sa vzťahujúcej právnej normy, zákona č, 178/1998 Z. z., a jeho rozhodnutie nemožno považovať\nza súladné so zákonom, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa rozhodol v danej veci právne správne,\nkeď preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušil z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci a aj z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov,.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov odporkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s\nprihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. konštatuje,\nže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov\nznáme fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej v texte len „ústava\"), podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústava v citovanom článku používa\ntermín „štátne orgány\", ktorý pri doslovnom výklade poskytuje orgánom územnej samosprávy príležitosť\nna únik spod viazanosti touto normou, avšak pri výklade a uplatnení tohto článku je opodstatnené\nuprednostnenie extenzívneho výkladu pred doslovným výkladom. Orgány územnej samosprávy majú\nznaky orgánov verejnej moci, boli zriadené preto, aby pôsobili v spoločnosti ako orgány verejnej moci.\nÚprave čl. 2 ods. 2 ústavy preto podliehajú nielen štátne orgány, ale všetky orgány verejnej moci, ktoré\nSlovenská republika na svojom území zriadila a poverila vykonávaním verejnej moci.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 5. februára 1998, sp. zn. I. ÚS 3/98, k interpretácii čl 2\nods. 2 ústavy uviedol : „Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej\nmoci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a\nzákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V\ndôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že\nk uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu\nmá buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať\nlen to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje.\"\n„V dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie\na právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah\nzákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu\nje stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy.\nTen orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného\nrozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto\nkonanie príslušný právny predpis neupravuje.\"\n\nVyššie uvedený ústavný príkaz a vyslovený názor ústavného súdu odporkyňa v prejednávanom prípade\nnerešpektovala a rozšírila svoju zákonom stanovenú právomoc, čo je neprípustné.\nS ohľadom na to, odvolanie odporkyne neobsahuje žiadne nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli\novplyvniť správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nodvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. s použitím § 250l ods. 1 O.s.p. potvrdil stotožniac sa s právnym\nposúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tiež rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a\ndôvodmi podaného opravného prostriedku navrhovateľky.\nOdvolanie navrhovateľky proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania nepovažoval odvolací\nsúd za dôvodné, nakoľko skutočnosť, či je advokát platiteľom dane, je potrebné osvedčiť, a nie je\nskutočnosťou podľa § 121 O.s.p.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\na aj § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 161,75 €,\n(jeden úkon právnej služby - odvolanie v sume 127,16 € + 20 % DPH s paušálnou náhradou nákladov\n7,63 € + 20 % DPH).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22Sp/41/2011", "guid": "3e7ec1b9-a013-4a1c-b500-9ec596979e10:9036b2a3-2f8b-466d-be14-37067fa2c20e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}