{"guid": "eef00cb0-ee3d-47d2-b87f-98d1696ab4de:f293c17f-687d-4a95-845d-ce8df92582c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5010200037.3", "spisova_znacka": "8Sžf/72/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/72/2012 z 23. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. októbra 2013, sp. zn. 8Sžf/72/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5010200037.3", "identifikacne_cislo": "5010200037", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-8", "nazov": "§ 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-63.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f293c17f-687d-4a95-845d-ce8df92582c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5010200037.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5010200037.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5010200037.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/72/2012\n5010200037\n23. 10. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:5010200037.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a zo sudcov JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobkyne (úpadcu)\nTatra nábytkáreň Martin, a. s. v konkurze, so sídlom Bernolákova 6, Martin, IČO: 31 623 28, zastúpeného\nJUDr. Vladimírom Herichom, správca konkurznej podstaty, so sídlom Dončova 13, Ružomberok,\nproti žalovanému Daňovému úradu v Žiline, so sídlom J. Kráľa 2, Žilina, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu č. 666/231/87609/09/Sop, z 10. novembra 2009, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/5/2010-75 z 2. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/5/2010-75 z 2. októbra\n2012, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu z 1. januára 2010 proti rozhodnutiu žalovaného\nč. 666/231/87609/09/Sop z 10. novembra 2009. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný nevyhovel\nreklamácii žalobkyne proti postupu správcu dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii\nnadmerného odpočtu č. 666/231/82570/09/Sop z 15. októbra 2009, ktorým správca dane oznámil\nžalobkyni, že v zmysle § 63 ods. 8. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“\nalebo „zákon o správe daní“) vykoná kompenzáciu (k 25. októbru 2009) časti nadmerného odpočtu vo\nvýške 598,89 eura za zdaňovacie obdobie júl 2009 na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej\nčinnosti za rok 2008, ktorý nebol žalobkyňou zaplatený v lehote splatnosti. V napadnutom rozhodnutí\nsprávca dane s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 1 a 2 zákona o správe daní argumentoval, že\npri dani z príjmov zo závislej činnosti možno hovoriť o daňovej povinnosti za rok 2008, až odo dňa\nvykonania ročného zúčtovania na daň, najneskoršie však od 1. apríla roka nasledujúceho, po uplynutí\nzdaňovacieho obdobia. Do tohto termínu sa hovorí len o preddavkoch na daň, ako to podporne vyplýva\nzo znenia § 35b ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu začatia\nreštrukturalizácie (6. marca 2009) nezaplatené preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok\n2008 nenapĺňali podmienku daňovej pohľadávky podľa § 95 ods. 1 zákona o správe daní, a preto ich\nsprávca dane nemohol uplatniť formou prihlášky.\nKrajský súd tak rozhodol po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok z 8. marca 2011, č. k. 20S/5/2010-50,\nktorým napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie, bol v dôsledku odvolania žalovaného zrušený uznesením Najvyššieho\n\nsúdu Slovenskej republiky(ďalej aj „najvyšší súd“) č. k. 8Sžf/22/2011 z 19. apríla 2012 a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia poukázal na skutočnosť, že to, ktoré pohľadávky sa v\nreštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň na ne nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného\nkonania, (medzi ktoré patrí aj nemožnosť započítania pohľadávky voči dlžníkovi), upravuje zákon č.\n7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze\na reštrukturalizácii“ alebo „zákon č. 7/2005 Z. z.“). Najvyšší súd ustálil, že ide o takzvané prednostné\npohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatnia prihláškou, ktoré môže vymedziť len zákon upravujúci\nreštrukturalizáciu, ako zákon špeciálny (lex specialis). Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120\nods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli dlžníkovi počas\nreštrukturalizačného konania. Najvyšší súd skonštatoval, že nie je sporné, že v prejednávanej veci\nzačalo reštrukturalizačné konanie dňa 6. marca 2009, preto pokiaľ pohľadávka správcu dane vznikla po\ntomto termíne, nemusela byť uplatnená prihláškou a neplatil by ani zákaz jej započítania s pohľadávkou\nžalobcu. Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii, však v tejto súvislosti nie je relevantné,\nkedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní bola zatiaľ riešená iba otázka splatnosti\npredmetnej pohľadávky, pričom nebolo sporné, že sa stala splatnou 31. marca 2009. Avšak vzhľadom\nna to, že krajský súd vychádzal z iného právneho posúdenia, nezaoberal sa už námietkou žalobkyne,\nuplatnenou v žalobe, že odporuje zákonu tvrdenie žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane\nz príjmov za rok 2008 možno hovoriť až odo dňa 31. marca 2009, pretože daňová povinnosť vznikla\ndaňovému subjektu už uplynutím kalendárneho roka. Krajský súd dostal za povinnosť vysporiadať sa\ns touto námietkou a v závislosti od ustálenia vzniku predmetnej pohľadávky prijať záver, či sa jedná o\npohľadávku prednostnú alebo nie.\nKrajský súd v intenciách vyslovených v citovanom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po\npreskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol\nz nasledovných dôvodov:\nZ obsahu spisu bolo preukázané, že vo vzťahu k žalobkyni začalo reštrukturalizačné konanie dňa 6.\nmarca 2009, reštrukturalizácia bola povolená dňa 8. apríla 2009. Vzhľadom na vyslovený právny názor\nnajvyššieho súdu, pre posúdenie prejednávanej veci bol rozhodujúci termín začatia reštrukturalizačného\nkonania, teda deň 6. marca 2009. Z obsahu spisového materiálu bolo preukázané, že predmetom\nzapočítania do nadmerného odpočtu DPH žalobkyne bol nedoplatok dane z príjmu zo závislej činnosti\nza rok 2008. V konaní bolo nesporné, že predmetná pohľadávka na dani z príjmov zo závislej činnosti\nprávnickej osoby za rok 2008 sa žalobkyni stala splatnou dňa 31. marca 2009. V zmysle rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, bolo potrebné ustáliť termín vzniku tejto pohľadávky v nadväznosti na § 120 ods. 2\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii. Krajský súd dospel k záveru, že s poukazom na § 39 ods. 9\npísm. a/ a § 42 ods. 2, zákona č. 595/2003 Z. z., o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o dani z príjmov“), bola žalobkyňa povinná ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti za rok\n2008, podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti do troch kalendárnych\nmesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o dani\nz príjmov v znení účinnom v roku 2009. Z administratívneho spisu vyplýva, že hlásenie za rok 2008\npodala žalobkyňa dňa 31. marca 2009, ako to preukazuje prezenčná pečiatka hlásenia vo vyúčtovaní\ndane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Dátum vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň\nza zdaňovacie obdobie za, ktoré sa podáva vyhlásenie, bol uvedený v hlásení dňom 30. marca 2009.\nZ obsahu spisu je zrejmé že sa jedná ohlásenie za rok 2008.\nNa základe uvedených skutočností, krajský súd konštatoval, že predmetná pohľadávka, ktorú žalovaný\nzapočítal ako nedoplatok dane z príjmov zo závislej činnosti, vo vzťahu ku ktorej vystupuje žalobkyňa\nako platiteľ dane, vznikla jednoznačne po začatí reštrukturalizačného konania, teda po 6. marca 2009.\nTáto pohľadávka mohla najskôr vzniknúť v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania dane a podaním\ndaňového priznania, čo bolo v dňoch 30. marca 2009 a následne 31. marca 2009. Krajský súd dospel\nteda k záveru, že postup žalovaného bol vecne správny, keď pohľadávku dane z príjmov právnickej\nosoby zo závislej činnosti neprihlásil do reštrukturalizačného konania a započítal ju voči existujúcej a v\nkonaní nespornej pohľadávke žalobcu, ktorou bol nárok za nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty\n(ďalej len „DPH“) za obdobie júl 2009.\n\nKrajský súd považoval za nedôvodné aj ďalšie námietky žalobkyne. Naproti tomu, že sa stotožnil s\nnámietkou žalobkyne, že v oznámení o kompenzácii, ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje\nriadna identifikácia kompenzovanej pohľadávky, uvedené pochybenie však z ohľadu na skutočnosť, že\npredmetný inštitút (nadmerný odpočet dane) sa vyskytuje iba vo väzbe s DPH, podľa názoru súdu nemá\ncharakter vady spôsobujúcej nezákonnosť rozhodnutia. Vo svojom odôvodnení správny orgán stručne\npoukázal na právnu úpravu, ktorú aplikoval z hľadiska posúdenia prípadu. Zákonnú požiadavku, aby\nrozhodnutie správneho orgánu vo svojom odôvodnení obsahovalo okrem iného, aj použitie právnych\npredpisov, na základe, ktorých sa rozhodovalo, nemožno vykladať v takom zmysle, že rozhodnutie musí\nobsahovať úplnú citáciu všetkých noriem dotýkajúcich sa problematiky riešenej v daňovom rozhodnutí.\nZmyslom predmetného ustanovenia je predovšetkým to, aby bolo účastníkovi správneho konania\nzrejmé, ktorú právnu úpravu správny orgán aplikoval a ktoré právne normy považoval za rozhodujúce,\naby na základe toho mohol účastník správneho konania predložiť svoju odlišnú argumentáciu, alebo\npoukázal na potrebu aplikácie inej normy, pričom uvedený účel, ako to vyplýva aj zo samotnej žaloby\ndanom prípade nepochybne naplnený bol.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní\núspech nemala, právo na ich náhradu nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, že v konaní\nsúd použil nesprávne označenie oboch účastníkov. Správne označenie žalobkyne nie je v súlade s jeho\noznačením v žalobe a taktiež s jeho správnym obchodným menom, uvedenom v príslušnom obchodnom\nregistri. Taktiež žalovaný nie je správne označený vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 1.\njanuára 2012, je právnym subjektom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky - Daňový úrad Žilina\na to v zmysle § 11 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov.\nVzhľadom na predmet konania, súd podľa žalobcu prvostupňový súd nepostupoval v intenciách\nnajvyššieho súdu, ktorý uviedol, že je potrebné ustáliť termín vzniku pohľadávky žalovaného v\nnadväznosti na § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa žalobcu krajský súd dospel k chybnému\nprávnemu záveru tým, že stotožnil vznik pohľadávky s jej splatnosťou, keď konštatoval, že pohľadávka\nvznikla 31. marca 2009. V danom prípade, však pohľadávka podľa žalobcu musí byť posudzovaná\npodľa § 35 zákona o dani z príjmov. Daň zo závislej činnosti je totiž daňou, ktorá ide na ťarchu\nzamestnancov, zráža sa po skončení každého kalendárneho mesiaca pri výplate mzdy a teda vzniká\nmesačne. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky za túto daň najneskôr do 5 dní po\nvýplate zdaniteľnej mzdy. Z toho teda vyplýva, že pohľadávka vznikla po výplatnom termíne za mesiac\ndecember 2008. Týmto momentom bol rok 2008 skompletovaný a žalovaný presne vedel, akú daň zo\nzávislej činnosti za obdobie roka 2008 mu žalobca nezaplatil. Tu vzniká daňová pohľadávka ku januáru\n2009 a nie až ku dňu 31. marca 2009, nakoľko pojem vznik pohľadávky a splatnosť pohľadávky nie je\ntotožný. Podľa dikcie odseku 2 § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. v platnom znení pohľadávky, ktoré vznikli\npočas reštrukturalizačného konania sú pohľadávkami prednostnými. Toto žiadnom prípade nie je prípad\nžalovaného, pretože táto pohľadávka vznikla po uplynutí 5 dní výplatného termínu za mesiac december\n2008. Presný termín súd neustanovil, a teda nevysporiadal sa so záverom najvyššieho súdu. Z toho\njasne vyplýva, že aj § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. aj § 95 zákona o správe daní a poplatkov, hovorí len o\nvzniku pohľadávky a nie jej splatnosti. Samotná splatnosť pohľadávky, nie je len formálnym príveskom,\nale vznik pohľadávky zakladá právny nárok a vzhľadom na uvedené, nie je možné zamieňať tieto termíny.\nNa základe týchto skutočností žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil\nrozsudok Krajského súdu v Žiline tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\n\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods.\n2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať\núspech.\nPodľa § 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon nestanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nstanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odvolaní napadnutého rozsudku. Tieto\nzávery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s tým najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc správne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné:\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci\nsa obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä\nkvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania\na ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ktorému správny\n\norgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho\norgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.\nNie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe\nnesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej\nochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského\nsúdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou, spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje\nzistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby sa\nodvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postojov žalobcu.\nZa rozhodujúcu právnu skutočnosť v danom konaní, vzhľadom na predchádzajúce záväzné stanovisko\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné považovať jeho záver, že zákon rozlišuje medzi\nzačatím konkurzného, alebo reštrukturalizačného konania a jeho povolením, pričom existenciu\nprednostných pohľadávok, ktoré sa neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí\nkonkurzného alebo reštrukturalizačného konania.\nPo zrušení predchádzajúceho rozsudku bola krajskému súdu v novom konaní uložená povinnosť\nposúdiť námietku žalobkyne, že tvrdenie žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov\nza rok 2008, možno hovoriť až odo dňa 31. marca 2009, pretože daňová povinnosť vzniká daňovému\nsubjektu už uplynutím kalendárneho roka, odporuje zákonu.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu v následne vydanom rozhodnutí s tým, že predmetná\npohľadávka, ktorú žalovaný započítal ako nedoplatok dane z príjmov zo závislej činnosti vo vzťahu, ku\nktorej vystupuje žalobca ako platiteľ dane, vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania, nakoľko\nmohla vzniknúť najskôr v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania dane a podaním daňového\npriznania čo bolo dňa 30. marca 2009.\nNajvyšší súd konštatuje, že z ustanovenia § 49 v spojení s § 2 písm. l/ zákona o dani z príjmov, vyplýva,\nže vznik daňovej povinnosti (ktorá všeobecne vzniká poberaním príjmov podliehajúcich dani), v prípade\ndani z príjmov zo závislej činnosti, je potrebné odlíšiť od vzniku pohľadávky správcu dane, t. j. od\ntermínu, kedy je oprávnený správca dane ju vymáhať. Relevantná pre dané konanie, je práve okolnosť\nposúdenia vzniku pohľadávky správcu dane voči daňovému subjektu, ktorá vzniká, ako už bolo uvedené,\nuplynutím posledného dňa na podanie daňového priznania, prípadne v prípade že daňový subjekt podá\npo ukončení zdaňovacieho obdobia daňové priznanie skôr, dňom nasledujúcim po tomto podaní. V\ndanom prípade bolo daňové priznanie podané dňa 30. marca 2009. Názor žalobkyne, že krajský súd\nstotožnil vznik pohľadávky s jej splatnosťou, je teda nesprávny, nakoľko v dôsledku toho, že daňové\npriznanie bolo podané v posledný deň lehoty sa tento termín tesne prekryl so splatnosťou pohľadávky,\nktorá je zákonne stanovená uplynutím lehoty na podanie daňového priznania,.\nNie je možné sa stotožniť ani s názorom žalobkyne, že daná pohľadávka má byť posudzovaná podľa §\n35 zákona o dani z príjmov, že daň zo závislej činnosti je daňou, ktorá ide na ťarchu zamestnancov a\nzrážaná im je po skončení každého kalendárneho mesiaca pri výplate mzdy.\nV zmysle § 35 zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ vyberá preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy.\nVyberanie preddavkov nemôže byť chápané tak, že sa jedná o daň, ktorá je zrážaná každý mesiac pri\nvýplate mzdy. Zákon totiž, ako to explicitne vyplýva zo znenia § 35 zákona o dani z príjmov, túto zrážku\npovažuje iba za preddavok na dani a nie za priamy daňový odvod. Zo zákona vyplýva povinnosť platiť\ndaň po skončení zdaňovacieho obdobia pričom je potrebné poukázať aj na to, že tento preddavok môže\nbyť ešte doupravovaný skutočnými príjmami daňovníka a celá daň zo závislej činnosti sa vypočítava až\npo skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. ku koncu kalendárneho roka.\n\nTakisto je zrejmé z rozhodnutia krajského súdu, že za žalovaného bol označený ten správny orgán, ktorý\nrozhodol v administratívnom konaní v poslednom stupni. V reklamačnom konaní v zmysle § 50 zákona\nč. 511/1992 Zb. v pôvodnom znení, správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie\nodôvodní. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Najvyšší súd konštatuje, že vo veci rozhodol\ndaňový úrad, ktorý zmysle § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. b/, zákona č. 479 /2009 Z. z. o orgánoch štátnej\nsprávy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol príslušný na rozhodnutie.\nNajvyšší súd nedospel ani k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo veci\nurobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a že by jeho postupom boli porušené základné\npráva žalobcu.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\na § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, žalovaným ani účastníkom konania náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}