{"guid": "3070e237-c48a-45d3-8c96-89ab5887bac2:0f49d184-7878-4f4a-be06-e5eb9344ad9d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5009200884.1", "spisova_znacka": "8Sžf/21/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/21/2012 z 23. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. 8Sžf/21/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:5009200884.1", "identifikacne_cislo": "5009200884", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2013-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-67.odsek-3", "nazov": "§ 67 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-67.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f49d184-7878-4f4a-be06-e5eb9344ad9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5009200884.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5009200884.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:5009200884.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/21/2012\n5009200884\n23. 05. 2013\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2013:5009200884.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy\nFúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci\nžalobcu R. V., bytom v Q. U. č. XXX, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so\nsídlom v Košiciach, Gelnická 33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,\nso sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná ul. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/228/13473-103454/2009/993168-r zo dňa 16. septembra 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 21S/84/2009-109 zo dňa 15. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/84/2009-109 zo dňa 15.\nfebruára 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/228/13473-103454/2009/993168-r zo dňa 16.\nseptembra 2009 a rozhodnutie Daňového úradu Kysucké Nové Mesto č. 655/230/5701/09/Dudo zo dňa\n15. mája 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Kysucké Nové Mesto na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 132 € titulom súdneho poplatku\na 1541,02 € titulom trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/13473-103454/2009/993168-r zo dňa 16. septembra 2009\npotvrdzujúceho dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kysucké Nové Mesto č. 655/230/5701/09/\nDudo zo dňa 15. mája 2009, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH\") znížený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2007 o\nsumu 165 620,59 € a priznaný mu nadmerný odpočet v sume 103,54 € z dôvodu neuznania odpočítania\nDPH z dokladov od C. Y. za nákup investičného zlata, keďže v zmysle ustanovenia § 67 ods. 3 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH\")\ndodávateľovi investičného zlata C. Y. daňová povinnosť nevznikla a žalobca ako odberateľ investičného\nzlata si neoprávnene odpočítal daň, čím porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že krajský súd sa v prvom rade zaoberal námietkou nulity správneho\naktu, prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vznesenou v priebehu súdneho konania (podaním\nžalobcu zo dňa 15. apríla 2011 doručeným Krajskému súdu Žilina dňa 19. apríla 2011), po zákonom\nstanovenej lehote (§ 250d ods. 1 v spojení s § 250h ods. 1 OSP). Uviedol, že touto námietkou by sa\nmohol zaoberať len v prípade potreby zrušenia rozhodnutia ex offo v zmysle ust. § 250j ods. 3 OSP, avšak\nv danej veci nešlo o procesné pochybenie majúce za dôsledok nulitu vydaného rozhodnutia. Vyslovil\nnázor, že ak nebola dodržaná zákonná úprava pri vydaní dodatočného platobného výmeru, nejde o\nnulitu správneho aktu, ale o vadu spočívajúcu v nezákonnosti takéhoto rozhodnutia, ktorú mal žalobca\n\nnamietať v odvolaní a aj v žalobe. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi bol sporný výklad pojmu ,,investičné\nzlato\" v zmysle § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a jeho aplikácia na tovar dodaný žalobcovi C. Y.,\npoukazujúc v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/20/2010\nzo dňa 24. marca 2011, z ktorého s ohľadom na skutkovú a právnu podobnosť pri svojom rozhodovaní\nvychádzal, pričom uzavrel, že dodané zlato je možné považovať za investičné zlato, keďže išlo o zlato vo\nforme tehál, s rýdzosťou vyššou ako 995/1000 a o hmotnosti 1 kg, nepovažujúc za podstatné predloženie\nzlata žalobcom na súde. Krajský súd mal za to, že správca dane a žalovaný dostatočne preukázali,\nže hoci dodané zlato nebolo v čase daňovej kontroly k dispozícii na obhliadku, išlo o zlato spadajúce\npod režim ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, nakoľko zlato malo formu tehál a jednoznačne\ndeklarovanú hmotnosť a rýdzosť. Dôvodil, že pokiaľ definičným znakom tehličky alebo prútu je hmotnosť,\nktorú akceptuje trh drahých kovov, možno usudzovať, že hmotnosť možno aj obvykle býva na tehličke\nalebo prúte vyznačená, avšak pre to, aby správny orgán takéto zlato považoval za zlato investičné, nie\nje podstatné a nevyplýva ani zo zákona, ktorý len požaduje, aby malo trhom drahých kovov akceptovanú\nhmotnosť tak, ako bola uvedená v prílohe II čl. 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1777/2005 zo dňa 17. októbra\n2005 o vykonávacích opatreniach Smernice 77/388/EHS o spoločnom systéme DPH, z ktorej vyplýva,\nže akceptovanou hmotnosťou na trhu drahých kovov pri jednotke kg je 12,5 a 1, ktoré boli žalobcom\nobchodované (1 kg), pričom k zrušeniu alebo zmene hmotnosti akceptovaných trhom drahých kovov\nnedošlo. Krajský súd uzavrel, že správca dane správne zistil, že išlo o investičné zlato, ktoré nepodlieha\nzdaneniu DPH podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, a preto nadmerný odpočet DPH v daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie máj 2007 znížil správne. K žalobnej námietke, že žalovaný sa v rozhodnutí\nnevysporiadal s námietkou o zmene výkladu § 67 zákona o DPH správcom dane, ku ktorej nedošlo k\ndôsledku náhlej zmeny zákona, ale len v dôsledku podstatnej zmeny názoru daňových orgánov na jeho\naplikáciu, ktorý postup je nezlučiteľný s princípom materiálneho právneho štátu zaručeného čl. 1 ods. 1\nÚstavy SR, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj princíp právnej istoty, krajský súd dal do pozornosti,\nže výklad zákona môže podať len súd a úlohou správnych orgánov je len aplikovať zákon pri svojej\nrozhodovacej činnosti a nerobiť výklad zákona. Ak teda správny orgán dospel k záveru, že doterajšia\nprax pri aplikácii právnej normy nebola v súlade so zákonom, má na takýto postup právo. O trovách\nkonania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 OSP\nzohľadniac neúspech žalobcu v konaní.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca zákonom stanovenej lehote odvolanie napádajúc rozsudok v celom\njeho rozsahu a navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu a\nzrušil rozhodnutie žalovaného, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň aby rozhodol o trovách\nkonania. Namietal, že krajský súd nepostupoval v zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a\nani podľa záverov Ústavného súdu SR vyslovených v rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07\na v odôvodnení svojho rozsudku sa len formálne vysporiadal s námietkami žalobcu obmedziac sa len na\nprevzatie dôvodov uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/20/2010,\nzopakujúc a konkretizujúc v ďalšej časti odvolania ťažiskové žalobné námietky. K právnemu názoru\nkrajského súdu na namietanú nulitu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu žalobca uviedol,\nže rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom, v danom prípade s ust.\n§ 2 ods. 1 a § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992\nZb.\"), je nezákonné bez ohľadu na to, či jeho zákonnosť žalobca namietal v podanom odvolaní alebo v\nžalobe. Poukázal na to, že aj v daňovom konaní podľa zákona č. 511/1992 Zb. platí princíp jednotnosti\nkonania znamenajúci, že rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho orgánu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Mal za to, že je v rozpore s uvedeným\nprincípom a s logikou, ak súd v správnom súdnictve podľa ust. § 244 ods. 1 OSP preskúmava zákonnosť\ndruhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia,\nktoré s druhostupňovým rozhodnutím tvorí jeden celok, súd neprihliadne. Podľa názoru žalobcu v zistení,\nže prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné, ide o vadu, ktorá má zásadný vplyv aj\nna zákonnosť druhostupňového rozhodnutia. Namietal preto, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu\ns ohľadom na nevyhnutnú spätosť prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu\nznamená porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd majúc za to, že v tomto smere rozsudok\nkrajského súdu vykazuje aj známky arbitrárnosti, pretože ide o takú aplikáciu právneho predpisu, ktorá\nzásadne popiera účel a význam výnimky z dispozičnej zásady zakotvenej v ust. § 250j ods. 3 OSP Ďalej\nkonštatoval, že ťažiskovou námietkou bol aj poukaz na to, že aj v osobitnom systéme pre investičné zlato\n\npodľa Smerníc ES obchodné transakcie so zlatom určeným na priemyselné účely podliehajú zdaneniu a\npracovná pomôcka Daňového riaditeľstva SR výkladom pojmu ,,investičné zlato\" znemožňuje možnosť\nvoľby zdanenia zlata podľa smerníc EÚ, ktorou sa však žalovaný ani súd nezaoberali. Žalobca mal\nza to, že pracovná pomôcka Daňového riaditeľstva a aplikácia ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o\nDPH na základe tejto pracovnej pomôcky je v rozpore so zámermi Smernice Rady 98/80/ES, ktorou sa\nzaviedol osobitný systém pre investičné zlato a doplnila Smernica Rady 77/388/EHS, pretože v podstate\nvylučuje deklarovanú možnosť voľby zdanenia zlata určeného na priemyselné účely, resp. na iné ako\ninvestičné účely. Žalobca poukázal tiež na svoju žalobnú námietku, že vydaním pracovnej pomôcky\nDaňového riaditeľstva SR došlo k náhlej a neočakávanej k zmene výkladu ust. § 67 zákona o DPH bez\nakejkoľvek jeho legislatívnej zmeny, čo je nezlučiteľné s princípom materiálneho štátu poukazujúc na\nnázor Ústavného súdu SR vyslovený v rozhodnutí II. ÚS 48/97, z ktorého vyplýva, že výklad zákonov\nrealizujú aj štátne orgány; v danom prípade náhlej a neočakávanej zmene pravidiel išlo o svojvoľný\nvertikálny mocenský zásah do nadobudnutých práv, ktorým došlo k zásadnému porušeniu princípu\nprávneho štátu.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\nPodaním zo dňa 27. júna 2012 doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 2. júla 2012\nnavrhol žalobca v prípade, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky mieni potvrdiť napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke\npodľa medzinárodnej zmluvy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 vetou prvou OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP),\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, u ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPredmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6\npísm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. znížil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný\nodpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2007 o sumu 165 620,59 € a priznal\nmu nadmerný odpočet v sume 103,54 €. Z hľadiska námietok žalovaného uvedených v odvolaní, zostala\nsporná aplikácia pojmu investičné zlato v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH na\ntovar, ktorý dodal C. Y. žalobcovi.\nPre riadne zistenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bolo taktiež potrebné skúmať\nsprávnosť procesného postupu správnych orgánov v daňovom konaní a ničotnosť rozhodnutia správcu\ndane, dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Kysucké Nové Mesto č. 655/230/5701/09/Dudo\nzo dňa 15. mája 2009.\nKonaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo\nvykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi\nnormami.\n\nSprávne konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Základnou podmienkou úspešnosti žaloby je\ntvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, teda je v rozpore s právnym poriadkom. Súd zásadne\npreskúmava napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí žalobca vo svojej žalobe proti\nrozhodnutiu správneho orgánu, okrem prípadov, keď súd nie je žalobou viazaný.\nPodľa ustanovenia § 250j ods. 2 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa\nokolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby\ndospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nzistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,\nzistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa ods. 3 citovaného ustanovenia súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa\nokolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.\nSúd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to\nnebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.\nOkrem dôvodov nezákonnosti rozhodnutia uvedených v § 250j ods. 3 OSP, v konaní tiež môže dôjsť k\nvydaniu správneho aktu postihnutého vadou, ktorej závažnosť je tak evidentná, že nemôže byť právnym\nporiadkom tolerovaná, preto sa musí tento správny akt považovať za nemajúci žiadny právny účinok za právne ničotný. Súd prihliada k existencii tejto skutočnosti aj keď ju žalobca nenamietal. A o takýto\nprípad išlo aj v prejednávanej veci.\nZ obsahu žaloby ako aj vyjadrenia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za máj 2007. Výsledkom kontroly\nbolo vyrubenie zníženie nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie\nmáj 2007 o sumu 4 989 486 Sk a priznanie nadmerného odpočtu v sume - 3119 Sk rozhodnutím\nDaňového úradu Kysucké Nové Mesto č. 655/230/14472/08/Dudo zo dňa 10. júla 2008.Toto rozhodnutie\nžalovaný ako odvolací orgán zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne\nvykonal správca dane u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu, ktorú ukončil protokolom o opakovanej\ndaňovej kontrole z 20. apríla 2009. na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly vydal správca\ndane dodatočný platobný výmer č. 655/230/5701/09/Dudo zo dňa 15. mája 2009, ktorým znížil žalobcovi\nako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie\nobdobie máj 2007 o sumu 165 620,59 € a priznal mu nadmerný odpočet v sume 103,54 € v zmysle §\n44 ods. 6 písm. b/ bod. 1 zákona č. 511/1992 Zb.\nJe nepochybné, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. je daňová kontrola\nukončená prerokovaním protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Dňom\nnasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie v zmysle § 44 ods. 1\nzákona č. 511/1992 Zb. Je tiež nepochybné, že vyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným\nrozhodnutím vo veci. V danom prípade správca dane vo veci dodatočný platobný výmer vydal, tento\nvšak bol rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu zrušený.\nZ tejto nepochybnej skutočnosti teda vyplýva, že vyrubovacie konanie po ukončení riadnej daňovej\nkontroly na daň z pridanej hodnoty za rozhodujúce zdaňovacie obdobie nebolo ukončene právoplatným\nplatobným ani dodatočným platobným výmerom.\nPodľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak sa u daňového subjektu vykoná daňová\nkontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15\nods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole\nodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo\n\ndodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej\nsprávcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom\nvýmere.\nVychádzajúc z citovaného ustanovenia podľa názoru najvyššieho súdu, správca dane, po zrušení\nrozhodnutia správcu dane a po vrátení veci na ďalšie konanie, mal pokračovať vo vyrubovacom konaní\npreverením výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto vyrubovacie\nkonanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru.\nSprávca dane nebol teda oprávnený vykonať opakovanú daňovú kontrolu v zmysle § 15b zákona č.\n511/1992 Zb. Pokiaľ správca dane vydal na základe tejto opakovanej daňovej kontroly dňa 15. mája 2009\ndodatočný platobný výmer za zdaňovacie obdobie máj 2007, je toto rozhodnutie nezákonné a rovnako\nnezákonné je aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.\nNa základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Žiline treba podľa §\n250ja ods. 3 veta prvá OSP zmeniť a rozhodnutia správcu dane a žalovaného zrušiť a vec vrátiť na nové\nkonanie a rozhodnutie, pretože v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí (§ 250j ods. 2 písm. e/ OSP). Vzhľadom k dôvodu, pre ktorý bolo rozhodnutie\nžalovaného zrušené, sa najvyšší súd ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal a rovnako tak ani jeho\nnávrhom na podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.\nSprávny orgán súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP) v ďalšom konaní,\nrešpektujúc príslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy, znova vo veci rozhodne tak, aby jeho\nrozhodnutie zodpovedalo zákonu včítane riadneho odôvodnenia.\nO náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 vetou prvou OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1a 5 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nvetou prvou OSP, v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom žalobcu, v sume 1673,02 €, ktorá suma\npozostáva z náhrady za zaplatený súdny poplatok 2x 66 € a z náhrady trov právneho zastúpenia za dva\núkony právnej služby vykonané v roku 2009 (prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s\nklientom 16. novembra 2009, písomné podanie žaloby na súd dňa 23. novembra 2009) po 115,90 €, za\njeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 (stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo 6.\nmája 2010) vo výške 120,23 €, za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011 (doplnenie stanoviska\nz 15. apríla 2011, zastupovanie na pojednávaní krajského súdu 25. januára 2011) po 123,50 €, za dva\núkony právnej služby vykonané v roku 2012 (odvolanie proti rozsudku krajského súdu 20. marca 2012,\npodanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke z 27. júna 2012)\npo 127,16 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška\"), plus dvakrát režijný paušál po 6,95 €, jedenkrát 7,21\n€, dvakrát po 7,41 € a dvakrát po 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), plus náhrada cestovných výdavkov\nosobným motorovým vozidlom z Košíc do Žiliny a späť v sume 182,04 €, plus náhrada za premeškaný\nčas (16 polhodín) strávených cestou z Košíc na Krajský súd v Žiline a späť 16 x po 12,35 €, t.j. 197,60\n€ (§ 17 ods. 1 vyhlášky). Vzhľadom k tomu, že právny zástupca je platcom DPH, zvyšuje sa odmena\na náhrady o daň z pridanej hodnoty 20 %, t.j. o sumu 256,84 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Náhradu trov\ncelého konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 149 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové\nriaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku\nsprávy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom\nv Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,\nt. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, odvolací súd podľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného koná z vyššie uvedeným právnym\nnástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}