{"guid": "22094b24-21e3-41a7-a98d-2332506eec44:d2c70876-8bfe-47ad-9699-6cd422776cb4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012899600.1", "spisova_znacka": "7ECdo/107/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7ECdo/107/2013 z 25. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2013, sp. zn. 7ECdo/107/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:4012899600.1", "identifikacne_cislo": "4012899600", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2013-11-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c70876-8bfe-47ad-9699-6cd422776cb4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012899600.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012899600.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012899600.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7ECdo/107/2013\n4012899600\n25. 11. 2013\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2013:4012899600.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému J., bývajúcemu v K., pre\nvymoženie 608,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7 Er 384/2003,\no dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. septembra 2012 sp. zn. 11 CoE\n107/2012, takto\nrozhodol:\nNávrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.\nDovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. septembra 2012 sp. zn. 11 CoE 107/2012, v\njeho potvrdzujúcej časti o d m i e t a\nPovinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Nitra 30. decembra 2003 poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe\nnotárskej zápisnice spísanej 13. júla 2003 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 1673/03,\nNZ 58782/03.\nUnesením z 18. apríla 2012 č.k. 7 Er 384/2003-22 Okresný súd Nitra zamietol žiadosť oprávnenej na\nzmenu súdneho exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/\nzákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. V\nodôvodnení tohto uznesenia uviedol, že notárska zápisnica pripojená k návrhu na vykonanie exekúcie\nnie je vykonateľný exekučný titul a v nej obsiahnutý právny úkon je absolútne neplatný.\nProti uvedenému uzneseniu podala oprávnená odvolanie a navrhla prerušenie konania podľa § 109 ods.\n1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.\nNa odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením z 26. septembra 2012 sp. zn. 11 CoE\n107/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a o\nzastavení exekúcie potvrdil; v časti týkajúcej sa trov exekučného konania rozhodnutie prvostupňového\nsúdu zmenil tak, že oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi 47,31 € trov exekúcie, návrh\noprávnenej na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvého stupňa v\ndanom prípade správne skúmal, či notárska zápisnica pripojená k návrhu na vykonanie exekúcie je\nvykonateľný exekučný titul a že pri tom dospel k správnemu zisteniu, že Mgr. Tomáš Kušnír nebol\n\noprávnený zastupovať povinného, lebo dohoda o zastúpení, ktorú s povinným uzavrel, je z dôvodov\nuvedených v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná - povinný bol totiž pri týchto právnych úkonoch\nzbavený možnosti konať na základe svojej slobodnej vôle. Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu, v jeho potvrdzujúcej časti, napadla oprávnená dovolaním, v\nktorom uviedla, že súdy: 1. rozhodli nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), 2. konali vo\nveci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), 3. oprávnenej odňali možnosť konať\npred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), 4. sa v konaní dopustili inej vady konania majúcej za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav,\nnevykonali náležite dokazovanie, 5. napadnuté rozhodnutie založili na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z týchto dôvodov oprávnená žiadala, aby dovolací súd zrušil\nnapadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie; zároveň žiadala, aby dovolacie konanie bolo prerušené podľa\n§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a dovolací súd aby Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne\notázky, ktoré v dovolaní bližšie špecifikovala.\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie proti\nuzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. septembra 2012 sp. zn. 11 CoE 107/2012, v jeho potvrdzujúcej\nčasti, podala včas oprávnená zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), po tom čo nezistil splnenie podmienok pre odloženie\nvykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., skúmal, či je\ndôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania.\nV súvislosti s posúdením návrhu oprávnenej na prerušenie konania o jej dovolaní Najvyšší súd\nSlovenskej republiky poukazuje na to, že podľa § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platia\nprimerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné;\nustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia. Podľa § 109 ods. 1\npísm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o\nrozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.\nSúd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je\npovinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa práva\nSpoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo\nSúdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo že správne uplatnenie práva\nSpoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti, pričom existenciu tejto\nmožnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s\njeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva.\nK otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru\nEurópskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na základe predbežnej otázky\npoloženej Corte suprema Cassazione vyjadril aj Súdny dvor Európskej únie. V rozsudku CILFIT, C 283/81 publikovanom v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (ECR), str. 3415 uviedol, že „článok\n177 tretí odsek Zmluvy EHS (teraz čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) sa má vykladať v tom\nzmysle, že súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho\npráva, je povinný obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa v spore pred týmto súdom položí otázka týkajúca sa\npráva Spoločenstva, s výnimkou prípadov, keď skonštatuje, že položená otázka nie je relevantná alebo\nSúdny dvor už podal výklad sporného ustanovenia Spoločenstva alebo že správne uplatnenie práva\nSpoločenstva je také jednoznačné, že neexistujú o tom rozumné pochybnosti, pričom existenciu tejto\nmožnosti treba posúdiť na základe charakteristík práva Spoločenstva, osobitných ťažkostí spojených s\njeho výkladom a nebezpečenstva rozdielnej judikatúry v rámci Spoločenstva“.\nV danom prípade rozhodnutia súdov nižších stupňov nespočívajú na aplikácii alebo interpretácii práva\nEurópskej únie. Z rozhodnutí, ktorých zrušenia sa oprávnená podaním dovolania domáha, celkom\n\njednoznačne vyplýva, že o zastavení exekúcie bolo rozhodnuté preto, lebo exekúcia bola právoplatným\nuznesením súdu prvého stupňa zo 7.6.2012 č.k. 5 Er 1810/2009-20 podľa § 57 ods. 2 EP zastavená.\nZo strany súdov nižších stupňov išlo teda v preskúmavanej veci výlučne o aplikáciu a interpretáciu\nvnútroštátnych právnych predpisov. Otázky položené oprávnenou sú v tomto prípade irelevantné.\nZ uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že nie je daný žiadny dôvod, pre ktorý by malo\nbyť vyhovené podanému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania. Predmetný návrh preto\ndovolací súd zamietol.\nII. Dovolací súd skúmal, či dovolanie oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. septembra\n2012 sp. zn. 11 CoE 107/2012, v jeho potvrdzujúcej časti, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho\nzákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nPrípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní, v\nktorom bolo vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa\ntohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/\nsa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nZ hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je\nkonanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia,\nproti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o\nprípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\nOprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. b/, c/, e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu\nnezistil ani dovolací súd. Dovolanie teda v zmysle týchto ustanovení nie je prípustné.\nDovolateľka namieta, že súdy v danom prípade rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci (§ 237\npísm. a/ O.s.p.), resp. že rozhodli „nad rámec“ ich oprávnení.\nV občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú\nz občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa\nzákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods. 1 O.s.p.). V občianskom súdnom\nkonaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (viď bližšie § 7 ods. 2\nO.s.p.). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje\nzákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).\nNedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok,\nže súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu.\nPrípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej\nmal rozhodnúť iný orgán.\n\nV danom prípade dovolateľka procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. a/ O.s.p. nevyvodzuje z\ntoho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať v exekučnom konaní nepopiera.\nVyčíta im, že nesprávne interpretovali § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č.\n244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, bez oprávnenia preskúmali exekučný titul „metódou ktorá im v\nrámci zverenej právomoci neprináleží“. Dovolateľka tu teda namieta, že rozhodnutia súdov spočívajú na\nnesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovení zákona. Z určujúceho - obsahového - hľadiska (viď § 41\nods. 2 O.s.p.) nejde zo strany oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú,\nktorú dovolateľka uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov\n(ich právneho posúdenia veci), na ktorých v danom prípade založili svoje rozhodnutia.\nOprávnená takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.)\ndostatočne nezohľadňuje, že ňou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom\nrozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo zákona (viď napríklad ustanovenia § 29, § 38 ods.\n3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).\nVzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, že námietka dovolateľky o existencii vady konania v\nzmysle § 237 písm. a/ O.s.p. nie je opodstatnená. Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.\nPodľa názoru oprávnenej došlo v konaní k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. d/ O.s.p. Tvrdí,\nže o tom, či sa predmetná exekúcia vykonáva na základe vykonateľného exekučného titulu, bolo už\nprávoplatne rozhodnuté vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. So zreteľom na to dovolací súd\nosobitne skúmal, či v konaní nedošlo k dovolateľkou tvrdenej procesnej vade.\nDoručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Len\nčo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Ak nie je ďalej\nustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 167 ods. 2 O.s.p.).\nPrekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v\nkaždom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v\nnovom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok\nalebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých\nistých osôb.\nZo spisu vyplýva, že súdny exekútor, ktorému oprávnená doručila návrh na vykonanie exekúcie na\npodklade vyššie označenej notárskej zápisnice, požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie a exekučný súd následne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.\nVydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny\nprávno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný\núkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže\nzačať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor\npreukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (k tomu viď bližšie uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 1. februára 2012 sp. zn. 5 Cdo 205/2011 a tiež uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012).\nZ uvedených dôvodov udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre\nrozhodnutie, ktoré exekučný súd v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere,\nže exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný.\nDovolací súd uzatvára, že oprávnená neopodstatnene namieta, že v konaní pred súdmi nižších stupňov\ndošlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. d/ O.s.p.\n\nOprávnená v dovolaní zastáva tiež názor, že súdy jej odňali možnosť pred súdom konať v zmysle §\n237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním\nkonať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané\nmu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nZ dovolania vyplýva názor oprávnenej, že k odňatiu jej možnosti pred súdom konať došlo tým, že súdy\nvykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jej účasti. Rovnako im\nvytýka, že v súvislosti s tým jej znemožnili vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.\nPo podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúmava\nžiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu\nso zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je\nk návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný\ntitul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či\nsú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. Exekučný súd v štádiu skúmania,\nči žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo\nexekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení\noprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Pri tomto posudzovaní nevykonáva\ndokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.)\n- postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi\nzo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré\nje zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a pre posúdenie, či k návrhu na vykonanie\npripojený exekučný titul je formálne aj materiálne vykonateľný, nemusí vykonávať na pojednávaní a za\nprítomnosti oprávneného a povinného.\nPokiaľ pre záver o tom, či určité rozhodnutie (alebo notárska zápisnica) je alebo nie je vykonateľný\nexekučný titul môže dospieť exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aj len\nna základe údajov vyplývajúcich zo spisu, obdobne, teda aj bez nariadenia pojednávania, vykonania\ndokazovania a osobnej účasti oprávneného, môže dospieť k tomuto záveru aj v neskorších štádiách\nexekučného konania.\nRovnako námietka dovolateľky, že súdy oboch stupňov jej odňali možnosť konať pred súdom tým, že\nnevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj keď podľa zákona tak boli povinné urobiť, nie je dôvodná.\nTak ako správne poznamenala oprávnená zákonom č. 230/2012 Z.z. účinným od 9. augusta 2012\nbol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods. 5, v\nzmysle ktorého súd nariadi pojednávanie ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľka\nnamietala, že súd prvého stupňa v danom prípade vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne ju\nzastavil, preto mal postupovať podľa uvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľky však nie je dôvodné.\nSúd prvého stupňa nemohol postupovať podľa uvedeného ustanovenia, nakoľko v danom prípade\nexekúciu zastavil uznesením z 18. apríla 2012 a uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 9.\naugusta 2012. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. ak o\nodvolaní oprávnenej rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. a rovnako nebol splnený ani jeden z ostatných\ndvoch dôvodov (§ 214 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.), pre ktoré predseda senátu odvolacieho súdu musí vždy\nnariadiť pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho\nsúdu. Rovnako dovolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, či\nuž pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom. V tejto súvislosti dovolací súd považuje\nza potrebné uviesť, že v štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44\nods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a\nz exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (§ 122 až § 124 O.s.p.), postačujúce\nje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane\ndo neho založených listín. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané\n\nna posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora\no vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti\noprávneného a povinného.\nSo zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka neopodstatnene vyvodzuje\nexistenciu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. z toho, že súdy rozhodli bez vykonania\n„dokazovania“, bez nariadenia pojednávania a jej osobnej účasti.\nZ dovolania vyplýva názor oprávnenej, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu skutkový stav. Namietaná\nneúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237\nO.s.p. (výlučne ktorá by, ako už bolo uvedené, mohla v danom prípade založiť prípustnosť dovolania\noprávnenej). Vytýkaná neúplnosť alebo nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou\nvadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania\nnezakladá.\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že namietaným postupom súdov nebola oprávnenej\nznemožnená realizácia jej procesných oprávnení.\nOprávnená namietala aj to, že ak je exekúcia navrhnutá na podklade notárskej zápisnice (§ 41 ods.\n2 písm. c/ O.s.p.), právne predpisy neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť právnych úkonov,\nktoré sú robené v tejto forme. Táto námietka sa [z určujúceho - obsahového - hľadiska (viď § 41 ods.\n2 O.s.p.)] viaže na správnosť interpretácie ustanovení zákona, teda na správnosť právneho posúdenia\nveci. Dovolací súd na podstatu a zmysel tejto námietky prihliadal iba v súvislosti so skúmaním, či v\nkonaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. O procesnú vadu\nkonania uvedenú v tomto ustanovení ide totiž tiež v prípade zastavenia exekúcie, ak pre to neboli splnené\nzákonom stanovené predpoklady; takým zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo na výkon\nvykonateľného rozhodnutia. Dovolací súd preto skúmal, či nejde o tento prípad.\nV zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych\nzápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,\nprávny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou\nsúhlasila.\nNotárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený\nvýkon rozhodnutia (exekúciu). Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky je z ústavného\nhľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je\nspôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je\nneprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (porovnaj I. ÚS 151/2011 a I. ÚS 155/2011).\nTak, ako exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom\na nemôže naprávať chyby alebo nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012), nemôže ani z hľadiska hmotného práva - preskúmavať právny vzťah účastníkov založený prejavmi vôle urobenými\nvo forme notárskej zápisnice, lebo by to bolo nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej\nvykonateľnosti exekučného titulu (viď IV. ÚS 20/06 a tiež I. ÚS 120/2012). Na druhej strane ale nemožno\nprehliadnuť, že súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (§ 41 ods. 2 písm. c/\nExekučného poriadku) je právny úkon, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy (I. ÚS\n5/2000). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul notársku zápisnicu,\nneznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na jej podklade možno vykonať exekúciu\n(porovnaj obdobne R 58/1997).\nV prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej\nzápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)\nv znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným\n\nporiadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je\n(o.i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou\nnotárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento\nprejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon\npovinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik\nexekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je\nvzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému\nzákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Tento súhlas\nudeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto je ako zástupca\noprávnený konať v mene zastúpeného (účastníka notárskej zápisnice, ktorý robí právny úkon, o ktorom\nsa spisuje notárska zápisnica). Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú\nosobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“ s vykonateľnosťou notárskej\nzápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.\nPodľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho\nmene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten,\nzáujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.\nNeplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo\nsa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).\nDovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt\nrobí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že\nmá vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy\nním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného\nsa v takom prípade dostávajú do rozporu.\nStručná charakteristika priebehu konaní pred krajskými súdmi Slovenskej republiky, na ktoré poukázal\nÚstavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach IV. ÚS 151/2011, I. ÚS 155/2011, IV. ÚS 125/2011,\nI. ÚS 410/2012, III. ÚS 312/2010, I. ÚS 395/2011, IV. ÚS 431/2011, IV. ÚS 229/2011, IV. ÚS 575/2012\n(sťažnosť oprávnenej bola nimi odmietnutá ako zjavne bezdôvodná), vyplýva, že postup oprávnenej a\nMgr. Tomáša Kušníra v preskúmavanej veci bol v zásade identický s ich postupom, ktorý opísal Ústavný\nsúd v týchto rozhodnutiach. Aj v danom prípade bola „slobodná voľba“ povinného pri „výbere“ advokáta\nzastupujúceho záujmy povinného vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinného)\npri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávnenou), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice\na pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) „vybral“ vopred\nveriteľ (oprávnená) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Za\ntýchto okolností dovolací súd súhlasí s názorom, že záujmy zástupcu (Mgr. Tomáša Kušníra) boli v\nrozpore so záujmami zastúpeného (povinného), v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná (§\n22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť\nprávneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada\nsúd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením. Keďže\ndohoda o zastúpení povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom je v zmysle § 39 Občianskeho\nzákonníka absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát za povinného udelil\nsúhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.\nZ uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru zhodnému so záverom\nodvolacieho súdu, že ak za týchto okolností Mgr. Tomáš Kušnír v notárskej zápisnici udelil za\npovinného „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti\nnotárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku.\nZ týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci nešlo o prípad zastavenia\nexekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre tento postup neboli splnené zákonné predpoklady. Pokiaľ súd\n\nprvého stupňa exekúciu zastavil a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok\nodňatie možnosti oprávnenej pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nDovolateľka namieta, že v konaní došlo k procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Dovolací súd v súvislosti s tým opakovane uvádza, že vada tejto povahy je\nrelevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý ale môže byť úspešne uplatnený iba ak\nje dovolanie procesne prípustné (o tento prípad v preskúmavanej veci nejde). Sama vada tejto povahy\nprípustnosť dovolania nezakladá.\nV dovolaní sa napokon tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\nPrávne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.\nNesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery. Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. (iba\nvýskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania\noprávnenej). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne\nodôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne\nposúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012).\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených\ndovolateľkou (§ 237 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania vymenované\nv § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., Najvyšší súd\nSlovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.\n1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\nOprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla jej\npovinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p.).\nV konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti\noprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal povinnému náhradu trov\ntýchto konaní, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}