{"guid": "45457cfc-ff77-4a37-97c4-0ab3ca453471:f1dd809a-d888-45e4-be29-862f1bf4de44", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012201002.1", "spisova_znacka": "1Sžso/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/10/2013 z 12. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. novembra 2013, sp. zn. 1Sžso/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:4012201002.1", "identifikacne_cislo": "4012201002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/464/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 464/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/464/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/464-2003/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1971/1408", "nazov": "predpis č. 1408/1971 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1971/1408", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/1408-1971"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/464#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1dd809a-d888-45e4-be29-862f1bf4de44", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012201002.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012201002.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012201002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/10/2013\n4012201002\n12. 11. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:4012201002.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobcu: Borsodi Tranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság, so\nsídlom 3600 Ózd, Jászi. O. u. 3, Maďarsko, zast. JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom\nadvokátskej kancelárie Hviezdoslavova č. 4, Rožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho\norgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. marca 2013 č. k.\n11S/102/2012-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. marca 2013 č. k.\n11S/102/2012-36 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č.: 14215-2/2012-BA zo dňa 02.02.2012 v\nspojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č.: 32062-60/2011-TO z 15.08.2011 z r\nu š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu\nnáhradu trov konania vo výške 97 € z titulu právneho zastúpenia.\nodôvodnenie:\nI.\nPredchádzajúce konania\n1. Od začiatku roku 2010 bol žalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych konaní (v počte\ndosahujúcom štyridsať) vyvolaných na podnet maďarskej inštitúcie maďarskej inštitúcie (Országos\nEgészségbiztosítási Pénztár /OEP/, Nemzetközi és Európai Integrációs Föosztály, Budapešť, t.j. podľa\nkrajského súdu obdoba zdravotnej poisťovne Maďarska), ktoré sa týkali alebo vzniku alebo zániku\nnemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnancov\npridelených žalobcom ako personálnou agentúrou dočasného zamestnávania so sídlom v Maďarsku\nna základe Zmluvy o dočasnom pridelení svojich zamestnancov prijatých v Maďarskej republike na\nvykonávanie činností do spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom v Bánovciach nad\nBebravou.\n2. Rozhodnutím č. 14215-2/2012-BA zo dňa 02.02.2012 (príloha č. 12 administratívneho spisu) žalovaná\nako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej\nna účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) v zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.\nzmenila vo výrokovej časti rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 32062-117/2011-\n\nTO z 15.08.2011 vo veci zániku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v\nnezamestnanosti tak, že vypustila text: „... § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...“ a doplnila\ntext: „... § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení....“.\nV ostatnom rozhodnutie potvrdila tak, že pánovi Q. S., občanovi Maďarskej republiky (ďalej len\n„zamestnanec“), vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti dňa 10.07.2008.\n3. Právnym základom vyššie uvedeného rozhodnutia boli najmä ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a),\n§ 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a čl. 13 ods. 2 písm. a) v spojení s čl.\n14 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín\npohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej na účely rozsudku\nlen „Nariadenie č. 1408/71“).\n4. Nielen proti tomuto rozhodnutiu žalovanej, ale aj proti ďalším, skutkovo a právne obdobným\nrozhodnutiam žalovanej podal žalobca na Krajský súd v Nitre viaceré, právne zhodné žaloby.\n5. Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Nitre, ktorý ako súd prvého stupňa\npreskúmal všetky žalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval, že nielen v tomto, ale aj v ostatných\nprípadoch nie sú žaloby dôvodné a preto ich zamietol, žalobca namietal, že rozsudok krajského súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tiež, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými\ntvrdeniami žalobcu.\nNaopak žalovaná na svojich napadnutých argumentoch uvedených v odôvodnení zotrvala a žiadala,\naby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny.\nII.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n6. Najvyšší súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní postupom podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému\nje podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle\ndôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j\nods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok\nzmenil tak, že s uplatnením § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s\nprvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v\nzmysle nasledujúcich záverov.\n7. Nakoľko odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Sžso/1/2013 a nasl.\nsa týkali rovnakých účastníkov, obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z\nposúdenia vzniku, resp. zániku povinného poistenia konkrétneho zamestnanca) a totožného právneho\nproblému, najmä vo vzťahu zistenia rozhodného poriadku, potom Najvyšší súd s prihliadnutím na\nzásadu hospodárnosti obsiahnutú v § 6 O.s.p. (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov\ns výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv) a na tú\nskutočnosť, že z titulu totožnosti dôvodov, ktoré ho viedli k záveru o vyhovení odvolaniu, podrobne\nobjasnil v rozsudku sp. zn. 1 Sžso/1/2013 (rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. januára 2013 č. k.\n15S/53/2012-29), ako aj ich doplnenia o ďalšie argumenty prostredníctvom rozsudku zo dňa 15. januára\n2013 č. k. 11S/41/2012-31 zvolil takú procesnú ekonómiu, že v podrobnostiach odôvodnenia tohto\n\nrozsudku odkazuje účastníkov na svoje hore uvedené rozsudky, ktoré účastníci majú k dispozícii (na\nzáklade uvedeného nevznikol dôvod na postup v zmysle citačného ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.),\nresp. sú dostupné na internetovej portálovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.\nRovnaký procesný postup bol Najvyšším súdom použitý aj pri rozhodovaní v obdobných veciach sp. zn.\n1 Sžp/1/2011 a nasl., resp. 5 Sžp/46/2009 a nasl.\n8. V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2\nO.s.p. (vznik či zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, resp.\npovinného poistenia v nezamestnanosti je upravené verejným právom), v konaní nebolo potrebné\nv súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba\npojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku splnilo podmienky uvedené v § 156 ods. 3\nO.s.p.\nIII.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so\nsvojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,\npodľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko\ndôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.), ale aj špeciálne\n(§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky iba vo výnimočných prípadoch (§ 250ja ods. 5\nO.s.p.), a tento prípad v prejednávanej veci nenastal, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na\nvýroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\nPodľa § 250ja ods. 5 O.s.p. Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok\npodľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.\n10. Bude preto úlohou žalovanej, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom súdu vysloveným v\ntomto rozsudku až do okamihu, keď postupom podľa § 22 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch Najvyšší\nsúd nevysloví iný právny záver.\n11. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešnému žalobcovi právo na\nnáhradu trov tohto konania vzniká, čo v tomto súdnom prieskume nastalo.\nPodľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne\naj o trovách konania na súde prvého stupňa.\n12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania na základe ich včasného vyčíslenia právnym zástupcom v\nkonaní na prvom stupni v sume 323,52 € (2 úkony právnej pomoci) a na druhom stupni v sume 165,97\n€ (1 úkon právnej pomoci), t.j. v celkovej sume 488,49 €, Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150\nods. 1 O.s.p.\nDôvody hodné osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, že v prejednávanej veci ide o jedno z\nopakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou otázkou týkajúcou\nsa uplatnenia práv žalobcu v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé\npodania úspešného žalobcu, čo do rozsahu argumentov, ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a\nspresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho\nkonania prihliadol na povinnosť právneho zástupcu riadne plniť procesné povinnosti žalobcu najmä pri\ndodržiavaní lehôt a pokynov konajúcich súdov.\n\nPodľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd\nvýnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.\n13. Po zvážení obidvoch vyššie citovaných hľadísk a možných výpočtových nepresností Najvyšší súd\nznížil požadovanú náhradu a v tomto prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal\nžalobcovi po zaokrúhlení náhradu trov konania vo výške 97 €, ktorá by korešpondovala s 1/5 z\npožadovanej sumy náhrady trov. Takto priznaná suma náhrady trov konania podľa mienky Najvyššieho\nsúdu pokrýva reálne náklady a možný prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.\n14. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c\nods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho\nzástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 29.02.2012, ktorý je súčasťou súdneho spisu.\n15. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzniku, resp. zániku sociálno-poistných vzťahov je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných\ndôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n16. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych\npoplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.\nPodľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za\nkonanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku\nnerozhodol odvolací súd.\nS prihliadnutím na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú právomoc\nnevyužil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec\npoplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.\n17. Záverom Najvyšší súd upozorňuje, že pri označovaní žalobcu ako zahraničnej právnickej osoby jeho\nobchodným menom vychádzal z dokumentov úradnej povahy, ktoré sa však čiastočne odlišovali. Preto\nuprednostnil označenie, pod ktorým bola podaná žaloba.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/102/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}