{"guid": "de99b25e-dad2-4386-984f-7654a664e187:ae439ba7-4a2a-484f-b571-636508cc3c1d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012200803.1", "spisova_znacka": "1Sžso/20/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/20/2013 z 10. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2013, sp. zn. 1Sžso/20/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:4012200803.1", "identifikacne_cislo": "4012200803", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2013-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-1", "nazov": "§ 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-155", "nazov": "§ 155 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-155", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-155"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-141", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-155"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae439ba7-4a2a-484f-b571-636508cc3c1d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200803.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200803.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200803.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/20/2013\n4012200803\n10. 12. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:4012200803.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.\nv právnej veci žalobcu: ITIMEX a.s., IČO: 31 425 666, so sídlom SNP č. 44, Šahy, zast. JUDr. Marianou\nMatulovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Železničiarska č. 9, 974 01 Banská Bystrica,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre zo dňa 13. marca 2013 č. k. 15S/68/2012-44, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. marca 2013 č. k.\n15S/68/2012-44 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 27220-2/2012-BA zo dňa 12.07.2012 r u š\ní a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne\nnáhradu trov konania vo výške 132 €, a to z titulu iných výdavkov.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 27220-2/2012-BA zo dňa 12.07.2012 (č.l. 17 súdneho spisu) žalovanej ako\nodvolacieho orgánu v zmysle oprávnenia ustanovenia § 179 ods. 1 písm. b) a postupom podľa § 218\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej na účely\nrozsudku tiež „zák. č. 461/2003 Z.z.“) potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice (ďalej\nlen „prvostupňový orgán“) č. 700-1310511812-GC04/12 z 18.04.2012, ktorým bolo žalobkyni podľa § 178\nods. 1 písm. a) bod 9 a § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. predpísané za obdobie marec, september, október,\nnovember a december 2008 penále vo výške 38.589,61 € vypočítané z dlžnej sumy poistného na\nnemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,\npoistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie,\npoistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fontu solidarity (ďalej na účely\nrozsudku tiež „poistné a príspevky“, resp. iba „poistné“).\n2. V odôvodnení rozhodnutia zopakovala podstatnú časť argumentácie žalobkyne, ktorá sa odvíja\nod príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších\npredpisov (ďalej na účely rozsudku tiež „zák. č. 7461/2003 Z.z.“); najmä poukázala na časový postup\ntýkajúci sa reštrukturalizácie:\n\n- 11.03.2010: zverejnenie uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o začatí reštrukturalizačného\nkonania v Obchodnom vestníku (účinnosť od 12.03.2010),\n- 17.04.2010: zverejnenie uznesenia Okresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o povolení reštrukturalizácie\nv Obchodnom vestníku (účinnosť od 18.04.2010),\n- 17.05.2010: uplynutie lehoty na prihlasovanie pohľadávok,\n- 03.08.2010: zverejnenie uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom a uznesenia\nOkresného súdu Nitra č. 31R/3/2010 o ukončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (účinnosť od\n04.08.2010),\n- 17.10.2011: zverejnenie oznamu dozorného správcu o ukončení dozornej správy po úplnom splnení\nreštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku (účinnosť od 18.10.2011).\n3. K priebehu reštrukturalizácie žalovaná uviedla ďalšie argumenty žalobkyne, a to že pobočka\nžalovanej v Leviciach včas dlžnú sumu poistného (celkom v sume 65.111,62 €) prihlásila v\nreštrukturalizačnom konaní, avšak súčasťou prihlášky žalovanej nebolo vyčíslenie zodpovedajúcej sumy\npenále ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. V záväznej časti reštrukturalizačného plánu bola\ndohodnutá zmena v obsahu záväzkov všetkých prihlásených pohľadávok nezabezpečených veriteľov v\nreštrukturalizačnom konaní č. 31 R/3/2010 tým spôsobom, že došlo jednak k zníženiu sumy pohľadávok\nna 12% z ich nominálnej hodnoty a jednak ku zmene termínu splatnosti pohľadávok rovnomerne\nrozvrhnutých splátkach 4 krát po 1 z takto určenej sumy do 31. decembra 2011 (viď časť č. II. A. 2\nreštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom). Pohľadávka na poistnom za dotknuté mesiace bola\nuspokojená 30. septembra 2011 (t.j. o 3 mesiace skôr, ako to predpokladal a určoval dlžníkovi súdom\npotvrdený reštrukturalizačný plán).\nĎalej žalovaná uviedla aj argument žalobkyne, že na základe reštrukturalizačného plánu došlo tiež k\nodpusteniu pohľadávok veriteľmi do výšky 88% a v tejto časti došlo aj k zániku zostatku pohľadávok\nveriteľov v súlade s § 574 Občianskeho zákonníka (viď časť č. II. B. 1 reštrukturalizačného plánu\npotvrdeného súdom, str. 40).\n4. Napriek hore uvedeným argumentom žalobkyne žalovaná ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedla,\nže aj v odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa poistné a príspevky za mesiace marec 2008,\nseptember 2008, október 2008, november 2008 zaplatila po lehote splatnosti poistného a príspevkov a\nza obdobie november 2008, december 2008 uhradila poistné a príspevky nesprávne, v nižšej sume.\nNa tomto základe bolo žalobkyni rozhodnutím prvostupňového orgánu žalovanej dňa 18. apríla 2012 (t.j.\ndátum vzniku pohľadávky) predpísané penále v sume 38.589,61 €, t.j. po začatí reštrukturalizačného\nkonania.\n5. S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. žalovaná zdôraznila, že penále\npredpísané počas reštrukturalizačného konania sa neuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ne, ako na\nprednostnú pohľadávku, účinky začatia reštrukturalizačného konania.\nĎalej žalovaná poukázala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia najmä na ustanovenia § 28 ods. 1\npísm. a) a b), ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 písm. a) a b), ods. 8, ods. 9, ods. 10 písm. a) a b), ods. 11,\n§ 129 ods. 1, § 141 ods. 1, § 141 ods. 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003\nZ.z., ďalej § 20 ods. l písm. a), § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení\na § 120 ods. 1 a 2, § 155 ods. 2, § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z.\nPodľa § 113 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení, ak súd zistí, že návrh na povolenie\nreštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu\nrozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej\nlehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.\n\nPodľa § 114 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení, začatie reštrukturalizačného konania má tieto\núčinky:\ndlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka\npodliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,\npre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon\nrozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon\nrozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,\npre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani\npokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,\ndruhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť\npre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím\nreštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je\nneúčinné,\nzmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo\nod nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,\npohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.\nPodľa § 141 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú\npovinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 141 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení za zamestnanca odvádza poistné na\nnemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti\nzamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na\ndôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.\nPodľa § 142 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne\nv Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ,\nje splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata\ntýchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je\nsplatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň\nurčený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa\nplatí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je\nsplatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.\nPodľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám\npovinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v\nnižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná\nsuma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa\nzačatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z., povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú\nsplatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.\n6. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový orgán žalovanej pri kontrole odvodu poistného a\npríspevkov zistil, že žalobkyňa za obdobie marec, september, október, november a december 2008\nneodviedla poistné a príspevky včas. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05% z dlžnej sumy, ktorého\nvýpočet sa nachádza v prílohe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\n\nPri určení výšky poistného správny orgán vychádzal z mesačných výkazov poistného a príspevkov za\ndané obdobie.\n7. Podľa žalovanej v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. bola povinná žalobkyni penále predpísať. Na rozdiel\nod argumentácie žalobkyne žalovaná vyslovila právny názor, že potvrdením reštrukturalizačného plánu\nprávo predpísať penále nezaniklo.\nHoci sa predpísané penále týka obdobia roku 2008. t.j. obdobia pred začatím reštrukturalizačného\nkonania, žalovaná zdôraznila, že pohľadávka na penále vznikla až 18.04.2012, a to predpísaním\nkonkrétneho penále prvostupňovým správnym orgánom, t.j. v čase, keď už bolo reštrukturalizačné\nkonanie začaté. Z uvedeného dôvodu sa takáto pohľadávka v reštrukturalizácii podľa žalovanej\nneuplatňuje prihláškou a nepôsobia na ňu ako na prednostnú pohľadávku účinky začatého\nreštrukturalizačného konania.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne podala na Krajský súd v\nNitre žalobu zo dňa 05.09.2012.\n9. V žalobe rovnako, ako aj v správnom odvolaní a s poukazom na rovnaké ustanovenia zákona o\nkonkurze a reštrukturalizácii mala za to, že žalovaná mala v prípade existencie nároku na penále si túto\npohľadávku prihlásiť prihláškou do reštrukturalizačného konania, nakoľko táto pohľadávka vznikla pred\nzačatím reštrukturalizačného konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, kedy bola predpísaná.\nNárok na penále stanovené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu existoval podľa žalobkyne\nešte pred začatím reštrukturalizácie, a teda si ho mala žalovaná prihlásiť, nakoľko dodatočne po\nskončení reštrukturalizácie by priznanie tohto nároku bolo v rozpore so zákonom. Následne zopakovala\nrovnaké argumenty ako v správnom konaní.\n10. Žalobkyňa ďalej poukázala aj na to, že v zmysle sporného ustanovenia § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005\nZ.z. dlžník, t.j. žalobkyňa po začatí reštrukturalizačného konania nemôže uhrádzať záväzky, ktoré jej\nvznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, nakoľko by tak postupovala v rozpore so zákonom\no konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého sú takéto nároky nevymáhateľné a nepriznateľné v súdnom a\nani v inom správnom konaní.\nSúčasne upriamila pozornosť na výklad pojmu penále, ktorý podľa žalobkyne nie je definovaný v\nžiadnom zákone v Slovenskej republike. V súvislosti s uvedeným spomenula aj zákonnú úpravu\npríslušenstva pohľadávky (viď § 121 ods. 3 Občianskeho zákona), ktorými sú úroky, úroky z\nomeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, pričom príslušenstvo prihlásených\npohľadávok, na ktoré vznikol nárok, sa po začatí reštrukturalizačného konania do plánu nezahŕňa.\nPodľa § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z v citovanom znení podriadené pohľadávky, pohľadávky z\nbezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po\nzačatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu\nsúdom považujú v celom rozsahu za odpustené.\n11. Taktiež poukázala na ustanovenie § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. s tým, že penále prislúcha len k\noneskorenej úhrade poistného. Žalobkyňa však zotrvala na svojej argumentácii, že svoje záväzky v\nsúlade s nováciou záväzkov dohodnutou v reštrukturalizačnom pláne splnila a riadne a včas.\n\nV súvislosti s uvedeným tiež upriamila pozornosť na ustanovenie § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. Preto\nsa domnieva, že ani ustanovenie § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. neumožňuje žalovanej vyrubiť penále\nz neexistujúcej, zaniknutej pohľadávky, a ani z pohľadávky, ktorá bola splnená riadne a včas, resp. z\npohľadávky, ktorej je len naturálnou obligáciou.\n12. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 29) zotrvávala na dôvodoch rozhodnutia a navrhovala,\naby krajský súd žalobu žalobkyne zamietol.\nOpätovne tvrdila, že pohľadávka na penále za obdobie marec, september, október, november až\ndecember 2008 vznikla jej predpísaním dňa 18.04.2012, t.j. až po začatí reštrukturalizačného konania;\npreto podľa žalovanej nejde o pohľadávku, ktorú je potrebné si uplatňovať prihláškou v reštrukturalizácii.\nPritom lehota na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie bola stanovená do 17. mája 2010.\n13. V čase začatia reštrukturalizačného konania žalobkyňa nebola ešte v omeškaní, pretože ešte nebola\npovinná poistné a príspevky zaplatiť. Dňa 17.05.2010 neexistoval ešte žiaden nárok na penále, ani za\njedno obdobie.\nV čase pred začatím reštrukturalizačného konania žalovaná ešte ani nevedela určiť výšku penále. Podľa\nnázoru žalovanej, penále je upravené osobitným predpisom, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou\naž jeho predpísaním. Preto nemožno ho považovať za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov).\nB)\n14. Krajský súd ako súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe, pričom na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne\n(ospravedlnenie neprítomnosti z dôvodu kolízie termínov pojednávania), dospel k záveru, že rozhodnutie\na postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobkyne zamietol podľa § 250j\nods. 1 O.s.p.\n15. Krajský súd vymedzil predmet sporu medzi účastníkmi, ktorým v danom prípade je to, či pohľadávka\nžalovanej predstavujúca nárok na penále za včas nezaplatené poistné a príspevky (uvedené v úvode\nodôvodnenia rozhodnutia), mala byť vzhľadom na začatie reštrukturalizačného konania žalobkyne (dňa\n12.03.2010) uplatnená prihláškou do reštrukturalizácie postupom podľa § 121 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.\nPodľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení platí, že ak tento zákon neustanovuje inak,\nprávo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným\ntýmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia\nprihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu\nsúdom zaniká.\nPodľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas\nreštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho\nmesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné\npohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len \"prednostné pohľadávky\"). Na\nprednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do\nreštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.\n16. S odkazom na ustanovenia § 120 ods. 1 a 2 a § 155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., ďalej § 141 ods.\n1 a 2, § 142 ods. 1, § 143 ods. 2, § 240 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj § 20 ods. 1 písm. a),\n§ 21, § 26 ods. 1 a § 27 ods. 3 zákona č. 43/2004 Z.z. krajský súd vyslovil názor, že v ustanovení §\n155 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. nie je upravený zánik práva predpísať penále počas reštrukturalizačného\nkonania, resp. po jeho ukončení.\n\nPodľa krajského súdu žalovanej, resp. správnemu orgánu 1. stupňa z ustanovenia § 240 ods. 1 zák. č.\n461/2003 Z.z. vyplýva povinnosť predpísať penále za oneskorenú úhradu poistného a príspevkov.\n17. Penále za obdobie marec, september, október až december 2008 vzniklo aj podľa názoru krajského\nsúdu až jeho predpísaním, teda 18.04.2012. Práve z tohto dôvodu nemohol správny orgán 1. stupňa\ntúto pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizácii začatej dňa 17.04.2010, keďže dňa 17.05.2010 uplynula\nlehota na prihlasovanie pohľadávok.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na okolnosť, že žalobkyňa bola v reštrukturalizácii, tak táto\nokolnosť nemá na správnosť rozhodnutia žalovanej žiaden vplyv, keďže zák. č. 461/2003 Z.z. neupravuje\nvo svojich ustanoveniach uplatňovanie pohľadávok v súvislosti s reštrukturalizačným konaním.\n18. Z uvedeného krajskému súdu vyplýva, že reštrukturalizácia nemá žiadne účinky na iné ako\nvykonávacie, exekučné, súdne a rozhodcovské konania pre pohľadávky, ktoré sa uplatňujú v\nreštrukturalizácii prihláškou. Preto nemá žiadne účinky vo vzťahu ku konaniam vo veciach sociálneho\nzabezpečenia.\nKrajský súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že nárok na penále s poukazom na ustanovenie §\n138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. je odpustený, keďže podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré\nustanovenie taxatívne vymedzuje, čo je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky, pojem penále\nnepozná.\nPodľa § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov\na príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania,\nsa do plánu nezahŕňajú; tieto nároky sa v prípade potvrdenia plánu súdom považujú v celom rozsahu\nza odpustené.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanoviská\nA)\n19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.04.2013 (č.l. 52) proti rozsudku krajského (prvostupňového)\nsúdu žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila nesúhlas s argumentáciou\nkrajského súdu.\n20. Žalobkyňa najmä zdôraznila:\n- neexistenciu právneho základu na vyčíslenie penále z pohľadávky, ktorá sa po schválení v\nreštrukturalizačnom plánu súdom a jeho splním stala nevykonateľnou,\n- účinky zakomponované zákonodarcom v ustanovení § 155 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. vo vzťahu k\nreštrukturalizácii dlžníka,\n- nesprávnosť výpočtu penále žalovanou, ktorá je okrem iného aj preukázaná prostredníctvom\npripojeného odborného posudku č. 1/2013 vypracovaného spoločnosťou INTERAUDIT UNIVERZAL,\ns.r.o.,\n- neprihlásenie penále zodpovedajúce omeškaniu s úhradou dlžného poistného do dňa začatia\nreštrukturalizačného konania a s tým spojené právne následky tohto neprihlásenia v zmysle § 155 ods.\n2 zák. č. 7/2005 Z.z.,\n- účinky zakomponované zákonodarcom v ustanovení § 138 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. na príslušenstvo\nprihlásených pohľadávok,\n\n- osobitný režim zmeny záväzkov (v prejednávanej veci išlo o zníženie výšky pohľadávok na 12% z ich\nnominálnej hodnoty a o zmenu termínu splatnosti pohľadávok) zakotvený v ustanovení § 136 zák. č.\n7/2005 Z.z. o záväznej časti reštrukturalizačného plánu,\n- neoprávnenosť predpísania penále podľa § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. za rok 2008, nakoľko žalobkyňa\nsa zaplatením poistného za uvedené obdobie roku 2008 do omeškania nedostala,\n- pojednávanie vykonané krajským súdom v ich neprítomnosti znemožnilo žalobkyni predložiť aj nové\nargumenty a dôkazy na obhajobu svojich tvrdení, to všetko v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n21. Záverom žalobkyňa navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v celom rozsahu zrušil, nakoľko na základe vykonaných dôkazov krajský súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nSúčasne k podanému odvolaniu žalobkyňa priložila (č.l. 59) odborný posudok č. 1/2013 spoločnosti\nINTERAUDIT UNIVERZAL, s.r.o. vo veci pohľadávok a záväzkov v reštrukturalizácii a výpočtu penále k\nneuspokojeným pohľadávkam Sociálnou poisťovňou, pobočka Levice.\nB)\n22. Z vyjadrenia žalovanej (č.l. 71) zo dňa 13.05.2013 vyplýva, že žalobkyňa neuviedla také námietky\nk správnosti preskúmavaného rozhodnutia ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu\nalebo zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej.\nPohľadávka žalovanej na penále za mesiace marec, september až december 2008 vznikla až\nprávoplatnosťou rozhodnutia vo veci predpísania penále v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. Uvedený zákon\nukladá žalovanej povinnosť predpísať penále vždy, keď zistí, že povinný subjekt neodviedol poistné na\nsociálne poistenie včas alebo v správnej sume.\n23. Podľa názoru žalovanej ustanovenie § 151 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zakotvuje\npovinnosť žalovanej odpísať pohľadávku na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení\nreštrukturalizačného plánu. Zákon pritom žalovanej neustanovuje žiadnu konkrétnu lehotu. Ďalej\nustanovenie § 151 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. však neupravuje odpísanie pohľadávky žalovanej alebo\njej neuhradenej časti z titulu splnenia reštrukturalizačného plánu.\n24. Záverom žalovaná nespresnila, aké procesné riešenie od odvolacieho súdu vo veci podaného\nodvolania očakáva.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.)\na že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p.\nodvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods.\n2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, že preverovanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej sankcii\nvyžaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát\nvzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovažoval za potrebný) a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.\n\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté\nrozhodnutie žalovanej podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil jej späť na ďalšie konanie v zmysle\nnasledujúcich záverov.\n26. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobkyne),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej\nsprávy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie\núčastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n27. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach\nodvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu\ni súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nzrušujúcimi námietkami žalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.), ako aj so stanoviskami zvyšných účastníkov,\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovanej.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/84/2007, sp. zn.\n6 Sžo/98/2008, sp. zn. 1 Sžo/33/2008, sp. zn. 2 Sžo/5/2009 či sp. zn. 8 Sžo/547/2009) nie je úlohou\nsúdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať\nzákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne\npredpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné\nrozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n28. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil\nzo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej, je právna otázka, či splatnosť poistného a\npríspevkov v oblasti sociálneho poistenia je právne ovplyvnená procesom reštrukturalizácie schválenej\nsúdom.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n29. Žalobkyňa svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným\nkonštatuje, že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský\nsúd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené\nzákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je\nv zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp.\nneskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.\n30. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\n\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n31. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že sociálne konanie o uložení sankcií a\npenále vo svojej podstate predstavuje to správne konanie, pri ktorých správny orgán podľa osobitného\nzákona rozhoduje nielen o o porušení dotknutého ustanovenia správneho práva ale aj o uložení\nsankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej\njurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť\nvýberu mechanizmu nápravy neposudzoval.\nV súvislosti s uvedeným Najvyšší súd poukazuje na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní rozšírila svoju\nargumentáciu o odborný posudok vypracovaný audítorskou spoločnosťou INTERAUDIT UNIVERZAL,\ns.r.o., Prešov, ktorý je možno vyhodnotiť v zmysle § 127 O.s.p. ako odborné posúdenie. Nakoľko zo\nsúdneho spisu krajského súdu nevyplýva nič, čo by potvrdzovalo, že by žalovaná nebola uvedeným\nodborným posudkom oboslaná spolu s odvolaním žalovanej, t.j. Najvyšší súd vychádza z toho\npredpokladu, že žalovaná mala možnosť sa s uvedeným odborným posudkom oboznámiť a k jeho\nzáverom vzniesť námietky tak, ako to učinila k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho vyjadrenia\nz 13. mája 2013, zohľadní Najvyšší súd aj argumentáciu uvedenú v odbornom posudku.\nPodľa § 127 ods. 4 O.s.p. namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie\npríslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.\n32. Ďalej Najvyšší súd poukazuje na to, že činnosť audítora, resp. audítorskej spoločnosti spĺňa\nhore uvedené kritérium odborného orgánu s pôsobnosťou na odborné vyjadrenie k vymedzeným\nskutočnostiam a má nezastupiteľnú funkciu v oblasti obchodného hmotného práva, kde sa audítor\nvyjadruje napríklad k účtovným závierkam či preskúmava návrh zmluvy o splynutí alebo zlúčení\nspoločnosti, ale aj v oblasti konkurzného práva (ktoré je možné považovať za procesné obchodné právo),\nkde audítor vydáva v zmysle § 12 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. relevantné potvrdenie.\n1) Charakteristika reštrukturalizácie:\n33. Základným problémom v prejednávanej veci sa pre Najvyšší súd javí vymedzenie vzťahu medzi zák.\nč. 461/2003 Z.z. a zák. č. 7/2005 Z.z.\nJe nepochybné, že sledovaným predmetom úpravy zák. č. 7/2005 Z.z. je najmä riešiť úpadok dlžníka\nako spoločensky nežiaduci stav v oblasti mnohopočetnej záväzkovej sféry, a to:\na) speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo\nb) postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne.\n34. Naopak predmetom úpravy zák. č. 461/2003 Z.z. je vymedzenie sociálneho poistenia vrátane úpravy\njej rozsahu, ďalej právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizácia sociálneho poistenia,\nfinancovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo\nveciach sociálneho poistenia.\nJe jednoznačné, že aj zák. č. 461/2003 Z.z. obsahuje úpravu (najmä § 224) týkajúcu sa uspokojenia\npohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine. Preto je možné\ncharakterizovať zák. č. 7/2005 Z.z. ako špeciálny právny predpis pre oblasť sociálneho poistenia týkajúci\nsa vymáhania a uspokojovania pohľadávok dlžníka úplatku. Preto, ak žalovaná je veriteľom vo vzťahu\nk svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí pri uspokojovaní svojich pohľadávok k dlžníkovi, ktorý sa\nnachádza v konkurze (úpadok) alebo v procese reštrukturalizácie postupovať nie podľa zák. č. 461/2003\nZ.z., ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálnom poistenia, ale musí uprednostniť zák. č. 7/2005\nZ.z. ako špeciálny právny predpis v zmysle starorímskej právnej zásady „lex specialis derogat legi\ngenerali“. Tento svoj úmysel zákonodarca potvrdzuje aj prostredníctvom odkazov na osobitný predpis\n\n(napr. poznámka pod čiarou č. 33a v ustanovení § 12 alebo č. 41a v ustanovení § 18, ktoré odkazuje\nna osobitný predpis, ktorým je zák. č. 7/2005 Z.z.).\n35. Zákonodarca pri naplnení podmienok úpadku ukladá tak dlžníkovi ako aj veriteľovi prostredníctvom\nzák. č. 7/2005 Z.z. nielen povinnosti, ale aj rôzne dispozitívne možnosti. Medzi základné dispozície\npatrí výber procesného spôsobu riešenia úpadku, t.j. zvolenie konkurzu alebo reštrukturalizácie, ktoré\nspôsoby kolektívneho uspokojovania pohľadávok rôznych veriteľov sa od seba diametrálne odlišujú.\nNajvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že veriteľ je oprávnený, t.j. má možnosť sa rozhodnúť, či\nv zmysle § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. podá návrh na vyhlásenie konkurzu so všetkými z toho\ndispozitívneho úkonu pre neho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami, t.j. najmä zotriedenie pohľadávok do\njednotlivých skupín, podľa ktorých sa určí poradie ich uspokojenia, alebo bude podľa § 111 ods. 3 zák.\nč. 7/2005 Z.z. uprednostňovať podanie návrhu na reštrukturalizáciu. Je nepochybné, že zákonodarca\ncelý proces reštrukturalizácie smeruje do polohy konsenzu, kedy veriteľ využil v rámci svojich oprávnení\nodbornú pomoc správcu a dlžník jeho činnosť odsúhlasí. Potom návrh na reštrukturalizáciu môže mať\ncharakter súdneho schválenia konsenzu medzi veriteľom a dlžníkom.\nPodľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku\na zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť tohto dlžníka.\nPodľa § 111 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na povolenie\nreštrukturalizácie, ak poveril správcu vypracovaním posudku a správca vo vypracovanom posudku nie\nstaršom ako 30 dní reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a dlžník s podaním tohto návrhu súhlasil.\n36. V prejednávanej veci je nepochybné, že v prípade žalobkyne ako dlžníka došlo k podaniu návrhu\nna povolenie reštrukturalizačného konania, ktoré bolo povolené Okresným súdom Nitra uznesením odo\ndňa 18.04.2010.\nZačatie reštrukturalizačného konania vyvoláva účinky, ktoré zákonodarca opisuje najmä v ustanovení\n§ 114 zák. č. 7/2005 Z.z. Predovšetkým je dôležité upozorniť na to, že zák. č. 7/2005 Z.z.\nrozlišuje pohľadávky vzniknuté pred (t.j. prihlasované pohľadávky) a pohľadávky vzniknuté počas\nreštrukturalizácie (t.j. prednostné pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.). Prihlasované\npohľadávky v procese reštrukturalizácie strácajú svoju vykonateľnosť (viď § 114 ods. 1 písm. c/ v spojení\ns § 118 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z.).\n37. Veritelia svoje oprávnenia, ako aj celkové procesné postavenie v reštrukturalizácii (viď najmä §\n120 ods. 1 v spojení s § 132 zák. č. 7/2005 Z.z.) odvíjajú od existencie prihlásených pohľadávok. Ich\nstabilitu veritelia v zmysle zásady súčinnosti (§ 134 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.) verifikujú navrhnutím\nreštrukturalizačného plánu, ktorý je v zmysle § 132 ods. 1 zák. č. 7/2000 Z.z. po schválení súdom\nzáväzný pre všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, t.j. v prejednávanej veci aj pre žalovanú.\nPodľa § 136 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých\npráv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto\npráva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva,\nmusia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo\nzánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo\nzanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik.\nPodľa § 139 ods. 1 vete prvá a druhá zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení jednotlivé zmeny\npohľadávky a plnenia určené na uspokojenie pohľadávky sa uvádzajú v záväznej časti plánu vždy\npri dotknutej pohľadávke. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v\nprípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená\njednotlivými plneniami, a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za\nnevymáhateľnú.\n\n38. Aby sa zmysel a účel reštrukturalizácie naplnil, zákonodarca umožňuje v procese reštrukturalizácie\nvyužiť viacero nástrojov, medzi ktoré prostredníctvom ustanovenia § 135 zák. č. 7/2005 Z.z. zaraďuje\naj predĺženie lehoty splatnosti pohľadávok veriteľov, ktoré veritelia pri tvorbe reštrukturalizačného plánu\nnavrhujú.\nTakisto aj v procese prípravy a následného hlasovania o reštrukturalizačnom pláne na schvaľovacej\nschôdzi je každý veriteľ, t.j. v prejednávanej veci aj žalovaná, požiadať v zmysle § 145 ods. 1 zák.\nč. 7/2005 Z.z. o jeho zmenu, poprípade sa v zmysle § 157 zák. č. 7/2005 Z.z. domáhať vyslovenia\nneúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči sebe alebo poukazovať v zmysle § 159 zák. č. 7/2009 Z.z.\nna nesplnenie reštrukturalizačného plánu a požadovať s tým spojené dôsledky.\nPodľa § 135 ods. 2 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení opisná časť plánu musí obsahovať\ntiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä\na) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie,\nalebo ich uznanie za nevymáhateľné.\nPodľa § 145 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení každý účastník plánu má právo\nnajneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu\nprostredníctvom správcu\na) o podrobnejšie vysvetlenie ustanovení plánu,\nb) o opravu zjavnej chyby v písaní alebo počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti plánu,\nc) o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu,\nd) o zaradenie svojho majetkového práva akcionára do inej skupiny, ako bolo zaradené predkladateľom\nplánu,\ne) o zaradenie svojej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom\nrozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu.\nPodľa § 157 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. v citovanom znení účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu\nplánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má\nprávo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby\nsúd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak\na) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť\nv inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,\nb) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa\nmajú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových\npráv poskytla oproti nemu výhoda,\nc) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal\ndo horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného\nuspokojenia v konkurznom konaní,\nd) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené\npohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol\nbez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.\n39. Reštrukturalizačný plán je významnou právnou skutočnosťou pre úpravu vzťahov medzi dlžníkom a\nveriteľmi. Vymedzuje základný rozsah pohľadávok, ku ktorým sa pridružujú aj prednostné pohľadávky\n(§ 125 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.), bez ktorých by priebeh samotnej reštrukturalizácie dlžníka nebol\nmysliteľný. Predovšetkým reštrukturalizačný plán vymedzuje modifikovanú výšku z pôvodného rozsahu\nplnenia dlžníka voči veriteľom, a iba v prípade neúčinnosti plánu voči konkrétnemu veriteľovi (viď § 161\nzák. č. 7/2005 Z.z.) dochádza k návratu k pôvodnému stavu (restitutio ad integrum), kedy sú dlžník\na preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v\n\nakom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom. Navyše pre prejednávanú vec je významné,\nže pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.\nPo schválení reštrukturalizačného plánu nastáva etapa jeho plnenia.\nPodľa § 155 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo\nforme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo\nzáväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v\npláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne\naž rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len\nz dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným\npredpisom.\n40. Je nepochybné, že aj zák. č. 461/2003 Z.z. na proces reštrukturalizácie (resp. v staršom legislatívnom\npoňatí na vyrovnanie) reaguje. V zmysle ustanovenia § 151 zák. č. 461/2003 Z.z. sa premietajú\núčinky reštrukturalizačného plánu tak, že žalovanej sa ukladá „ex offo“ povinnosť zosúladiť evidenciu\npohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou.\nPodľa § 151 ods. 1 veta druhá zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej\nneuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu\nzanikla dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu,\nže na jej plnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.\n2) K charakteru a k splatnosti penále:\n41. V zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. je nutné charakterizovať penále uložené žalovanou v prejednávanej\nveci ako sankciu za nesplnenie povinnosti riadne platiť poistné.\n42. Taktiež je celkom nepochybné to, že na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie\npodmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť\npenále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom\nstanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z.\nAž týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej\nvýške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej\nvýške a na akom právnom základe.\n43. Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje, že je celkom v právomoci žalovanej ako oprávneného\nsprávneho orgánu rozhodnúť, či vôbec túto sankciu uplatní, resp. v akom časovom horizonte pri\nomeškaní dlžníka s platením poistného k uplatneniu tejto sankcie prikročí.\nNa druhej strane si však žalovaná musí byť vedomá tej skutočnosti, že niektoré súdom aprobované\nsituácie (právne stavy) u jednotlivcov môžu svojimi účinkami vytvoriť pre jej rozhodovaciu prax ako aj pre\nrozhodovaciu prax iných orgánov verejnej správy zákonné prekážky. Tak tomu nastalo aj v prejednávanej\nveci, čo však ani žalovaná ani krajský súd nezohľadnili pri svojom rozhodovaní.\n44. Z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaná potvrdila penále predpísané 18. apríla\n2012 v zmysle § 240 zák. č. 461/2003 Z.z. vo výške 0,05% z dlžných súm poistného a príspevkov za\nobdobie 03/2008, september až december 2008.\nUvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu žalovanej teda právne vychádzalo z myšlienky, že\nžalobkyňa mala odviesť k pôvodným dátumom splatností, ktoré podľa mienky žalovanej neboli dotknuté\nprocesom prebiehajúcej reštrukturalizácie (t.j. 30.04.2008, 30.10.2008, 01.12.2008, 30.12.2008 a\n30.01.2009). Tým, že tak nevykonala, mala žalobkyňa naplniť podstatu sankcie, t.j. neodvedenie včas\na riadne.\n\nPodľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení fyzickým osobám a právnickým osobám\npovinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v\nnižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania\nodo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná\nsuma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa\nzačatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.\n45. Najvyšší súd však musí konštatovať, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala\npo právnej stránke odôvodnením, prečo dospela k záveru, že platby poistného neboli zaplatené včas\na riadne. Totiž z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôležité skutočnosti týkajúce\nsa účinkov možných zmien pohľadávok na poistnom vyvolaných v reštrukturalizácii. Žalovaná iba\nopisným spôsobom uviedla, že pohľadávky na uvedenom dlžnom poistnom žalovanou boli prihlásené.\nTakisto táto skutočnosť nie je premietnutá v pripojenom administratívnom spise, t.j. absentuje ako\npodklad rozhodnutia dotknutá časť reštrukturalizačného plánu (viď bod č. 3) a táto skutočnosť nebola v\nnapadnutom rozhodnutí a jej dopady na rozhodnutie analyzované.\nNásledne v odôvodnení nebola spomenutá ani tá relevantná časť reštrukturalizačného plánu, ktorá sa\ntýka prihlásených pohľadávok, ich výšky, resp. naplnenia možnosti ich odpustenia, hoci žalobkyňa na\ntoto neustále poukazovala.\n46. Žalovaná sa tiež v napadnutom rozhodnutí vôbec nevenovala právnemu rozboru účinkov\nreštrukturalizácie na otázku splatnosti poistného a príspevkov, čo sa týka najmä ich zmeny. Ako už bolo\nvyššie naznačené, zák. č. 461/2003 Z.z. je v prejednávanej veci všeobecným zákonom (viď najmä bod č.\n34), a preto pokiaľ zák. č. 7/2005 Z.z. neukladá niečo osobitne, platí úprava obsiahnutá v zák. č. 461/2003\nZ.z. Splatnosť poistného a príspevkov vyplýva bez ďalšieho zo zákona a je upravená prostredníctvom\nustanovení § 141 ods. 2, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ako aj z ustanovení § 26\nods. 1 zák. č. 43/2004 Z.z.\n47. Avšak zák. č. 7/2005 Z.z. oprávňuje tak subjekty súkromného, ako aj verejného práva na to, aby\nzasahovali do splatnosti prihlásených záväzkov za účelom naplnenia účelu reštrukturalizácie (viď bod č.\n39 a žalobkyňou načrtnutá myšlienka novácie záväzkov). Predovšetkým ustanovenie § 155 ods. 3 zák.\nč. 7/2005 Z.z. charakterizuje reštrukturalizačný plán potvrdený súdom ako právne relevantnú skutočnosť\n(zákonodarca sa tu uchýlil k slovnému spojeniu právny úkon), ktorá vyvoláva vznik, zmenu alebo zánik\npráv alebo záväzkov obsiahnutých v uvedenom pláne.\nOsobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, že\npokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne je potrebná právna\nskutočnosť vo forme rozhodnutia príslušného správneho orgánu, potom záväzok (v prejednávanej\nveci zmena dňa splatnosti poistného a príspevkov) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím\npríslušného orgánu. Tento správny orgán však nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z\ndôvodu, že plán vôbec neakceptuje, resp. že ako podklad rozhodnutia nie je urobený vo forme alebo\nspôsobom vyžadovaným osobitným správnym predpisom.\n48. Vzhľadom na hore uvedené právne závery mali byť všetky vyššie spomenuté skutočnosti spojené\ns procesom reštrukturalizácie, do ktorého sa žalovaná nepochybne zapájala, ako podklady rozhodnutia\nvyhodnotené žalovanou a až na ich základe mohla dospieť k presvedčeniu, či došlo zo strany žalobkyne\nako dlžníka v reštrukturalizácii k omeškaniu s odvodom poistného a príspevkov a aké možné následky\ns tým spojené žalovaná využila.\n49. Najvyšší súd sa musí aj vyjadriť k nastolenej námietke žalobkyne, či predpísané penále podľa zák.\nč. 461/2003 Z.z. je možno považovať za príslušenstvo prihlásených pohľadávok zakomponovaných do\nreštrukturalizačného plánu.\n\nObdobne ako krajský súd aj Najvyšší súd konštatuje, že súkromnoprávna úprava príslušenstva\npohľadávky zakotvená v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sleduje odlišný cieľ.\n50. V súvislosti s uvedeným problémom je potrebné zdôrazniť, že dotknuté ustanovenie Občianskeho\nzákonníka sa výslovne nevzťahuje na penále. Použitie analógie legis je v tomto prípade neprípustné,\nnakoľko Občiansky zákonník prostredníctvom svojich úvodných ustanovení (najmä § 1 a 2) potvrdzuje,\nže predmetom úpravy sú občianskoprávne vzťahy.\nRozsah občianskoprávnych vzťahov samotný Občiansky zákonník vymedzuje najmä ako majetkové\nvzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy\nvyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.\nPodľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,\npoplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.\nV.\n51. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobkyne, ako aj s prihliadnutím na argumentáciu žalovanej Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou žalovanej sa pri svojom ďalšom rozhodovaní o prejednávanej veci pridržiavať vyššie\nuvedených právnych názorov.\n52. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu trov tohto\nkonania vzniklo. Nakoľko právna zástupkyňa úspešnej žalobkyne si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej\nlehote neuplatnila, nebola jej priznaná nasledujúca náhrada trov právneho zastúpenia.\n53. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:\n1. z náhrady súdneho poplatku za žalobu\n\n66 €\n\n1.1. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie\n\n66 €\n\ntzn. v celkovej sume:\n\n132 €\n\n54. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv a povinností týkajúcich sa odvodov poistného a príspevkov je spojená\ns verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať\ndokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}