{"guid": "25840b4f-0a82-4326-8957-8d60249b2195:e1b5d8c6-eed1-4b7f-b6a3-13e703f8f2f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012200769.1", "spisova_znacka": "10Sžso/8/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/8/2013 z 20. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2013, sp. zn. 10Sžso/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:4012200769.1", "identifikacne_cislo": "4012200769", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-170", "nazov": "§ 170 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-170", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-170"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-170"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1b5d8c6-eed1-4b7f-b6a3-13e703f8f2f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200769.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200769.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200769.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/8/2013\n4012200769\n20. 12. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:4012200769.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu Borsodi\nTranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság, so sídlom 3600 Ózd,\nJászi. O. u. 3, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova\n4, Rožňava, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 31. januára 2012, č. 13672-2/2012-BA, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/65/2012-38 zo dňa 27. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/65/2012-38 zo dňa 27.\nfebruára 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 13672-2/2012-BA zo dňa 31. januára 2012 z\nr u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania z titulu trov právneho\nzastúpenia v sume 485,48 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/65/2012-38 zo dňa 27. februára 2013 bola zamietnutá\nžaloba žalobcu - Borsodi Tranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság,\nso sídlom 3600 Ózd, Jászi. O. u. 3, Maďarsko (ďalej iba ,,žalobca“) proti žalovanej Sociálnej poisťovni,\nústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava (ďalej iba žalovaná), ktorou sa žalobca dožadoval\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 13672-2/2012-BA zo dňa 31. januára 2012, ktorými\nbolo rozhodnuté o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a\npovinného poistenia v nezamestnanosti K. B. C. od 15. mája 2007.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podľa jeho názoru v preskúmavanej veci si žalobca nesprávne\nvysvetľuje aplikáciu článku 13 ods. 1, 2 písm. a/, článku 14 ods. 1, písm. a/ Nariadenia Rady č.\n1408/71 na svoje konanie. Prvoradou podmienkou pre uplatňovanie článku 14 Nariadenia Rady EHS\nč. 1408/71 je existencia priameho vzťahu medzi podnikom a zamestnancom, ktorého zamestnáva.\nTúto podmienku (napr. uzavretie pracovnej zmluvy) žalobca ako zamestnávateľ K. B. C. spĺňal, čo\nani v žalobe nepopiera (...\"uvedenú osobu zamestnával žalobca ako subjekt maďarského práva\") a jej\nnaplnenie nebolo spochybnené (viď samotná zmluva o dočasnom prideľovaní). Druhou rozhodujúcou\npodmienkou pre uplatnenie článku 14 uvedeného Nariadenia je existencia väzieb medzi podnikom a\nčlenským štátom, v ktorom bol podnik založený, čo znamená, že článok 14 Nariadenia Rady EHS č.\n1408/71 sa vzťahuje iba na tie podniky, ktoré obvykle vykonávajú významné ekonomické činnosti na\núzemí členského štátu, v ktorom boli založené. Treba prisvedčiť žalovanej a aj podľa názoru súdu túto\ndruhú podmienku žalovaná ani správny orgán prvého stupňa neboli povinní skúmať, keďže vyplývala z\noznámenia (žiadosti) príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku.\n\nV danom prípade postavenie zamestnanca žalobcu, poskytnutej osoby na výkon práce spoločnosti\nValsabbia Slovakia spol. s r.o. (na základe Zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov), z hľadiska\nsociálneho zabezpečenia sa posudzuje nie podľa Zákonníka práce účinného na Slovensku, ale podľa\nčlánku 13 ods. 2 písm. a/ Nariadenia rady č. 1408/71, teda v prvom rade skúma sa pravidlo uplatniteľnosti\nvnútroštátnej legislatívy, keďže zamestnanci žalobcu nemali vystavený formulár E 101 a vykonávali\npridelené práce u užívateľskej organizácii na Slovensku. Potom nie je možné aplikovať § 14 (1) (a)\nNariadenia, ako tvrdí žalobca. Tento článok upravuje výnimky, ktoré by bolo možné použiť, ak by žalobca\npostupoval v zmysle výzvy prvostupňového správneho orgánu a dodatočne by predložil súhlas žalovanej\no možnosti dodatočného vystavenia formuláru E 101 pre vyslaných zamestnancov žalobcom na územie\nSlovenska zo strany obdobnej inštitúcie v Maďarsku. Žalobca však napriek upozorneniu správneho\norgánu nedal žiadny podnet príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku na uzavretie\nspoločnej dohody so spätnou účinnosťou o uplatniteľnej legislatíve Maďarska u vyslaných pracovníkov\nžalobcom do spoločnosti Valsabbia Slovakia spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou podľa predložených\nZmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov prijatých v Maďarsku vykonávať činnosť v tejto spoločnosti na\nSlovensku za jednotlivé roky 2007, 2008, 2009 až do 31. decembra 2010.\nII.\nProti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že:\n- súd nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil na\nzistení, že dotknutému zamestnancovi vznikol pracovný pomer na území SR,\n- ani zo znenia Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 nie je možné dospieť k záveru, že sa na menovaného\nvzťahovala slovenská legislatíva,\n- v danom prípade existujú aj výnimky, ktoré vylučujú aplikáciu čl. 13 Nariadenia. Pre prípad, že by súd\nbol i napriek vyššie uvedenému toho právneho názoru, že na základe čl. 13 by bola daná aplikovateľnosť\nslovenského práva namieta, že túto vylučuje čl. 14/1 a Nariadenia, v zmysle ktorého sa čl. 13 ods. 2 písm.\na/ nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne\npracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala\nprácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že\npredpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú\nosobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania. Pokiaľ súd vylúčil možnosť aplikácie tejto normy s tým, že\nzamestnanec nemal vystavený formulár E 101, je potrebné uviesť nasledovné: čl. 11/1 Nariadenia Rady\nEHS č. 574/72 hovorí o tom, že inštitúcie určené príslušným orgánom členského štátu, ktorého právne\npredpisy zostávajú uplatniteľné, vydajú osvedčenie, že zamestnanec naďalej podlieha týmto právnym\npredpisom do určitého dátumu. Už aj zo samotného pojmu osvedčenie vyplýva, že ide o doklad, ktorý\ndeklaruje určitý stav a v žiadnom prípade sa s jeho vydaním či nevydaním nespája vznik, zmena či\nzánik nejakého právneho vzťahu, resp. právnej situácie, čiže celkom jednoznačne nemá konštitutívny\ncharakter. Napokon aj samotné nariadenie upravujúce status quo tohto osvedčenia hovorí o ňom len\nako o formalite, čo vyplýva napr. aj z názvu citovaného článku,\n- z rozsudku nie je zrejmé, ktoré znenie zákona č. 461/2003 Z. z. súd aplikoval na tento právny vzťah, hoci\nje evidentné, že uvedený právny predpis za obdobie tvrdeného vzniku pracovného pomeru menovaného\naž po rozhodovanie súdom bol viackrát novelizovaný. Nie je teda jasné, či súd aplikuje znenie zákona\núčinné v čase tvrdeného vzniku pracovného pomeru alebo v čase jeho rozhodovania, prípadne iné\nznenie,\n- nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že žalobca ako spoločnosť nevykonával žiadne významné\nekonomické činnosti na území Maďarska,\n- nesúhlasil s argumentáciou žalovanej akceptovanou súdom, že je zrejmé, že rozhodoval o vzniku\npovinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti zamestnanca podľa slovenskej legislatívy, keďže rozhodoval podľa § 178 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 461/2003 Z. z., pretože táto skutočnosť mala vyplynúť z jeho rozhodnutia (minimálne z jeho\nodôvodnenia) a žalovaná sa v žiadnom prípade nemôže odvolávať na to, že sa fakticky osoba čítajúca\njeho rozhodnutia „dovtípi“. Krajský súd sa s touto námietkou nijako nevysporiadal, čo žalobca považuje\n\nza absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čo ho v konečnom dôsledku robí nepreskúmateľným a\nsúčasne týmto postupom sa mu odníma možnosť konať pred súdom,\n- krajský súd neposúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a VALSABBIA SLOVAKIA s. r. o. podľa jej\nobsahu, ale podľa jej pomenovania,\n- nikdy netvrdil, že by rozhodnutie maďarského súdu malo vyvolať účinky na území SR, len\nprezentoval očakávanie ohľadne jednoty rozhodovacej praxe súdov EU zvlášť vo veciach, ktoré sa teraz\nprejednávajú (čiže s cudzím prvkom),\n- nesúhlasil s názorom, že nereagoval na list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. apríla 2011\na 26. mája 2011, pretože ho v reakcii na ne požiadal, aby mu ráčil oznámiť, že na základe akej právnej\nnormy a ktorého právneho predpisu mieni vykonať kontrolu u právneho subjektu vzniknutého podľa\nmaďarských právnych predpisov na území Maďarska, ktorý taktiež na území Maďarska uzavrel pracovnú\nzmluvu podľa maďarských právnych predpisov s maďarským štátnym príslušníkom. Žiaľ, správny orgán\ntejto požiadavke nevyhovel a v ďalšom so žalobcom prestal komunikovať.\nŽalobca navrhol, aby z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na nové konanie a v prípade úspechu v konaní žiadal priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania.\nIII.\nŽalovaná sa k odvolaniu vyjadrila tak, že žalobca v odvolaní zo dňa 8. apríla 2013 neuviedol\ntaké námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by\nodôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaná nezaložila napadnuté\nrozhodnutie na tvrdení, že zamestnancovi vznikol na území Slovenskej republiky pracovný pomer.\nSúčasne uviedla, že podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení rozhodovala o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia\na povinného poistenia v nezamestnanosti.\nPri určení uplatniteľnej legislatívy a následnom rozhodovaní o vzniku povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti aplikovala\nkoordinačné Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín\npohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorým je tak ako ostatné\norgány členských štátov EÚ viazaná. Vzhľadom na toto tvrdenie poukázala žalovaná na článok 249\nZmluvy o založení Európskeho spoločenstva, z ktorého okrem iného vyplýva, že nariadenie má\nvšeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských\nštátoch. Z uvedeného vyplýva, že platné nariadenie zakladá priame práva a povinnosti a všetky\ndotknuté subjekty, vrátane vnútroštátnych súdov, sú nimi priamo viazané. Nevyžaduje sa žiadna ďalšia\ntransformácia do právneho poriadku členského štátu, ba dokonca členské štáty nesmú akokoľvek\npôsobiť proti nariadeniu. Vzhľadom na princíp nadradenosti, resp. predností európskeho práva sú\nnariadenia priamo aplikovateľné bez ohľadu na obsah a úpravu vnútroštátneho práva.\nV ďalšej časti žalovaná uviedla, z akého dôvodu aplikovala na prerokúvaný prípad slovenské právo.\nPoukázala na to, že zamestnanci žalobcu vyslaní na Slovensko nemali formulár E 101 a z toho dôvodu\nnebolo možné udeliť uvedeným zamestnancom ani výnimku podľa čl. 17 nariadenia.\nŽalovaná ďalej uviedla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia požiadala inštitúciu sociálneho\nzabezpečenia v Maďarsku (OEP) o vyjadrenie, či v dotknutých prípadoch budú vystavovať\nzamestnancom žalobcu formuláre E 101 so spätnou platnosťou, na základe ktorých by podliehali\nlegislatíve Maďarska. Z vyjadrenia OEP Budapešť vyplýva, že formuláre E 101 nemôžu byť vystavené.\nTáto skutočnosť je taktiež uvedená v napadnutom rozhodnutí žalovanej, ktorá vyvinula dostatočnú snahu\nusporiadať danú situáciu v súlade s nariadením a príslušnou legislatívou.\n\nVzhľadom na uvedené sa podľa žalovanej na prerokúvané prípady vzťahuje v oblasti sociálneho\nzabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky, a preto preskúmavané rozhodnutie je vydané v súlade\ns ňou.\nPodľa názoru žalovanej článok 13 (2) (f) nariadenia, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, sa aplikuje\nlen výnimočne, v prípadoch, keď osoba zostane bez sociálneho zabezpečenia, t. j. keď osoba prestane\npodliehať právnym predpisom členského štátu bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy\niného členského štátu. Článok 13 (2) (f) nariadenia sa chápe ako provizórne riešenie, aby sa predišlo\ntomu, že zamestnanci zostanú bez sociálneho zabezpečenia. Keďže dotknutý zamestnanec žalobcu\nv období, kedy vykonával práce na území Slovenskej republiky, podliehal podľa článku 13 (2) (a)\nnariadenia slovenským právnym predpisom, o čom žalovaná vydala rozhodnutie, nie je možné na tohto\nzamestnanca uplatniť článok 13 (2) (f) nariadenia, ktorý rieši situáciu, kedy sa osoba (zamestnanec)\nocitne bez sociálneho zabezpečenia.\nPodľa žalovanej nie je pravda, že voči predmetným rozsudkom nepodala odvolanie a nechala ich\nsprávoplatniť tak ako uvádza žalobca v odvolaní. Keďže v prípadoch, v ktorých sa žalovaná neodvolala\nvoči rozsudkom krajského súdu nebolo, aj podľa právneho názoru Krajského súdu v Nitre vyjadreného v\npredmetných rozsudkoch, jednoznačne preukázané, v ktorom období zamestnanci žalobcu vykonávali\npráce na území Slovenskej republiky, žalovaná z dôvodu opatrnosti a v úsilí predchádzať súdnym\nsporom, po právoplatnosti rozsudkov zrušila rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne a vec jej vrátila\nna nové prejednanie a rozhodnutie za účelom opätovného vykonania kontroly v spoločnosti VALSABBIA\nSLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou a preukázania skutočného obdobia výkonu činnosti\ndotknutých zamestnancov na území Slovenskej republiky na základe právne relevantných dokladov.\nŽalovaná poukázala na to, že žalobca nevyvinul žiadnu snahu usporiadať poistné vzťahy či už v\nmaďarskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia OEP alebo v Sociálnej poisťovni.\nŽalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 15S/65/2012-38 zo dňa 27.\nfebruára 2013 v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 OSP. Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému\nje podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 OSP odvolanie prípustné, vo veci v zmysle\ndôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 OSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP), a preto postupom podľa\n§ 220 v spoj. s § 246c ods. 1 OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej podľa § 250ja ods. 3 OSP zrušil a jej vrátil na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\nOdvolací súd vzhľadom na to, že preskúmaním veci zistil celý rad pochybení, ktoré by vždy viedli\nk zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 20. novembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\n\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej iba ,,ZSP“), povinne nemocensky poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva prácu\nna území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného\nzamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak.\nPodľa § 15 ods. 1 písm. a/ ZSP, povinne dôchodkovo poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva prácu\nna území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného\nzamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak.\nPodľa § 16 ZSP, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa\nosobitného predpisu a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 18 ods. 1 ZSP, povinne garančné poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a/ a\nd/ a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 ZSP, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne\nnemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 20 písm. a/ ZSP, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku\npracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.\nPodľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZSP, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva\npísomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať\npredpísané náležitosti.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovanej č. 13672-2/2012-BA, zo dňa 31. januára 2012, ktorým bolo rozhodnuté o vzniku povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nK. B. C. od 15. mája 2007.\nŽalovaná v napadnutom rozhodnutí bez uvedenia ustanovenia zákonného predpisu, podľa ktorého\nvzniklo uvedenému zamestnancovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti v odôvodnení uviedla, že tak rozhodla pre vznik pracovného\npomeru konkrétnej osobe - zamestnancovi a uviedla dátum, podľa ktorého údajne mal pracovný pomer\nvzniknúť. Tento dátum však nie je dňom vzniku pracovného pomeru, ku ktorému došlo nepochybne\nmedzi žalobcom a zamestnancom K. B. C. na území Maďarska podľa právneho predpisu Maďarskej\nrepubliky.\nZ uvedeného je teda sporné, či takéto odôvodnenie vzniku pracovného pomeru - pričom žalovaná\nani nezisťovala, o aký druh práce, ktorý zamestnanci vyslaní do Valsabbia Slovakia s. r. o. Bánovce\nnad Bebravou z Maďarska vlastne vykonávali - môže byť zákonným podkladom pre vznik sociálneho\npoistenia zamestnanca v zmysle vtedy platného slovenského práva.\nŽalovaná realizujúc požiadavku OEP Budapešť - obdoba zdravotnej poisťovne - vykonala kontrolu\nodvodu poistného na sociálne poistenie u zamestnancov Valsabbia Slovakia s. r. o. Bánovce nad\nBebravou. Žalovaná nezisťovala a ani v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnila, či OEP Budapešť\nje oprávnenou inštitúciou či orgánom s rovnakými kompetenciami ako Sociálna poisťovňa, a preto či\nje oprávnená na postup, ktorý vykonáva ohľadne sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa na základe\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a iných právnych predpisov.\n\nJej tvrdenia však vzala za základ svojho zisťovania a konštatovania, že na zamestnancov žalobcu sa\nvzťahuje, pokiaľ ide o sociálne poistenie, slovenské právo a to so zreteľom na Nariadenie Rady EHS\nč. 1408/71.\nŽalovaná v preskúmavanom rozhodnutí nevysvetlila, z akých dôvodov svoje zistenia a konštatovania o\npoužití slovenskej legislatívy na zamestnancov žalobcu vyslaných na Slovensko podložila už uvedeným\nNariadením č. 1408/71, a nie Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 spoločne s\nvykonávacím predpisom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktoré pre Slovenskú\nrepubliku nadobudli účinnosť 1. mája 2010, pričom napadnuté rozhodnutia, aj keď sa mali vzťahovať\nna pracovnoprávne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom, boli vydané po tomto dátume - najskôr 30.\njanuára 2012.\nNa migrujúcich občanov sa uplatňuje legislatíva EÚ - sú to medzinárodné predpisy sociálneho\nzabezpečenia. Od 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)\nč. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nariadenie Európskeho parlamentu a\nRady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh.\nTieto nariadenia sú záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch\nEurópskeho hospodárskeho priestoru vrátane Švajčiarska Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. V zmysle\nčl. 7, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a\nEurópskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nŽalovaná si neozrejmila povahu formulárov E 101 a tomu neprispôsobila obsah odôvodnenia svojho\nrozhodnutia. Odvolací súd je toho názoru, že so zreteľom na ich deklaratórny charakter a stanovisko\nOEP Budapešť k ich vydaniu pre uvedeného zamestnanca (OEP Budapešť registráciu zamestnancov\nžalobcu vymazala a odmietla prijať ich poistné a oznámila žalovanej, aby si so zreteľom na právo\nEurópskej únie zaregistrovala týchto zamestnancov ona a žiadala od nich poistné) mala žalovaná žiadať\npotvrdenie o registrácii uvedeného zamestnanca a odvode poistného v Maďarsku a až po preukázaní\ntýchto skutočností pristúpiť k rozhodnutiu o vzniku poistného vzťahu na území Slovenskej republiky, aby\nsa tak vylúčilo dvojité plnenie poistného v dvoch štátoch Európskej únie za tie isté osoby - zamestnancov\nv rozpore so zámermi európskej legislatívy.\nŽalovaná bude okrem odstránenia uvedených pochybení (ak zotrvá na svojich rozhodnutiach) povinná\npreukázateľným spôsobom vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že na území Maďarska vykonáva významné\nhospodárske aktivity, ako to uviedol v žalobe i v odvolaní.\nOdvolací súd navyše dodáva, že účastníkom konania v správnom súdnictve je v zmysle § 250 ods.\n1, veta druhá OSP aj ten, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia\ndotknuté a koho súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania, pretože bol účastníkom správneho\nkonania. Zamestnanec K. B. C., ktorého sa preskúmavané rozhodnutie dotýkalo, však nebol chybným\npostupom krajského súdu do konania ako účastník pribratý. Napriek tejto procesnej vade odvolací súd\nnerozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu, keďže dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia\nžalovanej.\nV.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu\nv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 485,48\nEur, ktorá pozostáva z:\n1. trov prvostupňového konania vo výške 323,50 Eur, a to:\n\n- z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane\nprvej porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 24. februára 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a\npísomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 29. februára 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky)\n- 2 x 127,16 € = 254,32 €,\n- z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x 7,63 Eur = 15,26 € a\n- z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 53,92 €.\n2. trov odvolacieho konania vo výške 161,98 Eur, a to:\n- z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo veci samej\n- odvolanie zo dňa 8. apríla 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),\n- z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a\n- z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkon právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky.\nNajvyšší súd nemohol priznať žalobcovi vyššiu sumu (165,56 € namiesto 161,98 €) súc v zmysle § 151\nods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP viazaný návrhom - vyčíslením trov.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania z titulu trov právneho\nzastúpenia vo výške 485,48 Eur k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/65/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}