{"guid": "1daf9347-6ff1-4c8d-a58e-72db6421d535:2d8b37e2-b3ff-491e-86e3-9679abf77059", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012200557.1", "spisova_znacka": "10Sžd/16/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/16/2013 z 17. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júla 2013, sp. zn. 10Sžd/16/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:4012200557.1", "identifikacne_cislo": "4012200557", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-07-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-3.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-22.odsek-4.pismeno-f", "nazov": "§ 22 ods. 4 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-22.odsek-4.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d8b37e2-b3ff-491e-86e3-9679abf77059", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200557.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200557.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200557.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/16/2013\n4012200557\n17. 07. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:4012200557.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu B.\nH., trvale bytom T., zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Čibrikom, so sídlom Hlavná 14, Šaľa,\nproti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, Piesková 32, Nitra), o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-NR-KDI-SK-42/2012 zo dňa 23. apríla 2012, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/31/2012-40 zo dňa 18. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/31/2012-40 zo dňa 18.\ndecembra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-SK-42/2012 zo dňa 23.\napríla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho advokáta 68 € z titulu náhrady trov konania\nv lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bardejove, Okresného dopravného\ninšpektorátu č. k. ORPZ-SA-OPDP52-P-54/2012 zo dňa 19. marca 2012 v spojení s rozhodnutím\nžalovaného č. k. KRPZ-NR-KDI-SK-42/2012 zo dňa 23. apríla 2012, bol žalobca uznaný za vinného zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len zákon o priestupkoch\nalebo ZoP), pretože svojim konaním porušil ustanovenie § 3, ods. 2 písm. b) a § 22, ods. 4 písm. f)\nzákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nv čase spáchania skutkov (ďalej len zákon o cestnej premávke alebo ZCP) tým, že\ndňa 25. januára 2012 v čase o 11:40 hod. viedol vozidlo zn. Audi A 4 ev. č. E. v Martine po ul. Zvolenskej v\nprotismere, kde nerešpektoval dopravné značenie „B2 a IP 3b“. Následne bol zastavený a kontrolovaný\nhliadkou Mestskej polície Martin.\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. a) ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške\n60,- Eur. Zároveň bol podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške\n16,- Eur.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. k. KRPZ-NR-KDISK-42/2012 zo dňa 23. apríla 2012 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil poukazujúc na\nrozsiahle dokazovanie a jeho výsledky.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nŽalobca v žalobe, ktorú podal proti rozhodnutiu žalovaného, navrhol napadnuté rozhodnutie v spojení\ns rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali, sp. zn. ORPZ-SA-OPDP52-P-54/2012\nzo dňa 19.3.2012 zrušiť, pretože sa domnieval, že v jeho prípade správne orgány nedostatočne\nzistili skutkový stav, ktorý je navyše v rozpore s obsahom spisov a bol nesprávne právne posúdený.\nPoukazoval opakovane na to, a to už od momentu začatia objasňovania priestupku na mieste samotného\npriestupku, že domnievajúc sa, že je v obojsmernej ulici, pretože nikde nebolo značenie o jednosmernej\npremávke, sa z miesta kde bol zaparkovaný otočil a tým istým smerom ako prišiel vychádzal zo\nZvolenskej ulice. Podľa jeho názoru bol preto postihnutý za priestupok neoprávnene .\nKrajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal\njeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., v rozsahu namietanom žalobou, pričom zistil, že postup pred\nvydaním napadnutého rozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto\nžalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nRozsudok odôvodnil tým, že sa obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán\nvychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého\nvychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či\nvykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je\nrozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či\nsprávny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba\nsprávne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom\npredpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení\nneskorších predpisov), na ktorý zákon o priestupkoch (§ 51) odkazuje a či si zadovážili podklady pre\nrozhodnutie zákonným spôsobom.\nS poukazom na námietku žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie o priestupku bolo\nvedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané\nspôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Konečne podľa § 245 ods. 2 O.s.p.\nposudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle\nustanovenia § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní a či nevybočilo z jeho medzí.\nĎalej krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci žalobca tvrdil, že sa nedopustil porušenia zákona\no cestnej premávke tak, ako sa mu to ukladá žalobou napadnutým rozhodnutím. Žalobca tvrdil,\nže rešpektoval dopravné značky na ulici Zvolenskej v Martine a že podľa jeho názoru označenie\njednosmernej cesty „IP 3b\" sa nachádzalo na začiatku Zvolenskej ulice a obmedzenie vyplývajúce z\ntejto zvislej dopravnej značky končilo vzdialenejšou hranicou najbližšej križovatky v zmysle § 5 ods. 13\nvyhlášky č. 9/2009 Z. z. Žalobca popísal svoje konanie tak, že po odbočení na Zvolenskú ulicu dostal sa\nna jednosmernú cestu, ale len do úseku najbližšej križovatky, keďže za ňou nebola umiestnená ďalšia\nzvislá dopravná značka označujúca jednosmernú cestu „IP 3b\". Taktiež tvrdil, že na Zvolenskej ulici sa\nnachádza viacero križovatiek tvaru „T\", a preto sa riadil v zmysle vyššie citovanej vyhlášky č. 9/2009 Z.\nz. a bol toho názoru, že sa nachádza na ceste s obojsmernou premávkou, pretože úsek jednosmernej\ncesty sa končil najbližšou križovatkou a tento svoj záver vyvodil z plánu miesta priestupku. Žalobca si §\n5 ods. 13 vyhlášky vykladal účelovo v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje konanie, t. j. porušenia\npravidiel cestnej premávky, lebo § 5 ods. 13 vyhlášky má i výnimky, ktoré zákon upravuje tak, že prvá\nčasť vety tohto ustanovenia (tvrdenia žalobcu) má pod písmenom a/ pokračovanie, a to „neplatí pre zvislé\ndopravné značky označujúce obec, miestnu časť obce, obytnú zónu, pešiu zónu, školskú zónu, zónu\ns dopravným obmedzením... atď. Z fotodokumentácie miesta činu vyplýva, že vedľa zvislej dopravnej\nznačky „IP 3b\" je umiestnená značka „obytná zóna\" a na opačnom konci Zvolenskej ulici je umiestnená\nzákazová značka „B2\" - zákaz vjazdu všetkých vozidiel (článok 3 bod 2 citovanej vyhlášky). Nie je\n\nteda sporné, že výkladové tvrdenie žalobcu § 5 ods. 13 vyhlášky nie je v súlade s pravidlami cestnej\npremávky (so zákonom), ak ide o obytnú zónu, pešiu zónu, zónu s dopravným obmedzením... atď., čo\nje posudzovaný prípad žalobcu.\nZ obsahu spisu vyplýva a žalobca to ani nepopiera, že na ulicu Zvolenskú v Martine prišiel v\ninkriminovaný deň z ulice Školskej a na začiatku ulice Zvolenskej si všimol osadenie zvislej dopravnej\nznačky „IP 3b\", zaparkoval na odstavnej ploche pri obchodnom dome Jednota a keď opúšťal toto miesto\nmotorovým vozidlom EČ: E., nepokračoval v prikázanom smere jednosmernej cesty, ale toto vozidlo\notočil do protismeru Zvolenskej ulice tvrdiac, že Zvolenská ulica po pravej strane má niekoľko križovatiek,\na preto sa riadil § 5 ods. 13 vyhlášky č. 9/2009 Z. z., teda že mal právo postaviť sa na túto pravú\nstranu Zvolenskej ulice medzi „dvomi križovatkami\". Tento jeho názor, a teda i samotné konanie, nie\nje v súlade so zákonom, pretože z plánu miesta priestupku tak, ako je zaznamenané v spise spolu s\nfotodokumentáciou, jednoznačne vyplýva, že Zvolenská ulica má jasne a zreteľne osadenú dopravnú\nznačku „IP 3b\" (informatívna prevádzková značka), ktorá stanovuje zákaz, obmedzenie alebo príkaz,\nteda že ide o jednosmernú cestu po celej dĺžke ulice a z obidvoch strán. Na konci ulice Zvolenskej je jasne\nosadená zákazová značka skupiny „B\" - zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel z jedného smeru\njazdy. Tak, ako uvádza žalovaný správny orgán, a vyplýva to i zo spisového materiálu, na Zvolenskej ulici\nnie sú žiadne križovatky, sú tam iba obytné domy a medzi obytnými domami sú osadené informatívne\nprevádzkové značky s „IP 3b\" spolu so značkou „prejazd zakázaný\". Nejde však o cesty, ale účelové\nkomunikácie v rámci obytnej zóny (cesty na parkovisko). Záver, ktorý urobil žalobca vo vzťahu k svojej\njazde, nemožno vyvodiť z obsahu spisu, ani zo zabezpečených dôkazov, pretože žalobca jednoznačne\nnerešpektoval zvislú dopravnú značku na ulici Zvolenskej podľa § 5 ods. 1 písm. c/, e/, keď motorovým\nvozidlom, ktoré riadil, opúšťal odstavné miesto (parkovisko) pri OD Jednota v opačnom smere, ako mu\nto dovoľovali osadené dopravné značky. Zákon umožňuje odstaviť motorové vozidlo na ulici, ktorá má\nosadenú značku ako jednosmerná prevádzka, avšak nie v protismere, ako to urobil žalobca dňa 25.\njanuára 2012 na ulici Zvolenskej v Martine. Nie je sporné, že dopravné značenie na ulici Zvolenskej v\nMartine v súlade s čl. 2 bod 2 vykonávacej vyhlášky k zákonu - „Značka Zákaz vjazdu všetkých vozidiel (č.\nB 2) zakazuje vjazd všetkým druhom vozidiel z jedného smeru jazdy. Z opačného smeru sa umiestňuje\nznačka č. IP 3a alebo č. IP 3b. Teda, pokiaľ ulica je označená dopravnou zvislou značkou „IP 3b\" jednosmerná premávka, jednoznačne ide o jednosmernú cestu od začiatku až na opačnú stranu cesty.\nJe potrebné uviesť, že správny orgán bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že skutok sa stal, že ide\no zavinený priestupok a spáchal ho žalobca. Nie je povinnosťou priestupcu vyviniť sa, ale správny orgán\nje povinný preukázať porušenie zákona priestupcovi. V danom prípade toto nebolo sporné a správny\norgán postupoval v súlade s § 3 ods. 1 až 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v ktorom sú\nzakotvené základné zásady správneho konania.\nZ Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či\nuplatniť kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Súd dospel k záveru, že žalovaný, ako i\nprvostupňový správny orgán, uplatnili svoju kompetenciu v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa\nktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré\nustanoví zákon.\nŽalovaný uznal žalobcu vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa §\n22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za porušenie\npovinnosti vodiča, vyplývajúce z § 3 ods. 2 písm. b) a § 22 ods. 4 písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z.\no cestnej premávke tak, ako je vyššie uvedené, lebo žalobca na jednosmernej ceste vyšiel z radu\nstojacich vozidiel motorovým vozidlom, ktoré viedol v tento deň na ulici Zvolenskej v Martine a vošiel\ndo protismeru nerešpektujúc príkazové značky. Správny orgán skutok opísaný v rozhodnutí (konanie\nžalobcu) potom správne kvalifikoval v súlade s hmotnoprávnym predpisom a vec správne posúdil i po\nprávnej stránke. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí preto námietka žalobcu, že rozhodnutie je\nnezákonné a nepreskúmateľné a žalobca sa nemôže cítiť poškodený na svojich právach, pokiaľ porušil\nzákon.\nPokiaľ ide o uloženú sankciu za tento priestupok, žalovaný (i správny orgán prvého stupňa) postupoval\nv súlade so zákonom, lebo postupoval podľa § 12 ods. 1 a § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch, keď\nmu uložil sankciu formou pokuty v sume 60,- eur (v rámci zákonného rozpätia do 100,- eur), čo i vo\nsvojom rozhodnutí odôvodnil, a preto podľa názoru súdu rozhodnutie je vydané v súlade s § 47 a nasl.\nSprávneho poriadku. Správne prihliadol na osobu páchateľa priestupku, ktorá sa v minulosti dopúšťala\n\npriestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo bolo preukázané výpisom z evidenčnej\nkarty vodiča, ktorá sa nachádza v spise, k protiprávnemu konaniu sa nedoznal a priestupku sa nedopustil\nopomenutím.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Opakovane uviedol, že miesto, kde\nbol zastavený hliadkou mestskej polície už jednosmernou ulicou nebolo. Nesúhlasil s argumentáciou\nsúdu, podľa ktorej na Zvolenskej ulici nie sú žiadne križovatky, nakoľko sú tam iba obytné domy a medzi\ndomami sú osadené informatívne prevádzkové značky „ IP 3b“ spolu so značkou „prejazd zakázaný“.\nPodľa názoru prvostupňového súdu však nejde o cesty, ale účelové komunikácie v rámci obytnej zóny\n(cesty na parkovisko).\nV tejto súvislosti opätovne poukázal na zákonnú definíciu pojmu križovatka, ktorá je obsiahnutá v § 2\nods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v\nzmysle ktorej sa križovatkou rozumie miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú.\nPoukazujúc na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa §\n221 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako zákonný. Poukázal na to,\nže žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového materiálu\nje zrejmé, že v smere jazdy žalobcu žiadna dopravná značka, ktorá by naznačovala, že sa nachádza\nna ceste s jednosmernou premávkou nebola, keďže cesta s jednosmernou premávkou skončila za\nhranicou prvej križovatky od príslušnej zvislej dopravnej značky, z čoho je zrejmé, že miesto, kde bol\nžalobca zastavený hliadkou mestskej polície už jednosmernou cestou nebolo. Opakovane je nutné\npoukázať na skutočnosť, že sám žalobca vo svojej výpovedi na Okresnom riaditeľstve, Okresnom\ndopravnom inšpektoráte v Šali uviedol, že do Zvolenskej ulice vošiel zo Školskej ulice, kde si všimol\ndopravné značenie s označením jednosmernej premávky, pričom aj napriek tomu následne po vybavení\npracovných povinností vyšiel z radu stojacich vozidiel a odchádzal tým istým smerom ako prišiel do\nZvolenskej ulice smerom k Školskej ulici. Taktiež z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisového\nmateriálu je zrejmé, že na uvedenej ulici je riadne osadené dopravné značenie „IP 3b“ vyhlášky č. 9/2009\nZ. z. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že sa nachádza na ceste s\njednosmernou premávkou a a preto bol povinný dopravné značenie rešpektovať.\nŽalobca sa podľa názoru žalovaného odvoláva na Viedenský dohovor a jeho výklad pojmu križovatka,\nTen však podľa názoru žalovaného nie je možné aplikovať, pretože podľa dostupnej dokumentácie a\nplánu priestupku vyplýva, že účelové komunikácie respektíve cesty na parkoviská na Zvolenskej ulici\nnie sú križovatkami, ale cestami na parkovisko, ktoré slúžia pre obyvateľov obytných priestorov. V\nuvedenom prípade ide o vyústenie parkoviska na komunikáciu.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\n\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných aj\nrozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, pričom práva a povinnosti zrušenej\norganizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na\nstrane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod\nvšeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nOdvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažoval za potrebné na prejednanie veci\nnariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 17. júla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupkov\npodľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba ZoP) na vyššie uvedenom\nskutkovom základe, za ktorý mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. e/ ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške\n60,- Eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 ZoP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem\nspoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny\ndelikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. j) ZCP, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie križovatkou miesto, v ktorom sa\ncesty pretínajú alebo spájajú.\nPodľa § 3 ods. 2 písm. b) ZCP, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci\nz dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.\nPodľa § 22 ods. 4 písm. f) ) ZCP, vodič sa nesmie otáčať a nesmie cúvať na jednosmernej ceste; vodič\nvšak smie cúvať, ak je to nevyhnutne potrebné najmä na zaradenie do radu stojacich vozidiel alebo na\nvyjdenie z neho.\nPodľa § 5 ods. 13 písm. a) vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Z. z. k ZCP, zákaz, obmedzenie alebo\npríkaz vyplývajúci z príslušnej zvislej dopravnej značky sa končí na vzdialenejšej hranici najbližšej\nkrižovatky, ak nie je skôr skončený inak; to neplatí pre zvislé dopravné značky označujúce obec, miestnu\nčasť obce, obytnú zónu, pešiu zónu, školskú zónu, zónu s dopravným obmedzením, zónu s plateným\nalebo regulovaným státím, diaľnicu a rýchlostnú cestu, ktorých platnosť sa končí dopravnou značkou\noznačujúcou ich skončenie.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. k) ZoP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí\nten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis\no bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n\nPodľa § 22 ods. 2 písm. e) ZoP, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300\neur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov, za priestupok podľa ods. 1 písm.\nk) možno uložiť pokutu do 100 eur.\nPodľa § 51 ZoP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o\npriestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nZo skutkových zistení vyplýva, že žalobca vošiel do jednosmernej Zvolenskej ulice v Martine - Záturčí z\nulice Školskej. Pri vstupe do Zvolenskej ulice sa nachádza dopravná značka obytnej zóny, zákaz vjazdu\nvozidiel s hmotnosťou nad 6 ton a dve dodatkové tabuľky. Podľa vlastnej výpovede po vjazde od tejto\nulice žalobca prešiel cez dve križovatky v tvare T, ktorých prípojná ulica - komunikácia, bola situovaná\npo ľavej strane v smere jeho jazdy a následne zaparkoval kolmo na os vozovky po pravej strane v\nsmere jazdy. Keď vybavil, čo potreboval, vycúval z miesta, kde zaparkoval a tou istou cestou ako do\nulice vošiel, chcel z nej aj vyjsť nevidiac žiadnu prekážku v podobe dopravnej značky. Mal pritom za\nto, že platnosť značky jednosmerná ulica skončila vzdialenejšou hranicou prvej križovatky tvaru T, ktorú\nprešiel po vojdení do Zvolenskej ulice a je preto v ulici obojsmernej.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov\nprisvedčil tvrdeniu žalobcu, že platnosť dopravnej značky jednosmerná ulica, so zreteľom na\nustanovenie § 5 ods. 13 písm. a) vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Z. z. k ZCP skončila pre žalobcu\nprejdením vzdialenejšej hranice prvej križovatky v tvare T, pričom podľa fotodokumentácie založenej v\npriestupkovom spise je zrejmé, že žalobca nebol upovedomený po otočení vozidla žiadnym dopravným\nznačením, že je v jednosmernej ulici. Je teda nespochybniteľné, že pre neho už neplatila značka\njednosmernej ulice, pretože po prvej križovatke nebola obnovená, resp. nebola tam ďalšia rovnocenná\nznačka jednosmernej ulice. Od miesta, kde mal vozidlo zaparkované, do miesta, kde bol hliadkou\nzastavený prešiel najmenej cez jednu križovatku v tvare T, na začiatku ktorej alebo pred ktorou sa\nnenachádzala žiadna dopravná značka B2 zákaz vjazdu všetkých vozidiel, ktorá by ho upozorňoval na\nto, že koná protiprávne.\nSo zreteľom na tieto dôvody ako aj na zásadu vyjadrenú v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,\nčo zákon neukladá, je možné uzatvoriť, že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že skutok sa stal tak\nako bol uvedený v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov, avšak nie je priestupkom.\nÚvahy krajského súdu i žalovaného, že komunikácie vyúsťujúce do Zvolenskej ulice nie sú cestami ale\nlen neplnohodnotnými obslužnými komunikáciami, ktoré slúžia na odjazd a príjazd k parkoviskám pred\ndomami, nie sú v súlade so zákonom, pretože tieto tvrdenia nemajú zákonný podklad. Tieto komunikácie\nsú taktiež cestami, na ktorých premávajú vozidlá, pre ktoré platí rovnocenne nielen ustanovenie § 2\nods. 2 písm. j) ZCP, ale aj § 5 ods. 13 písm. a) vykonávacej vyhlášky č. 9/2009 Z. z. k ZCP, veta pred\nbodkočiarkou a teda, že dopravná značka jednosmernej ulice platí len po koniec najbližšej križovatky\nna tejto ulici. Ak po nej nie je osadená ďalšia značka jednosmernej ulice, je takáto komunikácia od tejto\nkrižovatky obojsmerná pre vodičov, ktorí sa nachádzajú medzi vjazdom do nej z opačnej strany než od\nŠkolskej ulice.\nAj mesto Martin si zrejme uvedomilo úskalie tohto dopravného značenia a následne pred každou\nkrižovatkou vo Zvolenskej ulici v smere jazdy na Školskú ulicu osadilo značky zákaz vjazdu všetkých\nvozidiel, ktoré tam ale v čase údajného priestupku žalobcu osadené neboli (viď fotodokumentácia).\nŽalobcovi sa kládlo za vinu, že nerešpektoval príkaz vyplývajúci z dopravnej značky B3 a IP 3b - čiže\npri správnej právnej argumentácii značku B2 osadenú na začiatku Zvolenskej ulice z opačného smeru\nako zo Školskej ulice vidieť nemohol a preto sa ňou nemohol riadiť a značka jednosmernej ulice stratila\nplatnosť za prvou križovatkou v smere jazdy od Školskej ulice.\nŽalobca teda mohol cúvať a otáčať sa, pretože podľa dopravného značenia sa už nenachádzal v\njednosmernej ulici a nemohol rešpektovať uvedenú dopravnú značku B2, pretože o nej nevedel a ani\nnemohol vedieť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto zmenil napadnutý rozsudok tak, že preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s právnym názorom, že\nv danej veci nejde o priestupok, pretože nebolo preukázané, že žalobca konal protiprávne.\nPodľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nV.\nTrovy konania\nO trovách celého konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1\nO. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal ich náhradu vo výške 68 € z titulu zaplatených súdnych poplatkov za žalobu a odvolanie. Náhradu\ntrov právneho zastúpenia mu priznať nemohol, pretože si ich v zákonnej lehote nevyčíslil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/31/2012", "guid": "6ee022e8-85ff-4565-9729-60ae3330a1e7:98ecfa42-e979-47e6-9457-8b4d1f8f1cb0", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}