{"guid": "13a02668-51b5-41ed-b057-1610f2b30779:d7f4ff87-c73d-4cbf-82fd-aec056ab8fd3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4012200555.1", "spisova_znacka": "6Sžo/7/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/7/2013 z 20. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2013, sp. zn. 6Sžo/7/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:4012200555.1", "identifikacne_cislo": "4012200555", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7f4ff87-c73d-4cbf-82fd-aec056ab8fd3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200555.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200555.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:4012200555.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/7/2013\n4012200555\n20. 03. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:4012200555.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: dedičia po N., nar. XX.XX.XXXX, zomr.\nXX.XX.XXXX, posledne bytom Y., W. - 1/M., nar. XX.X.XXXX, bytom U., XXXXX F., Q./ J. , nar.\nXX.XX.XXXX, bytom G., U., zastúpení advokátom JUDr. Petrom Hríbom, so sídlom Advokátskej\nkancelárie Metodova č. 7, Bratislava, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,\nso sídlom Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany, IČO: 37 961 225, zastúpený: ADVOKÁCIA s.r.o., so sídlom\nHollého 10, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. j.: A/2012/01248 č.\nz.: A/2012/044476 zo dňa 18. apríla 2012, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č. k. 15S/26/2012-93\nzo dňa 31. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/26/2012-93 zo dňa 31.\noktóbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) podľa § 104 a § 107 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie, ktorým sa žalobca N. S. domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.: A/2012/01248 č. z.: A/2012/044476 zo dňa 18.\napríla 2012 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. j.: A/2012/01248 č. z. : A/2012/016695 zo dňa 7.\nfebruára 2012. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že žalobca žalobou\npodanou dňa 14. júna 2012 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.\nj.: A/2012/01248 č. z.: A/2012/044476 zo dňa 18. apríla 2012 o zmene štátnozamestnaneckého pomeruopätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia žalobcu mimo\nčinnej štátnej služby, žiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Z vyjadrenia žalovaného správneho orgánu zistil, že žalovaný nesúhlasil so žalobnými dôvodmi,\ntvrdiac, že pochybenie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom podaní, sa nestalo v konaní o zaradenie\nžalobcu do činnej služby, ale v konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a vzhľadom na to,\nže konanie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie je predmetom žaloby, nepovažuje žalobu\nza dôvodnú a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\nKrajský súd uviedol, že dňa 17. októbra 2012 mu bolo doručené oznámenie a návrh na zastavenie\nkonania, v ktorom žalovaný oznámil, že žalobca dňa XX. septembra XXXX zomrel, v dôsledku čoho v\nsúlade s § 107 ods. 1 O.s.p. žiadal o zastavenie súdneho konania z dôvodu zániku právneho vzťahu\ntvoriaceho predmet konania smrťou žalobcu. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že smrťou žalobca stratil\nspôsobilosť na právne úkony a tým zanikla aj aktívna legitimácia žalobcu ako základná podmienka na\npreskúmanie rozhodnutia podľa § 247 a nasl. O.s.p..\nKrajský súd poukazom na § 19, § 103, § 104 ods. 1 a § 107 ods. 1 O.s.p. a na § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho\nzákonníka, ktoré citoval, uviedol, že v danej veci žalobca zomrel po začatí konania dňa XX. septembra\nXXXX a teda skôr ako konanie na súde prvého stupňa sa právoplatne skončilo, dajúc do pozornosti,\n\nže povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v\nkonaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy ak smrťou účastníka konania dochádza\npodľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.\nPodľa názoru krajského súdu žalobca smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá\nskutočnosť predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá obligatórne vedie k zastaveniu konania.\nKrajský súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil podľa § 246c ods.1 v spojení s § 146 ods.1,\npísm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo\nzastavené.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote podali odvolanie M. a J. ako dedičia\nžalobcu. Žiadali, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a nariadil v danej veci konať ďalej\ns dedičmi žalobcu.\nV dôvodoch odvolania namietali, že v konaní krajského súdu došlo k nesprávnemu právnemu\nposúdeniu veci. Poukazom na ustanovenia § 35 Zákonníka práce a § 149 ods.1 zákona 312/2001\nZ. z. o štátnej službe v znení platnom k 31. decembra 2006, ktoré citovali, dôvodili, že postupy\nzamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi v štátnej službe podliehajú v zmysle zákona o\nštátnej službe režimu správneho konania, ako aj že je tiež zrejmé, že v danej právnej veci ide o\nnároky zo štátnozamestnaneckého pracovného pomeru žalobcu, ktoré majú jednoznačné vyjadrenie\nv sume mzdových nárokov z tohto štátnozamestnaneckého pomeru. Poukázali na to, že v súvislosti\ns prebiehajúcim konaním o správnych žalobách na Krajskom súde v Nitre prebieha na Okresnom\nsúde v Topoľčanoch konanie pod sp. zn. 6C/126/2012 vo veci žalobcu: N., W., proti žalovanému: Úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, o zaplatenie 24 063,39 eur, pričom ide o vyčíslené\nmzdových nárokov z neplatného opätovného zaradenia žalobcu do stálej štátnej služby, pričom konanie\nv tejto veci bolo prerušené až do rozhodnutia vo veci sp. zn. 15S/26/2012. Na základe uvedených\nskutočností odvolatelia vyslovili názor, že v súlade s právnymi predpismi, ktoré citovali, by mal krajský\nsúd v prejednaní predmetnej pracovnoprávnej veci pokračovať a rozhodnúť, pretože ide o konanie, z\nktorého jednoznačne vyplývajú peňažné nároky bývalého štátneho zamestnanca, o ktoré sa žalobca\nsúdi od marca 2007. V danej súvislosti dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 31. augusta 2010, sp. zn. 2Cdo/116/2009, ktorého právnu vetu citovali. Uviedli, že sú\nzákonnými dedičmi žalobcu ako jeho deti a majú záujem o dokončenie súdnych konaní týkajúcich sa\nštátnozamestnaneckého pomeru a mzdových nárokov ich otca.\nNa odvolanie dedičov žalobcu sa vyjadril žalovaný správny orgán. Navrhoval, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.\nŽalovaný v dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s tvrdením odvolateľov, že krajský súd nesprávne právne\nposúdil vec, vysloviac názor, že krajský súd správne posúdil právny stav veci, keď rozhodol, že práva,\nktoré sú predmetom konania neprechádzajú na právnych nástupcov žalobcu, že smrťou žalobcu zaniká\nprávny štátnozamestnanecký pomer, o ktorý v konaní ide, a rovnako sa stotožnil s argumentáciou súdu\nprvého stupňa, že žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Upozornil na skutočnosť, že\npredmetom konania podľa petitu žaloby podanej dňa 14. júna 2012, nie sú mzdové nároky žalobcu a\nžalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného o opätovnom zaradení žalobcu do štátnej\nslužby, s poukazom na to, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom konania na Okresnom súde v\nTopoľčanoch sp. zn. 6C/126/2012 a nie predmetného preskúmavacieho konania. Za nedostatok podania\nodvolania žalovaný považoval aj skutočnosť, že právny zástupca odvolateľov v odvolaní nepredložil\nžiadne dôkazy o tom, že odvolatelia M. rod. M. a J., sú skutočne jedinými oprávnenými dedičmi žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p. s použitím § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§\n212 ods. 1 O. s. p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) postupom bez nariadenia pojednávania\npodľa ust. § 214 ods.2 O. s. p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti záveru krajského\nsúdu, keď v predmetnej veci uznesením zastavil konanie z dôvodu, že žalobca stratil spôsobilosť byť\núčastníkom konania v dôsledku jeho smrti.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa ust. § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nÚčelom správneho súdnictva konštituovaného v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je ochrana\npráv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom\nkonaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či\npostupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho právach v konaní ide.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov § 247 a nasl. O.s.p.) je\nposudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 250i\nods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu\nbol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250 ods.1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nV súlade s § 19 a § 20 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva\na povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Každý môže pred súdom ako účastník samostatne\nkonať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať\npráva a brať na seba povinnosti, s poukazom na to, že v zmysle § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka\nspôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.\nPodľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie\nprávoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže\nv ňom pokračovať.\nPodľa ust. § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ\nalebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve,\npokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.\nProcesná spôsobilosť účastníkov konania je jednou z podmienok konania a preto súd na základe §\n103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo\nveci. V prípade zistenia prekážky postupu konania z dôvodu, že účastník konania stratí spôsobilosť byť\núčastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd podľa povahy veci posúdi, či má\nkonanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať, v zmysle § 107 ods. 1 O.s.p.. a až na\nzáklade ustálenia záveru, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania predstavuje taký nedostatok\nkonania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 O.s.p.), pričom predpokladom ustálenia\ntakéhoto záveru je objektívne zistenie vychádzajúc z predmetu konania, či práva a povinnosti resp.\noprávnené záujmy neprešli smrťou účastníka konania na jeho právnych nástupcov.\n\nPodľa ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.\nDedenie je nadobudnutie dedičstva (majetku) dedičmi po smrti fyzickej osoby. Dedičia sú právnymi\nnástupcami po poručiteľovi v tých veciach, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú. Spravidla na dedičov\nprechádzajú majetkové práva. Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Definitívne sa táto\nskutočnosť - nadobudnutie majetku potvrdí rozhodnutím o dedičstve. Okamih smrti je dôležitý z hľadiska\nprávneho nástupníctva, a to nielen z hľadiska nadobudnutia vlastníckych práv, ale aj iných práv či\npovinností. Smrť ako právna skutočnosť je významná nielen pre oblasť občianskeho práva hmotného,\nale aj pre oblasť občianskeho procesného práva. Dedičia ako právni nástupcovia vstupujú aj do súdnych\nkonaní, ktorých účastníkom bol poručiteľ.\nZo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa zo dňa 7. februára 2012, č. j.: A/2012/01248 č. z.: A/20012/016695, ktorým správny orgán\nprvého stupňa podľa § 126 a § 125 v spojení s § 27 písm. k/ a 35 ods.1,2 zákona č. 312/2001 Z. z. zaradil\nštátneho zamestnanca - žalobcu, zaradeného mimo činnú štátnu službu dňom 27. decembra 2006 späť\nna vykonávanie štátnej služby.\nOdvolací súd z predloženého spisu ďalej zistil, že dňa 23. novembra 2012 bol krajskému súdu doručený\nlist, v ktorom dedičia žalobcu žiadali, aby súd v predmetnej pracovnoprávnej veci pokračoval v konaní s\ndedičmi žalobcu, ktorými sú jeho dve dospelé deti: M., rod. M. a J.. Svoju žiadosť odôvodnili tým, že v\nzmysle § 149 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, v znení platnom ku dňu 31. decembra 2006\nsa na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov primerane použijú taxatívne vymenované\nustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, vrátane § 35\nZákonníka práce, podľa ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca\njeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové\nnároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti\nv domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.\nPre správne právne posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či práva a povinnosti žalobcu vyplývajúce z\npredmetu konania zanikli v dôsledku jeho smrti, alebo či prechádzajú v rámci dedičského konania na\ndedičov žalobcu.\nPri otázke prechodu práv a povinností treba vychádzať z § 149 ods. 1 zákona o štátnej službe,\nktorý taxatívne vymenúva ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa aplikujú aj na štátnozamestnanecký\npomer štátnych zamestnancov. Vyššie uvedené ustanovenie zákona o štátnej službe odkazuje okrem\nďalších aj na § 35 Zákonníka práce, v zmysle ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné\nnároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku\nprechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov,\nak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Preto\nmožno konštatovať, že po smrti žalobcu jeho finančné nároky nezanikli, no prechádzajú na osoby\ntaxatívne vymenované v zákone, resp. stávajú sa predmetom dedičstva. Nesprávne je teda tvrdenie\nžalovaného, podľa ktorého smrťou žalobcu a zánikom jeho procesnej spôsobilosti zanikajú i všetky práva\nžalobcu voči žalovanému. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného o zmene štátnozamestnaneckého pomeru- opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do\nštátnej služby po skončení zaradenia mimo štátnej služby. So zmenou štátnozamestnaneckého pomeru\nbezprostredne súvisia aj mzdové nároky zamestnanca. Skutočnosť, že žalobcovi vznikli mzdové nároky\nvoči žalovanému v dôsledku rozhodovania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danej veci a ktorým\nbol žalobca, zaradený mimo činnú štátnu službu, dňom 27.12.2006 zaradený späť na vykonávanie\nštátnej služby, vyplýva z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 33 zákona o štátnej službe.\nZo skutkových zistení tiež vyplýva, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom samostatného konania\nvedeného na Okresnom súde v Topoľčanoch (sp. zn. 6C/126/2012) vo veci žalobcu: N. proti žalovanému:\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o zaplatenie peňažnej čiastky 24 063, 39 eur, ktoré\nkonanie je prerušené do skončenia predmetného preskúmavacieho konania.\nVychádzajúc zo skutkových zistení a ich právneho posúdenia senát odvolacieho súdu v danej veci\ndospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade nesprávne právne vec posúdil a z nesprávneho\n\nposúdenia veci vyvodil nesprávny záver, že v konaní v dôsledku smrti žalobcu vo veci nemožno\npokračovať, a preto konanie vo veci zastavil. Spôsobilosť žalobcu ako fyzickej osoby mať práva\na povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti\n(procesná spôsobilosť) smrťou zanikla (§ 7, § 8 Občianskeho zákonníka). Smrťou žalobcu ako štátneho\nzamestnanca zanikol a jeho štátnozamestnanecký pomer podľa § 39 ods.3 zákona o štátnej službe.\nNevyplatené mzdové nároky zomrelého žalobcu vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru,\nna ktoré mal nárok ku dňu svojej smrti, podliehajú právnej úprave vyplývajúcej z § 149 ods.1 zákona o\nštátnej službe v spojení s § 35 ods.1 Zákonníka práce.\nVzhľadom k tomu, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktoré rozhodnutie podmieňuje finančné nároky zomrelého\nžalobcu, vyplývajúce z nevyplatenej mzdy, ktoré smrťou žalobcu ako poručiteľa patria do dedičstva, do\npráv a povinností žalobcu v dôsledku jeho smrti na základe univerzálnej sukcesie vstúpili dedičia a\nto nielen do jeho a záväzkov vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov (mzdové nároky patriace do\ndedičstva po zomrelom žalobcovi), ale aj do jeho práv vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov,\nkeďže ide o konanie, ktoré bolo začaté na základe žaloby žalobcu a jeho predmetom je posúdenie\nplatnosti jeho zaradenia na výkon štátnej služby, od ktorého závisia jeho mzdové nároky. Keďže\nod posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného v predmetnom preskúmavacom konaní je závislý\nnárok poručiteľa - žalobcu, na vyplatenie jeho mzdových nárokov patriacich do dedičstva po tomto\nporučiteľovi, nie je možné v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s ustanovením zákona o štátnej službe predmetné preskúmavacie konanie zastaviť, keďže do\nprocesnoprávnych práv žalobcu v dôsledku jeho smrti vstúpili jeho dedičia, a preto úlohou súdu prvého\nstupňa bolo zistiť okruh dedičov a pokračovať v preskúmavacom konaní s týmito dedičmi.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.,\ns poukazom na ust. § 226 O.s.p..\nÚlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu\nuvedeného vyššie, preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postupu mu\npredchádzajúceho, v konaní pokračovať s dedičmi zomrelého žalobcu a vo veci samej rozhodnúť,\nsúčasne prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania\nv zmysle ust. § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p..\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}